Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23C/19/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2196899853
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2196899853.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľov: 1. IK. zast.

JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, 2. Q. proti odporcom: 1. APEX - Mosný,
s.r.o., Vrbovská 351, Trebatice 922, IČO 31450318, 2. H. 5. APEX, s. r. o., Tehelňa 1, Rakovice, IČO
34147861, odporcovia v 1., 3. a 4. rade zast. JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, nám. SNP 2, Trnava,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. - 3. rade každému čiastku 7.731,51 eur s
22%-ným úrokom z omeškania ročne od 01.01.1995 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Voči odporcom v 2. a 5. rade súd návrh z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia náhrady škody z dôvodu, že
účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. I., parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X- miešareň krmív, ktorá pozostáva z budovy pôvodného mlyna, hygienicko - sociálneho
zariadenia, trafocentrály, halového skladu a pozemkov. Tieto nehnuteľnosti odporca užíva protiprávne, v
užívaníimbráni.Vpriebehukonaniaupresnilisvojupohľadávkutak,žežiadalizaplatiťnájomnézanájom
nehnuteľností - LV č. XXX každý v sume 239.966 Sk za obdobie od 1. 1. 1992 do 30. 9. 1999, nájomné
za obdobie od 1. 1. 1998 do 31. 12. 1998 za elektrickú sieť, vodovod, rozvody, telekomunikačnú prípojku,

mostovú váhu so zariadením každý vo výške 58.187 Sk, nájomné za užívanie prízemia budovy bývalého
mlyna za obdobie od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1996 každý v sume 28.500 Sk, za nájom hygienických
a sociálnych zariadení a kancelárie za obdobie od 1.1. 1992 do 31. 12. 1998 každý v sume 14.175
Sk, za nájom halového skladu miešarne krmív za obdobie od 1. 1. 1992 do 30.. 11. 2002 každý v
sume 4.414.427 Sk, za náhradu škody - ušlý zisk každý čiastku 5.937,500 Sk za obdobie od 1. 8.
1994 do 30. 11. 2001, a to tak, že zisk za rok 1994 predstavuje čiastku 7.892.400 Sk, v rokoch 1995
- 1999 každý rok čiastku 11.838.600 Sk, v rokoch 2000 - 2001 po 4.009 Sk, v rokoch 2002-2003 po

14.798 Sk, v roku 2004 čiastku 15.982.100 Sk, v roku 2005 čiastku 13.318.000 Sk. Ďalej sa domáhali
náhrady škody za znehodnotenie halového skladu, strojov a technologického zariadenia, znehodnotenie
a zničenie linky Premix a mostovej váhy každý v výške122.310 Sk. Žiadali tiež vydanie bezdôvodného
obohatenia každý v sume 7.008.540 Sk z dôvodu, že odporca bez súhlasu navrhovateľov protiprávneobsadil, podnikal v nich a bolo im bránené vo vstupe do nehnuteľností. Žiadali ďalej zaplatenie úrokov
z omeškania a trov konania. Dokazovaním bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, je
nesporné, že odporcovia nehnuteľnosť užívali a vlastne tým bránili žalobcom užívať nehnuteľnosť na to,

na čo mala slúžiť, pozemky užívali na parkovanie vozidiel, budovy využívali na obchodnú a skladovaciu
činnosť. Bol predložené znalecké posudky ohľadne vyčíslenia škody. Samotní žalovaní potvrdzovali,
že nehnuteľnosti užívali na svoju činnosť, uplatnený nárok spočíva v bezdôvodnom obohatení, náhrady
škody.

V priebehu konania upresnili navrhovatelia svoj nárok tak, že žiadali zaplatenie 959.864 Sk za nájom

nehnuteľností - parc. č. XXXX/X - nájomné XXX Sk za XmX za obdobie od X. X. XXXX do XX. X. XXXX
celkovo v sume XXX.XXX,XXSk, za parc. č. XXXX/X - nájomné XXX Sk za XmX ročne za obdobie
od X. X. XXXX do XX. X. XXXX v celkovej výške XXX.XXX,XX Sk, za parc. č. XXXX/X nájomné 190
Sk ročne za 1m2 za obdobie od 1. 1. 1992 do 30. 11. 2002, spolu v sume 382.644,20 Sk. Nájomné
žiadali priznať v prospech navrhovateľov u každého vo výške 239.966 Sk. Ďalej žiadali navrhovatelia
zaplatiť každý čiastku 58.187 Sk za nájom inžinierskych a rozvodných sietí v halovom sklade, každý

čiastku 28.500 Sk titulom nájmu prízemia budovy bývalého mlyna, ktorá tvorí súčasť miešarne krmív,
každý čiastku 14.175 Sk za nájom hybienických a sociálnych zariadení, ktoré tvoria súčasť miešarne
krmív, čiastku pre každého navrhovateľa 4.414.427 Sk titulom nájmu halového skladu miešarne krmív,
náhradu škody - ušlého zisku miešarne krmív za obdobie od 1. 8. 1994 do 30. 11. 2002 v sume po
5.937.500 Sk, náhradu škody za znehodnotenie strojov a zariadení, zničenie á 122.310 Sk, bezdôvodné

obohatenie každý vo výške 7.008.540 Sk. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8. 1. 2013 súd pripustil
úpravu petitu návrhu, v zmysle ktorého navrhovatelia žiadali, aby žalovaní 1. až 5. boli zaviazaní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1, 3. a 4. sumu 1.787.085,90 eur, z toho žalobcom 1., 3. a 4.
každému sumu 595.695,30 eur, s 22% úrokom omeškania ročne zo sumy 8.119,95 eur od 1.1.1995 do
zaplatenia, 17,6% zo sumy 946,03 eur od 1.1.1997 do zaplatenia, 22% zo sumy 470,53 od 1.1.199 do

zaplatenia, 19% zo sumy 235.008,23 eur od 1.10.1999 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 351.150,46 eur od
1.12.2002dozaplatenia.Súdúpravupetitupripustilvzáujmehospodárnostikonaniabezkvalifikovaného
zdôvodnenia s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jednalo len o úpravu v dôsledku nesprávneho výpočtu
predtým upraveného petitu návrhu /odstraňovanie vád podania predloženého na pojednávaní by nebolo
hospodárne práve z dôvodu, že došlo len k chybe pri počítaní a podľa vyjadrenia navrhovateľov sa jedná

o tie isté nároky ako doposiaľ uplatňované, čím upravený petit na pojednávaní v prítomnosti odporcov,
resp. zástupcu odôvodnili/.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 1. 2008 boli do konania na návrh navrhovateľov pribratí ďalší
účastníci na strane odporcov v 2.- 5. rade. V priebehu konania navrhovateľ v 2. rade zomrel, jeho právni
nástupcovia do konania nevstúpili.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29. 1. 2013 č. k: 23C 19/96-1353 súd zaviazal odporcov 1, 2 zaplatiť
navrhovateľom 1-3 každému čiastku 7.731,51 eur s príslušenstvom, vo zvyšku návrh zamietol. Voči
odporcom 3-5 návrh zamietol v celom rozsahu, o trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľom 1-3 priznal oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov.

Krajský súd v Trnave Rozsudkom zo dňa 12. 11. 2013 č. k. 23C 19/1996-1487 prvostupňové rozhodnutie
v napadnutej časti zamietajúcej žalobu žalobcu 1 proti žalovaným 3, 4 celkom, ako aj v časti zamietajúcej
žalobu žalobcu 1 proti žalovaným 1, 2, a 5 o náhradu škody v sume 201.148,84 eur potvrdil, v časti
priznania žalobcom oslobodenie od platenia súdnych poplatkov odvolanie žalovaných 1, 3 a 4 odmietol.
V napadnutej časti vyhovujúcej žalobe, v časti zamietajúcej žalobu žalobcu 1 proti žalovaným 1, 2 a 5

o nájomné 150.114,04 eur s príslušenstvom a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 232.640,90
eur s príslušenstvom, ako aj v časti trov konania žalobcov 1 - 3 a žalovaných 1-5 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že návrh, ktorým sa navrhovateľ 1 domáhal nároku na náhradu škody -
náhrada ušlého zisku 5.937.500 Sk a náhrada škody 122.310 Sk za znehodnotenie halového skladu,znehodnotenie strojov a technologického zariadenia a za znehodnotenie a zníženie linky Premix a
mostovej váhy bol právoplatne zamietnutý.

Predmetom konania v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu zostal nárok napadnutý

vyhovujúcou časťou prvostupňového rozsudku vo vzťahu žalobcov 1-3 a žalovaných 1-2 ako i časť
zamietajúca žalobu žalobcu 1 proti žalovaným 1, 2, 5 o nájomné 150.114,04 eur s príslušenstvom a o
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 232.640,90 eur s príslušenstvom. V priznanej časti 7.731,51
eur s príslušenstvom odvolací súd uzavrel, že sa nejednalo o nájomné, ale vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Po zrušení rozhodnutia úlohou súdu bolo posúdiť nároky žalobcu 1 voči žalovaným 1, 2, 5 pod bodom 1,

2, 3, 4, 5, 7 /nájomné a bezdôvodné obohatenie/,a to ako nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia
a nároky žalobkýň 2, 3 voči žalovaným 1, 2 o zaplatenie každej 7.731,51 eur /tieto voči zamietajúcej
časti odvolanie nepodali, v tejto časti je prvostupňové rozhodnutie právoplatné/. Zároveň bolo treba
vysporiadať skutočnosť, na strane koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Ohľadne žalobkýň 2, 3 bolo
potrebné len rozhodnúť o tom, kto za bezdôvodné obohatenie zodpovedá /nejedná sa tu o prekážku veci

rozhodnutej, pretože voči zamietajúcej časti odvolanie nepodali, nárok u nich treba posudzovať len do
výšky 7.731,51 eur, avšak je potrebné určiť povinné osoby, na strane ktorých bezdôvodné obohatenie
vzniklo/ Proti žalovaným 3, 4 bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím návrhu.

Prvostupňovérozhodnutiebolozrušenéivčastitrovkonania,tedavtejtočastizostaliúčastníkmikonania
i odporcovia 3, 4, voči ktorým bol v celom rozsahu návrh zamietnutý.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
vykonaním ohliadky, po zrušení veci odvolacím súdom účastníci ďalšie návrhy na dokazovanie nemali,
navrhovatelia neuviedli žiadne nové skutkové zistenia a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v konaní uviedli, že odporca začal nehnuteľnosti užívať pred ich vydaním, pričom všetci
mali v úmysle v nich podnikať. Nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve a súhlas na užívanie

nehnuteľností nedali. Tieto boli vrátené v rámci reštitúcií, mlyn bol vrátený v roku 1992 a podnikanie
odporcujenezlučiteľnésmiešarňoukrmív.Neexistuježiadnanájomnázmluvaanidohodaohospodárení
so spoločnou vecou. Navrhovateľ v I. rade mal podľa svojho vyjadrenia mať na starosti technologickú
časť a zabezpečenie financovania, ktorý proces je zdĺhavý. Pri výpočte nájomného vychádzali z ceny
360 Sk za m2 ročne tak ako si určoval odporca za podnájom, resp. 190 Sk ročne.

Zástupca navrhovateľa 1 uviedol, že odvolací súd konštatoval, že nároky v bode 1, 2, 5 je potrebné
posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, takže na návrhu trvá v celom rozsahu mení sa iba právna
kvalifikácia na bezdôvodné obohatenie. Na zaplatenie žalovanej čiastky žiada zaviazať žalovaných 1,
2. a 5 spoločne a nerozdielne. Z vykonaného dokazovanie vyplýva, že priestory užívali spoločne a
nedá sa upresniť žiadne obdobie, teda ak budú zaviazaní spoločne a nerozdielne, rozdelia si to medzi

sebou. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že nebola uzavretá žiadna zmluva ohľadne užívania
sporných nehnuteľností a pokiaľ niekto užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vzniká bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný 2 bol spoluvlastníkom v jednej petine, ale užíval celú nehnuteľnosť, teda naviac
užíval 4/5-iny. Krajský súd uložil, že bude potrebné upresniť, kto získaval majetkovú hodnotu a kto je
povinný vydať bezdôvodného obohatenie, kto ho prijímal bez poskytovania náhrady atd. Tieto veci sa

v konaní preberali, poukazovali na ne aj v odvolaní. V spise sú faktúry, ktoré vystavoval žalovaný 2 za
roky 1992, 1993, za užívanie nehnuteľností iným firmám, je tiež nepochybné z rozhodnutí stavebného
úradu, že žalovaný 1 požadovanie konanie stavebnej činnosti na úpravu priestorov na parkovanie,
pričom je zrejmé, že autá parkovali aj bez toho. Z dokladov a vyhlásení vyplýva, že na parkovanie
boli využívané všetky pozemky. Svedčí o tom aj fotodokumentácia, z ktorej je parkovanie zrejmé. K

vyprataniu nehnuteľnosti došlo v roku 2004 a žaloba je do roku 2002. Priestory užíval žalovaný 1.

Navrhovateľ 1 uviedol, že sa jednalo o podnik, ktorý mal svoje výkonnosti až dovtedy, kým objekt
neobsadili cudzie firmy, ktoré na to nemali dôvod, ani vlastnícke práva a naviac žalovaný 2 bol vylúčený zdedenia, teda nemal žiadne práva tam vstupovať. Štát strácal okolo 60 miliónov na DPH a navrhovatelia
stratili celý podnik, pretože nemali žiadne zamestnanie. Uvedenie podniku do prevádzky bolo teda pre
nich nevyhnutnosťou. Celá ich rodina, ktorá má s potomkami 30 členov, stratila možnosť obživy a ich

zabezpečenie v starobe a deti zamestnanie.

Úrad skráteného vyšetrovania mal v spise znalecký posudok, ktorým bola vyčíslená škoda na zariadení
a vybavení. Posudok je v spise. Preukázali tiež protesty obce aj občanov proti obsadeniu prevádzky.
Prevádzka zabezpečovala protidodávkami spracovanie kŕmnych plodín, vrátane kŕmnej pšenice pre 42
obcí. Spracovávali až do W. minerálie a ingrediencie, ktoré sa vyrábali na území SR, tým sa udržiavali

aj ceny mlieka, pretože prebytkové mlieko sa sušilo a to zapracovávali do krmív. Došlo aj k ohrozeniu
zásobovania obyvateľstva, cez produkty živočíšnej výroby. Produkty odberateľa& V.v išli na export.

Navrhovateľka 2 uviedla, že si uplatňuje čiastku 7731,51 eur s príslušenstvom tak, ako jej bola priznaná
predchádzajúcim rozhodnutím. Po celé obdobie, keď do nehnuteľnosti prišli, vznikali iba konflikty,
odporca 2 vždy po ich príchode volal políciu, museli sa vyviňovať s tým, že majú právo tam prísť. Raz keď
zavolali políciu, povedal, že im spôsobili škodu, čo nebola pravda, mal tam vtedy colný sklad. Pracovala

na okresnom úrade, tam sa to teda nemohlo riešiť, dva roky museli chodiť na Okresný úrad do Hlohovca.
Odporcovia tam ani raz neprišli, až ministerstvo vnútra rozhodlo, že sa priestupku nedopustili. Celé roky
boli traumou a prišli o všetok majetok. Odporca 2 všetko znehodnotil.

Navrhovateľka 3 žiadala takisto priznať čiastku ako v predchádzajúcom rozhodnutí súdu.

Odporcav1.rade uviedol,ževpriestorochužívallenhalu,navrhovateliamajúkdispozíciiväčšiuplochu,

nevzniklo mu teda bezdôvodné obohatenie. Pred vydaním nehnuteľností užíval len dve kancelárie,
nie však protiprávne, nakoľko mali v úmysle podnikať s navrhovateľmi v 1. - 3. rade, navrhovateľka
v 4. rade podnikať nechcela. Napísal spoločenskú zmluvu, navrhovatelia odmietli čokoľvek financovať
do dosiahnutia zisku. K žiadnej dohode nedošlo. Navrhovateľ v 1. rade mal riadiť poľnohospodársku
časť a odporca sa mal venovať doprave. Na základe uzavretej spoločenskej zmluvy každý mal zložiť

čiastku 20.000 Sk, ani jeden z navrhovateľov nezložil žiadnu čiastku. Navrhovatelia nešpecifikovali,
kedy malo ku škode dôjsť a tiež nešpecifikovali zákonné súvislosti pre uplatnenie náhrady škody alebo
bezdôvodného obohatenia. Tiež nešpecifikovali, z akého dôvodu došlo k rozšíreniu účastníkov na
strane odporcov, nedošlo k uzavretiu žiadnej nájomnej zmluvy a navrhovatelia nepreukázali existenciu
reálneho majetku odporcov. Naopak, odporcovia pre správanie navrhovateľov, ktorí im bránia v užívaní

nehnuteľnosti, majú spôsobenú škodu. Nikdy nevyužíval priestory mlyna, rozvodňu, plynové a elektrické
zariadenia, inžinierske siete a sociálne zariadenia - iba halový sklad po dohode s Ing. H.. Firma
mala vlastnú prípojku elektriky na základe zmluvy s dodávateľom, rovnako telefónov, teda nikdy
neužívala siete vo vlastníctve niekoho iného. Neobmedzili teda v týchto dodávkach navrhovateľov. Nikdy
nevyužívala parcely navrhovateľov na parkovanie vozidiel, lebo mala svoje priestory za domom č. s.

XXX. Voľné neohradené priestranstvo pred budovou mlyna využívali a využívajú okoloidúci, susedia,
vodiči autobusov SAD a týmto subjektom nebolo dané žiadne upozornenie ani žiadaná od nich škoda.
Spoločnosť nikdy nespozorovala záujem navrhovateľov v priestoroch podnikať, nikdy si ani nevybavili
doklady na takúto činnosť. Spoločnosť musela priestory udržiavať, investovať do opráv a v dôsledku
nezmyselných sťažností navrhovateľov bola firme zrušená licencia na prevádzkovanie colného skladu.

Pokiaľideohalovýsklad,nejdeonájomnývzťah.Ing.H.nezískalžiadneobohatenie,zabezpečilbudovu,
aby nechátrala, rovnako ostatné časti objektu, čím udržal hodnotu nehnuteľnosti. Firma IMB s. r.o. nikdy
nevyužívala priestory mlyna a sociálnych zariadení ani halový sklad, mala svoj sklad v Y.h. Sídlo mala
v dome č.s. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve Ing. IB.o s manželkou.

Odporca v 2. rade uviedol, že návrh žiada zamietnuť. Nikdy ich navrhovatelia nevyzvali na dohodu

ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou, pričom im nikdy nebolo bránené v tom, aby nehnuteľnosť
užívali. Túto v skutočnosti neužívajú od roku 1996, opustili ju, a to z dôvodu správania sa navrhovateľov,
ktorí im v užívaní nehnuteľnosti bránia. a porušujú spoluvlastnícke práva odporcov.

Odporcovia ďalej uviedli, že úprava petitu nebola zdôvodnená, v úprave nie je špecifikované, že by
sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie, náhradu škodu resp. nájomné a v akom rozsahu u každého

zo žalobcov. Táto úprava je nesprávna a zmätočná a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Je vrozpore s § 79 od.1 O.s.p. a § 42 ods.3 O.s.p., nakoľko táto úprava nemá podstatné náležitosti a nie
je ani datovaná. Nebolo naviac v konaní preukázané., že by odporcovia akýmkoľvek spôsobom bránili
v užívaním sporných nehnuteľností v rozsahu ich podielov. Práve naopak, žalobcovi komplikovali život

odporcom z hľadiska ich podnikateľskej činnosti. Žalobcovia žiadnym spôsob a v žiadnom rozsahu
nepreukázali nároky ohľadne spôsobenej škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo že by
im žalovaní mali platiť nejaké nájomné v rozsahu ich podielov. Doklady, ktoré predložili žalobcovia, sú
dôkazom toho, ako uplatňujú fiktívne nároky. Nepreukázali žiaden fakt, že by im vznikla škoda zo zisku,
ktorá ani nemohla vzniknúť, pretože nemali vôbec nič na to, aby mohli vôbec podnikať, nemali povolenie

podnikania, ani súhlas na podnikanie. Odporca 2 bol väčšinový vlastníckych všetkých spoločných
priestorov, podľa LV XXX mal parkovacie plochy, ku ktorým nemali žalobcovia vlastnícky ani užívateľský
vzťah. Nepotreboval žiadnu ich plochu. Pozemok, na ktorom stála hala, bol v jeho výlučnom vlastníctve.
Ukrivdený bol on sám, keď mu bolo zabránené na vlastnom pozemku podnikať. V mlyne podnikať ani
nemohol, mal kamiónovú dopravu, kamión by sa do mlyna ani nezmestil. Nevie, na základe čoho si
žalobcovia uplatňujú ušlý zisk, keď nezačali ani podnikať. Sám začal podnikať v garáži rodinného domu,

teda aj žalobcovia mali možnosť podnikať. Ani jednu položku nedokladovali. V roku 1997 v dôsledku
konania žalobcov sa presťahoval do Y.. Mlyn mali žalobcovia k dispozícii, ale neurobili nič. O všetkom
hovorili iba v budúcom čase bez toho, aby niečo podnikli. Od roku 1997, kedy sa presťahoval do I., v
priestoroch vôbec nebol. Teda žalobcovia tam mohli robiť čo chceli.

Zástupca odporcov ďalej v priebehu konania uviedol, že zo strany navrhovateľa 1 je potrebné upraviť

petit tak, ako mu to bolo uložené súdom, nakoľko nie je zrejmé, akého bezdôvodného obohatenia a
voči komu sa domáha, a podľa čoho, ani z akého dôvodu. Nároky navrhovateliek 2 a 3 boli právoplatne
rozhodnuté a pokiaľ na dnešnom pojednávaní uplatňujú nejaké nároky, je potrebné, aby tieto zdôvodnili
právne a skutkovo. Až po riadnej špecifikácii a zdôvodnení nároku navrhovateľa 1 sa môže k nároku
bližšie vyjadriť. Nie je zdokumentované, v čom vidí navrhovateľ bezdôvodné obohatenie u žalovaného

1, resp. žalovaného 2. Pozemky, na ktorých parkovali vozidlá boli v vlastníctve odporcu, nemohlo teda
vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalovaný 1 po dohovore so žalovaným 2 užíval nejakú časť,
je to užívanie na základe konkrétneho právneho dôvodu. Za užívanie tejto jednej petiny jeho podielu
skladu neprijal od žalovaného 1 nájomné. A naopak žalovaný 1 zhodnotil podielové spoluvlastníctvo vo
vzťahu k celku. Nemohlo teda vzniknúť bezdôvodné obohatenie žalovaného 1. že by mohlo vzniknúť, ak

by sa dohodli tak, že žalovaný 1 nebude platiť žalovanému 2 nájomné a len v tomto by mohlo vzniknúť
bezdôvodné obohatenie žalovaného 1 ako to uvádza aj odvolací súd. Žalobca by ale musel preukázať,
v akej výške sa malo platiť nájomné v prospech žalovaného 2. Nebolo preukázané, že by žalovaný
1 užíval aj 4/5-iny nepatriacich žalovanému 2. Nie je teda zrejmé, v akom rozsahu sa mal obohatiť
žalovaný 1 a žalovaný 2. Ani na strane jedného nevniklo bezdôvodné obohatenie, lebo v dôsledku

činnosti žalovaného 1 - rekonštrukcia ako uvádzav odvolaní, došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti a teda
bezdôvodné obohatenie vzniká na strane žalobcov. Premietlo sa to aj pri predaji nehnuteľnosti. Táto
pokiaľ by nebola zhodnocovaná a udržiavaná, predala by sa za podstatne nižšiu cenu. K trovám konania
uviedol, že poukazoval na to, že nárok je bezdôvodný a čím sa konanie skončí, tým menšie trovy
budú platiť. Za situácie, kedy navrhovatelia uplatňovali takmer 70 miliónov Sk, platili si renomovaných

advokátov, nesprávne kvalifikovali svoju žalobu, bolo by nespravodlivé a nesprávne, aby pri zamietnutí
tejto žaloby ťarchu trov právneho zastúpenia znášali výlučne odporcovia. V tomto štádiu mal žalobca
1 preukázať vznik bezdôvodného obohatenia, toto vyčísli ť a uviesť skutkové okolnosti, žalobca túto
možnosť nevyučil a nepreukázal, že u žalovaného 1 vzniklo bezdôvodné obohatenie, na základe
akého titulu a v akej výške. Nenavrhol ani dokazovanie, ktoré by odčlenilo a umožnilo vyčísliť vznik

bezdôvodného obohatenia u žalovaného 1. Nárok žalobcu 1 je teda úplne nepreukázateľný, neuniesol
dôkazné bremeno a žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobcovia podali veľmi nekvalifikovanú žalobu, až
do pojednávania pred odvolacím súdom mali za to, že miliónové čiastky uplatňujú na základe nejakej
nájomnej zmluvy, a odporcovia poukazovali na to, že nárok je neexistentný, pretože žiadna nájomná
zmluva ani plnenie z jej titulu neboli preukázané. Až na odvolacom súde súhlasili s iným právnym

dôvodom, ako na to odvolací súd poukazuje. Ale dokazovanie nevykonali za účelom ustálenia rozsahu
obohatenia. Pri zamietnutí žaloby sú žalobcovia povinní niesť dôsledky takéhoto konania, mali počas
celého konania advokátov a ak sa zmenila ich majetková situácia po predaji nehnuteľnosti, súd nemá
dôvod, aby spravodlivo nerozhodol aj v časti trov konania.

Svedok Mgr. X. starosta obce, uviedol, že do funkcie nastúpil 7. 1. 2003. Navrhovateľ v 1. rade a odporca

honavštevovalisosťažnosťami,každýmalsvojuverziu. Stavbaohrozovalasusedovipozemok,vykonaliohliadku a ako stavebný úrad nariadili opravu. Myslí si, že opravu realizoval svojpomocne navrhovateľ
1 aj odporca. V čase, kedy nastúpil do funkcie, objekt užívaný nebol a nevie, že by vôbec bol niekedy
užívaný, ani či tam bola prevádzka. Navrhovateľ 1 aj odporca ho oslovili s tým, že majú záujem objekt

predať, každý zvlášť mu objekt ukázal. Niekedy v máji 2009 tam bol s odporcom, tento však nemal kľúče
a dnu sa nedostali. Navrhovateľ 1 mu hovoril, že v minulosti mali záujem obnoviť mlyn a vyrábať sóju,
potom už záujem nemal, skôr chcel objekt odpredať. Spomínal, že sa nevedeli dohodnúť. Prehlásenie zo
dňa 30. 4. 2008 podpísal. Pred nástupom do jeho funkcie odporca - firma Apex Mosný v objekte podnikal.
Vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam svedok poznal, o úmysle navrhovateľa v priestoroch podnikať bližšie

informovaný nebol, takže nevie, do akej miery to bolo reálne. Rodinný dom, kde boli kancelárie, patrili
odporcovi alebo jeho manželke. Bol tam majetok aj so súčiastkami. Pozemok pod mlynom - stavba patrí
všetkým piatim spoluvlastníkom, pozemok pod halovým skladom H.. Podnikalo sa v rodinnom dome, na
dvore boli kamióny, pracovalo sa v halovom sklade. Nevie, či sa niečo robilo v mlyne.

Svedok X. uviedol, že mlyn sa neužíval a neužíva. Predtým to bola miešareň krmív pre družstvá. Nevidel,
že by sa niekedy niečo v objekte vykonávalo. Zúčastnil sa sedenia so zástupcami životného prostredia,

pretože na dvore parkovali kamióny, ktoré patrili firme Apex Mosný. Pokiaľ vie, všetci sú spoluvlastníkmi
mlynu aj dvora, skladu a pozemok pod skladom je vlastníctvom H.. Počul, že navrhovatelia tam chceli
podnikať, ale k dohode nedošlo, nevie však, či tento úmysel bol reálny. Od starostu počul, že objekt
chcú odpredať. Do r. 2002 svedok vykonával funkciu starostu, podpísal potvrdenie zo dňa 31. 10. 2002.
Nevie, ktorý z účastníkov mal prístup do objektu. Na podnet občanov vykonával opakované kontroly pre

problémy s kamiónmi, ktoré boli hlučné v skorých ranných hodinách. Nepamätá si, či robil záznamy o
počte kamiónov a či tieto stáli a ceste pred budovami. Stáli na dvore vzadu za mlynom. Na verejnom
priestranstve parkuje autobus pre robotníkov a iné vozidlá.

Svedkyňa A. do roku 1967 a od roku 2004 býva v susedstve objektu v I. chodila tam na víkendy aj keď
bývala v I.. Nevie, že by sa mlyn vôbec užíval, v halovom sklade sa pohyboval iba H.ý. Vo vnútri nebola,

nevie, čo tam robil a akú časť užíval. Nevidela tam kamióny, nevie, či navrhovatelia chceli v objekte
podnikať, nezaujímala sa o to, na aké účely je objekt užívaný. V r. 1994 podala sťažnosť, pretože vedľa
ovocných stromov jej matky p. H. striekal nákladné auto, zápach sa šíril k nim. Vytkla mu to aj osobne,
hneď v ten deň auto odviezol. Iné konflikty nemali. Podpísala 15. 6. 1996 prehlásenie, ale preto, že k
rodičom chodila iba na víkend a nevedela, či tam vozidlo zostáva.

Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 19. 7. 1994 bola navrhovateľom a Ing. IB. vydaná
nehnuteľnosť v k. ú. I. budova, halový sklad, postavený ako prístavba k pôvodnému mlynu, parc. č.
XXXX/XX č. s. XXX, LV č. XXXX. Dňa XX. X. XXXX došlo k vydaniu nehnuteľností v k. ú. I. - parc. č.
XXXX/X s výrobňou kŕmnych zmesí, dňa XX. X. XXXX došlo k vydaniu automatického valcového mlynu
- parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X.

Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 5C 195/97 zo dňa 16. 10. 2000 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. 11. 2001 č. k. 10Co 98/2001-204 boli odporca v 1. rade a spoločnosť
IMB, spol. s. r.o. zaviazaní vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v k. ú. I. - halový sklad
č.s. XXX na parc. č. XXXX/XX z dôvodu, že odporcovia protiprávne užívajú a majú vnesené veci v
tejto nehnuteľnosti a nebolo zistené,že by užívali alebo mali vnesené veci na ostatných predmetných

nehnuteľnostiach,lenparc.č.XXXX/Xužívajúakoprístupovúcestukrodinnémudomukonateľaodporcu
X. Navrhovatelia v konaní žiadali vypratanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k. ú. I. - halový
sklad č.s. XXX vrátane mostovej váhy a váhovne, na parc. č. XXXX/XX, stavbu č.s. XXX - bývalú budovu
v časti hygienicko-sociálneho zariadenia na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX MX, zast.
plochy, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX mX, zast. plochy, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX mX, zast.

plochy a parc. č. XXXX/X vo výmere 169 m2 zast. plochy. Úspešní boli len v už uvedenej časti halového
skladu, vo zvyšku bol návrh zamietnutý. V konaní bolo preukázané, že odporcovia užívali len halový
sklad na parc. č. XXXX/XX, kde majú v súvislosti s užívaním vnesené veci. Nehnuteľnosti označené ako
parc. č. XXXX/X, XXXX/X sú voľne prístupné pre kohokoľvek vrátane navrhovateľov, pričom títo samotní
potvrdili, že odporcovia nemajú na týchto nehnuteľnostiach vnesené žiadne veci, a teda nebol dôvod

na vypratanie týchto nehnuteľností. Rovnako na parc. č. XXXX/X, XXXX/X nemali odporcovia žiadne
veci. Prítomnosť automobilov nebola na nehnuteľnostiach potvrdená a preukázaná. Navrhovatelia sanedomáhali ochrany voči zásahu do ich vlastníckych práv - napr. zákaz parkovania. Rovnako budovu
bývalého mlyna č.s. XXX na parc. č. XXXX/X nebol dôvod vypratať, nakoľko odporcovia tam nemali
žiadne veci a navrhovateľom bola prístupná.

Exekúcia vyprataním nehnuteľnosti bola vykonaná dňa 28. 4. 2004 súdnym exekútorom Ing. Bc. W.
- sklad otvoril dobrovoľne JT., objekt halového skladu bol celý vyprázdnený a kľúčovou službou bola
vymenená vložka s tým, že za oprávnených ich prevzal Ing. P.ý. V priebehu exekúcie bolo vyhovená
námietkám povinných Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 2. 2003 č. k. 11Er 468/2002,
ktorými povinný namietali, že nevykonávajú v predmetnej nehnuteľnosti - halový sklad č. s. XXX. žiadnu

činnosť, čo bolo potvrdené aj šetrením - užívala ju firma IMB JT..

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17. 12. 2007 č. k. 14C 138/1994 súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k spornej nehnuteľnosti predajom nehnuteľností.

Vykonanouohliadkoubolozistené,ženaparc.č.XXXX/X jerodinnýdomvovlastníctveIK..Domiešarne
krmívsavchádzazulice,miešareňpokračujezprízemianaposchodieasmeromdopravacezkanceláriu
a sklad užívaný odporcom, v sklade sa nachádza zásobník, od kancelárií pri sklade ako súčasť miešarne

je váha. V miešarni na prízemí zadnej časti sa nachádza malá kancelária. Na poschodí je prechod do
skladu, vpravo od miešarne krmív je z vonkajšej časti lávka s dopravníkom na zásobník, ktorá časť
je trvale spojená naľavo s miešarňou krmív a napravo so skladom, do ktorého je samostatný vchod
a užíva ho odporca. V hale sa nachádza ďalší zásobník, v prednej časti haly je kancelária s váhou -
súčasť miešarne, naľavo od tejto kancelárie je ďalšia miestnosť, podľa vyjadrenia navrhovateľov bývalé

laboratórium.Predskladombolavčaseohliadkyváhaprenákladnévozidlá,miešareňnebolavyužívaná,
užívaný bo sklad s kanceláriou.

Navrhovatelia súdu predložili potvrdenie Výskumného ústavu krmivárskeho, z ktorého vyplýva, že bez
prevádzkového skladu je miešareň krmív nefunkčná, tvoria nedeliteľný celok. Navrhovateľmi popísaná
činnosť spol. APEX je z hygienických dôvodov v objekte neprípustná a zablokovaním výrobne vzniká

majiteľom vysoká finančná ujma a znehodnocuje sa výrobné zariadenie. Predložili Podnikateľský zámer
pre miešareň krmív I. z januára 1992, vlastný Podnikateľský plán z januára 1993. Predložili tiež záznamy
o kontrole užívania odstavných plôch firmy APEX, ktorou bolo zistené, že na ploche parc. č. XXXX/X
boli odstavené kamióny, rovnako predložili záznamy o sťažnostiach - hlavne rod. Y., do dvora ktorých
smerovali výfukové splodiny. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Piešťany č. Vst.

40/1995 zo dňa 19. 1. 1995 v spojení s Rozhodnutím MVŽP SR č. 3143/1012/95/1 zo dňa 6. 3. 1996
zamietol návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Odstavné plochy pre fy APEX Trebatice“
z dôvodu, že neboli splnené podmienky v súvislosti s návrhom na vydanie územného rozhodnutia -
súhlas spoluvlastníkov. Navrhovatelia predložili tiež faktúry, ktorými Ing. H. fakturoval Stavopodniku
- X.y za užívanie parcely č. XXXX/X vo výmere 169 m2 dohodnutú sadzbu 30 Kčs za 1 m2 /tiež

paušál za vytrhnuté stromy a okrasné kríky 1000 Kčs, za betónové plochy, pásy paušál 1500 Kčs/,
spoločnosti Slovák Trade Vrbové za manipuláciu a skladovanie „Colný sklad“ Trebatice dohodnutú cenu
1.882,56 eur. Navrhovatelia predložili živnostenský list vydaný ObÚ Piešťany dňa 9. 11. 1992 pod č. Žo
12370/1992 pre Ing. P., CSc na vykonávanie ohlasovacej živnosti Nákup poľnohospodárskych surovín
a produktov, ich spracovanie a predaj, miesto prevádzky Trebatice Mlyn.

Navrhovatelia predložili tiež Dohodu odporcu 2 so ZSE Bratislava o platení preddavkov a konečného
zúčtovania za dodávku el. energie, v zmysle ktorej bol určený preddavok polročne v sume 65.000 Sk.
Podľa Čestného prehlásenia Ing. E.a zo dňa 8. 12. 2004 tento ako predseda PD Q. v rokoch 1989-2004
zabezpečoval o. i. dodávku kŕmnych zmesí z výrobne - miešarne krmív I.e pre chovy hospodárskych
zvierat družstva, PD Q. odoberalo cca 2000 t týchto zmesí mesačne. Kvalita bola veľmi dobrá. Po

reštitúcii PD Q. počítalo záväzne s odberom krmív aj v ďalšom období od pôvodných majiteľov objektov
výrobne - ide o regionálnu výrobňu pre 41 veľkých poľnohospodárskych podnikov. Podľa Prehlásenia
predsedu RPH Prašník zo dňa 20. 11. 2012 toto družstvo odoberalo krmné zmesi pre vlastnú spotrebu z
miešarne I.e dlhodobo v objeme asi 50 ton mesačne. Po reštitúcii výrobne počítalo s dodávkou i naďalej.
Podľa Prehlásenia Ing. B. zo dňa 25. 12. 2012 VÚ krmivársky riešil problematiku pre výrobne krmív,

vypracovávali projekty, receptúry pre kŕmne zmesi i pre výrobňu krmív v I.h. Tu mal ústav založenýdlhodobý výskum a overovanie. Jednalo sa o regionálnu výrobňu najmä pre družstvá obcí R. atď.
veľkochovy rôznych zvierat pre asi 200-300 maloodberateľov. Zmena vlastníka nemá na odber vplyv. V
I. umiestnenie výroby bolo výhodné pre všetkých odberateľov, výroba bola dostupná všetkými vozidlami,

komplexne vybavená. Technológia výroby je viazaná na protidodávku kŕmnych produktov a surovín,
z ktorých sa spracovávajú kŕmne zmesi. Chod ŽV si vyžaduje denné zásobovanie krmivami, ktoré
nemožno zrušiť v žiadnej kratšej lehote. Teda uvažovanie v smere, že po reštitúcii by odberatelia prešli
na iného dodávateľa, je vylúčené. Po roku 2004 došlo k redukcii chovov ŽV cca o 30%.

Tieto dôkazy sa týkajú pôvodne uplatnených nárokov, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté

predchádzajúcim rozhodnutím, a teda súd sa s týmito dôkazmi vysporiadal.

V danom prípade z predložených dokladov nie je sporné, že navrhovatelia a odporca 2 /konateľ a
spoločník odporcu 1 a 5/ boli podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

Podľa § 137 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva ku spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa

§ 139 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa nedosiahne väčšina alebo
dohoda, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. V danom prípade nedošlo k dohode
alebo súdnemu rozhodnutiu ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou, ani k reálnemu rozdeleniu

nehnuteľností.

Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák. /podľa ktorého navrhovatelia svoj nárok v časti nájomného pôvodne
uplatňovali/ je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu je potrebné pôvodný nárok v časti nájomného posudzovať

ako bezdôvodné obohatenie /v tomto smere svoj nárok aj žalobcovia upravili a súd tak môže urobiť aj
bez tejto úpravy/. Medzi účastníkmi nikdy nájomná zmluva uzatvorená nebola, čo žiaden z účastníkov
nikdy nespochybňoval.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na kor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z

neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov /§ 451 ods. 2 OZ/. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak tonie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada /§ 458 ods. 1 OZ/.

Bezdôvodné obohatenie spočíva vo zväčšení majetku obohateného. Oprávneným subjektom, t. j. v
prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné
obohatenie vzniklo. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Zákon rozlišuje štyri formy - 1. Keď majetkový prospech bol získaný plnením
bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená,
že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť , na základe ktorej sa plní spravidla. 2. Majetková prospech
bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. 3. Majetkový prospech
bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu sice spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol.

4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov, spravidla trestnou činnosťou, ale aj v rozpore
s dobrými mravmi.Z vykonaného dokazovania potom vyplýva, že nárok je potrebné posúdiť ako vzťah z bezdôvodného
obohatenia, keď došlo k užívaniu časti nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bez toho, aby žalobcom
bola platená náhrada, jedná sa o plnenie bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je získanie určitej

majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získava
nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa
inak pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie
by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nebytových
priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Je potrebné skúmať, kto v prípade takéhoto

plnenia získaval majetkovú hodnotu a teda kto je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie, keď je
rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijímal, kto realizoval užívateľské oprávnenie bez právneho dôvodu a
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový
priestor, a keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na samú povahu plnenia schopný vrátiť ho,
je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady.

Nárok uplatnený titulom náhrady škody - ušlého zisku, ako aj náhrada škody za znehodnotenie halového
skladu, znehodnotenie strojov a technologického zariadenia a za znehodnotenie a zničenie linky Premix
a mostovej váhy bol právoplatne zamietnutý.

Medzi účastníkmi nebola uzavretá nájomná zmluva, vykonaným dokazovaním však bolo preukázané,
že časť priestorov /halový sklad/ žalovaní /resp. žalovaný 1/, ktorého konateľom je žalovaný 2 a

tento je zároveň podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, resp. výlučný vlastník pozemku pod skladom/
užíval, v dôsledku čoho nebolo možné využiť objekt na doterajšie účely ako celok, a teda je povinný
uhradiť navrhovateľom za užívanie týchto priestorov bez právneho dôvodu na ich podiely bezdôvodné
obohatenie. I keď je odporca 2 konateľom a spoločníkom odporcu 1 aj 5, nebolo preukázané, že by
priestory užívala i spoločnosť odporcu 5. Vyplýva to i zo svedeckých výpovedí. Súd po vykonanom

dokazovaní i s prihliadnutím na svedecké výpovede dospel k záveru, že priestory užívala spoločnosť
odporcu 1, nie však žalovaný 2 vo vzťahu k zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Žalovaný 2
priestory užíval ako ideálny spoluvlastník nehnuteľností /nie však ako fyzická osoba/, naviac pozemok
pod skladom je v jeho výlučnom vlastníctve. Z hľadiska užívania ideálneho spoluvlastníckeho podielu
bez ďalšieho s prihliadnutím na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že bezdôvodné obohatene

vzniklo na strane žalovaného 2, ktorý by priestory neužíval bez právneho dôvodu ani z iných zákonných
dôvodov pre vznik bezdôvodného obohatenia. Nie je potom rozhodujúce, aký bol odplatný alebo
bezodplatný vzťah žalovaného 2 so spoločnosťami odporcov 1, 5. Pokiaľ či už žalovaný 2 alebo jeho
spoločnosti do nehnuteľnosti investovali, udržiavali ju a mala vzniknúť škoda /ako uvádza žalovaný 2/,
táto nebola predmetom konania. Nebolo však sporné, že spoločnosť odporcu 1 neuhrádzala žiadne

platby navrhovateľom, i keď časť priestorov táto užívala, a a teda vzniklo na jej strane bezdôvodné
obohatenie. Ak táto spoločnosť neplatila úhrady za užívanie ani odporcovi 2 ako spoluvlastníkovi, jedná
sa o samostatný právny vzťah, ktorý nebol predmetom tohto konania.

Súd teda dospel k záveru, že návrh je sčasti opodstatnený, a to pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie za
časť, ktorú užíval odporca 1. V konaní bolo nesporne preukázané, že užívaný bol nepochybne halový

sklad na parc. č. XXXX/XX /čo bolo preukázané a konštatované aj v konaní na OS Piešťany č. 5C
195/97/. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa predložených odborných vyjadrení je potrebné posudzovať
objekt ako celok, je potrebné konštatovať, že pre prípadné obnovenie funkčnosti objektu nebolo reálne
a dobre možné objekt využívať za situácie, kedy bola časť - halový sklad užívaná na iné účely. Rovnako
z hygienických dôvodov nebolo možné prevádzkovať priestory, keď bolo preukázané potvrdeniami

obecného úradu, že v objekte parkovali kamióny. Súd však odkazuje na ďalej uvádzané dôvody, v
zmysle ktorých má za to, že nebol skutočne preukázaný úmysel navrhovateľov reálne prevádzkovať
nehnuteľnosť ako takú s pôvodným účelom. Bolo však preukázané, že výlučne priestor halového skladu
užívaný bol, za tieto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie /príslušnú časť/ ten, kto sa na úkor
navrhovateľov bezdôvodne obohatil. Výšku bezdôvodného obohatenia však považuje súd za primerané

vo výške nájomného /keď iným spôsobom nie je možné peňažnou formou v danom prípade vyjadriť
bezdôvodné obohatenie - len tým, čo by navrhovatelia v prípade nájmu nehnuteľnosti mohli získať
ako majetkovú hodnotu/, vychádzajúc z potvrdenia Obce I. /do výšky uplatneného nároku, nakoľko
súd je viazaný návrhom/, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že samotný pozemok patril výlučneodporcovi 2 a nie navrhovateľom. Skutočnosť, že v dôsledku užívania halového skladu iným subjektom /
odporcom 1/ nebolo možné užívať na pôvodné účely nehnuteľnosť ako celok, nie je pre rozhodnutie
z ďalej uvedených dôvodov rozhodujúca, a to predovšetkým z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali

relevantným spôsobom úmysel pokračovať v tejto činnosti. Nemohlo im potom vzniknúť bezdôvodné
obohatenie v inej výške ako v prípade prenájmu užívanej časti priestorov.

Z potvrdenia Obce I. vyplýva, že nájomné za nebytové priestory - predajne, výrobné priestory, zastavané
plochy bolo nájomné 300 Sk za m2, za ostatné plochy 22-50 m2.

Za situácie, kedy odporca 1 užíval priestory bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov a títo priestory
neužívali, patrí navrhovateľom v zmysle citovaného ustanovenia zákona bezdôvodné obohatenie vo

výške nájomného obvyklého s prihliadnutím na hodnotu veci a spôsob jej užívania. Nemožno im však
priznať bezdôvodné obohatenie tak, ako bolo požadované, ani vo výške obvyklého nájomného. Ako bolo
uvedené, preukázateľne bol užívaný iba halový sklad na parc. č. XXXX/X0. Ostatné priestory, ktoré síce
súviseli pre prípad obnovenia prevádzky s týmito priestormi bezprostredne, však navrhovatelia - rovnako
akoajhalovýsklad,užívaťmohli.Nebolopreukázané,žebyimbolzamedzenýprístupknehnuteľnostiam

a pokiaľ aj odporcovia halový sklad užívali, navrhovatelia mu v tom nebránili a relevantným spôsobom
sa nedomáhali jeho užívania /ich postup sa javí len ako účelový v snahe zamedziť podnikaniu odporcov,
nie však s úmyslom dosiahnuť vstup do haly, v tomto smere právne dostupné kroky nepodnikli/. V iných
konaniachsadomáhalizrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,vypratanianehnuteľnosti/
kde však úspešní boli len práve v časti halového skladu/ - avšak i táto časť bola vyprázdnená.

Navrhovatelia sa nedomáhali reálne umožnenia vstupu do nehnuteľností, čím je vyvrátené ich tvrdenie,
že tento prístup im bol znemožnený. Skutočnosť, že im bolo v prístupe bránené, nepreukázali. Z
výpovede svedka Mgr. X. vyplýva, že bol práve navrhovateľom 1 i odporcom oslovený so záujmom o
predaj objektu, nie s úmyslom vykonávať v ňom podnikateľskú činnosť. Sám navrhovateľ 1 mu hovoril,
že síce mal pôvodne záujem o výrobu sóje, neskôr však tento záujem nemal a chcel nehnuteľnosť

predať, pretože sa nevedeli dohodnúť. Tu súd poukazuje na rozpor tvrdení navrhovateľov o tom, že
mali v úmysle pokračovať v činnosti miešarne krmív, ktorá podľa nimi samotnými predloženými dokladmi
slúžila na krmivá pre živočíšnu výrobu a sám navrhovateľ sa podľa výpovede svedka vyjadril o úmysle
vyrábať sóju - teda táto skutočnosť práve vyvracia tvrdenia navrhovateľov /a celkom spochybňuje ich
údajný zisk na výrobe v doterajšej činnosti/. Je nesporné, že spoločnosť odporcu 1 Apex Mosný v

časti objektu vykonávala svoju činnosť, kancelárie boli v dome odporcu s manželkou, pozemok pod
halovým skladom však patrí H. Svedok X. potvrdil, že na dvore parkovali kamióny patriace firme Apex
Mosný, pozemok pod skladom je vlastníctvom H.. Nevie, či úmysel navrhovateľov podnikať bol reálny,
vie, že ho chceli predať. Svedkyňa A. potvrdila, že v halovom sklade sa pohyboval H.ý, nevie, či sa
mlyn užíval. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či navrhovatelia chceli v objekte podnikať. Svedok B. potvrdil,

že nehnuteľnosť chátrala a z navrhovateľov sa na čiastočnej oprave podieľal iba navrhovateľ 1. I táto
okolnosť svedčí o tom, že navrhovatelia sa nesprávali ako vlastníci v tom smere, aby sa o nehnuteľnosť
starali a túto udržiavali. Samotná údržba tak rozsiahlej nehnuteľnosti si nepochybne vyžaduje náklady a
tieto navrhovatelia nevynakladali, ani sa iným spôsobom o nehnuteľnosť nestarali. Odporca 2 v konaní
uviedol, že o nehnuteľnosť sa staral výlučne sám, túto zhodnotil, prípadnú škodu alebo iné nároky si

však neuplatnil, a teda neboli predmetom konania. Výpoveď svedka W. potvrdzuje, že priestory užíval
len odporca 1, nie odporca 5. Táto skutočnosť vyplýva aj z ostatných výpovedí svedkov.

Zo svedeckých výpovedí je len potvrdené čiastočné užívanie časti objektu firmou odporcu 1 Apex Mosný
a parkovanie vozidiel /nie však na pozemku navrhovateľov/, nie však skutočnosť, či navrhovatelia mali
reálny úmysel vykonávať podnikateľskú činnosť. Samotné ich podnikateľské zámery, živnostenský list,

výpočetziskuapredloženéodbornévyjadrenia,nepotvrdzujúreálnyzáujemovykonávanietejtočinnosti,
pretože od prípadného pôvodného úmyslu nepochybne odstúpili /čo bolo potvrdené aj svedeckými
výpoveďami/. Vzhľadom na skutočnosť, že sa prípadná plánovaná /avšak nepreukázaná/ činnosť v
objekte nevykonávala, nebolo potom ani možné reálne vyčísliť prípadný ušlý zisk za situácie, kedy
nie sú reálne preukázané obchodné vzťahy navrhovateľov a s tým spojený možný zisk dosahovaný

takouto činnosťou. Doklady predkladané navrhovateľmi boli len predpokladané dosiahnuté výsledky a
zisky bez reálnych podkladov, z ktorých by bolo potom možné vychádzať pri vyčíslení ich nárokov a
tieto by objektívne nebolo možné vyčísliť ani znaleckým dokazovaním. O týchto nárokoch - ušlý zisk a
náhrada škody za znehodnotenie, však bolo právoplatne rozhodnuté, a preto súd odkazuje na pôvodné
rozhodnutie. Tieto skutočnosti sú však rozhodujúce i pre posúdenie nároku na bezdôvodné obohatenie,pretože tvrdenia a dôvody navrhovateľov sú zhodné pre všetky i právoplatne rozhodnuté nároky a pre
nárok z bezdôvodného obohatenia neuviedli žiadne iné, nové dôvody alebo skutočnosti.

Za danej situácie má súd za to, že navrhovateľom je potrebné priznať nárok v časti bezdôvodného

obohatenia za žalované obdobie /v zmysle poslednej súdom pripustenej úpravy petitu návrhu, keď súd
je návrhom viazaný/ iba za časť, ktorá skutočne užívaná bola odporcom 1. Súd pri svojom rozhodovaní
prihliadolnaskutočnosť,žeužívanímčastipriestorovnebolomožnéužívaťpriestorakoceloknapôvodný
účel, avšak samotní žalobcovia preukázateľne ani nevyužili zákonné prostriedky a kroky na jeho
pôvodné využitie, a teda bezdôvodné obohatenie za ostatné časti nie je možné priznať. Pri určení

výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal jednak z citovaného potvrdenia Obce Trebatice, ako
aj s prihliadnutím na návrh, ktorým je súd viazaný. Za jednotlivé časti nehnuteľnosti, ktoré odporcovia
neužívali, nevznikol navrhovateľom žiadny právny titul na úhradu nájomného, resp. bezdôvodného
obohatenia. Neboli splnené zákonné podmienky na priznanie takýchto nárokov, keď navrhovateľom
nebolo bránené v užívaní týchto častí nehnuteľností a odporcovia ich ani neužívali. Nemohlo teda
vzniknúť bezdôvodné obohatenie v zmysle citovaných ustanovení zákona.

S prihliadnutím na uvedené nemožno v celom rozsahu konštatovať, že v každom uplatnenom
nároku bolo preukázané, že by vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva vo zväčšení majetku
obohateného a že tento subjekt sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľov.

Potom súd jednotlivé nároky posúdil nasledovne:

V bode I žaloby - bezdôvodné obohatenie za parcely 1452/5 vo výmere 137 m2

- bezdôvodné obohatenie za parc. č. 1452/7 vo výmere 255 m2

- bezdôvodné obohatenie za parc. č. 1452/8 vo výmere 169 m2

nemožno priznať, nakoľko tieto odporcovia neužívali a s poukazom na uvedené nebolo bránené
navrhovateľom v užívaní tejto časti. Nemožno konštatovať, že boli splnené podmienky na vznik
bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného ustanovenia zákona, teda užívanie veci bez právneho

dôvodu, zväčšenie majetku niektorého z odporcov a ich zavinené konanie. Navrhovatelia neuniesli
dôkazné bremeno a nepreukázali vznik bezdôvodného obohatenia žiadnym spôsobom. Už prvotná
skutočnosť, že nepreukázali užívanie týchto nehnuteľností odporcami, bráni vzniku bezdôvodného
obohatenia - ďalšie zákonné podmienky už nie je možné ani skúmať.

V bode II žaloby - bezdôvodné obohatenie titulom užívania inžinierskych a rozvodných sietí a

nehnuteľnosti halový sklad č.s. XXX na parc. č. XXXX/XX, XXXX/X za elektrickú sieť, silnoprúdové
rozvody, vodovod, rozvody, bojler, čerpadlo, armatúry, telekomunikačná prípojka, mostová váha - tu
žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko sa nejedná o rozvody, prípojky a podobne, ktoré by budovali
žalobcovia. Jedná sa o také siete a rozvody, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzajú, nie sú však
zabudované pričinením a na náklady žalobcov, teda im nemožno v tejto časti nárok vôbec priznať.

Nepreukázali žiadny právny titul na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti. O prípadnom
nároku by bolo možné rozhodovať len v prípade, že sa jedná o súčasti inštalované priamo žalobcami.
Tu navrhovatelia svoj nárok ani kvalifikovaným spôsobom nezdôvodnili - na základe akých právnych
skutočnostíadôvodovsitentonárokuplatňujúazčohohoodvodzujú.Naviacfirmaodporcumalavlastnú
prípojku na elektrickú energiu a telefóny. Tento nárok je v celom rozsahu od počiatku neopodstatnený

a nie je zrejmé, akým spôsobom podľa názoru navrhovateľov mal vôbec vzniknúť nejaký nárok.
Nepochybne o bezdôvodné obohatenie sa v danom prípade nejedná a navrhovatelia ani v tejto časti
neuniesli dôkazné bremeno. Nebolo predovšetkým preukázané užívanie týchto častí odporcami vôbec /
potom nie ani bez právneho dôvodu/.

V bode III žaloby bezdôvodné obohatenie za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna takisto nemožno

priznať, nakoľko odporcovia priestory neužívali a navrhovateľom nebolo bránené v užívaní tejto časti
nehnuteľnosti. Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by odporcovia priestory užívali, že bysa im zväčšil majetok na úkor navrhovateľov. Pokiaľ nebolo preukázané, že odporcovia užívali priestory,
absentuje už prvá zákonná podmienka pre vznik bezdôvodného obohatenia a potom ďalšie podmienky
nie je možné ani skúmať. I v tejto časti je nárok celkom nedôvodný.

V bode IV žaloby bezdôvodné obohatenie za hygienické, sociálne zariadenia a kancelárie nemožno
priznať, nakoľko odporcovia priestory neužívali a navrhovateľom nebolo bránené v užívaní tejto časti
nehnuteľnosti. Dôvody zamietnutia sú potom zhodné ako v bode III.

V bode V žaloby bezdôvodné obohatenie za halový sklad priznal súd sčasti v zmysle potvrdenia Obce
I.e za 647 m2 á 9,958 eur ročne /t.j. 6.442,93 eur ročne, 536,91 eur mesačne za celý priestor/ podľa
žaloby za obdobie od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1997. Navrhovatelia si tento nárok uplatnili do 30. 11.

2002 /neuviedli, z akého dôvodu práve k tomuto termínu a toto obdobie neodôvodnili/. Odporcovia však
v r. 1998 už priestory neužívali ani nebolo v priestoroch sídlo spoločnosti /čo vyplýva i z výpisov z
OR/, a teda súd má za to, že tento nárok je možné priznať len za obdobie preukázaného užívania.
Navrhovatelia nepreukázali, že by táto časť bola odporcami, resp. odporcom 1 i v ďalšom období
užívaná. Za toto obdobie od uplatnenia nároku - 1. 1. 1992 do 31. 12. 1997, kedy boli odporcom 1

priestory užívané, potom nájomné predstavuje za 1 rok čiastku 6.442,93 eur, za 6 rokov je to čiastka
38.657,58 eur spoločne, keď každému zo žalobcov prináleží pri podiele 1/-5-iny čiastka 7.731,51 eur.
V tejto časti súd považoval nárok za dôvodný, nakoľko bol skutočne užívaný odporcom 1 /odporca 2 bol
výlučným vlastníkom pozemku, a teda u neho sa nemohlo jednať o vznik bezdôvodného obohatenia/ a
ako bolo uvedené, súd vychádzal z potvrdenia Obce I.e - vychádzajúc z výšky nájomného za účelom

vyčíslenia bezdôvodného obohatenia, keď obvyklé trhové nájomné neobstojí, hala sa nachádza na
pozemku odporcu v 2. rade, teda v podielovom spoluvlastníctve nebola nehnuteľnosť ako celok. Nárok
bol navrhovateľom priznaný podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na tejto časti nehnuteľnosti v
prepočte na 1m2 nájmu určeného Obcou I.e, z ktorého ako jediného je možné s poukazom na vyššie
uvedené určiť výšku bezdôvodného obohatenia.

V bode VI - ušlý zisk,VII náhrada škody bolo právoplatne rozhodnuté.

V bode VIII bezdôvodné obohatenie za užívanie priestorov súd žalobu nepovažoval s poukazom
na uvedené za opodstatnenú a dôvodnú. Ako bolo uvedené, žalobcovia relevantným spôsobom
nepreukázali skutočný úmysel v priestoroch podnikať. Nimi predkladané dôkazy a výpočty zisku nie
sú dostatočným podkladom za situácie, kedy obdobnú podnikateľskú činnosť nevykonávali a nie sú

teda ani porovnateľné s inými podnikateľskými subjektami. Neboli tiež splnené zákonné podmienky pre
uplatnenie nároku na náhradu škody /vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť/, čo bolo potvrdené i
odvolacím súdom. Nebolo im v skutočnosti bránené v užívaní priestorov a sami sa nedomáhali žiadnou
formou tohto užívania tak, aby prípadnú podnikateľskú činnosť vykonávať mohli. Navrhovatelia tento
svoj nárok ani nešpecifikovali, v čom vlastne malo bezdôvodné obohatenie spočívať. Za situácie, kedy

nepreukázali, že niektorý z odporcov priestory užíval, nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

V časti všetkých nepriznaných nárokov, ktoré navrhovatelia riadne ani nezdôvodnili a nepreukázali
- predovšetkým akým spôsobom vzniklo a v čom spočíva bezdôvodné obohatenie, súd nemal inú
možnosť ako bez ďalšieho nárok zamietnuť. Ak totiž navrhovatelia nepreukázali užívanie priestorov a
zariadení bez právneho dôvodu, nie je potom možné zaoberať sa ďalšími zákonnými dôvodmi pre vznik

bezdôvodného obohatenia bez preukázania tohto základného predpokladu. Je možné len vychádzať
z toho, že ak tento nárok uplatňovali navrhovatelia pôvodne ako nájomné, má podľa ich vyjadrení
bezdôvodné obohatenie spočívať zrejme v užívaní priestorov iným subjektom a v podstate počas celého
konania práve o túto skutočnosť svoje nároky opierali. Také užívanie a už vôbec nie bez právneho
dôvodu však preukázané nebolo a vyčíslené nároky sú potom bez právneho základu. Súd teda môže

len konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie bezdôvodného obohatenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že časť priestorov /za užívanie ktorých súd priznal
bezdôvodné obohatenie/ užíval odporca 1. Odporca 2 bol väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností,naviac výlučným vlastníkom parcely, na ktorej sa nachádzala časť priestorov v podielovom
spoluvlastníctveúčastníkov.Odporca2súčasnevystupovalakospoločníkobchodnýchspoločností,teda
vykonával svoje vlastnícke práva /nie na celej nehnuteľnosti, ktorá mu v spoluvlastníckom podiele takisto

prináležala/. Teda právo užívať priestory za stavu, kedy sa jednalo o ideálne spoluvlastníctvo /a sčasti
i výlučné vlastníctvo/ mal každý zo spoluvlastníkov, vrátane odporcu 2. Nebolo pritom preukázané, že
by odporcovia bránili navrhovateľom v užívaní ich spoluvlastníckych podielov. Ako už bolo uvedené,
navrhovatelia relevantným spôsobom nepreukázali skutočný záujem užívať nehnuteľnosti na pôvodný
účel, ich konanie v skutočnosti tomu nenasvedčovalo, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že od r.

1997 odporcovia priestory neužívali a napriek tomu navrhovatelia nevyužili ani potom možnosť priestory
užívať. Za daného stavu nie je potom možné konštatovať, že by došlo ku vzniku bezdôvodného
obohatenia s výnimkou halového skladu, resp. jeho časti. K užívaniu ostatných častí nedošlo bez
právneho dôvodu /jednalo sa o užívanie spoluvlastníckeho podielu a nie je v tomto smere rozhodujúce,
že tak odporca 2 užíval priestory nie ako fyzická osoba, ale v rámci svojej podnikateľskej činnosti/, na
základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. z nepoctivých zdrojov. Nie je potom naviac zrejmé, v

čom malo spočívať bezdôvodné obohatenie odporcov, akým spôsobom sa mal ich majetok zväčšiť a
naopak, majetok navrhovateľov zmenšiť. Teda ani tu nie sú dané zákonné dôvody na uplatnenie tohto
nároku a navrhovatelia ani v tomto smere nepreukázali svoj nárok ani v nadväznosti na rozhodnutie
odvolacieho súdu.

V nepriznanej časti nárokov navrhovatelia neuniesli v predmetnej veci dôkazné bremeno. Navrhovatelia

boli ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností s odporcom 2. Nepreukázali v konaní žiadnym
relevantným spôsobom, že by im bolo bránené v užívaní nehnuteľností. Z hľadiska ich nároku pre jeho
úspešnosť by bolo potrebné preukázať, akým spôsobom im bolo bránené v užívaní nehnuteľností /keď
naviac aj pri ohliadke mali k dispozícii kľúč/. Tvrdenia navrhovateľov, že mali v úmysle v priestoroch
podnikať sa javia len ako účelové z toho dôvodu, že napriek predloženým dokladom a plánom v

skutočnosti nepodnikli reálne kroky k tomu, aby v priestoroch podnikali. Žiadnym relevantným spôsobom
nebol preukázaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust.§ 451 Obč. zák. s výnimkou
bodu V žaloby - za halový sklad. Ako bolo uvedené, navrhovatelia ako ideálni spoluvlastníci mali
možnosť nehnuteľnosti užívať, túto možnosť však nevyužili. Nebolo preukázané zväčšenie majetku
toho, kto sa mal obohatiť a zmenšenie majetku toho, na úkor koho bol získaný. Naviac je potrebné

poukázať na skutočnosť, že odporcovia už po dlhší čas nehnuteľnosť ani neužívali, no napriek tomu
navrhovatelia priamo nepodnikli kroky k tomu, aby túto nehnuteľnosť mohli užívať. Naopak, medzičasom
došlo k odpredaju nehnuteľnosti /ktorú skutočnosť súd zistil bez oznámenia zo strany navrhovateľov/.
Táto skutočnosť len nasvedčuje tomu, že ich návrh a nároky vo zvyšnej časti sú účelové. Prípadné
spoločné podnikanie bolo zmarené tým, že navrhovatelia nezložili základný vklad, čo nasvedčuje

účelovosti ich konania. I v prípade, že nedošlo k dohode všetkých spoluvlastníkov, v založení spoločnosti
navrhovateľov v prípade skutočného záujmu vykonávať podnikateľskú činnosti im nič nebránilo.

Doklady predložené navrhovateľmi nie sú z hľadiska posúdenia týchto nárokov postačujúce. Súd
pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní zohľadnil potvrdenie VÚK o tom, že miešareň krmív je
nefunkčná bez prevádzkového skladu, resp. vykonávanie tejto činnosti je z hygienických dôvodov

neprípustné, čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, avšak samotný podnikateľský zámer a plán sám
o sebe nie je dôkazom skutočného úmyslu vykonávať podnikateľskú činnosť. Ďalšie predložené
doklady o sťažnostiach a činnosti odporcu v konaní neboli sporné - v dôsledku toho i bola ukončená
činnosť odporcov v priestoroch, rovnako nebolo sporné ďalšie prenajímanie priestorov, čo však na
posúdení nárokov s prihliadnutím na uvedené nemá zásadný význam, rovnako ani opakované tvrdenia

navrhovateľa 1 o možnostiach výroby v priestoroch. Jednalo o ideálne spoluvlastníctvo. K dohode o
nakladaní so spoločnou vecou nedošlo, naviac sa sčasti jednalo o výlučné vlastníctvo odporcu v 2. rade.
Odporcovia sa však súdnou cestou nedomáhali svojich nárokov z hľadiska nakladania so spoločnou
vecou. Odporca 2 ako spoluvlastník bol i väčšinovým spoluvlastníkom a takisto mal právo na výkon
svojho vlastníctva. Toto právo nemožno uprieť ani jemu. Užívaním svojho ideálneho spoluvlastníckeho

podielu však za situácie, kedy neužíval celú nehnuteľnosť, nebránil v skutočnosti navrhovateľom, aby
predmet svojho vlastníctva užívali. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že po vydaní nehnuteľnosti
všetci spoluvlastníci i zrejme mali úmysel spoločne s nehnuteľnosťou nakladať, nedošlo však k dohode
a odporca len začal na rozdiel od navrhovateľov realizovať svoje vlastnícke právo /nie však na úkor
navrhovateľov/. Ak aj nehnuteľnosť nemohla byť ako celok užívaná na pôvodný účel, táto okolnosťbola zohľadnená v priznanej časti nároku. Navrhovatelia sa naviac nepodieľali na údržbe nehnuteľnosti,
teda i týmto spôsobom dochádzalo k znehodnoteniu nehnuteľnosti a ak došlo k jej zhodnoteniu, tak len
pričinením odporcov. Samotná skutočnosť, že časť priestorov bola prenajímaná tretím osobám, nebola

samostatným nárokom a predmetom tohto konania, navrhovatelia si z tohto titulu žiadny nárok konkrétne
neuplatnili.

Za situácie, kedy navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik bezdôvodného obohatenia s
výnimkou priznaného nároku v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, nemožno ich nároky vo
zvyšku priznať.

Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno v časti ich

nepriznaných nárokov, ani po zrušení veci odvolacím súdom neprodukovali žiadne nové dôkazy a
neuviedli nové skutkové okolnosti, ktoré by súd mal zohľadniť pre ďalšie rozhodnutie vo veci.

Dôvody, pre ktoré už predchádzajúcim rozhodnutím súdu boli zamietnuté časti žalovaných nárokov, sú
i dôvodmi pre zamietnutie nárokov nepriznaných v tomto rozhodnutí, nakoľko tvrdenia navrhovateľov
skutkovosúvisiaohľadnevšetkýchnárokovaprenárokyzbezdôvodnéhoobohateniaudávajúvpodstate

zhodné dôvody, dôkazy a tvrdenia ako pri nárokoch, ktoré boli právoplatne zamietnuté. Jedná sa
pritom o nepreukázané tvrdenia, pre ktoré takisto ako v predchádzajúcom rozhodnutí nepriznané nároky
bolo potrebné zamietnuť i ďalej uplatňované nároky v podstate z tých istých dôvodov. Navrhovatelia v
časti bezdôvodného obohatenia, ktoré boli zamietnuté, nepreukázali vznik bezdôvodného obohatenia
s výnimkou priznanej čiastky. Nepreukázali užívanie nehnuteľnosti ako takej, teda absentuje prvá

podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia - užívanie bez právneho dôvodu a nemôžu potom byť
splnené ďalšie podmienky.

S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
návrh ako nedôvodný zamietol. Na zaplatenie priznanej čiastky súd zaviazal odporcu 1, u ktorého
výlučne bola preukázaná skutočnosť, že časť priestorov užíval /potvrdili to svedkovia a nevyvrátil to ani

odporca 2 ako konateľ/, keď uvedenú časť nehnuteľnosti užíval odporca v 2. rade výlučne ako fyzická
osoba, ale aj ako spoločník obchodnej spoločnosti odporcu v 1. rade, ktorá spoločnosť priestor užívala .
Táto spoločnosť podľa vykonaného dokazovania jediná využívala halový sklad, teda je povinná uhradiť
bezdôvodné obohatenie. Nie však odporca 2, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom a ako jediný /i keď
v rámci podnikateľskej činnosti/ užíval z podielových spoluvlastníkov túto časť nehnuteľností, je pritom

výlučným vlastníkom pozemku pod halovým skladom. Nebolo však preukázané, že priestory užíval bez
právnehodôvoduakofyzickáosoba-tojevylúčenénaviacjehospoluvlastníctvom,resp.sčastivýlučným
vlastníctvom. Odporca v 5. rade je právnym nástupcom spoločnosti I. B. M. spol. s r. o., avšak táto
spoločnosť nemala v spornom období sídlo v nehnuteľnosti, ani nebolo preukázané, že by akúkoľvek
časť priestorov akýmkoľvek spôsobom užívala.

Z uvedených dôvodov na zaplatenie žalovanej čiastky bolo potrebné zaviazať odporcu 1, ktorý jediný
časť priestorov užíval bez právneho dôvodu /halový sklad/. Voči odporcom 3, 4 bol návrh právoplatne
zamietnutý a takisto bolo potrebné zamietnuť návrh voči odporcovi 5, u ktorého nebolo preukázané,
že by priestory užíval, a teda návrh voči nemu je nedôvodný. Skutočnosť, že odporca 2 je konateľom
a spoločníkom oboch spoločností, sama osebe nespôsobuje zodpovednosť odporcu 5. Jedná sa o

právnické osoby a je potrebné bez ohľadu na osobu konateľa pre uplatnenie nároku preukázať, že
tomuto subjektu vzniklo bezdôvodné obohatenie, čo sa však v danom prípade nestalo.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.V súlade s citovaným ustanovením zákona, keď dlžník je v omeškaní s platením peňažného dlhu, priznal
súd navrhovateľom úroky z omeškania vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z. v zmysle návrhu /teda od
času uvedeného v petite návrhu/ od 1. 1. 1995, do zaplatenia.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie umožňuje súdu,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a

má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať k majetkovým sociálnym osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a v tejto súvislosti sú tiež významné okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoju
účastníkov v priebehu konania a podobne.

Navrhovatelia boli v konaní len sčasti úspešní, súd o náhrade trov rozhodol v zmysle citovaného
ustanovenia s prihliadnutím na skutočnosť, že trovy spočívajúce v právnom zastúpení sú dané na

strane všetkých účastníkov. Predchádzajúcim rozhodnutím v tejto veci bolo navrhovateľom priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovateľ 1 má dôchodok 467,80 eur, jeho manželka 364,40 eur, navrhovateľka 2 má mesačný
dôchodok 405,70 eur, má zrušené BSM, navrhovateľka 3 má dôchodok 211,30 eur, jej manžel dosahuje
príjem 475,27 eur, bývajú v byte, resp. dome im nepatriacom /navrhovateľka 2/. V priebehu konania súd

zistil, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, bola odpredaná. V zmysle kúpnej zmluvy zo
dňa14. 12. 2010 kúpna cena bola bola dohodnutá sumou 74.083 eur, z toho bola vyplatená každému
zo spoluvlastníkov Ing. P.á suma 14.816 eur. Teda navrhovateľom pripadla každému táto čiastka.

Pri rozhodnutí v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. súd zohľadnil majetkové pomery navrhovateľov, ktoré nie
sú dočasné ani prechodné /jedná sa o dôchodcov/. Navrhovatelia uhradili súdny poplatok za pôvodný

návrh, teda im v súvislosti s týmto konaním vznikli náklady. Majetkové pomery navrhovateľov nie
sú nadštandardné. Neboli v konaní celkom neúspešní, nejednalo sa však celkom o svojvoľné alebo
bezúspešné bránenie a uplatňovanie práva. Navrhovatelia mali v priebehu konania právnych zástupcov,
teda ich náklady na konanie sa navýšili i v tomto smere. Nemožno však navrhovateľom uprieť ich právo
na zastúpenie i s prihliadnutím na náročnosť sporu. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné

aplikovať citované ustanovenie zákona za účelom odstránenia tvrdosti zákona, keď by priznanie trov
konania odporcom /ktorí boli tiež zastúpení advokátom a vyčíslené trovy sú vzhľadom na pomery
navrhovateľov vysoké/ malo na sociálnu situáciu navrhovateľov nepriaznivý dopad. Práve z dôvodov
ich majetkových pomerov im bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a súd má za
to, že tieto pomery odôvodňujú aj použitie § 150 ods.1 O. s. p. Ani skutočnosť, že bola navrhovateľom

vyplatená kúpna cena za nehnuteľnosť, nie je dôvodom na iný postup, pretože už pri oslobodení od
platenia súdnych poplatkov bola táto skutočnosť zohľadnená a dôvody i pre oslobodenie tu boli dané.
Súd pri rozhodovaní z hľadiska odstránenia tvrdosti zákona prihliadol i na skutočnosť, že navrhovatelia
neboli celkom bezúspešní a vzhľadom na prepojenie odporcov v rámci spoločností /z ktorých jedna
bola i zaviazaná na zaplatenie žalovanej čiastky/ cez osobu odporcu 2 ako konateľa týchto spoločností

bolo potrebné preukázať pasívne legitimovaného účastníka a ani priznanú čiastku neuznal žiadny z
označených odporcov, títo nárok popierali v celom rozsahu, a teda ani tam nemožno konštatovať úspech
v celom rozsahu. S výnimkou odporcu 1 síce boli ostatní odporcovia v celom rozsahu úspešní, avšak ako
bolo uvedené, bolo potrebné vzhľadom na personálne prepojenie skúmať povinný subjekt na plnenie.
Zásadným dôvodom na postup podľa § 150 ods. 1 O. s. p. sú majetkové pomery navrhovateľov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podalodvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd

prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.