Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203362
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313203362.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu E. H., nar. XX.

X. XXXX, bytom P., F. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomír Hudák, Mierová 87, Humenné proti
žalovaným 1/ C. H., nar. X. X. XXXX, P., X. R. XX/XX, 2/ A.. H. H., nar. XX. X. XXXX, bytom P., X.
R. XX/XX, obidvaja zastúpení advokátkou JUDr. Tatiana Andrejcová, Humenné, Laborecká 1896/58 o
vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť trovy konania žalovaných v 1. a v 2. rade vo výške 307,28 eur na účet práv.
zást. žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Tatiany Andrejcovej v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 3. 2013 sa žalobca domáhal na žalovaných vydania
Daňového priznania k dani z príjmov za r. 2011 a všetkých dokladov vrátane celkového účtovníctva za r.
2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že je živnostníkom a účtovníctvo a daňové priznanie mu vypracovávali
žalovanív1.av2.rade,pričomžalovanáv2.radezabezpečovalapodanietýchtopodkladovnapríslušný
daňový úrade. Dňa 15. 11. 2012 sa žalovaní odsťahovali z bytu patriaceho žalobcovi na jemu neznáme
miesto a keďže zistil, že predmetné účtovné doklady a daňové priznanie za r. 2011 nie sú v jeho byte, s
poukazom na ust. § 126 ods. 1 OZ sa domáha vydania týchto touto žalobou.

Žalovaní sa k doručenej žalobe vyjadrili písomným vyjadrením zo dňa 4. 11. 2013, v ktorom uviedli,

že žaloba žalobcu je voči nim nedôvodná a žiadali, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. K tvrdeniam
žalobcu žalovaný v 1. rade uviedol, že neviedol a nevypracovával daňové priznanie žalobcovi, iba mu
vypísal tlačivo alebo korešpondenciu, o ktorú ho žalobca požiadal. So žalobcom nemal uzavretú žiadnu
zmluvu, predmetom ktorej by bolo poskytovanie takejto činnosti, ani ohľadom uschovávania týchto listín.
Žalovaná v 2. rade nezabezpečovala žalobcovi žiadne podanie jeho daňového priznania, ak to urobila,
bola to jej dobrá vôľa, že na jeho požiadanie odniesla daňové priznanie na príslušný daňový úrad.

Pokiaľ sa odsťahovali z bytu žalobcu dňa 15. 11. 2012, vzali iba svoje veci. V tejto súvislosti poukázali
aj na trestné oznámenie žalobcu na Obvodnom oddelení PZ v Humennom, ktoré bolo odmietnuté ako

nedôvodné.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov, oboznámil sa s
výsledkami konania vedeného na Obvodnom oddelení PZ v Humennom sp. zn. ČVS: S.-XXX/HE-P.-
XXXX a zistil tento skutkový stav:

Výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu bolo zistené, že žalobca trvá na podanej žalobe, ktorou sa
domáha na žalovaných vydania daňového priznania a celej dokumentácie žalobcu za r. 2011. Poukázal
na konanie vedené na Obvodnom oddelení PZ v P. č. k. ČVS: S.-XXX/HE-P.-XXXX a predovšetkým na
časť odôvodnenia uznesenia zo dňa 30. 5. 2013, kde počas výsluchu žalovaná v 1. rade uviedla, že
zistila, že okrem svojich vecí zbalili aj účtovné doklady za r. 2011, ktoré patria jej bývalému manželovi.

Žalobca potvrdil, že cestou D. R. mu bola odovzdaná obálka, v ktorej mali byť doklady pre žalobcu,
ktoré vzali žalovaní v 1. a v 2. rade, ale v obálke predmetné doklady neboli. Z tohto titulu sa domáha
na žalovaných vydania týchto dokladov.

Výsluchom žalovanej v 1. rade bolo preukázané, že v deň, keď žalobca žalovaných vyhodil z bytu na Ul.
F.36vP.sadostavilidobytunaadreseNámestieslobody27/12vP..Potom,čosadotohtobytudostavili,
poslal žalobca SMS žalovanej v 1. rade s textom: „Moje veci, ktoré si zobrala do 2 hodín ich vráť, ak

nie, podám na teba trestné oznámenie za krádež.“ Žalovaná v 1. rade na túto SMS reagovala spolu so
synom žalovaným v 2. rade tak, že prehľadali svoje veci a keď našla akúkoľvek vec, ktorá bola označená
menom žalobcu, dala ju do obálky, túto potom zalepila a kontaktovala svoju známu D. R.. Potom, čo
sa stretla s D. R., požiadala ju, aby túto obálku odovzdala žalobcovi. Žalovaná v 1. rade v súčasnosti
preto nemá žiadne doklady, ktoré by patrili žalobcovi. Žalovaná v 1. rade popísala pred súdom udalosti,

ktoré predchádzali odchodu žalovaných v 1. a v 2. rade z bytu na Ul. F. XX v P. a uviedla, že žalobca
bol voči nej viac agresívny, predovšetkým v rovine psychickej, vyhadzoval jej, že v predmetnom byte nič
nemá, že môže ísť pod most a odmietal s ňou akúkoľvek komunikáciu. Preto požiadala brata žalobcu
E. H., aby bol prostredníkom v komunikácii medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. E. H., brat žalobcu,
sa v konkrétny deň dostavil do bytu na Ul. F. XX, v tom čase došlo k nedorozumeniu medzi žalobcom

a žalovaným v 2. rade, práve brat žalobcu E. H. zabránil žalobcovi, aby fyzicky napadol žalovaného v
2. rade. Žalovaná v 1. rade spolu so žalovaným v 2. rade bývala so žalobcom v tomto byte od r. 1999,
napriek tomu, že v r. 1986 došlo k právoplatnému rozvodovému konaniu medzi žalobcom a žalovanou v
1. rade. V dôsledku takejto situácie, predovšetkým po fyzickom ataku zo strany žalobcu voči žalovanému
v 2. rade, boli nútení opustiť tento byt, pretože žalobca bol agresívny, vulgárne jej nadával, situácia sa

vyhrotila, preto sa zbalili a odišli. Ak zbalili určité písomnosti, ktoré patrili žalobcovi, toto konanie bolo
výsledkom stresu v akom sa nachádzali, keď balili svoje veci. Žalobca ich pri balení obmedzil aj časom,
pretože im uviedol, že do 22.00 hod. si môžu veci baliť a potom majú vypadnúť, pričom baliť sa začali
asi dve hodiny pred 22.00 hod.. Pokiaľ si balili žalovaní osobné veci, nezobrali si všetky veci, ktoré patrili
žalovanej v 1. rade (elektrické spotrebiče, nábytok a iné), nakoľko žalobca jej neumožnil tieto veci si

zobrať.

Žalovaný v 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnil so svojím písomným vyjadrením k žalobe a pripojil sa k
vyjadreniu žalovanej v 1. rade, ako aj k obsahu jej výsluchu. K odchodu žalovaných v 1. a v 2. rade dňa
15. 11. 2012 z bytu na N.. F. XX uviedol, že všetky veci, ktoré sa našli a zodpovedali osobe žalobcu, boli
dané do obálky a uviedol, že pokiaľ odchádzali z predmetného bytu, boli v dôsledku konania žalobcu v

časovom strese, poskytol im na zbalenie si vecí priestor 1,5 - 2 hodiny. Namietal tvrdenia žalobcu, aby
doklady, ktorých sa domáha sa nachádzali v izbe žalovaného v 2. rade.

Výsluchom svedkyne E. H. (dcéra žalobcu a žalovanej v 1. rade, sestra žalovaného v 2. rade) súd zistil,
že nebola osobne prítomná v novembri r. 2012, keď došlo k incidentu medzi účastníkmi tohto konania.
Žalovaná v 1. rade ako matka ju informovala telefonicky o prebiehajúcej udalosti a aj o období, ktoré

predchádzalo konkrétnej udalosti. Mala vedomosť o tom, že žalovaná v 1. rade už nemohla vydržať v
spoločnej domácnosti so žalobcom, že budú musieť odísť. Mala informácie od žalovaných o tom, že keď
si pobalili určité veci, tak ich z bytu znášali k autu pred bytový dom, do ktorého potom ukladali zbalené
veci. Zároveň jej bolo známe od žalovaných, že bol tam prítomný aj žalobcov brat E. H., ak by nebol
prítomný, situácia by bola horšia. Keďže potom im zomrela babka, svedkyňa sa do bytu, do ktorého

sa nasťahovali žalovaní po odchode z bytu na Ul. F. dostavila, žalovaní ju informovali aj o SMS od
žalobcu, keď žiadal vrátiť svoje doklady. Na základe tejto SMS začali pozerať, či omylom niečo nevzali,pamätali si, že našli nejaké doklady a že bola tam aj papierová kartička s číslom účtu. Každú listinu,
ktorá bola označená menom žalobcu, dali do obálky veľkosti A4 a mama svedkyne, teda žalovaná v
1. rade, telefonicky kontaktovala D. R.. Na druhý deň sa žalovaná v 1. rade stretla s D. R., odovzdala

jej zalepenú obálku pre otca, uviedla, že videla medzi listinami daňové priznanie, faktúry od mobilného
operátora spoločnosti Orange, kartičku k účtu.

V konaní vedenom na Obvodnom oddelení PZ v Humennom č. k. ČVS: S.-XXX/HE-P.-XXXX bolo dňa
30. 5. 2013 vydané uznesenie, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobcu voči žalovaným v 1.
a v 2. rade, že mali dňa 15. 11. 2012 z bytu na Košickej ulici č. 36 v Humennom vziať účtovné doklady

za r. 2011. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 10. 2013.

Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 O. s. p. a § 120 ods. 4 O.
s. p. účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
súd z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť. Novelou Občianskeho

súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z. z. bola vypustená z Občianskeho súdneho poriadku
povinnosť rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu vecí a skutkový základ pre rozhodnutie
súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto
sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť účastníkov konaní a na ich povinnosť a

to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V sporových konaniach súd už nekoná za
účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je na účastníkoch, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy
na ich preukázanie.

Účastníci majú teda zo zákona najmä podľa § 120 ods. 1 O. s. p. tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú
povinnosť, t. j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia

tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti
majú účastníci aj podľa § 79 ods. 1, 2 O. s. p. a predovšetkým podľa § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O. s. p..

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal na žalovaných vydania daňového priznania k dani z príjmu
za r. 2011 a všetkých dokladov - celkového účtovníctva za r. 2011. V konaní tvrdil, že je podnikateľ -
živnostník, pričom účtovníctvo a daňové priznanie mu vypracovával žalovaný v 2. rade a žalovaná v 1.

rade zabezpečovala podanie týchto listín na príslušný daňový úrad. Pokiaľ sa odsťahovali žalovaní v 1.
a v 2. rade dňa 15. 11. 2012 z jeho bytu na Ul. F. XX Y. P. na jemu neznáme miesto, vzali aj predmetné
doklady. Žalovaní v 1. a v 2. rade namietali takéto tvrdenia žalobcu. Poukázali na to, že žalobca nemal
uzatvorenúžiadnuzmluvnúdohodusožalovanýmv2.radeatoanizaúčelomuchovávaniapredmetných
listín. Žalovaná v 1. rade ak zabezpečovala podanie daňového priznania na príslušný daňový úrad,

vykonávala to iba z dôvodu svojej dobrej vôle. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca a žalovaná
v 1. rade žili v spoločnej domácnosti v meste Humenné na Ul. košickej 36 v byte patriacom žalobcovi
od r. 1999 napriek tomu, že v r. 1986 boli právoplatne rozvedení. Dokazovaním bolo preukázané, že
ich spolužitie bolo značne narušené. Dňa 15. 11. 2012 došlo k vyvrcholeniu nepokojov, ktoré boli medzi
účastníkmikonanianavzájomavdôsledkukonfrontáciemedziúčastníkmižalovaníbolinúteníopustiťbyt

na Ul. F. XX. Pritom ako museli odísť z predmetného bytu, si brali aj svoje osobné veci a nedopatrením,
predovšetkým z dôvodu nedostatku času, nakoľko žalobca im poskytol iba časový priestor 1,5 - 2 hodinyna zbalenie, zbalili aj listiny patriace žalobcovi. O tejto skutočnosti sa dozvedeli až po doručení SMS od
žalobcu, v ktorej požadoval vrátenie týchto listín. Žalovaná v 1. rade potom vykonala šetrenie vo veciach
žalovaných, ktoré si vzali so sebou, či sa tam nachádzajú aj listiny patriace žalobcovi, tieto potom uložila

do obálky veľkosti A4 a prostredníctvom svojej známej D. R. ich dala doručiť žalobcovi. Táto skutočnosť
bola v konaní policajného orgánu výsluchom D. R. potvrdená.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníkov konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 6. 2010 sp. zn. 5Obo/52/2010)

Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že daňové priznanie za r. 2011 a ďalšie účtovné doklady mali
vziať žalovaní, nesie žalobca. Žalobca prevzal obálku, v ktorej boli všetky listiny, ktoré patrili žalobcovi
uložené žalovanou v 1. rade. Žalobca svoj žalobný nárok vyvodzoval v tomto konaní predovšetkým z
časti výpovede žalovanej v 1. rade, keď uviedla: „Potom hneď po pohrebe som tieto veci a to účtovné
doklady môjho bývalého manžela za r. 2011 zbalila do obálky formátu A4, kde som telefonicky zavolala

p. D. R....“.. V súvislosti s obsahom výpovede žalovanej v 1. rade tak ako je vyššie uvedené tvrdil, že v
obálke neboli doklady za r. 2011, ale r. 2009. O týchto tvrdených skutočnostiach žiadny dôkaz žalobca
nepreukázal a po poučení súdom o ust. § 118 ods. 4 a ust. § 120 ods. 4 O. s. p. ďalšie návrhy na
dokazovanie v tomto smere nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení a zároveň je potrebné uviesť, že nepreukázal ani žiadnu dohodu, ktorá by bola uzavretá medzi

ním a žalovaným v 2. rade o poskytovaní účtovných a ekonomických služieb ani dôkaz o tom, že
žalovanýv2.radebysimalponechaťčasťdokladovsúvisiacichsdaňovouagendoužalobcu.Nazáklade
takto vykonaného dokazovania potom súd žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladesust.§142ods.1O.s.p.azaviazalžalobcuzaplatiťžalovaným
v 1. a v 2. rade na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Andrejcovej trovy konania vo výške 307,28

eur.Trovyprávnehozastúpeniažalovanýchv1.av2.radepozostávajúzprevzatiaaprípravyzastúpenia
vo výške 30,035 eur, písomného podania na súd (písomné vyjadrenie zo dňa 4. 11. 2013) vo výške
30,035 eur, účasti na pojednávaní dňa 19. 2. 2014 vo výške 30,935 eur, z účasti na pojednávaní dňa 31.
4. 2014 vo výške 30,935 eur, spolu 121,94 eur. K tomu prislúcha náhrada režijného paušálu 2 x 7,81 eur,
2 x 8,04 eur, spolu 31,70 eur. V danom prípade právna zástupkyňa zastupovala oboch žalovaných v 1.

a v 2. rade, preto základná odmena sa znižuje o 50% ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade činia 121,94 eur a režijný paušál
31,70 eur a prípade žalovaného v 2. rade trovy právneho zastúpenia 121,94 eur, režijný paušál 31,70
eur, náhrada trov právneho zastúpenia spolu 307,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).