Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/315/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610207366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4610207366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľov: 1./ TRISTANPRESS, spol.
s r.o., Topoľčany, Stummerova 29, IČO 34 108 483, 2./ S. V., nar. XX. XX. XXXX, 3./ N. V., nar. XX.
XX. XXXX, obaja bytom U., H. XX/X, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A
PARTNERI,s.r.o.,sosídlomBratislava,Štúrova13,IČO36367524,protiodporcovi:Poľnohospodárske
družstvo Ludanice, so sídlom Ludanice, IČO 00 205 362, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO 36 861 375, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so

sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO 00 585 441, o náhradu škody, odvolaní navrhovateľov v 1./ a 3./
rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 5. októbra 2012, č. k. 4C/228/2010-229, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (v zmysle § 9 ods. 1 OSP súd prvého stupňa) s poukazom na ust. § 152 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku medzitýmnym rozsudkom zo dňa 05. 10. 2012, č. k. 4C/228/2010-229
určil, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody spôsobenej navrhovateľom v 1./ až 3./ rade dňa 06.
05. 2010 zaplavením ich pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. U. nie je daná.

V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovatelia v 1./ až 3./ rade sa podaným návrhom domáhali

od odporcu náhrady škody, ktorá im bola spôsobená dňa 06. 05. 2010 zaplavením ich pozemkov v
kat. úz. U. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v dôsledku nárazového prívalu dažďovej vody,
keď sa časť stohu slamy patriaceho odporcovi zosunula zo svahu k ochrannému valu a následne došlo
k pretečeniu vody na nehnuteľnosti a ku vzniku škody s tým súvisiacim. Z titulu náhrady škody si
navrhovateľ v l./ rade uplatnil zaplatenie sumy 8.400 eur spolu s úrokmi z omeškania, pričom v priebehu
konania rozšíril svoj návrh na sumu 19.187,63 eura a navrhovatelia v 2./ a 3./ rade sa domáhali náhrady
škody v sume 7.490 eur spolu s úrokmi z omeškania.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, pričom potvrdil, že pozemok, na ktorom bol postavený stoh

slamy nemá od konca hospodárskeho roku 2008 v nájme, avšak uvedený stoh slamy umiestnil na
pozemku ešte v roku 2008 a nie je pravdou, že navrhovatelia by ho upozorňovali na odstránenie stohu
slamy, pričom na tomto mieste skladoval slamu takýmto spôsobom už najmenej 20 rokov bez výhrad
iných osôb a bez mimoriadnych udalostí. Pokiaľ navrhovatelia svoj nárok opierajú o skutočnosť, že
umiestnením stohu bola porušená vyhláška č. 258/2007 Z. z., tak táto sa týka protipožiarnej bezpečnosti.
Dňa 06. 05. 2010 došlo k nárazovému prívalovému dažďu v danej lokalite, čo zrejme spôsobilo
zaplavenie nehnuteľností navrhovateľov a jednalo sa o mimoriadnu živelnú udalosť, za ktorú nie je

možné pričítať zodpovednosť nikomu.Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik a
rozsah škody, za ktorú má zodpovedať odporca a u neho si škodu ani neuplatnili, pričom po uplatnení
nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľov v priebehu konania nesúhlasil s likvidáciou poistnej

udalostizdôvodu,ženiejepreukázané,žepríčinouškodybolonesprávneanedostatočnézabezpečenie
stohu slamy proti povodni a škoda bola spôsobená predovšetkým prívalom vody, ktorá so sebou niesla
bahno a slamu a uvedená skutočnosť zbavuje odporcu zodpovednosti za škodu, pretože škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke odporcu.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ v l./ rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností v

kat. úz. U. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 1142/2, 1142/7, 1142/8 a navrhovatelia v 2./ a 3./ rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. U. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č.
1139 spolu s rodinným domom súp. č. 333 a s dvomi garážami. Na pozemku zvanom Špargľa, ktorý
susedí s pozemkami navrhovateľov, odporca v roku 2008 umiestnil stoh slamy, pričom dňa 06. 05. 2010 v
dôsledkuprívalovéhodažďadošlopodľanavrhovateľovkzosunutiučastistohuslamy,čímsavytvorilapri
ich pozemkoch bariéra a táto sa v dôsledku tlaku vody a bahna pretrhla a voda spolu s bahnom a slamou

sa preliala na ich nehnuteľnosti a spôsobila škodu. Odporca popieral svoju zodpovednosť za spôsobenú
škodu z dôvodu, že stoh slamy stál na pôvodnom mieste už od roku 2008, a teda bol uľahnutý, pričom
v dôsledku mimoriadneho množstva spadnutej vody behom krátkej doby sa musela k nehnuteľnostiam
navrhovateľov hrnúť voda zo všetkých strán svahu, na ktorom stál stoh slamy, pričom táto voda spolu
so zeminou stekala aj inými cestami mimo stohu slamy, a preto k erózii zemného valu okolo pozemkov

navrhovateľov by došlo tak či tak. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch ČVS-ORP-331/
OSV-TO-2010 vyplýva, že navrhovateľ v 2./ rade podal trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 06. 05.
2010 pri živelnej udalosti v dôsledku návalu vody došlo k zosunutiu stohu slamy patriaceho odporcovi
a k zaplaveniu pozemkov z dôvodu, že odporca neurobil dostatočné opatrenia na zabránenie vzniku
škôd. Uznesením zo dňa 23. 05. 2010 bola vec odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného

stíhania, pričom v odôvodnení uznesenia sa okrem iného konštatuje, že podľa predsedu odporcu sa
v čase vzniku živelnej udalosti nachádzalo v stohu okolo 100 m3 slamy a ich nikto neupozorňoval,
že nemajú na dané miesto umiestňovať slamený stoh a ani nemá vedomosť, že by predtým došlo
k podobnej situácii. Podľa polície uvedený skutok nie je prečinom a v danom prípade išlo o živelnú
udalosť, ktorá bola nepredvídaná, pričom slamený stoh bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od

okrajových budov súvislej zástavby obce alebo od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu
tak, ako je to uvedené vo vyhl. č. 258/2007 Z. z., a teda nešlo o zavinené konanie zo strany odporcu.
Zo znaleckého posudku č. 1/2012 znalca Doc. Mgr .Ing. Petra Lazora, PhD. vyplýva, že v dňoch 05.
05. a 06. 05. 2010 v lokalite Karlov Dvor v kat. úz. U. mohlo spadnúť množstvo zrážok, ktoré je v
rozsahu 24,1 - 14,2 mm a v extrémnom, avšak lokálnom prípade zrážkový úhrn mohol predstavovať

interval 36,2 - 21,3 mm, čo však nemožno ani potvrdiť a ani vyvrátiť vzhľadom na absenciu relevantného
údaju z dotknutého pozemku. Znalec konštatoval, že podľa jeho úsudku došlo k porušeniu právnych
predpisov týkajúcich sa protipožiarnej bezpečnosti a to vyhl. č. 121/2002 Z. z. a vyhl. č. 258/2007 Z.
z., nakoľko stoh slamy v čase škodovej udalosti bol 34 m od skladových priestorov a lesa a zvyšky
stohu boli vo vnútri 50- metrovej zóny od lesa a 34 m od pozemku navrhovateľov. Zrážková činnosť

dňa 05. 05. 2010 spôsobila, že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity, čo viedlo následne dňa 06.
05. 2010 k vzniku efektu záplavy, pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto
prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických vôd, čo sa
prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Samotný pozemok má lievikovitý tvar, čo umocňuje tento
efekt a svahovitosť pozemku znásobuje podpovrchový a povrchový odtok. Vzniknutú situáciu možno

teda hodnotiť ako živelnú udalosť. Vplyvom dažďovej vody a intenzívneho nárazového dažďa došlo k
poškodeniuvybudovanéhostohuslamyaodnosutohtomateriálukvybudovanémuochrannémuvaluako
aj priamo do najužšej časti dotknutého pozemku, pričom splavovaná časť slamy sa miešala s odnášanou
pôdou a aj iným materiálom nachádzajúcim sa na pozemku a vytvorila hrubodisperznú suspenziu, ktorá
sa dostala do akumulačnej časti odvodného kanála na vodu pod pozemkom a v konečnom dôsledku aj

spôsobila zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou. Výsledkom tohto procesu
bol v konečnom dôsledku zapríčinený prienik uvedeného materiálu mimo hranice pozemku. Vytvorenie
samotnej prekážky výlučne len slamou odplavenou zo stohu je málo pravdepodobné a v tomto prípade
sa jedná o také spolupôsobenie viacerých zložiek, ktoré sa na vzniku prekážky podieľali - minimálne
splavená časť orničnej vrstvy pozemku. Účasť samotného stohu slamy na pozemku odporcu viedla

minimálne k tomu, že pri vzniku mimoriadnej situácie vyvolanej pôsobením atmosférických zrážok väčšej
intenzity došlo k splaveniu jeho časti na pozemok navrhovateľov. Podľa názoru znalca ochranný zemný
val nad pozemkami navrhovateľov vzhľadom na dažďové pomery dňa 06. 05. 2010 bol dostatočný nato, aby bez vplyvu splavenej časti stohu odolal tejto dažďovej vode, avšak na druhej strane uvedený val
nie je po celej svojej dĺžke rovnako vysoký aj široký a zužuje sa smerom k miestam odtoku zrážkových
vôd z pozemku, čo tiež malo vplyv aj na jeho poškodenie a vznik popisovanej udalosti. Ak by nedošlo k

zamedzeniu úniku vody v spodnej časti pozemku nánosom zmesi slamy, pôdy a iného takto splaveného
materiálu, tak pretrhnutie ochranného valu nad pozemkami navrhovateľov znalec nepredpokladal.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a zavinenie, ktoré sa však pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá.

Pokiaľ by mal súd rozhodovať o výške náhrady škody uplatnenej navrhovateľmi, tak najskôr si musí
vyriešiť otázku základu nároku, teda či odporca a akým konaním porušil konkrétnu povinnosť a či toto
porušenie je v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, a až keď sa preukážu tieto dva predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, tak potom je možné zaoberať sa dokazovaním ohľadom výšky škody.
Keďže v tomto prípade odporca popieral svoju zodpovednosť za škodu, bolo na navrhovateľoch
dôkazné bremeno, aby preukázali k akému porušeniu povinností či už zmluvných alebo iných, prípadne

preventívnej povinnosti zo strany odporcu došlo a taktiež preukázať príčinnú súvislosť medzi týmto
porušením a škodou, pretože až potom sa môže súd zaoberať výškou škody a prípadným zavinením.
Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť najskôr len o základe nároku na náhradu škody, a preto
medzitýmnym rozsudkom riešil otázku zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu aj s prihliadnutím
na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože ak nebude daná zodpovednosť odporcu za škodu, nie je

potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody. Navrhovatelia zodpovednosť odporcu
za škodu preukazovali tým, že porušil ustanovenia vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 258/2007 Z.
z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými
horľavými látkami, avšak uvedená vyhláška nerieši otázku protipovodňovej bezpečnosti, ale stanovuje
iba bezpečnú vzdialenosť na umiestnenie stohov, pričom podľa prílohy č. 2 tejto vyhlášky sa stohy

umiestňujú v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej 100 m od ostatných výrobných objektov, skladov,
lesa a od železničnej trate alebo 50 m od okrajových budov súvislej zástavby obcí, činnej hranice
skládky tuhých domových odpadov a od iného stohu, alebo ak ide o stohy do objemu 100 m3
umiestňujú sa najmenej 20 m od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu. V danom prípade
nebolo preukázané, aký objem mal stoh slamy patriaci odporcovi, a teda či z hľadiska protipožiarnej

bezpečnosti mal tento byť umiestnený 20 m, 50 m alebo 100 m od objektov patriacich navrhovateľom. Vo
vyšetrovacom spise CVS-ORP-331/OSV-TO-2010 predseda odporcu vypovedal, že stoh slamy nemal
objem väčší ako 100 m3 a uvedená skutočnosť nebola navrhovateľmi v priebehu konania žiadnym
spôsobom spochybňovaná, a teda v tom prípade pri skúmaní zásad protipožiarnej bezpečnosti by
prichádzalo do úvahy, že stoh slamy mal byť umiestnený najmenej 20 m od obytných objektov alebo

od hospodárskych objektov. Odporca síce tvrdil, že táto vzdialenosť bola viac ako 100 m, avšak z
predložených a oboznámených dokladov vyplývalo, že táto vzdialenosť bola menšia, a to minimálne
34 m od pozemkov navrhovateľov. Pokiaľ by sa brala do úvahy skutočnosť, že stoh mal objem len do
100 m3, potom svojím umiestnením neporušil požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť. Navrhovateľ
okrem toho namietal aj porušenie preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ, pričom uvedené ustanovenie

prichádza do úvahy v prípade, ak neexistuje iná konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie,
ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Preventívna povinnosť všeobecne definovaná v § 415 OZ musí mať
v jednotlivých prípadoch konkrétny obsah, teda v danom prípade čo bol odporca povinný dať, konať,
opomenúť alebo strpieť, aby nedošlo k škode. Každý vznik škody nemožno kvalifikovať ako konanie
určitého subjektu v rozpore s § 415 OZ. Záver, že bola porušená preventívna povinnosť nemožno

urobiť bez zistenia, v akom konaní odporcu, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je
splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je
príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil odporca, nie je nárok na náhradu škody daný. Z uvedeného
vyplýva, že povinnosťou navrhovateľov bolo preukázať, akú konkrétnu povinnosť odporca opomenul
prípadne zanedbal. Podľa názoru súdu v tomto prípade navrhovatelia nepreukázali, že by si odporca

vzhľadom na dané podmienky nepočínal tak obozretne, aby pri tom nespôsobil škodu. Navrhovatelia
bezpečným spôsobom nepreukázali, že odporca porušil zákonom uloženú povinnosť a s prihliadnutím
na okolnosti prípadu, že ak by ju aj porušil, toto porušenie bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom
škody, teda že škoda nebola zapríčinená živelnou udalosťou, pretože zo znaleckého posudku vyplýva,
že situáciu, ktorá vznikla dňa 06. 05. 2010 v dôsledku prívalového dažďa možno hodnotiť ako živelnú

udalosť.Vzhľadomnauvedenéhodnotenieudalostizodňa06.05.2010bolopovinnosťounavrhovateľov
preukázať, že škoda nebola spôsobená živelnou udalosťou, ale zanedbaním konkrétnych povinností zo
strany odporcu, avšak zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva, žeprvotnou príčinou vzniku škody bola zvýšená zrážková činnosť v danej oblasti v dňoch 05. 05. a 06. 05.
2010, čo spôsobilo, že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity a viedlo následne dňa 06. 05. 2010 k
vzniku efektu záplavy, pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda

už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických zrážok, čo sa prejavilo
jej odtokom v smere sklonu pozemku. Znalec vyhodnotil vzniknutú situáciu ako živelnú udalosť, pričom
jeho hodnotenie odolnosti ochranného valu nemá vplyv na samotné zistenie porušenia preventívnej
povinnosti odporcu, pretože v prvom rade bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať, v akom
konaní odporcu, ktoré škodu vyvolalo, spočíva porušenie preventívnej povinnosti.

V zmysle § 415 OZ je každý povinný pri akomkoľvek počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti,
ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto
ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Podľa
názoru súdu však v tomto prípade zo strany navrhovateľov nebolo preukázané porušenie konkrétnej
právnejaleboinejpovinnostinastraneodporcuataktiežaniporušeniepreventívnejpovinnostiavkonaní
nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľov, že už v minulosti došlo k podobnej živelnej udalosti a

že odporcu upozorňovali na umiestnenie stohu slamy, pričom tento bol na pozemku umiestnený už od
roku 2008 a do roku 2010, kedy došlo k živelnej udalosti, nebolo odporcovi zo strany navrhovateľov
adresované žiadne upozornenie alebo výzva na odstránenie stohu slamy. Okrem toho sa súd zaoberal aj
možnoupríčinnousúvislosťoumedziporušenímpreventívnejpovinnostiavznikomškody,nakoľkopokiaľ
by aj pripustil, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na strane odporcu v zmysle § 420 ods. l OZ a to

nedostatočnou vzdialenosťou stohu slamy či už od lesa a skladov alebo od okrajových budov patriacich
navrhovateľom, prípadne aj od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu (20 m ak ide o stoh do
objemu 100 m3) alebo k porušeniu preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ (navrhovatelia nepreukázali
aká konkrétna preventívna povinnosť bola odporcom zanedbaná), navrhovatelia by v ďalšom konaní
museli preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením jednej z týchto povinností a škodou. Uvedená

príčinná súvislosť však jednoznačne preukázaná nebola a nevyplýva ani zo znaleckého posudku,
pretože podľa tohto hlavnou príčinou škody bola živelná udalosť a následné splavenie časti slamy s
odnášanou pôdou) iným materiálom nachádzajúcim sa na pozemku, čím sa vytvorila hrubo disperzná
suspenzia a v neposlednom rade aj nedostatočná výška ochranného valu chrániaceho pozemky
navrhovateľov len dopomohli k tomu, že voda spolu so zeminou a slamou sa dostali na pozemky

navrhovateľov. Keďže súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením
povinností či už právnej alebo preventívnej na strane odporcu (uvedené porušenie podľa názoru súdu
tiež nebolo jednoznačne preukázané) tak podľa jeho názoru nebol splnený ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti odporcu za škodu a z toho dôvodu rozhodol o základe nároku navrhovateľov na náhradu
škody tak, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľom dňa 06.

05. 2010 zaplavením ich pozemkov nie je daná.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1 až 3
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v 1./ až 3./ rade odvolanie, v ktorom uviedli, že nie je
pravdivé tvrdenie súdu, že v konaní nebolo preukázané, aký objem mal stoh slamy, pretože vyjadreniami

samotného odporcu, rovnako ako aj v znaleckom posudku č. 1/2012 zo dňa 30. 05. 2012 (ďalej ako
„znalecký posudok“) na str. 3 sú rozmery stohu sena jasne špecifikované - 40 m x 10 m x 3 m, čo
predstavuje celkový objem približne 1200 m3. Z vyššie prezentovaného jednoznačne vyplýva, aké
minimálne bezpečné vzdialenosti mali byť pri umiestnení stohu zachované. Podľa prílohy č. 2 k vyhláške
č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii

s tuhými horľavými látkami: „Stohy sa umiestňujú v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej 1./ 300 m od
objektov, v ktorých sa vyrábajú, spracúvajú alebo skladujú výbušniny, ľahko zápalné látky alebo horľavé
kvapaliny, 2./ 100 m od ostatných výrobných objektov, skladov, lesa a od železničnej trate, 3./ 60 m
od verejnej komunikácie, 4./ 50 m od okrajových budov súvislej zástavby obcí, činnej hranice skládky
tuhých domových odpadov a od iného stohu, 5./ 30 m od elektrického vedenia vysokého napätia.“

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že stoh bol umiestnený v podstatne menšej vzdialenosti od
budov, ako je právnym poriadkom požadovaných 100 m od skladových priestorov navrhovateľa, rovnako
ako aj od lesa, a to konkrétne vo vzdialenosti len 34 m, preto je prvý predpoklad zodpovednosti za
škodu podľa § 420 občianskeho zákonníka, existenciu právnej povinnosti, za preukázaný. Taktiež stále
trvá na porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka zo strany

odporcu: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, naprírode a životnom prostredí. Z kvalitatívnych parametrov pozemku (jeho lievikovitý tvar), na ktorom
bol umiestnený stoh odporcu v strede lievika, teda jeho polohového určenia a sklonu jednoznačne
vyplýva riziko, že pôsobením vplyvu klimatických faktorov môže dôjsť k zosuvu, prípade splaveniu

voľne umiestnených predmetov, akým je aj predmetný stoh slamy. Odporca mal všeobecnú povinnosť
zabezpečiť, aby k uvedenému následku nedošlo, a to jednak umiestnením stohu v čo najväčšej možnej
vzdialenostiodpozemkunavrhovateľovatiežvykonanímvhodnýchopatreníslúžiacichnazabezpečenie
jeho stability a celistvosti. Navrhovatelia, konajúc s opatrnosťou starostlivého hospodára, i na základe
skúsenosti z minulosti, nakoľko k podobnej situácii k akej došlo 06.05.2010 , v menšom rozsahu došlo

aj v minulosti, vykonali vybudovaním ochranného valu okolo svojich pozemkov vhodné opatrenia na
odvrátenie vzniku zmienenej škody, ktoré by sa ukázali ako dostatočné, nebyť konania odporcu. Už
samotné porušenie tejto všeobecnej prevenčnej povinnosti znamená nesplnenie právnej povinnosti
odporcu, a teda naplnenie prvého z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Obdobný názor zastávajú aj autori komentára k občianskemu zákonníku (Svoboda J. a
kol.: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. EUROUNION, spol. s r.o., Bratislava 2004,

strana 308): „Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a
teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto zavinením.“.
Existencia škody predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Pozostáva zo skutočnej škody a ušlého zisku. Počas doterajšieho konania

nebola existencia škody, ktorá vznikla navrhovateľovi dňa 06. 05. 2010 nijakým spôsobom spochybnená,
spornou bolo len určenie jej výšky a otázka zodpovednosti odporcu za jej vznik. Prvostupňový súd
taktiež vyslovil názor, podľa ktorého aj v prípade preukázania porušenia povinnosti odporcu umiestniť
stoh v bezpečnej vzdialenosti nie je preukázaná existencia ďalšieho z predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi porušením jeho povinností a vznikom škody. V

odôvodnení rozsudku sa uvádza, že hlavnou príčinou vzniku bola živelná udalosť. S uvedeným záverom
sa nemôže stotožniť. Znalec sa v znaleckom posudku a následne aj v písomnom vyjadrení zo dňa
13. 09. 2012 zaoberal aj otázkou, či by bez spolupôsobenia splavenej slamy zo stohu odporcu došlo
k pretrhnutiu ochranného valu nad pozemkami navrhovateľov. Ponúkol dva možné varianty vývoja
udalostí, ku ktorým v deň vzniku škody mohlo dôjsť: podľa prvého, ak dochádzalo len ku kontinuálnemu

splavovaniu jednotlivých stebiel, prítomnosť stohu len prispela k závažnejším následkom, ale v druhom
prípade, ak by nastalo zachovanie celistvosti väčšieho kompaktného zoskupenia jednotlivých stebiel,
tieto by predstavovali hlavný dôvod upchania odtokovej diery pod prístupovou cestou a následne aj
vzniku škody (pričom tento variant s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou popisuje situáciu, ku
ktorej skutočne došlo v čase vzniku škody, čomu nasvedčuje aj znaleckým dokazovaním preukázaná

skutočnosť, že vplyvom dažďa došlo k splaveniu celého stohu o 11 metrov. Ochranný val by bol bez
spolupôsobenia splavenej slamy a pôdneho materiálu schopný plniť svoju funkciu zadržiavať väčšie
množstvo odtekajúcej vody bez toho, aby nastalo jeho porušenie (strana 11 znaleckého posudku).
K škodlivému pôsobeniu splavovaného obsahu protiprávne umiestneného stohu slamy nedochádzalo
len v prípade upchatia odtokovej rúry, ale tiež nahromadením slamy a iného materiálu na mieste,

kde dochádza k styku ochranného valu navrhovateľov s najnižšie položeným miestom pozemku
odporcu. Na danom mieste bola vplyvom splavenej slamy vytvorená bariéra zabraňujúca bezpečnému
odtoku väčšieho množstva vody, následkom čoho došlo k pretrhnutiu ochranného valu navrhovateľov a
zaplaveniu ich pozemku. Uvedené je celkom zjavne preukázané na fotodokumentácii tvoriacej súčasť
spisu. Z doteraz prezentovaného jednoznačne vyplýva existencia príčinnej súvislosti medzi porušením

povinnosti umiestniť stoh v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vznikom škody,
nakoľko ak by predmetný stoh bol umiestnený v súlade s požiadavkami platných právnych predpisov,
t.j. 100 m od skladových priestorov a lesa, k jeho splaveniu až k ochrannej bariére navrhovateľov
by nedošlo. Má za to, že z doteraz uvedeného a preukázaného jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že spolupôsobením slamy zo stohu došlo k vzniku škody na pozemku navrhovateľov. Bez takéhoto

spolupôsobenia (bez prítomnosti elementu slamy) by k škodlivým následkom situácie zo dňa 06.
05. 2010 nedošlo, nakoľko dostatočná odtoková kapacita prietokového kanála pri ochrannom vale
navrhovateľov by zostala zachovaná a ochranný val by prívalu dažďovej vody odolal (tak ako vyplýva
aj zo záverov znalca vyjadrených v znaleckom posudku). Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to,
že ochranný val nebol na všetkých miestach svojej dĺžky rovnakých parametrov. Pokiaľ by na val

nebolo pôsobené zvýšeným tlakom, ktorý spôsobilo práve naakumulovanie dažďovej vody vplyvom
zabránenia jej odtoku spolupôsobením slamy zo stohu, tento by ako umelo vybudovaná bariéra (práve
v záujme predchádzať následkom obdobných situácií, k akej došlo aj 06. 05. 2010) svoju funkciu splnil a
odviedol by všetku dažďovú vodu mimo pozemkov navrhovateľov. Občianskoprávna úprava všeobecnejzodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia. Škodca by sa mohol
exkulpovať len v prípade, keby preukázal vynaloženie všetkého úsilia, ktoré od neho možno objektívne
požadovať, aby vzniku škody zabránil, čo však v tomto konkrétnom prípade nie je možné konštatovať.

Navrhovatelia tiež poukazujú na neštandardné „vyriešenie veci“ medzitýmnym rozsudkom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov v 1./ až 3./ rade považoval napadnutý rozsudok za
správny a navrhol ho potvrdiť. Konštatoval, že navrhovatelia v podstate správne citujú štyri základné
predpoklady zodpovednosti za škodu, až na to, že na tento prípad ich nemožno aplikovať, keďže
neboli naplnené. Prvá argumentácia navrhovateľov smeruje k tomu, že bola porušená vyhláška č.

258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii
s tuhými horľavými látkami, pričom poukazujú na jej prílohu č. 2. Na túto argumentáciu, ktorá sa už v
spore objavila, reagoval odporca už vo vyjadrení z 25. 10. 2010 a toto stanovisko zopakoval. Okrem
toho, že popiera tvrdenie navrhovateľov o vzdialenosti stohu od stavieb a lesa, tieto vzdialenosti boli
podstatne väčšie, od výrobných objektov alebo skladov vzdialenosť bola viac ako 100 metrov, táto
argumentácia navrhovateľov nie je na mieste aj z toho dôvodu, lebo uvedená vyhláška rieši požiadavky

na protipožiarnu bezpečnosť, nie na protipovodňovú bezpečnosť. Odporca je toho názoru, že ak by
aj došlo k nedodržaniu vzdialeností z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti (čo však popiera) nemožno
bez ďalšieho aplikovať predpisy o protipožiarnej bezpečnosti na situáciu, keď došlo k záplave alebo
prietrži mračien, t.j. ku kalamitnému povodňovému stavu. Kritériá, na ktoré sa hľadí a ktoré sa posudzujú
pri protipožiarnej bezpečnosti sú úplné iné, než kritériá pre posúdenie protipovodňovej bezpečnosti. Z

tých istých dôvodov nemožno ani vyvodzovať príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením právnej
povinnosti pri protipožiarnej bezpečnosti a vznikom škody titulom záplavy. Nedošlo podľa neho k
tvrdenému porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Odporca si počínal tak,
aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Stoh približne
v týchto istých miestach bol budovaný aj v rokoch pred rokom 2010, nedošlo k žiadnej kalamite,

k žiadnemu splaveniu a ohrozeniu budov navrhovateľov. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že odporcu
upozorňovali na nesprávne umiestnenie stohu vzniklo iba dodatočne, pre tento spor a je nepravdivé.
Nikto z navrhovateľov odporcu na umiestnenie stohu neupozorňoval a nebol ani dôvod, lebo nikdy
dovtedy sa niečo také, ako sa stalo 06. 05. 2010, v tejto lokalite neudialo. Odporca konal s dostatočnou
opatrnosťou a neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. To, čo sa udialo v tejto

lokalite 06. 05. 2010, dostatočne jasne vyplýva zo znaleckého posudku znalca Petra Lazora. V tomto
období boli mimoriadne zrážkové pomery, keď v dňoch pred 06. 05. 2010 bola v oblasti zrážková činnosť,
čím došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity a následne pri dlhotrvajúcom daždi dňa 06. 05. 2010 došlo k
vzniku záplav. Znalec pomerne jednoznačne opisuje okolnosti zo 06. 05. 2010 a na strane 10 znaleckého
posudkuichdefinujeakoživelnúudalosť.Pritakýchtozrážkovýchpomerochdochádzaloajksplavovaniu

vrstvy pozemku, ktorá sa miešala so slamou a tento súbor vytvoril samotnú prekážku odtoku vody. Podľa
odporcu je však dôležitá tá skutočnosť, že 06. 05. 2010 boli v lokalite mimoriadne zrážkové pomery až na
úrovni živelnej udalosti. Nemôže byť preto daná zodpovednosť odporcu, pretože nemôže zodpovedať
za následky, ktoré nastali v dôsledku živelnej udalosti.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril aj vedľajší účastník. Podľa jeho názoru nie je zrejmé, z čoho

vychádzal znalec pri stanovení, že stoh slamy bol vo veľkostí 40 m x 10 m x 3 m. Taktiež poukázal
na záver vyššie uvedeného uznesenia: „nakoľko v danom prípade išlo o živelnú udalosť, ktorá bola
nepredvídaná a vzhľadom na skutočnosť, že slamený stoh bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od
okrajových budov súvislej zástavby obci alebo od obytného objektu alebo od hospodárskeho objektu
tak ako je uvedené vo vyhláške MV SR č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť

pri skladovaní, ukladania pri manipulácii s tuhými horľavými látkami v prílohe č. 2. Orgány činné
v trestnom konaní teda vyhodnotili, že Poľnohospodárske družstvo Ludanice umiestnením stohu na
danom mieste neporušili právne predpisy. Na základe uvedeného bolo možné z vykonaných dôkazov
vyhodnotiť, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom toho, že odporca porušil právnu
povinnosť. Znalec sa v posudku jednoznačne vyjadril, že v danom prípade možno považovať vzniknutú

situáciu za živelnú udalosť (odpoveď na otázku č. 2). V danom prípade má za to, že odporca nemôže
zodpovedať za živelnú udalosť. Taktiež v zmysle § 420a ods. 3 zodpovednosti za škodu sa ten, kto
ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou
pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. V znaleckom posudku sa znalec vyjadril, že
v tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických

vôd, čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu pozemku. Znalec sa taktiež vyjadril, že splavovaná časť
slamy sa miešala s odnášanou pôdou a aj iným materiálom toho času nachádzajúcim sa na pozemkua vytvorila hrubodisperznú suspenziu. Podľa jeho predpokladu tá sa primárne dostala do akumulačnej
časti odvodného kanála na vodu nad pozemkom a v konečnom dôsledku aj spôsobila zníženie odtoku
a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou. Znalec sa jednoznačne ďalej vyjadril, že vytvorenie

samotnej prekážky výlučne len slamou odplavenou zo stohu je málo pravdepodobné. Jedná sa v tomto
prípade o takéto spolupôsobenie viacerých zložiek, ktoré sa na vzniku prekážky podieľali - minimálne
splavená časť orničnej vrstvy pozemku. Avšak z dôvodu, že išlo o živelnú udalosť, za škodu nemôže
odporca zodpovedať.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
OSP, za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné, preto napadnutý rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Vecnousprávnosťousarozumiesprávnosťskutkovýchdôvodovajsprávnosťprávneho posúdeniasúdu.
Práve z uvedenej situácie vychádza koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu uvedená
v ust. § 219 ods. 2 OSP, ktorý ak v konkrétnej veci dospeje k záveru, že súd prvého stupňa nielen vecne

správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom
i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie (s náležitosťami), podľa § 157 ods.
2, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie
tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, že účastník v odvolaní, ktorého (aj)

dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo
právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú až
reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto
smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty

účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu
ako aj s jeho odôvodnením, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP a na zdôraznenie
jeho vecnej správnosti dodáva ďalšie dôvody.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným

zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 327/2010).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plnerealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, z ktorého

je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v
tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená a odôvodnenie rozsudku je v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi,
chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo
zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží
alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.

Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o

zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na
ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému
alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe,
netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

Každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť
(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo
o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto

ustanovenia.

Ustanovenie § 420a bolo zaradené do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu (pozri marginálnu
rubriku nad § 420), hoci tu vlastne nejde o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ale o jeden z prípadov
osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá sa viaže na osobitné podmienky (pozri aj výklad k § 420).
Povahu všeobecnej zodpovednosti má táto zodpovednosť za škodu zrejme len preto, lebo medzi

prípadmi osobitnej zodpovednosti za škodu sú viaceré druhy zodpovednosti, pri ktorých zodpovednosť
vzniká takisto pri prevádzkovej činnosti (pozri § 421, § 421a, § 427 až § 431, § 432, § 433 a nasl.).
Tým, že § 420a bol zaradený medzi prípady všeobecnej zodpovednosti, zákonodarca zrejme chcel
vyjadriť vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a a prípadmi osobitnej zodpovednosti, ktoré vznikajú
pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovanej v citovaných ustanoveniach o osobitnej zodpovednosti.

Pokiaľ sú splnené podmienky vymedzené v týchto ustanoveniach na vznik zodpovednosti, treba
aplikovať tieto osobitné ustanovenia. Aplikácia ustanovenia § 420a prichádza do úvahy len vtedy,
keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého
ustanovenia o osobitnej zodpovednosti.

Prvostupňový súd vo svojom medzitýmnom rozsudku, správne vynesenom v zmysle ustanovenia § 152

ods. 2 OSP, keďže rozhodol najprv len o právnom základe nároku, pod ktorým je treba rozumieť všetkoostatné, čo nemožno podriadiť pod pojem výšky uplatneného nároku. Základom predmetu konania budú
všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od
ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku (NS SR sp. zn. 5 Obdo 5/2011).

Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravila
považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o
veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku (RV/1968).

Pokiaľ ide o správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie stojí na
dostatočne zistenom skutkovom stave a taktiež je aj správne právne posúdené.

Navrhovatelia sú (čo bolo preukázané a nespochybnené) vlastníkmi škodou dotknutých nehnuteľností.

Odporca je svojím charakterom prevádzkovateľom poľnohospodárskych činností, z ktorých pramení
nielen podnikateľské ale aj prevádzkové riziko. Odporca je subjektom, profesionálom, ktorý vykonáva
činnosti súvisiace s poľnohospodárstvom v danej oblasti, resp. tak v minulosti konal. V konaní nie je
sporné, že „stoh“ slamy je/bol produktom a „vecou“ odporcu, ktorý ho tam umiestnil ešte v roku 2008, a
preto je odporca v tejto veci pasívne legitimovaným účastníkom konania. Bez ohľadu na to, že následne

od roku 2009 už uvedenú časť pozemku, na ktorej bol postavený stoh slamy, podľa tvrdenia odporcu už
v nájme nemal, keďže nájom pozemku od roku 2009 prevzal F.. Y. K. (č. l. 23).

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľov a súdu ohľadne porušenia právnych predpisov v oblasti
požiarnej ochrany (vyhláška č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri
skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami), tieto podľa názoru odvolacieho

súdu na daný prípad nemožno aplikovať, teda z nich ani nemožno odvodzovať nárok navrhovateľov
a porušenie povinností odporcu vzťahovať k protipožiarnym predpisom. Príčinnú súvislosť (kauzálny
nexus)nemožnoplnohodnotnevzťahovaťnaporušeniepožiarnychpredpisov,keďdôvodompoškodenia
bol vodný živel. Predmetom vyhlášky v zmysle § 1 ods. 1 je ustanovovanie požiadaviek na
protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami.“

Porušenie protipožiarnych predpisov má za následok existenciu protiprávneho konania povinného
subjektu, ktorá ale nesúvisí s touto vecou.

Z uvedeného pohľadu je možné posudzovať zodpovednosť odporcu podľa ustanovení o všeobecnej
zodpovednostiaporušeniapovinnostipočínaťsitak,abynedošlokškodenazdravíamajetku,naprírode
a životnom prostredí.

Všeobecná preventívna zodpovednosť povinného subjektu je dynamickou kategóriou, ktorej
charakteristickým znakom je, že rozsah preventívnej povinnosti je závislý nielen od povahy povinného
subjektu, ale aj od jeho skúseností. Preto, ak by v tomto prípade bolo preukázané, že problémy spojené
s dažďom a stohom umiestnenej slamy boli už aj v minulosti, medzi účastníkmi konania a poškodený už
bol na uvedené upozorňovaný, potom by aj kvalita preventívnej povinnosti u povinného subjektu bola

„prehĺbenejšia“.

Podľa tvrdení navrhovateľov, títo po skúsenosti z roku 2006 na vlastné náklady vytvorili ochranný val.
Uvedené nasvedčuje tomu, že problémy boli. Z tohto pohľadu je rozhodujúce, či ochranný val bol
vytvorený „len“ pre účely ochrany pred vodou samotnou, alebo sa v minulosti stávalo, že voda splavila
aj stoh. Uvedené zistenie by malo potom vplyv na posudzovanie mimoriadnosti zrážkových úhrnov v

roku 2010 s porovnaním so zrážkovými úhrnmi aspoň od roku 2005. Odporca tvrdil, že takýto spôsob
uloženia stohu slamy trval 20 rokov, avšak navrhovatelia nepreukázali, že by v minulosti pri dažďovej
činnosti došlo aj k splaveniu stohu alebo jeho značnej časti. Pre stanovenie zodpovednosti za škodu je
dôležité protiprávne konanie (opomenutie) osoby, ktoré spôsobilo vznik škody a výsledok tohto konania
(škoda). Preto sa v ustanovení § 415 OZ kladie dôraz na predchádzanie škodám. Ide o legislatívne

vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktorý každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví
fyzických osôb (úprava špeciálnej prevenčnej povinnosti je obsiahnutá v ustanoveniach § 417 až §
419 OZ). Navyše citované ustanovenie, počínajúc od roku 1992 ukladá prevenčné správanie sa aj vo
vzťahu k prírode a životnému prostrediu. Súdna prax využíva ustanovenie § 415 OZ na objektivizovanie

zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ v tých prípadoch, ak nemožno naisto zistiť, akú konkrétnu
povinnosť vlastne škodca porušil. Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci správne konštatoval, že
navrhovateliavkonanínepreukázali,akúprávnymipredpismikonkrétnupovinnosťodporcaporušil,resp.zanedbal a zaoberal sa aj tým, že ak by zo strany odporcu došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej
povinnosti, či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z výsledkov
vykonaného dokazovania správne poukázal na to, že príčinná súvislosť nebola preukázaná, pretože

hlavnou príčinou vzniku škody bola živelná udalosť a v dôsledku nej potom došlo k splaveniu slamy
s odnášanou pôdou a iným materiálom, ktorý sa nachádzal na pozemku, čím došlo k vytvoreniu
hrubodisperznej suspenzie, ktorá sa potom dostala do akumulačnej časti kanála na vodu nad pozemkom
a v konečnom dôsledku to spôsobilo zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou,
tedatudošlokspolupôsobeniuviacerýchzložiek,ktorésanaprekážkepodieľali.Ostatnézložkyboliteda

sekundárnou príčinou vzniku škody. Aj podľa znalcom vysloveného názoru, ak by došlo len k splaveniu
stohu slamy, nebola by vznikla taká prekážka, ktorá by viedla k vzniku škody.

O vzťah príčinnej súvislosti totiž ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku,

o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu. Poškodení navrhovatelia v 1./ až 3./
rade v predmetnej veci nepreukázali, že by podstatnou príčinou vzniku škody, bez ktorej by nedošlo k
škodnému následku bolo zanedbanie nejakej konkrétnej, ale ani všeobecnej prevenčnej povinnosti zo
strany odporcu, preto súd prvého stupňa správne medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že nie je daná
zodpovednosť odporcu za náhradu škody spôsobenej navrhovateľom v 1./ až 3./ rade zaplavením ich

pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v kat. úz. U.. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.