Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/328/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228038
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613228038.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. Z. N., T..
XX.XX.XXXX, H. Y. Č.. XXX, Y., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú. C., G. D. Z. M. G. T. D., C. K.,
dieťa rodičov, matky Z. Q., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XXX, právne zastúpenej JO.. H. T., Z. G. G. Š. XX, Y.
a otca Ľ. N., T.. XX.X.XXXX, H. Ž. XXX, právne zastúpeného N.. N. H., Z. G. G. X. X, G. T. D., v konaní
o úprava výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje sa mal. Z. N., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu
mal. dcéry výživným vo výške 90,-- Eur mesačne počnúc od 9.9.2013, ktoré výživné je otec povinný
uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Z. za obdobie od 9.9.2013 do 31.3.2014 v celkovej výške 284,67
Eur súd povoľuje otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 20,-- Eur spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou Z. v párnom týždni a to v pondelok, stredu a piatok v čase
od 15:30 hod. do 18:30 hod. a v nepárnom týždni v dňoch stredu a piatok v čase od 15:30 hod. do 18:30
hod. a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dcéru na styk s otcom
riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku odovzdať dcéru otcovi v mieste bydliska matky a
otec je povinný v čase určenom ako koniec styku dcéru matke vrátiť v mieste jej bydliska.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Súd konanie o návrhu otca na zverenie mal. Z. do jeho osobnej starostlivosti a určení výživného zo
strany matky na mal. dcéru predneseného na pojednávaní dňa 7.1.2014 z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom zo dňa 2.9.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.9.2013 domáhala, aby
súd zveril maloletú Z. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jej výživu výživným v
sume 300,--Eur mesačne počnúc od 15.7.2013 a zároveň aby upravil styk otca s dcérou tak, že tento

je oprávnený sa s ňou stretávať každú párnu nedeľu v čase od 9,30 hod do 12,00 hod a od 15,00 hod
do 18,30 hod, počas vianočných sviatkov v prvý vianočný deň v čase od 9,30 hod do 12,00 hod, počas
veľkonočnýchsviatkovkaždúVeľkonočnúnedeľuvčaseod9,30hoddo12,00hod zaprítomnostimatky.Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa pre nezhody
s otcom maloletej od neho odsťahovala. Toho času žije s dcérou v rodinnom dome u svojich rodičov,
ako starých rodičov mal. Z.. Ešte pred narodením dcéry si prestali rozumieť, začal ju urážať, ponižovať,

z kľudného stavu začal byť agresívny, zvyšoval hlas, provokoval ju a pri hádkach ju aj viackrát udrel
a opakovalo sa to aj pri narodení mal dcéry, z čoho matka mala strach a určité obavy aj o zdravie ich
dcéry. Preto sa rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti spolu s dcérou k jej rodičom. Po niekoľkých
prísľuboch otca maloletej sa opäť vrátila do spoločnej domácnosti spolu s ich mal. dcérou. Keďže sa
správanie otca maloletej nezmenilo a opakovalo sa to, pričom agresivita sa prejavovala aj pred ich

dcérou, a medzi nimi ako rodičmi maloletej dochádzalo čoraz častejšie k vážnym narušeniam vzťahov
spôsobených zrejme povahovými vlastnosťami oboch, tieto ich rozdielne črty a rysy vyústili do jej
odchodu zo spoločnej domácnosti definitívne a to 15.7.2013. Ona je nezamestnaná a nemajetná. Toho
času poberá len rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne a prídavok na mal. dcéru 23,10
Eur. Výdavky, ktoré ako matka potrebuje na dôstojný život pre maloletú dcéru sú podstatne vyššie
ako jej príjmy a preto finančne jej vypomáhajú jej rodičia. Na plienky a detskú hygienu pre dieťa je

povinná vynakladať mesačne sumu najmenej 50,--Eur, na oblečenie a obuv cca 50,--Eur, na hračky
je to priemerne suma cca 20,--Eur, na stravu cca 100,--Eur mesačne, na návštevu u lekára , príp.
zakúpenie liekov a vitamínov cca 40,--eur. za bývanie u rodičov uhrádza sumu vo výške 50,--Eur.
Maloletá Z. je v jej celodennej starostlivosti, pričom z dôvodu jej veku bola opakovane chorľavá. Raz
ročne s navštevuje s maloletou Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v H., dvakrát ročne EKG v

G. T. D. s diagnózou defekt komorového septa zistený vo februári 2012. Otec toho času býva u svojich
rodičov a je zamestnaný ako živnostník. Ňou upresnený časový režim styku zohľadňuje najmä vek
maloletej, jej citovú väzbu na matku, a tiež jej doposiaľ dobrý zdravotný stav so zreteľom na prípadné
riziko stravovania mimo domu, čím môže poskytnúť možnosť svojho osobného pružnejšieho zásahu
ako matky v prípade nepredvídaných okolností. Keďže práve ona ako matka je najbližšie k svojmu mal.

dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície ako aj jeho bežnú zaužívanú starostlivosť
súvisiacu s jeho oblečením, stravovaním a hygienickými návykmi , či pravidelným spánkom. Je tiež v
záujem mal. Z. aby sa realizovalo stretávanie sa otca s maloletou najmä v bezkonfliktnom prostredí.

Na pojednávaní konanom dňa 7.1.2014 otec vzniesol protinávrh zaznamenaný priamo do zápisnice z
uvedeného pojednávania, v ktorom žiadal zveriť mal. Z. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať

výživným vo výške 50,-- Eur mesačne a zároveň nežiadal, aby súd upravil styk matky s dcérou.

Následne otec cestou svojho právneho zástupcu a to písomným prípisom zo dňa 7.1.2014 v spojení s
jeho doplnením vo forme prednesu na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 vzal svoj vyššie uvedený
protinávrh späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

Súd predvolal na pojednávania matku, otca a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie

výsluchom matky, výsluchom otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil
tento skutkový stav:

Z výpovedi matky vyplynulo, že toho času naďalej býva u svojich rodičov v rodičovskom dome a naďalej
jepoberateľkourodičovskéhopríspevkuaprídavkunadieťa.Rodičomprispievadodomácnostimesačne
sumou 50,-- Eur. Nemá žiaden iný príjem a ani nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Maloletá Z. je toho

času naďalej v jej osobnej starostlivosti. Na dcéru má výdavky na plienky a hygienu 50,-- Eur, obuv a
oblečenie 50 Eur a hračky 20 Eur. Dcéra má vrodenú vadu a to srdcový defekt. Za týmto účelom raz
ročne chodí do Bratislavy, v tejto súvislosti má matka zvýšené výdavky v sume 50,-- Eur. Okrem toho
s dcérou chodí do Starého Smokovca k MUDr. I. a to kvôli refluxu u dcéry a tiež častým laryngitídam a
bronchitídam. S tým má zvýšené cestovné 20,-- Eur a tiež poplatky za vyšetrenie cca. 2,-- Eurá ako aj

zvýšené výdavky na lieky a vitamíny v priemere okolo 40,-- Eur mesačne. Strava na samotnú dcéru ju
stojí okolo 100,-- Eur mesačne. Matka potvrdila, že otec kúpil dcére overal a ako aj že nakúpil im do
domácnosti veci v hodnote cca 40,-- Eur. Matka tiež potvrdila vo svojich výpovediach nákupy otca do jej
domácnosti, ktoré zrealizoval v dňoch 3.11.2013, 10.11.2013, 14.11.2013 a dňa 19.1.2014.

Otec vo svojich výpovediach uviedol, že je živnostníkom a býva u otca v rodičovskom dome. Odkedy

prestal v máji 2013 pracovať v T. nemá žiaden príjem a žije z tých peňazí, ktoré si zarobil v T.. Pokiaľide o prácu vykonávanú v T., túto ukončil z dôvodu nevyplácania peňazí, ktoré tam mal zarobiť. S
touto nemeckou spoločnosťou nemal uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, bol, len ústne dojednaný
na hodinovej mzde 10,- Eur, pričom šlo o nábytkársku firmu, ktorá sa zaoberala výrobou a skladaním

nábytku a v ktorej on pracoval ako stolár a pomocník na živnosť. Uvedená firma mu neuhradila posledné
dve faktúry, ktoré jej vystavil, preto s ňou ukončil tento pomer ústnym dohovorom, keďže dotyčná
spoločnosť nemala záujem mu vyplatiť ním fakturované sumy. Tieto neuhradené faktúry nežaloval
nakoľko je to nákladné. Pokiaľ šlo cenovú ponuku, ktorú súdu predložila matka, šlo o jednu zákazku v
C., u ktorej majiteľ nebol spokojný s navrhnutou cenou, a tak túto zákazku otec nedostal. Toho času je v

štádiu vybavovania si dávky v hmotnej núdzi, keďže nárok na podporu v nezamestnanosti mu nevznikol,
lebo nerealizoval príslušné platby do Sociálnej poisťovne. Prispieva do domácnosti svojho otca sumou
100,-- Eur mesačne. Kým pracoval v T. jeho náklady predstavovali sumu 400,-- Eur mesačne, čo boli
náklady na stravu, ubytovanie a dopravu. Otec mu tiež zapožičal v októbri 2013 sumu 1000,-- Eur s tým,
že túto mu má vrátiť, keď si nájde nejakú prácu. Uhrádza životnú poistku pre seba a pre dcéru a to spolu
mesačne sumou 70,-- Eur . Má výdavky na oblečenie v sume 40,-- Eur mesačne a tiež si musí uhrádzať

stravu v sume 50,-- Eur mesačne, pričom náklady na časť stravy má pokryté aj v sume 100,-- Eur ktorú
poskytujeotcovidodomácnosti.Jevlastníkomosobného8-ročnéhomotorovéhovozidlaznačkyPeugeot
Partner. Okrem mal. Z. už inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vo výpovedi poukázal na nákupy potravín
a liekov pre dcéru do domácnosti matky maloletej, ktoré zrealizoval v dňoch 3.11.2013, 10.11.2013 ,
14.11.2013 a dňa 19.1.2014. Pokiaľ šlo o jeho styk s dcérou zo začiatku po rozchode mu matka dávala

dcéru na jeden deň, resp. noc. Kým mával dcéru u seba, vedel sa o ňu postarať. Vedel jej pripraviť
aj stravu a podľa jeho vyjadrenia dcéra by mala jesť zeleninu, niečo diétnejšie, kuracie mäso, zemiaky,
ryžu, slepačiu polievku. Nevedel uviesť aké lieky dcéra užíva na reflux. Na poslednom pojednávaní
uviedol, že s dcérou sa stýka 2-3-krát do týždňa, zvyčajne je to v stredu, v piatok a v nedeľu v čase od
15:30 hod. do 18:30 hod, pričom styk sa spočiatku realizoval za prítomnosti matky, avšak posledné tri

návštevy realizoval prechádzkou s dcérou sám. Dcéra v čase, keď bola s ním na prechádzke na neho
reagovala pozitívne a nebol s ňou žiaden problém.

Z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že jej rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G. T. D., pracovisko K. z prešetrenia pomerov u mal.
Z. vyplynula že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 15.7.2013, kedy sa matka spolu s

maloletou presťahovala k svojim rodičom. V uvedenej domácnosti má spolu s dcérou svoje súkromie.
Domácnosť, ktorú obýva je vkusne a účelne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. Sociálne pomery
sú vhodné pre všestranný rast a vývoj maloletého dieťaťa. Mal. Z. je citovo naviazaná na svoju matku, s
ktorou trávi v podstate všetok svoj čas. Pripútanosť dieťaťa k matke bola pozorovaná aj pracovníčkami
úradu pri prešetrení pomerov v jej domácnosti dňa 22.10.2013.

Maloletá Z. podľa správy jej ošetrujúcej lekárky, MUDr. I.Y. (č.l. 79 spisu) je v sledovaní jej odbornej
ambulancie od 10.4.2013 pre opakované spastické zápaly priedušiek a zápaly hrtana, pre ktoré
bola nastavená inhalačná liečba. Uvedené ťažkosti sú podmienené prítomnosťou gastroezofágoveho
refluxu, ktorého liečba spočíva v úvodnej liečbe medikamentóznej, teda tabletkami a následne
dodržiavaním antirefluxovej diéty a režimových opatrení, ako napr. zvýšená poloha v spánku. Liečba

gastroezofágoveho refluxu si vyžaduje dodržiavanie diéty s čím sú spojené zvýšené náklady na
stravovanie, napr. kvalitné mäso, šunka, bez tuku s vysokým percentuálnym zastúpením mäsa, čerstva
zelenina, celozrné pečivo. Rovnako zvýšené náklady vyplývajú s doplatkami za ostatné predpisované
lieky a pravidelné kontroly v odborných ambulanciách.

Pokiaľ ide osobné a majetkový pomery rodičov maloletej tak zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a

rodinyG.T.D. vyplynulo,žematkamaloletejniejevedenávevidenciiuchádzačovozamestnanie,odkiaľ
bola vyradená dňa 20.12.2011 z dôvodu narodenia dieťaťa, je toho času poberateľkou rodičovského
príspevku v súčasnej dobe vo výške 203,10 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 23,54 Eur
mesačne. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Podľa správy Sociálnej poisťovne sa v registri
poberateľov nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti nenachádza.Otec maloletej bol v období je živnostníkom, ktorý od 21.1.2014 má pozastavenú živnostenskú činnosť
na obdobie do 21.1.2017. Podľa ním predloženého potvrdenia živnosť mal pozastavenú aj do 8.2.2013
(č.l. 37 spisu). Podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol za uplynulý rok celkové príjmy vo výške

4.630,--Eur a vykazoval výdavky v celkovej výške 2.697,84 Eur z ktorých preukázateľné zaplatené
poistné predstavovala suma 845,64 Eur. Základ dane pre rok 2013 predstavoval sumu 1.932,16 Eur
a nemal povinnosť uhrádzať žiadnu daň. Podľa otcom predložených faktúr, ktoré účtoval subjektu
MessebauSiehr GnBH ( č.l. 43-45 spisu), mal vykonať zdaniteľné plnenie za obdobie február 2014
až máj 2014 pre tento subjekt v celkovej výške 6.710,--Eur. Podľa výpovede otca mu však uvedený

subjekt neuhradil posledné dve uplatnené faktúry. Pri zohľadnení tohto tvrdenia tak celkový príjem otca
za uvedené obdobie zodpovedá príjmu, ktorý uviedol v daňovom priznaní. Podľa čestného prehlásenia
C. Y. dotyčný neprijal cenovú ponuku, ktorú dal vypracovať otcovi maloletej pre vysokú cenu a
preto otec pre neho nevykonal žiadne práce a neprevzal žiadnu zálohu na výkon prác. Podľa čestného
prehlásenia W. R. tento ponúkal otcovi maloletej prácu v R. v októbri 2013 s tým, že termín nástupu sa
mal byť koncom januára 2014, avšak pre nedostatok práce sa tento nástup nekonal. Podľa správ Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny C. je otec toho času vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 21.1.2014. Podľa správy Sociálnej poisťovne nepoberá dávky sociálneho poistenia. Z potvrdenia
Okresného dopravného inšpektorátu C. vyplynulo, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn.
Peugeot Partner a to od 12.10.2007. Podľa výpisov Listov vlastníctva č. XXX, Č.. XXX pre k.ú. Ž. je
otec maloletej podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, garáže a súvisiacich pozemkov na nich

zapísaných, ktoré nadobudol v dedičskom konaní po svojej nebohej matke. Okrem toho podľa zápisu
na LV č. XXX pre k.ú. Ž. je výlučným vlastníkom pozemku a podľa zápisu na LV č. č. XXXX pre kú.
Ž. spoluvlastníkom pozemku tam zapísaného, kedy obe tieto nehnuteľnosti nadobudol ešte v roku
2009 na základe darovacej zmluvy. Podľa čestného prehlásenia M. N. - otca otca maloletého dieťaťa z
23.10.2013, tento potvrdil, že mu otec maloletej prispieva do domácnosti sumou 100,--Eur mesačne.

Z prešetrenia pomerov, ktoré v domácnosti otca vykonal ÚPSVaR C. dňa 13.2.2014 vyplynulo, že
prebýva v domácnosti svojho otca, v ktorej má maloletá dcéra zariadenú detskú izbu, ktorú v minulosti
užívala. V izbe sa nachádzajú skrinky na ošatenie, poličky, posteľ a hračky.

Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb z 14.2.2014 vyplynulo, že s rodičmi maloletej
bola dňa 27.2.2014 vykonaná jedna párová konzultácia, výsledkom ktorej bola zmena postoja otca, ktorý

pochopil nutnosť prihliadania na vek a zrelosť dcéry, ktorá sa bude vekom meniť. Netrval aktuálne na
tom, aby dcéra bola na noc vzdialená od matky a bol aktuálne ochotný chodiť za dcérou na návštevu,
keďže pochopil, že to prospieva psychickej pohode dieťaťa. Perspektívne možno túto dohodu meniť,
s čím súhlasila aj matka.

Podľa otcom predložených nákupných dokladov otec zrealizoval do domácnosti matky maloletej nákupy

potravín, resp. liekov a oblečenia, resp. hračiek pre maloletú dcéru, a to dňa 28.9.2013 v sume 22,02
Eur kedy zakupoval lieky v lekárni Dr. I. v OC I. v G. T. D. (č.l. 41 spisu), dňa 6.10.2013 v sume 22,49
Eur kedy zakúpil pre dcéru bábiku, súpravu na hranie a dievčenský komplet v OC I. D. G. T. D. (č.l. 41
spisu), dňa 10.11.2013 v sume 25,33 Eur kedy zakupoval lieky a odsávačku hlienov v Lekárni Amuletum
v C. ( č.l. 57a spisu), dňa 14.11.2013 v sume 10,97 Eur kedy zakupoval lieky v Lekárni Z. v C. ( č.l.

57a spisu), dňa 3.11.2013 v sume 48,19 Eur kedy zakúpil potraviny v supermarkete U. v Y. (č.l. 57b
spisu), dňa 10.11.2013 v sume 36,65 Eur kedy zakúpil potraviny v supermarkete U. v Y. ( č.l. 57b
spisu) a dňa 19.1.2014 v sume 55,68 Eur kedy zakúpil potraviny v supermarkete Tesco v Y. (originál
nákupného dokladu predložený na pojednávaní dňa 25.3.2014). Predmetné nákupy matka potvrdila vo
svojej výpovedi. Zároveň podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov otec na maloletú prispel aj výživným v

sume50,--Eur,ktorémubolourčenépredbežnýmopatrenímatozamesiacefebruár2014amarec2014.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od

1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom
rozsahu.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov,žerodičiamaloletejtohočasunežijúspoluaaninevedúspoločnúdomácnosť.Ztýchtodôkazov

tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletú riadne stará, vo výkone tejto
jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd
maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti .

Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov,
ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným

stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,

pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dcéru, ktorú má v celodennej starostlivosti. Je
preukázané, že dcéra ma zdravotné problémy, ktoré si aj podľa správy jej ošetrujúcej lekárky vyžadujú

zvýšené náklady nie len na lieky, ale aj na samotné diétne stravovanie. Ak sú náklady na lieky pre
maloletú dcéru musí byť jej otcovi známe, keďže aj on samotný sa v priebehu tohto konania podieľal
na ich zakupovaní, čo napokon súd zohľadnil aj pri vyčíslovaní zaostalého výživného z jeho strany na
maloletú. Samotný otec svoje náklady vyčíslil na sumu 40,-- Eur mesačne pokiaľ ide o oblečenie a
ďalších 50,-- Eur mesačne na stravu mimo položky 100,--Eur za bývanie, ktorú má uhrádzať svojmu

otcovi. Pokiaľ je otec bez peňazí ako to tvrdí a má problém s úhradu výživného na dcéru, potom
je absolútne kontraproduktívne, aby vynakladal ďalšiu sumu 70,--Eur mesačne na životnú poistkusebe a svojej dcére bez ohľadu na to, z akých financií v súčasnosti tento náklad uhrádza. Už len táto
čiastka je spôsobila pokryť v značnej časti výdavky na výživu maloletej. I pri zohľadnení všetkých otcom
uvádzanýchvýdavkov,ktorémaljednakzačasjehopobytuvNemecku,t.j.sumycca400,--Eurmesačne

ako to uviedol vo svojej výpovedi, tak aj výdavkov ktoré deklaroval, že má po návrate z prác v Nemecku
od mája 2013, je zrejmé, že z finančných prostriedkov, ktoré si zarobil uvedenými prácami mu musela
zostať ešte nejaká finančná rezerva. Nehovoriac o tom, že otec sa v konaní nechal zastupovať právnym
zástupcom, náklady na ktorého tiež niečo stoja. Otec za 4 mesiace prác podľa daňového priznania
dosiahol v hrubom čistý príjem vo výške 4.630,--Eur pred zdanením a úhradu odvodov do sociálnej a

zdravotnej poisťovne, čo v prepočte na mesiac činí 1.157,50 Eur (4.630,-- Eur : 4 mesiace / február
až máj 2013). Preukázal tak svoje schopnosti prácou si zabezpečovať dostatočný príjem k tomu, aby
mohol riadne uspokojovať vyživovacie potreby maloletej dcéry. Skutočnosť, že toho času je bez práce,
nahlásil sa na úrad práce a podľa jeho vyjadrení momentálne nemá žiadne príjem súd nepovažoval za
rozhodujúce pri určení vyživovacej povinnosti z jeho strany na dcéru.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové

pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity
ajvprípade,žepovinnýrodičberienasebaneprimeranémajetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania
výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové

majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny
účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v
odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje
dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje,
pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojím

predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej
miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou
(podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú
lehotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov
aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo

povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu
práce. Vychádzajúc z týchto záver a z vyššie prezentovaných skutočností ohľadne dosiahnutých príjmov
otca do mája 2013 možno konštatovať, že otec dieťaťa vzhľadom na svoj vek, doterajšie pracovné
skúsenostianímvyčíslenénákladybolajeschopnýzabezpečiťsifinančnéprostriedkynauspokojovanie

vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký
štandard umožnil svojej maloletej dcére formou výživného, pretože matka si plní svoju vyživovaciu
povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Ustanovenie § 62
ods. 2 Zákona o rodine zdôrazňuje, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
životné potreby rodiča alebo iné potreby. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné
prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade,
ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti. Za takéto okolnosti však nemožno bez ďalšieho

považovaťnezamestnanosťotcaatosohľadomnajehovek,zdravotnýstavapracovnéskúsenosti.Otec
maloletej podľa jeho tvrdení je od mája 2013 bez práce avšak podľa názoru súdu nepodnikol žiadne také
relevantné kroky , aby túto situáciu zmenil. Jeho jediným preukázateľným počinom bolo pozastavenie
prevádzkovania živnosti a nahlásenie sa na úrade práce. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ani
pravidelné hlásenie sa na úrade práce nie je možné považovať za aktívne hľadanie zamestnania,

pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu je povinný bez ohľadu na svoju
ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu maloletému dieťaťu výživné. Otec, ktorý nemá
v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa predsa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj
vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Poukaz
zo strany otca na to, že mu padli dve zákazky, u ktorých očakával že mu prinesú príjem, nesvedčí o

aktívnom hľadaní si práce z jeho strany. To platí tým skôr, že tieto zákazky si mal nájsť za obdobie takmer
polroka, čo naozaj nie je možné hodnotiť ako aktívny prístup .Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda

táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy že obaja rodičia v súčasnosti nemajú okrem mal. Z.
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú vo
výške 90,--Eur, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 9.9.2013, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na
úpravu rodičovských práv. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania
návrhu, teda od 15.7.2013, tak ako sa toho dožadovala matka maloletej. V tejto súvislosti poznamenáva,
že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od
oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ

však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie
výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu,
súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby,
ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení
uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd na strane matky

takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil a preto jej návrh na určenie výživného za obdobie od
15.7.2013 do 8.9.2013 zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 9.9.2013
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 9.9.2013 do
31.3.2014 a to v celkovej výške 284,67 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v mesačných splátkach

po 20,-- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i
len jednej z nich. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. Z. za
mesiace október 2013 až marec 2014 vrátane v určenej výške výživného v sume 90,--Eur mesačne a
pomernej časti určeného výživného za september 2013 zodpovedajúcej 22 dňom uvedeného mesiaca
(t.j. za obdobie od 9.9.2013 do 30.9.2013), čo predstavovalo čiastku 66,-- Eur ( t.j. 90 Eur / 30 dní x

22 dní). Keďže otec na maloletú za obdobie mesiacov september 2013 až marec 2014 vrátane prispel
na úhradu jej výživy sumami v celkovej výške 321,33 Eur a to dňa 28.9.2013 v sume 22,02 Eur kedy
zakupoval lieky v lekárni Dr. I. v OC I. D. G. T. D. ( č.l. 41 spisu), dňa 6.10.2013 v sume 22,49 Eur kedy
zakúpil pre dcéru bábiku, súpravu na hranie a dievčenský komplet v OC Madaras D. G. T. D. ( č.l. 41
spisu), dňa 10.11.2013 v sume 25,33 Eur, kedy zakupoval lieky a odsávačku hlienov v Lekárni Amuletum

v C. (č.l. 57a spisu), dňa 14.11.2013 v sume 10,97 Eur, kedy zakupoval lieky v Lekárni Amuletum v
C. ( č.l. 57a spisu), dňa 3.11.2013 v sume 48,19 Eur, kedy zakúpil potraviny v supermarkete Tesco D.
Y. ( č.l. 57b spisu) , dňa 10.11.2013 v sume 36,65 Eur, kedy zakúpil potraviny v supermarkete Tesco
D. Y. ( č.l. 57b spisu) a dňa 19.1.2014 v sume 55,68 Eur kedy zakúpil potraviny v supermarkete Tesco
v Y. (originál nákupného dokladu predložený na pojednávaní dňa 25.3.2014), a zároveň uhradeným

výživným vo výške 50,--Eur mesačne, ktoré mu bolo určené predbežným opatrením a to za mesiace
február 2014 a marec 2014, konečná suma zaostalého výživného tak predstavovala čiastku 284,67 Eur
(t.j. 6 x 90,-- Eur + 66,-- Eur =606,--Eur - 321,33 Eur).

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.3.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac

marec 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

Súd upravil styk otca s maloletou tak ako sa už dosiaľ realizoval z poslednom období, pričom vzal na
zreteľ aj požiadavku matky, aby aspoň jeden z víkendov v mesiaci mala možnosť byť s dcérou sama.
Bol toho názoru, že takto upravený styk otca s maloletou nepredstavuje pre maloletú s prihliadnutím
na jej zdravotný stav žiadne zdravotné riziko a zároveň umožňuje otcovi a dcére absolvovať tieto

stretnutia prípadne aj bez prítomnosti matky a vzájomne sa tak spoznávať a zvykať si na seba do takejmiery, aby sa do budúcna dalo prípadne uvažovať o jeho rozšírení. Súd v súčasnosti vzhľadom na vek
maloletej ako aj na jej zdravotné problémy s refluxom, ktoré si vyžadujú osobitný prístup v starostlivosti
o ňu a to aj v nočných hodinách, nepovažoval za vhodné umožniť prespávať dieťaťu v domácnosti

otca bez prítomnosti matky. Nebol presvedčený, že otec má v dostatočnej miere zvládnuté zručnosti v
starostlivostiomaloletúprizohľadneníjejzdravotnéhostavu.Samotnýotecnepoználieky,ktorémaloletá
má užívať, čo nasvedčuje, že neprejavuje dostatočný záujem o liečebný proces maloletej.

Keďže súd upravil styk otca s dcérou pričom tento sa podľa tejto úpravy nebude realizovať tak, aby toho
času dcéra u otca aj prespávala z toho dôvodu ani nevidel potrebu nariaďovať znalecké dokazovanie

vo forme pedopsychológického vyšetrenia maloletej a jej rodičov na zodpovedanie otázok, ktoré navrhla
právna zástupkyňa matky a tak tento jej návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd konanie o návrhu otca na zverenie mal. Z. do jeho osobnej starostlivosti a určení výživného zo
strany matky na mal. dcéru predneseného na pojednávaní dňa 7.1.2014 vzhľadom na jeho späťvzatie,
ktoré uskutočnil cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 25.3.2014 zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).