Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/220/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613221919
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613221919.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. Y. Š., O..
XX.X.XXXX, V. F. Č.. XXX, K. M. D. Ú. P., F.G. X. R. E. F. O. X., P. T., Y. E., U. U. Š., O.. X.X.XXXX, V.
F. Č.. XXX, P. K. L.. U. D., R. F. F.Y. B. X, F. O. X. R. D. Ľ. Š., O.. XX.X.XXXX, Z. V. F. Č.. XXX, Z. Č.
V. P. Č.. XXX, P. K. R. M. L.. U. U.R., F..E..D.., Š. XXX, X. F., M. R.: B. X, P., v konaní o úpravu práv
a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Zveruje sa mal. Y. Š., O.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na
výživu mal. Y. výživným vo výške 50,-- Eur mesačne počnúc od 1.1.2013, ktoré výživné je otec povinný
uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Y. za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2014 v celkovej výške 750,--
Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,-- Eur spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom zo dňa 4.7.2013 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby
súd zveril mal. Y. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,--
Eur mesačne počnúc od 1.1.2013, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí majú spolu dve deti, dcéru Y., ktorá je prijatá za
študentku Katolíckej univerzity v Ružomberku, má 18 rokov a býva s ňou a s mal. Y. v jednej domácnosti.
Obývajú rodinný dom, za ktorý mesačne uhrádza 200,--Eur inkaso. Tiež platí za káblovú televíziu,
internet , odvoz smetí elektrinu a i. Všetky výdavky spojené so zabezpečením mal. syna Y. platí ona.
Otec jej na maloletého ničím neprispel. Ich manželské spolužitie je rozvrátené. Ona pracuje na turnusy
v zahraničí ako opatrovateľka, domov chodí každé dva týždne. Dňa 16.12.2012 opustil otec maloletého

spoločnú domácnosť a oznámil jej , že sa sťahuje k matke. Od toho času neobnovili spolužitie. Po
tomto odchode ale tiež v minulosti sa v ich domácnosti odohrala situácia, ktorá bola hlavným dôvodom
pre vykázanie odporcu z obydlia , ako aj podanie jej návrhu na jeho vylúčenie z užívania. Má záujem,
aby súd upravil otcovi povinnosti, lebo hlavne finančné otázky boli a sú príčinou častých konfliktov.
Nepredpokladá, že by otec prejavil nesúhlas s tým, aby syn Y. bol zverený do jej výchovy. Pokiaľ ide
o výživné, tak považuje sumu 100,--Eur za primeranú jeho ďalším potrebám . Syn je totiž študentom

Strednej odbornej školy , D. X, M.. Fyzicky je to už dospelý muž. Príjem otca je dôchodok vyplácanýSociálnou poisťovňou vo výške 274,--Eur ako aj renta z Českej republiky v sume 30,--Eur . Súd v konaní
vedenom pod sp.zn. 4C/162/2013 zaviazal otca prispievať na výživu dospelej dcéry sumou 40,--Eur
mesačne.

Súd predvolal na pojednávania matku, otca, mal. Y. a kolízneho opatrovníka a následne vykonal
dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca , výsluchom mal. Y., ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a pripojenými spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Z výpovede matky vyplynulo, že trvá na podanom návrhu. Toho času s deťmi, teda s mal. Y. a dospelou
dcérou Y., býva v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu s otcom maloletého. Otec maloletého býva u svojej
matky. Ona pracuje v Rakúsku na živnostenské oprávnenie ako opatrovateľka, kedy v čistom zarába

okolo 525,-- Eur, s tým , že odvody si kvartálne uhrádza v Rakúsku a teda v hrubom má dojednanú
odmenu 50,-- Eur na deň. Rodina, u ktorej pracuje, jej prepláca náklady na cestovné, pričom jedna cesta
ju stojí 90,-- Eur. Domov na Slovensko chodí každé dva týždne, a teda dva týždne je doma s deťmi a dva
týždne je v Rakúsku. Cez týždeň sú deti na internáte a cez víkend, pokiaľ je ona v Rakúsku, tak dohliada
na maloletého syna jeho staršia sestra Y.. Matka v Rakúsku nemá žiadne náklady na ubytovanie a

stravu , keďže tieto jej prepláca rodina. Pokiaľ ide o náklady doma na domácnosť, tie podľa jej vyjadrenia
predstavujú sumu 70,78 Eur na elektriku a vodu, Kúria drevom a to stojí 600,-- Eur ročne. Ďalej uhrádza
deťom životné poistky a to dcére v sume 13,21 Eur mesačne a synovi 23,38 Eur mesačne. Tomu tiež
v septembri uhrádzala internát v sume 66,-- Eur na mesiac. Okrem toho synovi musí dávať 10,-- Eur
na mesačník, cestovné a vreckové u neho týždenne predstavuje sumu 20,-- Eur. Deťom tiež necháva

peniaze na stravu a obdobné výdavky na čas, keď je pracovne v Rakúsku, čo činí 50,-- Eur na jeden
víkend. Syn má zdravotné komplikácie, keďže mal dvakrát úraz hlavy a musí isť pravidelne s tým na
kontroly do nemocnice. Keď sa mu zhorší zdravotný stav, tak sa mu musia zakúpiť lieky. Na mesiac
predstavujú tieto výdavky sumu 10,-- Eur. Otec na syna od januára 2013 ničím neprispel. Syn sa s otcom
nestretáva a to kvôli jeho agresivite a alkoholizmu. Návrh na úpravu práv a povinností nepodala skôr,

lebo som musela najprv dať do poriadku udalosti, ktoré sa odohrali u nich doma, kde to u nich riešila
aj polícia a museli otca maloletého vykázať z domu. Pre túto okolnosť bol otec maloletého aj trestne
stíhaný. Poukázala tiež na to, že dospelej dcére takisto musela uhrádzať náklady na školu a to sumu
320,--Eur za internát. Podľa jej výpovede otec poberá aj dôchodok z Čiech čo môže byť okolo 30-40 Eur
mesačne a podľa jej vedomostí chodí tiež pracovať na fušky, kde vykonával murárske práce.

Maloletý Y. vo svojej výpovedi požiadal, aby bol zverený do starostlivosti matky. Poukázal na to. že otec
je alkoholik a oni sa s ním ani nestretávajú. Naposledy sa s otcom stretol na polícii a to v súvislosti s
jeho trestným stíhaním, videl ho však len z diaľky. Otec sa jemu aj celej ich rodine vyhrážal. S otcom sa
preto nekontaktuje a ani otec sa nechce s ním stýkať. On toho času študuje na Strednej odbornej škole
v Košiciach. Cez pracovné dni prebýva na internáte kam odchádza v nedeľu večer a v piatok podvečer

prichádza domov. Mama mu prispievala do školy na školné, na pracovný odev, na knižky. Vie, že za
neho uhrádzala internát. Na týždeň mu poskytuje vreckové v sume 15,-- Eur, z ktorého si musí uhrádzať
cestovné. Má zdravotné komplikácie, keďže v minulosti mal dvakrát otras mozgu. Momentálne na to
neberie žiadne lieky a toho času už ani nenavštevuje lekára. K lekárovi ide iba v prípade, ak dostane
silnú migrénu.

Otec vo svojej výpovedi súhlasil s návrhom matky, pokiaľ šlo o zverenie syna do jej osobnej starostlivosti,
inak s jej návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pokiaľ sa syn s ním nechce stretávať, tak je to jeho vec. V
decembri 2012 ho nechala matka maloletého vyhostiť z domácnosti a zobrala mu aj celý jeho dôchodok,
takže momentálne nemá kde bývať, pretože jeho matka nemá vysporiadaný byt a nemôže ho u seba
prichýliť. Preto prespáva kde príde, po rôznych kamarátov, prípadne známych. Týmto za to chodí

vypomáhať a tiež za jedlo a oblečenie, takže nie je pravdivé tvrdenie matky, že pracuje na fuškách.
V zime keď nemá, kde pre nich pracovať, im uhrádza za ubytovanie a stravu sumu 200,--Eur a to
tomu z tých známych , u koho momentálne prespáva. V minulosti takýto poplatok uhrádzal svojej
matke, kým ešte u nej býval. Jeho príjmom je čiastočný invalidný dôchodok a tiež invalidný dôchodok
z Čiech vo výške 35 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, akurát je

spoluvlastníkom domu, ktorý toho času obýva matka maloletého s deťmi a z ktorého bol vykázaný
súdom. Má zdravotné komplikácie, nakoľko absolvoval protialkoholické liečenie a tiež bol na psychiatrii.Poberá lieky migrenal, topimar, za ktoré dopláca za jedno balenie 20,-- Eur. Spláca pôžičku v sume
125,-- Eur mesačne, ktorú mu v januári 2013 požičala jeho matka v celkovej výške 1500,-- Eur. Túto
použil na zakúpenie vecí a oblečenia. Splátky jej uhrádza ako môže. Z tejto pôžičky tiež spláca úver ,

ktorý si vzal v Slovenskej sporiteľni v celkovej výške 1000,-- Eur, ktorý spláca v mesačných splátkach
po 31,-- Eur a má ho splácať v období 5 rokov. Podľa jeho vyjadrenia jeho matka bude ešte od neho
chcieť zaplatiť sumu 50 000,-- Sk t.j. cca. 1660,-- Eur za pôžičku, ktorú im dala do rodinného domu ,v
ktorom teraz nebýva. Poukázal tiež na to, že matka maloletého má mať príjmy aj z ďalšieho jej majetku
a to z prenájmu domu po svojich rodičov. Okrem mal. Y. R. Y. Y. už inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Potvrdil, že na syna Y. od januára 2013 neuhradil žiadne výživné a to aj preto, lebo matka si na jeho
výživu zobrala odo neho jeho dôchodok v decembri 2012 a tiež vybrala ich celý spoločný účet a jemu
samotnému zobrala aj jeho 700,-- Eur, ktoré som na pohreb.

Z rodného listu maloletého pripojeného v spise sp.zn. 15P/53/2013 mal súd preukázané, že jeho rodičmi
sú matka a otec uvedení v tomto konaní.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F.F. O. X. , P. T. z prešetrenia pomerov u mal. Y.

vyplynulo, že tento spolu s matkou a dospelou sestrou Y. žije v rodinnom dome v F., ktorý postupne
rekonštruujú. V domácnosti ma maloletý vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý rast a vývoj. Od
septembra 2013 je už žiakom 2. ročníka F. D. Š., D.B. X, M.- odbor mechanik stavebno-inštalačných
zariadení. Počas týždňa je ubytovaný na internáte, kde matka za neho uhrádza sumu 62,--Eur. Cestovné
do školy predstavuje sumu 6,--Eur za jednu cestu, matka mu uhrádza aj MHD v sume 10,--Eur a

poskytuje mu vreckové v sume 10-12,-- Eur týždenne, uhrádza mu mobil v sume 10,--Eur a poistné
štvrťročne v sume 22,--Eur. Každoročne pri nástupe do školy je potrebné synovi zakúpiť školské potreby,
ako aj pomôcky, uhradiť poplatky za ZRPŠ. Syn má zdravotné problémy a pravidelne navštevuje
neurológa.

Zo správ Ú. P., F. X. R. E. F.F. O. X. , P. T. tiež vyplynulo, že matka maloletého nie je vedená v evidencii

uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok, príp. dávky
v hmotnej núdzi. Matka nie je poberateľkou prídavku na detí, Uvedený prídavok jej podľa uvedených
správ bol odňatý od 1.2.2013 na základe doloženého potvrdenia Finanzamt Hollabrunn Korneuburg
Tulln - Rakúsko o vyplácaní prídavku na deti z Rakúska , ktorý matka úradu doručila 31.7.2013. Na
základe uvedeného úrad matke potvrdil formulár E 411 a formulár E 401. Podľa správy Centra pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 6.3.2014 ich partnerský orgán v Rakúsku uviedol, že nie
je kompetentný podávať informácie ohľadne prídavkov v Rakúsku.

Podľa správy Sociálnej poisťovne sa matka v registri poberateľov nemocenských dávok a dávok v
nezamestnanosti nenachádza. Podľa daňového priznania matky za rok 2012 táto mala celkový príjem v
sume 6950,--Eur , čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 579,16 Eur a výdavky v sume 2780,--Eur ,

ktoré si uplatňovala percentom z príjmov , čo na mesiac predstavuje sumu 231,67 Eur. Podľa vlastnej
výpovede matky táto dosahuje toho času čistý príjem vo výške 525,-- Eur.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F.F. O. X. , P. T. vyplynulo, že otec maloletého nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom žiadnych štátnych sociálnych
dávok, príp. dávky v hmotnej núdzi. Podľa správy Sociálnej poisťovne sa v registri poberateľov

nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti nenachádza. Zároveň podľa tejto správy je otec
poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol za rok 2013 vyplácaný vo výške 247,70 Eur mesačne.
Podľa ním súdu predloženého prehlásenia o mesačnom príjme z 8.10.2013 ( č.l. 39 spisu) , je mu
tiež zasielaný dôchodok z ČR v sume 46,56 Eur mesačne. Otec zároveň v tomto prípise deklaroval
svoje výdavky a to v sume 200,--Eur mesačne na náhradné ubytovania a stravu, 30,--Eur mesačne na

lieky, 30,--Eur mesačne na hygienické potreby, 125,--Eur mesačne na splátky pôžičky, 12,--mesačne
na telefón a 15,--Eur mesačne na cestovné. Okrem toho deklaroval ročný náklad v sume 600,--Eur na
právneho zástupcu.Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 4C/162/2013-20 zo dňa 13.6.2013 vyplynulo, že otec maloletého bol
zaviazaný prispievať na výživu svojej dospelej dcéry Y. výživným vo výške 40,--Eur mesačne počnúc od
13.5.2013 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k jej rukám a zároveň zaostalé výživné za mesiace máj a

jún 2013 vo výške 80,--Eur súd otcovi umožnil splatiť dospelej dcére v mesačných splátkach po 10,--
Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Zároveňhozaviazaluhradiťnaúčetprávnehozástupcujehodcérytrovykonaniavcelkovejvýške396,40
Eur. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2014 potom čo bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8Co/83/2013-63 zo dňa 27.1.2014 , ktorým zároveň otec maloletého

bol zaviazaný na účet právneho zástupcu jeho dcéry zaplatiť trovy odvolacieho konania v sume 184,37
Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti uvedeného rozsudku.

Z spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16C116/2012 pripojeného k spisu 1C/23/2013 vyplynulo, že uznesením
sp.zn. 16C/116/2013-16 zo dňa 28.12.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa otcovi
maloletého nariadilo, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu v F. F.É. Č. XXX, nehnuteľnosť
zapísaná na liste vlastníctva č. XX M. Ú. F., P. O. P. Č.. XXX, R. R. O. P. P. Č.. XXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 249 m2 a pozemok parcela číslo XXX - záhrady o výmere 369 m2. Zároveň týmto
predbežným opatrením bolo nariadené matke, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala
na súd návrh na začatie konania o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva odporcu k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ako i z obsahu tohto spisu vyplynulo,
že že jeho súčasťou bolo aj Potvrdenie o vykázaní otca maloletého zo spoločného obydlia, vydané

dňa 27.12.2012 Obvodným oddelením PZ v T., P. Č.. D.-F.-D.-P.-/.. Toto potvrdenie otec maloletého
odmietol podpísať a prevziať a neodovzdal kľúč od spoločného obydlia policajtovi. Zo Záznamov pod č.
D.-F.-D.-P.-XXX/XXXX o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov a o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona zo dňa
27.12.2012 Súd v uvedenom konaní mal preukázané, že skutočne polícia bola privolaná do rodinného

domu účastníkov v čase okolo 23:00 hod. dňa 27.12.2012. Matka maloletého podala oznámenie o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a skutok opísala v podstate rovnako ako v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Z jej návrhu vyplynulo, že v noci 27.12.2012 otca maloletého došiel
do spoločného rodinného domu s úmyslom riešiť otázku rozvodu a to pod vplyvom alkoholu a došlo k
incidentu, keď otca maloletého začal na matku maloletého slovne útočiť, vytrhol jej z ruky mobil, zápasil

s ňou a vyhrážal sa, že jej rozbije ústa. Keď jej chceli pomôcť deti, zaútočil aj na nich. Keď sa zahnal na
syna,takrozbillustervkuchyni.Privolanípríslušnícipolíciesahosnažiliupokojiť,nonepomohloto,preto
mu boli nasadené putá a bol odvezený na Obvodné oddelenie PZ T.. Zároveň bolo matke maloletého
vydané políciou potvrdenie o vykázaní otca maloletého zo spoločného bydliska. Otec maloletého pri
podaní vysvetlenia uviedol, že na uvedenej adrese býva a čo dnes robil svojej manželke a deťom nikomu

vešať na nos nebude, nič nebude hovoriť a všetko odmieta.

Z spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1C/23/2013, vo veci vylúčenia otca maloletého z užívania nehnuteľnosti,
vyplynulo, že uvedené konanie dosiaľ nie je právoplatne ukončené.

Z spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15P/53/2013 vyplynulo, že rozvodové konania rodičov maloletého nebolo
dosiaľ právoplatne ukončené.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom
rozsahu.

Pokiaľšloozvereniemaloletéhosynadoosobnejstarostlivostimatky,súdmalpreukázanézvykonaných

dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletého riadne stará,
vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, aj s prihliadnutím na samotné vyjadrenie maloletého , preto súd tohto zveril do osobnej
starostlivosti matke .

Pokiaľ ide o výživné na maloletého, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov,
ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.Matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, odkiaľ jej plynie príjem vo výške 525,--Eur mesačne v
čistom. Z tohto príjmu uhrádza náklady na domácnosť na Slovensku a tiež finančne zabezpečuje ako
na mal. Y. , Z. R. O. Y. Y. Y., ktorí obaja študujú mimo miesta svojho bydliska. S tým sú značne

zvýšené výdavky , ktoré len v prípade maloletého Y. predstavujú pri úhrade za internát sumu cca
62,--Eur mesačne. Otec maloletého podľa oficiálnych potvrdení nie je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Je poberateľom invalidného dôchodku v
sume 274,70 Eur mesačne a tiež mu plynie aj príjem z Českej republiky v sume cca 47,--Eur .
Jeho preukázateľný príjem je tak na úrovni 322,--Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k dospelej

dcére , ktorá mu bola na jej návrh určená rozsudkom v sume 40,--Eur mesačne, pričom toto výživné
bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Otec absolútne neprejavuje žiaden záujem o maloletého syna
a neprispieva na jeho výživu ani minimálnym zákonným výživným. Sám deklaruje svoje výdavky
na ubytovanie a stravu sumou 200,--Eur mesačne bez bližšej špecifikácie prečo sú tieto náklady
práve v tejto výške. Navyše deklaruje výdavky na advokáta v sume 600,--Eur ročne. Tieto výdavky
nemožno považovať za relevantné a v žiadnom prípade tieto výdavky nemôžu mať prednosť pred jeho

vyživovacou povinnosťou voči maloletému synovi.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletý je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto
osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom

finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy že obaja rodičia v súčasnosti majú okrem mal. Y. ešte
vyživovoaciu povinnosť k nezaopatrenej dospelej dcére Y., na ktorú má otec súdom určené výživné v
suem 40,--Eur mesačne, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletého Y. vo
výške 50,--Eur, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.1.2013, teda odo dňa, od ktorého matka žiadala priznať

výživné , teda aj spätne pred podaním návrhu. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1
Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne
pred dňom podania návrhu, teda od 1.1.2013, tak ako sa toho dožadovala matka maloletej. V tejto
súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred
dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky,

t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení
zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci
žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť
snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je
najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky

trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom
prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody zistil a a tieto vyplynuli jednak
z výpovede maloletého syna a jednak zo spisu sp.zn. 16C116/2012 pripojeného k spisu 1C/23/2013 ,
v ktorom bolo uznesením sp.zn. 16C/116/2013-16 zo dňa 28.12.2012 nariadené predbežné opatrenie,
ktorým sa otcovi maloletého nariadilo, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu, potom čo sa

dopustil násilného konania voči matke maloleté dieťaťa . Voči otcovi je v tomto smere aj vedené trestné
stíhanie,ktoréjevštádiukonanianasúdeadosiaľneboloešteprávoplatneskončené.zatýchtookolnosti
preto súd konštatoval, že žiadosť o priznanie aj spätného výživného počnúc od začiatku roku, od ktorého
otec preukázateľne ničím neprispieva na výživu svojho maloletého syna má svoje opodstatnenie.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 1.1.2013

vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2013 do
31.3.2014 a to v celkovej výške 750,-- Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v mesačných splátkach
po 30,-- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len
jednej z nich. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. Y. za mesiace
január 2013 až marec 2014 vrátane v určenej výške výživného v sume 50,--Eur mesačne. Keďže otec

na maloletého za uvedené obdobie neuhradil žiadne výživné , konečná suma zaostalého výživného tak
predstavovala čiastku 750,-- Eur (t.j. 15 mesiacov x 50,-- Eur).Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.3.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
marec 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).