Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713207640
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713207640.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľky Ing. Anny

Semancovej - AMMSE, podnikateľky s miestom podnikania Halalovka 2345/41, 911 08 Trenčín, IČO 35
181 346, právne zastúpenej JUDr. Simonou Sťahulovou, PhD., advokátkou so sídlom Majerníkova 1/
B, 841 05 Bratislava proti odporcovi PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, s.r.o. so sídlom Tatranská 295,
017 01 Považská Bystrica, IČO 00 694 100 o zaplatenie 1 300 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu súdneho poplatku 78 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1 300 €, úroky z

omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila „Zmluvu o poskytovaní
služieb“, ktorou sa zaviazala pre odporcu od 10.12.2012 do 31.1.2013 poskytovať služby ekonomického
charakteru a odporca sa zaviazal vyplatiť dohodnutú odmenu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca
jej nezaplatil za služby, ktoré boli poskytnuté v januári 2013. Navrhovateľka poukázala na to, že na
základe inzerátu sa zúčastnila výberového konania, kde aj uspela. Konateľ odporcu jej po tomto
výberovom konaní ponúkol buď pozíciu ekonómky alebo pozíciu ekonomickej námestníčky s tým, že
túto prácu by mohla vykonávať v pracovnom pomere alebo na živnosť. Navrhovateľka si vybrala, že
prácu bude vykonávať ako živnostníčka. Navrhovateľka tiež uviedla, že s Ing. Stachom sa dohodla, že

v predmetnom období sa bude pripravovať na prevzatie funkcie ekonomického námestníka.

Odporca v podanom odpore uviedol, že navrhovateľka nezabezpečila plnenie predmetu zmluvy o
poskytovaní služieb a teda navrhovateľke nevznikol nárok na úhradu ceny. Odporca zdôraznil, že
predmetzmluvynebolsplnený(čl.26).Odporcaajnapojednávaníuviedol,žefakturovanéčinnostineboli
vykonané (čl. 59pv).

Súd považuje za preukázané, že navrhovateľka dňa 10.12.2012 uzatvorila s odporcom „Zmluvu
o poskytovaní služieb“, ktorou sa zaviazala pre potreby odporcu poskytovať služby ekonomického
charakteru - ekonomické poradenstvo podľa živnostenského oprávnenia + administratívne práce na

ekonomickom úseku odporcu; súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z písomnej „Zmluvy o
poskytovaní služieb“ (čl. 3).Súd považuje za preukázané aj to, že úmysel odporcu pri uzatváraní zmluvy smeroval k tomu, aby
navrhovateľka vypracovala hodnotenie interných prepisov odporcu a že konateľ odporcu ju o tomto
svojom úmysleinformovaldňa 11.12.2012(viďčl.69pv,čl.70,čl.71).Súdpriustálenítýchtoskutočností

vychádzal z výsluchu konateľa odporcu (čl. 69pv, čl. 70, čl. 71) a z protokolu IČF 9024/01 (čl. 68).

Pokiaľ navrhovateľka poprela, že by jej bola zadaná úloha vypracovať elaborát o interných predpisoch
odporcu,súdtotojejtvrdeniepovažovalzaúčelovéauveriltvrdeniukonateľaodporcu.Výpoveďkonateľa
odporcu je totiž nadmieru logická a je aj v súlade s inými tvrdeniami navrhovateľky. Logickosť tvrdenia
konateľa odporcu je v tom, že navrhovateľka sa mala v období od 10.12.2012 do 31.1.2013 pripravovať

na prevzatie funkcie ekonomického námestníka. Toto obdobie pritom zjavne slúžilo na to, aby sa
navrhovateľka rozhodla, či po 31.1.2013 ponúkanú funkciu skutočne prijme, resp. na to, aby si odporca
overil, či navrhovateľka skutočne spĺňa predpoklady na výkon funkcie námestníka. Odporca si teda bol
vedomýtoho,ženapriektomu,žeinvestujeurčitéprostriedkydoodbornejprípravynavrhovateľky(najmä
tým, že navrhovateľke sa museli venovať iní zamestnanci odporcu, ktorí sa nemohli venovať svojej
obvyklej činnosti), po 31.1.2013 už nemusí spolupráca navrhovateľky a odporcu pokračovať a odporca

príde o vynaložené prostriedky. Z tohto dôvodu je preto logické, ak odporca požadoval aspoň nejaký
výstup, ktorý by mohol byť pre neho užitočný - v danom prípade písomné hodnotenie interných predpisov
odporcu. Je totiž skutočne možné, že by nezaujatá osoba mohla nájsť nejaké nedostatky v predmetných
interných smerniciach a že odhalením týchto prípadných chýb by sa predišlo niektorým problémom.

Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľka dňa 1.2.2013 vyfakturovala odporcovi 1 300 € za

„ekonomické služby 1/2013“; súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z faktúry č. 1360001 (čl. 6).

Súd považuje za preukázané aj to, že odporca navrhovateľke dňa 15.2.2013 vrátil faktúru č. 1360001
s tým, že predmet zmluvy nebol naplnený a s tým, že odporca považuje zaslanie faktúry za nemiestny
žart; súd pri ustálení tejto skutočnosti vychádzal z listu zo dňa 15.2.2013 (čl. 31).

Súd však nepovažuje za preukázané, že navrhovateľka sa v dňoch 25.1.2013 a 30.1.2013 zúčastnila

na poradách. Navrhovateľka síce súdu predložila zápisy z týchto porád. Odporca však poprel pravdivosť
týchto zápisov (viď čl. 64) a bolo teda na navrhovateľke, aby preukázala, že sa týchto porád zúčastnila.
Navrhovateľkavšaktútoskutočnosťnepreukázalaasúdpretomuselvychádzaťztoho,ženavrhovateľka
sa porád nezúčastnila (Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/13/2009 vysvetlil, že dôkazné bremeno
ohľadne pravosti súkromnej listiny leží na tom účastníkovi, ktorý z listiny vyvodzuje pre neho priaznivé

právne dôsledky).

Súd však nemal za preukázané, že by navrhovateľka vypracovala hodnotenie interných smerníc
odporcu.

Pokiaľ ide o uvedenie dôvodov, prečo súd nevykonal ďalšie dôkazy (viď § 157 ods. 2 O.s.p.), ďalšie
dôkazy neboli vykonané z dôvodu, že účastníci žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli (čl. 72pv).

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom písomnú zmluvu, ktorú

samotní účastníci označili za tzv. „nepomenovanú zmluvu“. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľka
zaviazala pre odporcu poskytovať „...služby ekonomického charakteru - ekonomické poradenstvo podľa
živnostenského oprávnenia + administratívne práce na ekonomickom úseku odporcu...“.

Z predmetnej zmluvy tiež vyplýva, že základným predpokladom na to, aby navrhovateľke vznikol
nárok na sumu 1 300 € bolo to, aby navrhovateľka riadne a včas splnila predmet zmluvy -t.j. aby odporcovi poskytla „...služby ekonomického charakteru - ekonomické poradenstvo podľa
živnostenského oprávnenia + administratívne práce na ekonomickom úseku odporcu...“.

Pretože však navrhovateľka aj odporca pri uzatvorení zmluvy vystupovali ako podnikatelia, výrazy

„služby ekonomického charakteru“, „ekonomické poradenstvo“ a „administratívne práce“ nie je možné
vykladať podľa jazykového prejavu, ale je potrebné ich vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol druhej strane známy.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcov úmysel smeroval k tomu, aby navrhovateľka
vypracovala hodnotenie interných prepisov odporcu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že

navrhovateľke tento úmysel odporcu musel byť známy - táto totiž dňa 11.12.2012 prevzala cédečko
obsahujúce interné organizačné normy odporcu (viď čl. 68), pričom konateľ odporcu uviedol, že pri
prevzatí tohto cédečka odporkyni povedal, že má v písomnej forme vyjadriť jej názor na tieto normy.

Pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by pre odporcu vypracovala hodnotenie jeho interných
prepisov, súd návrh zamietol.

Pre úplnosť súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účastníci okrem výsluchu účastníkov nenavrhli

žiadne iné dôkazy na preukázanie skutočnosti, či bol navrhovateľke známy úmysel odporcu. Súd mal
preto k dispozícii iba výsluch navrhovateľky a výsluch konateľa odporcu a svoje rozhodnutie tak mohol
založiť iba na týchto dôkazoch (súd totiž môže vykonať iné ako navrhnuté dôkazy iba vo výnimočných
prípadoch - o takýto výnimočný prípad však v súdenej veci nešlo). Keďže tieto dôkazy boli rozporné, súd
musel pristúpiť k ich vyhodnoteniu a rozhodnúť sa, či uverí výpovedi konateľa odporcu alebo výpovedi

navrhovateľky. Nakoľko konateľ odporcu vo svojej výpovedi podrobne vysvetlil, aký význam by pre
odporcu malo vypracovanie hodnotenia interných noriem, súd uveril práve jeho výpovedi - súd totiž musí
pripustiť, že cudzí človek by mohol v interných smerniciach objaviť chyby, resp. nesúlad s aktuálnou
právnou úpravou, čo nepochybne má svoju hodnotu.

Na záver súd považuje za vhodné poukázať aj na to, že ak by aj úlohou navrhovateľky bolo „ekonomické

poradenstvo“, táto sama uviedla, že toto pre odporcu vykonávala spoločnosť S. a že jej v decembri 2012
a v januári 2013 nebola uložená žiadna taká úloha, ktorá by sa dala označiť za ekonomické poradenstvo;
je teda zrejmé, že navrhovateľka odporcovi neposkytla žiadne služby ekonomického poradenstva.

Navrhovateľka nepreukázala ani to, že by pre odporcu vykonala nejaké administratívne práce.
Navrhovateľka síce súdu predložila zápis z porady dňa 30.1.2013, v ktorom je uvedené, že tento

zápis spracovala práve Ing. Semancová. Odporca však poprel pravdivosť tohto zápisu a bolo teda
na navrhovateľke, aby preukázala, že zápis skutočne spracovala. Navrhovateľka však túto skutočnosť
nepreukázala a súd preto musel vychádzať z toho, že navrhovateľka predmetný zápis nevypracovala
(Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 13/2009 vysvetlil, že dôkazné bremeno ohľadne pravosti
súkromnej listiny leží na tom účastníkovi, ktorý z listiny vyvodzuje pre neho priaznivé právne dôsledky).

Pokiaľ ide o to, že W.. D. oboznamovala navrhovateľku s internými postupmi a o (prípadnú) účasť
navrhovateľky pri príprave podkladov pre daňové kontroly, o (prípadné) vyberanie faktúr presahujúcich
sumu 50 000 Sk, o (prípadné) zabezpečenie skenera, (prípadné) riešenie elektronického podpisovania
faktúr a o (prípadnú) účasť navrhovateľky na poradách vedenia, súd považuje za vhodné poukázať
na to, že nemožno vylúčiť, že navrhovateľka sa určitým spôsobom mohla podieľať na plnení týchto

úloh - nakoniec v priestoroch odporcu sa zdržiavala práve preto, aby sa pripravila na prevzatie funkcie
ekonomického námestníka a v tomto smere by nepochybne bolo užitočné, aby sa oboznámila aj s tým,
ako veci u odporcu fungujú aj v reáli. Na druhej strane však treba zdôrazniť, že podľa horeuvedeného
názoru súdu služba navrhovateľky mala spočívať v tom, aby predložila hodnotenie interných smerníc -
prípadné vykonanie iných činností teda nemôže byť považované za riadne plnenie zmluvy.

Súd v tejto súvislosti považuje za vhodné zdôrazniť aj to, že samotná navrhovateľka sa rozhodla, že
činnosť pre odporcu nebude vykonávať v režime pracovného práva, ale že túto činnosť bude vykonávať
ako živnostníčka. Dôsledkom tohto jej rozhodnutia je potom to, že na získanie na získanie odmeny
bolo potrebné splniť určitú konkrétnu úlohu a nestačilo iba to, že navrhovateľka sa v pracovnom čase
zdržiavala v priestoroch odporcu a s inými pracovníkmi spolupôsobila pri niektorých činnostiach.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal vo
veci plný úspech a súd mu preto priznal náhradu súdneho poplatku 78 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.