Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 495 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 495 eur.
V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371581 dlžníkom F. P. v zákonom
stanovenej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému F. P., A.. X. X. XXXX. Súdny exekútor
pridelil exekučnej veci číslo EX 10817/2009. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 21. 1. 2010, a to rozhodnutím o poverení, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 9 mesiacov). Uvedený postup exekučného súdu je nesprávny, v
rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O okolnostiach priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Uplatnená

majetková škoda vo výške 125 eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o
nej, a to nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vo výške 70 eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40 eur a nákladov na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na

poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde vo výške 15 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdovýchvýdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil
tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe spolu s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Márnymplynutímčasu
boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom

k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii
povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako
ajnastranejehomajiteľov.Nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnilajehoďalšiepodnikateľské

postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur. Preto si uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy za 9 celých mesiacov, t. j. 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 276 dní. Podľa ustanovenia §

15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 8NcC/310/2013-20, zo dňa 26. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/266/2012.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie

v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na
súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca, jeho splnomocnený zástupca, ani žalovaný svoju
neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a
rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, prihliadajúc na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3Er/986/2009, súd zistil, že
dňa 24. 11. 2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa
26. 10. 2009 proti povinnému F. P., na vymoženie sumy 398,32 eura s príslušenstvom. Vymáhaná
pohľadávka bola oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 07492/09 zo dňa 16. 7. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
14. 9. 2009 a vykonateľnosť dňa 17. 9. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 21. 1. 2010 pod č. 5505

019401poverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhovykonanímexekúcievprospechoprávneného
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 398,32 eura, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 390,36 eura od 19. 2. 2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 142,10
eura a trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 24. 5. 2010, č. k. 3Er/986/2009-14, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. 10. 2010, č. k. 10CoE/86/2010-32, bola exekúcia v časti vymáhania

úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 390,36 eura od 19. 2. 2009 do zaplatenia zastavená,
z dôvodu, že v uvedenej časti bola vykonávaná na základe rozhodnutia, ktoré priznávalo zákonom
nedovolené plnenie.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške

125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 495 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 24. 11. 2009,
po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
neuniesoldôkaznébremeno,keďženepreukázalnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu(existenciu
prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 3Er/986/2009, plynulo a bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal
svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s omeškaním viac ako 9 mesiacov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
súdu dňa 24. 11. 2009 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 21. 1. 2010. Je potrebné

uviesť,žesamotnénedodržaniezákonnomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002). Vzhľadom na to, že exekučným titulom v
uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti
exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Na uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca

aj následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď vylúčil aplikáciu
ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípadoch, v ktorých je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok. Súd mal v konaní preukázané, že doba, uplynutá od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na
vykonanie exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený charakter exekučného titulu, vzhľadom aj na

vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie (keď prílohou žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nebol spis príslušného rozhodcovského súdu, ani zmluva o úvere,
ktoré boli zabezpečené do spisu až dodatočne), najmä zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti
exekučného titulu, nie je takej povahy a rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom tvrdené
porušenie práva na rozhodnutie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej
majetkovej škody v sume 125 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej
pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad

vznikol. Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným
nákladom na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na administratívne
spracovanie textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu
konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
vykonanie uvedených úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje

právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a
reálneho vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené
v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 495 eur. Žalobca nepreukázal, že v
dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil,

ani nepreukázal, aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány
zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu
jeho ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Pokiaľ ide o splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený nárok v zmysle § 15 ods.
l zákona o zodpovednosti za škodu, žalobca v podanej žalobe tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v spise Okresného súdu Liptovský
Mikuláš o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pri výkone exekúcie proti povinnému X. Á.. Žalovaný
splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať nárok na náhradu škody nerozporoval. Vzhľadom na
dátum podania žaloby na súd, ku dňu vyhlásenia rozsudku už nepochybne uplynula zákonná lehota 6
mesiacov v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pričom

o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.