Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312216905
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312216905.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľ B. W., nar.

X. X. XXXX, bytom C., Č. Č.. XX, zastúpený advokátom JUDr. Juraj Kula, Mäsiarska 30, Košice proti
odporcovi M. W., nar. XX. X. XXXX, byotm I. Č.. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Valerij Podoľskij,
Námestie slobody 1, Humenné o zaplatenie 4.200,-- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi 794,53 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26. 11. 2012 domáhal v skrátenom konaní na odporcovi
uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.200,-- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od

podania návrhu do zaplatenia a trov tohto konania. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel, vydal v skrátenom
konaní platobný rozkaz pod č. k. XXRo/XXX/XXXX-X dňa 24. 1. 2013, ktorým zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi istinu 4.200,-- eur s príslušenstvom. Voči vydanému platobnému rozkazu podal
odpor. V podanom odpore zo dňa 7. 2. 2013 uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný,
nakoľko použil finančné prostriedky poukázané navrhovateľom na vyplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti
rodinného domu č. súp. 104 a priľahlých pozemkov parc. č. KN-C 305 a 306 evidované v kat. úz. I.
na LV č. XXX. V súlade so súhlasom navrhovateľa potom takto nadobudnuté nehnuteľnosti previedol
darovacou zmluvou na B. C.. Navrhovateľ je bratom odporcu a v období, kedy sa uskutočnil prevod

nehnuteľností, viedol navrhovateľ rozvodové konanie preto požiadal odporcu, aby sa stal vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. V tomto období navrhovateľ býva v Košiciach u svojho kolegu a známeho p.
B. C., toho času bytom v I. č. pop. 104. Medzitým p. C. odpredal svoj byt v Košiciach, v ktorom býval
aj spolu s navrhovateľom, pretože aj C. mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v obci I., tak sa navrhovateľ
s ním dohodol, že mu predá predmetnú nehnuteľnosť, v ktorej bol vlastníkom v tomto období ešte
odporca, čo navrhovateľ odôvodňoval tým, že si kúpi väčšiu nehnuteľnosť v obci I.. C. vyplatil za
nehnuteľnosť navrhovateľovi, ktorú ešte v tomto období vlastnil odporca podstatne vyššiu kúpnu cenu

a navrhovateľ si za poskytnuté finančné prostriedky zakúpil väčšiu nehnuteľnosť v obci I., ktorú aj stále
vlastní. Navrhovateľ mal záujem mať vo vlastníctve obidve nehnuteľnosti, ale C. s tým nesúhlasil, chcel
ju mať napísanú na svojom mene, pretože za ňu riadne zaplatil a nevidel dôvod, aby bola vo vlastníctve
navrhovateľa. Odporca potom po vzájomnej dohode a výslovnom súhlase navrhovateľa a C. previedol
darovacou zmluvou rodinný dom na C.. Z tohto dôvodu považoval odporca podaný návrh navrhovateľa
za nedôvodný a žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.V dôsledku podania opravného prostriedku voči vydanému platobného rozkazu súd vo veci nariadil
pojednávanie a vykonal dokazovanie. V konaní boli vypočutí účastníci konania a ich právni zástupcovia,
svedok B. C. a oboznámené listinné dôkazy súvisiace s predmetnom tohto konania.

Výsluchom žalobcu súd zistil, že žalobca mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v obci I., preto o vyhľadanie
vhodnej nehnuteľnosti požiadal žalovaného svojho brata. Žalovaný mu asi po pol roku zavolal do
miesta jeho bydliska do Košíc a informoval ho o tom, že na predaj je rodinný dom. Z tohto dôvodu
mu žalobca poslal finančnú čiastku na kúpu tohto rodinného domu v sume 4.200,-- eur, aby ho
zakúpil. Žalobca nechcel figurovať ako kupujúci predmetného rodinného domu, pretože v tomto období

malo byť rozvodové konanie žalobcu a on nemal záujem, aby táto nehnuteľnosť ovplyvnila predmet
vyporiadania BSM. Od zakúpenia predmetnej nehnuteľnosti na meno žalobcu, žalobca uhrádzal všetky
poplatky spojené s užívaním predmetného rodinného domu. Žalobca sa o zmene vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti, ktorým bol C. (bývalý spolubývajúci žalobcu, v byte ktorého žalobca v prechádzajúcom
období býval) dozvedel iba náhodou z písomností, ktoré mu boli preposielané na jeho adresu v
Košiciach. Keď navštívil žalovaného a informoval sa o zmene vlastníctva, došlo medzi nimi k fyzickým

potýčkam. Žalobca neskôr zakúpil v obci I. iný vhodný dom, pričom pokiaľ požiadal o vrátenie finančných
prostriedkov žalovaného, žalovaný podľa tvrdení žalobcu odpovedal nevhodnými SMS-kami, ktoré
boli doručované aj na adresu priateľky žalobcu. Tým, že nedošlo k spätnému prevodu predmetnej
nehnuteľnosti na meno žalobcu, došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žalobca
žiadavtomtokonanívydať.Akžalovanástranavosvojompísomnomvyjadrenívtomtokonanínamietala

aj premlčanie uplatneného nároku žalobcu, k tomuto cestou právneho zástupcu žalobca uviedol nárok
žalobcu sa mohol premlčať v trojročnej objektívnej lehote, finančná čiastka 4.200,-- eur bola vložená na
bankový účet žalovaného dňa 29. 12. 2009. Návrh na súd bol doručený dňa 26. 11. 2012 a na príslušnú
poštu v Košiciach bol podaný dňa 22. 11. 2012.

Výsluchom žalovaného bolo potvrdené, že žalobca mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v obci I. a keďže

on sa staral o rodinný dom svojich známych, ponúkol mu na predaj tento rodinný dom. Žalobca prejavil
záujem o kúpu tohto rodinného domu, zaslal finančné prostriedky žalovanému, ktorý túto nehnuteľnosť
po dohode zakúpil. Po kúpe tohto rodinného domu sa o tento rodinný dom staral spolu so svojou
manželkou, všetky finančné prostriedky súvisiace s užívaním tohto domu zasielal žalovanému žalobca,
ktorý potom uhrádzal všetky poplatky spojené s touto nehnuteľnosťou.

Následnenapokynžalobcu,aleajC.previedoltentorodinnýdomnaC.,nakoľkožalobcatútoskutočnosť
odôvodnil tým, že chcú rodinný dom opravovať. Rozhodnutie previesť rodinný dom následne na C.
vychádzalo aj z toho, že žalobca chcel radšej väčší dom. Žalovaný sa k žalobe vyjadril aj písomným
vyjadrením zo dňa 1. 10. 2013. V tomto písomnom vyjadrení uviedol, že on v písomnom opravnom
prostriedku - odpore, ktorý podal proti platobnému rozkazu v danej veci pravdivo popísal skutkový stav

veci a preto ho pohoršujú výmysly navrhovateľa. Ak navrhovateľ uplatnil voči odporcovi svoj nárok
z titulu bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania takto uplatneného nároku. Odporca
je toho názoru, že najneskôr dňa 30. 9. 2012 uplynula subjektívna premlčacia lehota navrhovateľom
uplatneného nároku. V písomnom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že ak navrhovateľom uvádzané
tvrdenie,žeišloopôžičku4.200,--eurbymalobyťpravdivé,takpotombymalabyťžalovanáajmanželka

odporcu, nakoľko je s ňou v bezpodielovom spoluvlastníctve. Zdôraznil, že žiadny dôkaz o tom, že išlo
o pôžičku ako tvrdí navrhovateľ nie je, odporca dom nepotreboval kupovať. Pokladal za nelogické, aby
len tak daroval rodinný dom, na ktorý si údajne požičal finančné prostriedky od brata. Skonštatoval, že
potom brat prišiel o peniaze, odporca o dom a potom sa obohatil iba obdarovaný, teda B. C., ktorého
navrhujú vypočuť v tomto konaní ako svedka.

Súd vypočul svedka B. C., ktorý je v osobnom vzťahu k účastníkom konania a to na základe skutočnosti,
že s navrhovateľ býval v jednom byte, ktorý tvoril vlastníctvo svedka. Svedok tento svoj byt v Košiciach
sa rozhodol odpredať a utŕžil zaňho kúpnu cenu cca 54.000,-- eur. Časť kúpnej ceny vo výške 45.000,--
eur odovzdal do osobnej dispozície navrhovateľa, zostatok si ponechal na svojom osobnom účte v
peňažnom ústave SLSP, a. s., ku ktorému mal dispozičné právo iba on sám. Z finančných prostriedkov,

ktoré mal v osobnej dispozícii navrhovateľ zakúpil navrhovateľ rodinný dom v obci I., o ktorom svedkovi
uviedol, že bol zakúpený za sumu 17.000,-- eur. V prípade, ak navrhovateľ v tomto konaní si vymáhačiastku cca 4.000,-- eur, potom vzniesol svedok otázku, kde sú jeho ďalšie finančné prostriedky, ktoré
mal v držbe navrhovateľ. Potvrdil, že rodinný dom v obci I. č. 104, v ktorom v súčasnosti svedok
býva, nadobudol darovacou zmluvou od odporcu. Svedok uviedol, že on spolu so žalobcom bývali

v spoločnej domácnosti v jednom byte asi 4 roky (byt svedka). V tomto období, keď býval svedok s
navrhovateľom v jednom byte, mal nedoplatky na nájomnom za byt, kde určitú čiastku vo výške cca
600,-- eur uhradil navrhovateľ. V období, keď svedok vo svojom byte býval spolu s navrhovateľom, si
založil aj účet v peňažnom ústave VÚB, a. s., na ktorý si vložil sumu 7.000,-- eur. Túto finančnú čiastku
vybral navrhovateľ.

K týmto skutočnostiam žalobca cestou právneho zástupcu uviedol a preukázal dôkaz o vložení polovice
tejto finančnej čiastky vo výške 3.250,-- eur následne na účet svedka. Na túto skutočnosť poukázal aj
právny zástupca žalobcu v tom smere, že žalobca výber čiastky 7.000,-- eur vykonal dňa 7. 3. 2012 a dňa
18.5.2012bolatátočiastkavloženánapeňažnýúčet. Doplnil,žetátopeňažnátransakciasauskutočnila
po spísaní darovacej zmluvy na meno svedka a zdôraznil, že z tejto finančnej čiastky, ktorú navrhovateľ
vybral stačilo, aby si pokryl aj náklady na sumu, ktorú vložil bratovi, t. j. odporcovi na kúpu rodinného

domu a v tomto smere už nepoukazoval ani na ďalšie finančné prostriedky, ktoré nezdokladoval
navrhovateľ. Odporca cestou svojho právneho zástupcu potom uviedol, že finančné prostriedky, ktoré
navrhovateľ zložil na účet odporcu za rodinný dom bol nielen zaplatený, ale niekoľkokrát preplatený.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi MUDr. B. O., Q. A., Q. A. ako predávajúcimi a M. W. ako kupujúcim,
ktorá bola uzavretá dňa 13. 7. 2009 bol odpredaný rodinný dom č. súp. 104 evidovaný na parc.

č. KN-C 305, priľahlé záhrady parc. č. 306 vedené na LV č. XXX v kat. úz. I.. Kúpna cena za
predmetné nehnuteľnosti činila 4.315,21 eur. Vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy
bol povolený dňa 28. 12. 2009 pod č. V-306/2009 Správou katastra v Medzilaborciach. Bankovým
prevodom uskutočneným v peňažnom ústave SLSP, a. s. boli dňa 29. 12. 2009 vložené finančné
prostriedky vo výške 4.200,-- eur navrhovateľom v prospech účtu odporcu.

Notárskou zápisnicou spísanou pod č. N39/2012, Nz14898/2012 zo dňa 27. 4. 2012 bola uzavretá
darovacia zmluva medzi darujúcim M. W., t. j. odporcom a obdarovaným B. C.. Predmetom tejto
darovacej zmluvy bol rodinný dom č. súp. 104 s príslušenstvom, priľahlý pozemok parc. č. 305 a priľahlá
záhrada parc. č. 306 evidované v kat. úz. I. na LV č. XXX.

Po poučení súdom vykonanom na pojednávaní v súlade s ust. § 118 ods. 4 a ust. § 120 ods. 4 O. s. p.

účastníci nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

Treba zdôrazniť, že podľa súčasného právneho stavu v civilnom konaní súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
z prednesu účastníkov prihliadajúc aj na zákonnú dôkaznú povinnosť účastníkov. Novelou O.s.p. a to
zákonom č. 501/2001 Z.z. bola vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného

skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa
tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady
materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na
zodpovednosť účastníkov v konaní a na povinnosti účastníkov a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za účastníkov a nenahrádza ich činnosť. Je

na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.

Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia
a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak
následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom
tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek

1 a § 120, odsek 1 O.s.p.Podľa § 101, odsek 1 zákona č.99/1963 Zb. O.s.p. : Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120, odsek 1 O.s.p., Dôkazná povinnosť : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120, odsek 3 O.s.p. : Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 120, odsek 4 O.s.p. : Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia Podľa § 120, odsek 4 : predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p. Hodnotenie dôkazov : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153, odsek 1 O.s.p. : Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľaust.§101cit.zák.pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 451 ods. 1 cit. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.200,-- eur z dôvodu, že medzi žalobcom a
žalovaným nedošlo k spätnému prevodu nehnuteľností, ktoré nadobudol na svoje meno po dohode so

žalobcom žalovaný. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu boli nadobudnuté kúpnou zmluvou
uzavretou medzi predávajúcimi MUDr. B. O., Q. A., Q. A. a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 13. 7.
2009. Následne podľa tvrdení žalobcu mal žalovaný predmet kúpy (dom č. súp. 104 evidovaný na parc.č. 305, záhrada parc. č. 306, zapísané na LV č. XXX kat. úz. I.) previesť na žalobcu. Žiadny dôkaz o
takejto dohode medzi účastníkmi konania žalobca v konaní nepreukázal.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v prípade nároku uplatneného žalobcom

z titulu bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez
ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnémuobohateniuaktonajehoúkorbezdôvodnéobohateniezískal.Vdanejvecizvykonaného
dokazovania bolo preukázané, ako tvrdil žalobca, že v mesiaci september 2010, keď sa rozviedol so
svojou manželkou, vyzýval žalovaného na vrátenia predmetnej sumy. V tomto smere súd poukazuje

na rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 30. augusta 2010, ktorým
bolo rozvedené manželstvo žalobcu. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 9. 2010. Za
daného stavu vyplýva, že od mesiaca september 2010 plynula žalobcovi dvojročná subjektívna lehota
na uplatnenie jeho práva na súde. Žalobca žalobcu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26. 11.
2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Vo veci bolo preukázané, že úmyslom žalobcu
pri sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti prostredníctvom jeho brata, t. j. žalovaného bolo zakúpenie

nehnuteľnosti, ale s takým cieľom, aby nepatrila do inštitútu BSM. Žalobca preto požiadal žalovaného,
aby ju nadobudol do svojho vlastníctva. Nedá sa prisvedčiť ďalším tvrdeniam žalobcu, že žalovaný sa
sám rozhodol podarovať túto zakúpenú nehnuteľnosť C.. Žalovaný aj pri minimálnej ostražitosti si bol
vedomý právnych následkov takéhoto konania. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi a
žalobca nepreukázal, že bola uzavretá dohoda so žalovaným o spätnom prevode danej nehnuteľnosti

na jeho meno. Výsluchom svedka C. súd zistil, že v čase, keď býval žalobca v jeho byte v Košiciach,
dochádzalo k neprehliadnostiam v disponovaní s finančnými prostriedkami, ktoré svedok získal za
odpredaj svojho bytu. Ak aj v konaní bolo preukázané, že žalobca vložil na účet žalovaného za účelom
kúpy nehnuteľnosti sumu 4.200,-- eur, takýmto dokazovaním ako bolo v konaní vykonané, nebolo s
istotou preukázané, že tieto finančné prostriedky boli výlučným vlastníctvom žalobcu. Pochybnosť v

tomto smere je daná tým, že výťažkom z predaja bytu svedka C. disponoval aj žalobca a preto je sporné,
koho vlastníctvom je predmetná finančná suma.

V tomto smere súd poukazuje v súlade s ust. § 454 OZ aj na nasledovné: Predpokladom vzťahu podľa
ust. § 454 OZ je to, že medzi tým, kto plnil, a tým, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie deje za
iného. Ak ten, kto plnil, konal v domnení, že plnil svoj vlastný záväzok, vznikol medzi ním a tým, komu

bolo plnené, právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu a nárok na vrátenie tohto plnenia. Na vrátenie
poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu, je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal
vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať.

Súd žalobu žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 4.200,-- eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu
uplynutia lehoty na uplatnenie nároku žalobcom v tomto konaní, ako aj z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena na preukázanie vlastníctva týchto finančných prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalovanému aj náhradu
trov konania vo výške 794,53 eur. Trovy konania pozostávajú z nasledovných úkonov právnej pomoci
pri tarifnej hodnote úkonu 151,05 eur: prevzatie veci zo dňa 24. 9. 2013 151,05 eur, vyjadrenie k odporu
zo dňa 1. 10. 2013 151,05 eur, pojednávanie zo dňa 7. 10. 2013 151,05 eur, pojednávanie zo dňa 6. 11.

2013 151,05 eur a pojednávanie zo dňa 13. 1. 2014 151,05 eur, režijný paušál 4 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur,
spolu 39,28 eur, trovy právneho zastúpenia spolu 794,53 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).