Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/60/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203690
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113203690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou
FridrichPaľko,s.r.o.,IČO36864421,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125,00 € a nemajetkovej ujmy 275,00 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica (opravený podaním došlým

súdu dňa 17.12.2012) domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za
škodu ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3240543 dlžníčkou (povinnou) K. (kde po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2861/2009), v
zákonom stanovenej lehote, a aby rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 125,00 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275,00 €, a náhradu trov konania.

Uviedol že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť
v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním (postupom podľa § 38 Exekučného poriadku), zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 3240543 dlžníčkou K. (správne má byť XX.X.XXXX), pričom po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2861/2009. Nakoľko
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal

na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.6.2009, a to rozhodnutím o
poverení, keď k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom

(§ 44, ods. 2 Exekučného poriadku), pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci takéúkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48, ods. 2
Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 125,00
€ predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, keď vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu

70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 €, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Žalobca si uplatňuje tiež náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 275,00 €, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu zaručeného čl. 46, ods. 1 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky, a žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej
lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti

jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá;
postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci, a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 275,00 €, teda
55,00 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny

Ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 € (v danej veci bol exekučný
súd bezdôvodne nečinný viac ako 164 dní). Žalobca uviedol že postupoval podľa § 15, ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 9NcC/53/2012-14 zo dňa 13.11.2012 prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 19C/6/2013 zo dňa 12.2.2013 vec vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 16.8.2013 v ktorom uviedol že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám; zo žaloby nie je ani zrejmé
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu - túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Poukázalnaskutočnosť,žedňa23.4.2012boližalovanémudoručenéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 - vzhľadom na skutočnosť že už dňa 27.9.2012 boli

okresnému súdu doručené žaloby je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr, pričom poškodený podľa § 16, ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - ide preto o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR (žalovaný) ako orgán príslušný podľa § 4,
ods. 1, písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K
nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45, ods. 1, písm. c)
zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií

a zbytočným vznikom trov exekučného konania (v tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora
EÚ / Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní,
pričom unáhlené konanie zo strany súdu by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu
prípadu, a tým aj otázky či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti). Zo samej dikcie
§ 44, ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v

podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa § 41,
ods. 2, písm. c) a d) Exekučného poriadku. Uviedol ďalej že podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z.
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti ktorým Ústavný súd SR konštatoval že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
malo dôjsť v období pred marcom 2009 - v prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; vzhľadom

k uvedenému vzniesol žalovaný námietku premlčania tohto nároku ak došlo k uplynutiu 15 dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
zložky vyčíslenej sumy, uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou IS, udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné; poukázal na § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. ktoré definuje skutočnú škodu ako trvalé
zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk ako ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie
majetku poškodeného ktoré by bolo možné dôvodne očakávať nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno, nekonkretizoval či si uplatňuje

skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
preukázanie zmenšenia majetku poškodeného, ani za preukázanie ušlého majetkového prospechu.
Naviac, žalobca ako spoločnosť ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne
potrebuje a využíva informačný systém v období pred spornými exekúciami, aj po nich. K uplatnenej
nemajetkovej ujme žalovaný uviedol že podľa § 17, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej

ujmy v peniazoch (podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho
doterajšíživotaprostredievktoromžijeapracuje,b/závažnosťvzniknutejujmy,anaokolnostizaktorých
k nej došlo, c/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť
následkovktorévzniklipoškodenémuvspoločenskomuplatnení.Vzniknemajetkovejujmyuprávnických
osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,

úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní (náhradu škody a nemajetkovej ujmy si
uplatňuje žalobca ako právnická osoba). Žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov,
ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila
jeho ďalšie podnikateľské postupy. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb

nevyplýva - preto žalovaný nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to že by sa
mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalovaný poukázal na skutočnosť že podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci,
pretože celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov
sa javia byť vysoké (v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej

od žalobcu) a podľa všeobecných podmienok dlžník je povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkovsankciuvovýške0,25%denne(t.j.až91,25%ročne),pretoježalobcavnímanýakospoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových
osôb - v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a tonajmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené
riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa, a s prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si

žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite; súčasne v takejto situácii platí že
aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce, a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy voči štátu (v tejto súvislosti poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre

spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri EÚ,
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, a bolo konštatované, že „Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým
skutočnosti že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok,
ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom

je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa....“). Na
záver žalovaný uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva názor že žalobca nepreukázal
že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po

uplynutí 15-dňovej lehoty, uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, a má za to, že stav v
ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv, a najmä že si uplatňuje ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy; pre nepreukázanie splnenia základných podmienok priznania náhrady
škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada aby

ju súd v celom rozsahu zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 5Er/333/2009 súd zistil že dňa 2.6.2009 bola Okresnému
súdu Senica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako
oprávneného proti povinnej K. pre vymoženie pohľadávky 257,27 € s príslušenstvom. Okresný súd

Senica dňa 17.6.2009 vydal poverenie č. 5205 045998 (na vymoženie sumy 253,27 € s príslušenstvom).

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a, ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156, ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného, s obsahom

spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 5Er/333/2009, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 2.6.2009 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej K. pre vymoženie pohľadávky 253,27 € s
príslušenstvom. Okresný súd Senica dňa 17.6.2009 vydal poverenie č. 5205 045998 (na vymoženie

sumy 253,27 € s príslušenstvom).
Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody 125,00 € - vyčíslil ju ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 €, a na

administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, a na poštové a telekomunikačné
výdaje vo výške 15,00 €.
Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 275,00 € - vyčíslil ju vo výške 55,00 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (na základe aplikácie doktríny ústavného súdu podľa ktorej

pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 €), keď podľa žalobcu bol exekučný súd bezdôvodne nečinný
viac ako 164 dní.Žalobca nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia o nej bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli zistené

pochybenia a prieťahy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ani ich výšku.

Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3, ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 44, ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom ku
dňu začatia exekučného konania) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 41, ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 5Er/333/2009, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.6.2009, a to rozhodnutím o poverení, keď k
tomuto rozhodnutiu podľa žalobcu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako

5 mesiacov - v skutočnosti ale súd rozhodol o poverení dňa 17.6.2009, keď návrh na súd bol doručený
dňa 2.6.2009, teda k rozhodnutiu prišlo o 15 dní.
Žalobca podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu, proti
povinnej K. pre vymoženie pohľadávky 253,27 € s príslušenstvom - dňa 2.6.2009 bola Okresnému súdu
Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica dňa

17.6.2009 vydal poverenie č. 5205 045998 na vykonanie exekúcie.
Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote (do 15 dní), preto návrh žalobcu je nedôvodný, a súd ho zamietol (súd sa v tomto prípade
už ani nezaoberal otázkou preukázania vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, či otázkou
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a otázkou premlčania

nároku žalobcu, nakoľko nebolo preukázané pochybenie exekučného súdu, keď poverenie bolo vydané
v zákonom stanovenej lehote!).
Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.