Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 16, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cb/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209233
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712209233.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobkyne: Mgr. Oľga Chmurová,

s miestom podnikania Jesenná 3239/11, Poprad, IČO: 43 163 459, práv. zast. JUDr. Mariánom Kollárom,
advokátom, AK so sídlom Mnoheľova 22, Poprad, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov
Antimón, so sídlom Pavlovova 2340/1,2,3,4,5,6 Poprad, IČO: 42 073 642, práv. zast. JUDr. Miroslavom
Verebom, advokátom, AK so sídlom Šoltésovej 5, Košice , v konaní o zaplatenie 647,27 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 1.309,01 eur
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 38,50 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.270,51 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Miroslava

Vereba, advokáta, AK so sídlom Šoltésovej 5, Košice v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2012 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 647,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
647,27 eur od 27.6.2012 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania.

V návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 20.11.2008 uzavrela so žalovaným mandátnu zmluvu za účelom
vykonávania a zabezpečovania činností súvisiacich so správou bytov, spoločných častí, spoločných
zariadení a príslušenstva bytového domu žalovaného a služieb spojených s užívaním bytov, nebytových

priestorov a ďalších dojednaných činností. Počas uzavretého zmluvného vzťahu žalovaný žalobkyni
stále riadne a načas mesačne uhrádzal žalobkyňou predložené faktúry. Žalobkyňa dňa 11.6.2012
vyhotovila ďalšiu faktúru č. 20120306 s následným dátumom splatnosti k 26.6.2012 na sumu 647,27
eur s DPH. Žalovaný listom zo dňa 23.6.2012 vrátil žalobkyni predmetnú faktúru, ktorú obdŕžal dňa
22.6.2012 s odôvodnením, že ju považuje za neopodstatnenú, neoprávnenú a bezpredmetnú, nakoľko
žalovaný ukončil k 31.5.2012 so žalobkyňou ako s mandatárom uzavretú mandátnu zmluvu. Uzavretá
mandátna zmluva medzi žalobkyňou ako mandatárom a žalovaným ako mandantom je podľa tvrdenia

žalobkyne stále platná a účinná. Okolnosti o ukončení zmluvného vzťahu sú podľa žalobkyne nepravdivé
a zavádzajúce. Žalobkyňa ako mandatár vzhľadom na nezákonné kroky žalovaného ako mandanta dňa
10.5.2012 vypovedala uvedenú mandátnu zmluvu v zmysle článku VII. bod 2 tejto zmluvy. Dohodnutá
výpovedná doba začala plynúť 1.6.2012 a uplynula najneskôr dňom 30.11.2012. Žalobkyňa ďalej v
návrhu uviedla, že aj počas plynutia výpovednej doby uvedený mandátny vzťah naďalej trval, preto si
ako mandatár plnila svoje povinnosti a vykonávala činnosť vyplývajúcu z článku II. uzavretej mandátnej
zmluvy. Podľa žalobkyne stanovisko žalovaného a výklad tohto ustanovenia zmluvy ako aj ustanovenia

§ 575 Obch. zák. je absolútne nesprávny, lebo zmluvný vzťah nezanikol s okamžitou účinnosťou aniv jednomesačnej výpovednej lehote ako je vymedzené v ust. § 575 ods. 1 Obch. zák.. Žalobkyňa
poukázala na to, že výpoveď daná jej osobou ako mandatárom nadobudla účinnosť uplynutím 6
mesačnej výpovednej lehoty, ktorá bola zmluvne dohodnutá. Ako vyplýva z ust. § 571 Obch. zák., nárok

žalobkyne na odmenu, ktorá bola určená zmluvne, nezanikol, preto je mandant povinný zaplatiť odplatu
vyplývajúcu zo zmluvy.

Z uvedených dôvodov považovala žalobkyňa svoj nárok vymedzený v predmetnej faktúre za zákonný
a v súlade s dohodnutou zmluvou. Žalovaný sa podľa nej takýmto protizákonným krokom dostal do
omeškania so splatnosťou uvedenej faktúry k 27.6.2012.

Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. 18Rob/166/2012-15 zo dňa

10.8.2012, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že mandátna zmluva
zo dňa 20.11.2008 je neplatná, keď zo znenia článku VIII. Zmluvy o zriadení spoločenstva je zrejmé,
že všetci podpisujúci vlastníci svojimi podpismi na zmluve odsúhlasili mandátnu zmluvu so žalobkyňou,
ktorá bola uzatvorená Zmluvou o zriadení spoločenstva dňa 1.3.2007 s tým, že prejavili vôľu v tom
smere, že uzatvorenie akejkoľvek ďalšej zmluvy v budúcnosti podlieha súhlasu všetkých vlastníkov,

pričom uzatvoreniu mandátnej zmluvy zo dňa 20.11.2008 nepredchádzalo jej schválenie zo strany
zhromaždenia, čo malo podľa žalovaného za následok neplatnosť tejto mandátnej zmluvy pre rozpor so
zákonom konkrétne s ust. § 7c ods. 9 písm. l) zák. č. 182/1993 Z. z. v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Preto
ak je táto mandátna zmluva pre absenciu súhlasu zo strany zhromaždenia absolútne neplatný právny
úkon, nemá žalobkyňa nárok na plnenie z takejto neplatnej zmluvy.

Samotná žalobkyňa uviedla, že mandátnu zmluvu vypovedala s účinnosťou od 1.6.2012, preto za tohto
stavu v zmysle § 575 ods. 4 Obch. zák. má žalobkyňa podľa žalovaného nárok iba na úhradu nákladov
v časti odplaty aj to iba odo dňa výpovede do jej účinnosti. V danom spore však žalobkyňa požaduje
odplatu za mesiac jún 2012, čo podľa žalovaného vylučuje aj nárok na požadované plnenie.

V ďalšom žalovaný poukázal na to, že od 1.6.2012 žalobkyňa pre žalovaného nevykonávala žiadnu

činnosť v zmysle mandátnej zmluvy, takže jej nárok sa musí vyhodnotiť ako rozporný so zásadami
poctivého obchodného styku. Na základe uvedeného preto žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila písomným podaním zo dňa 10.10.2012, v ktorom uviedla,
že mandátna zmluva zo dňa 20.11.2008 je platnou a účinnou, nakoľko neexistuje žiadne rozhodnutie,

ktorým by bola určená za neplatnú. Žalovaný podľa žalobkyne nevyužil svoje zákonné právo a taxatívne
nevymedzil širšie kompetencie svojich orgánov nad rámec cit. ust. § 7c ods. 9 písm. l) zák. č. 182/1993
Z. z. a jeho použitie žalovaný je nesprávne, lebo týmto ustanovením podľa žalobkyne dáva zákonodarca
možnosť jednotlivým spoločenstvám rozhodovať o ďalších skutočnostiach, o ktorých podľa zákona
nerozhoduje iný orgán ak ich vymedzia vo svojej zmluve alebo v zmluve o zriadení spoločenstva. Z

ust. článku VII. bod 3 písm. a) až l) tejto zmluvy nie je vymedzená právomoc zhromaždenia schvaľovať
zmluvy, ktoré uzatvára spoločenstvo voči tretím osobám. Tak ako to vyplýva z článku V. zmluvy o
zriadení spoločenstva žalovaného a rovnako zo zák. č. 182/1993 Z. z. predseda je štatutárnym orgánom
vymedzeným len podľa ustanovení príslušného zákona. Naviac tento stav akceptoval aj žalovaný
od 1.3.2007 až do mája 2012, keď so žalobkyňou uzavrel prvú mandátnu zmluvu dňa 1.3.2007 a

druhú mandátnu zmluvu dňa 20.11.2008, ktorá je absolútne totožná s podstatnými náležitosťami prvej
mandátnej zmluvy, pričom došlo len k zmene ustanovení týkajúcich sa zmeny slovenskej meny na
menu Európskej únie. Za uvedené obdobie nedošlo k žiadnej zmene zákona ani zmluvy o zriadení
spoločenstva, pričom žalovaný mandátnu zmluvu 5 rokov dodržiaval tým, že uhrádzal žalobkyni jej
odmenu.

Poukazujúc na ust. § 575 ods. 1 Obch. zák. a vzhľadom na to, že žalobkyňa ako mandatár vypovedala
mandátnu zmluvu v mesiaci máj 2012 mala jej účinnosť podľa tohto ustanovenia zákona skončiť k
30.6.2012 za predpokladu, žeby skončenie mandátneho zmluvného vzťahu nebolo upravené zmluvne.
Podľa žalobkyne z výkladu zákonodarcu vyplýva, že zmluvná úprava výpovednej lehoty má stále
prednosť pred uplatnením zákonného ustanovenia. V prípade žalobkyne začala preto plynúť výpovedná

lehota dňom 1.6.2012 po tom, ako bola doručená výpoveď mandantovi v mesiaci máj 2012. Z článku VII.
mandátnej zmluvy ako aj z obsahu výpovede žalobkyne zo dňa 14.5.2012 vyplýva, že výpoveď danámandatárom nadobúda účinnosť až po uplynutí výpovednej lehoty šiestich mesiacov a až účinnosťou
výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal a záväzok mandanta
naďalej plniť svoje povinnosti vymedzené v článku V. mandátnej zmluvy voči mandatárovi. V danom

prípade žalovaný ako mandant neposkytuje podľa žalobkyne riadnu súčinnosť a bráni žalobkyni ako
mandatárovi vykonávať dohodnutú činnosť v zmysle článku II. mandátnej zmluvy s odôvodnením, že
mandátny vzťah zanikol k 1.6.2012.

S poukazom na uvedené mala žalobkyňa za to, že jej patrí odmena aj počas výpovednej lehoty, keď nie
je pravdivé konštatovanie žalovaného, že od 1.6.2012 nevykonáva žiadnu činnosť v zmysle mandátnej

zmluvy, keď žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia si aj naďalej plní svoje povinnosti mandatára, reaguje na
všetky výzvy žalovaného, vybavuje všetky podnety zo strany vlastníkov bytov, obchodných partnerov,
tretích osôb a orgánov štátnej správy.

Žalovaný podal dňa 2.7.2012 voči žalobkyni žalobu o vydanie dokladov, pričom mu nejde o mimosúdne
vyriešenie veci, nakoľko žalobkyňa ponúkla žalovanému možnosť odovzdania dokladov k 17.9.2012 za
predpokladu, že jej žalovaný vyplatí odmenu mandatára v celom rozsahu, pričom žalovaný takýto návrh

mimosúdneho riešenia veci odmietol.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2013 žalobkyňa špecifikovala zoznam prác, ktoré za
žalovaný mesiac jún 2012 vykonala pre žalovaného s tým, že tieto mali spočívať vo vybavení žiadosti na
výmenu radiátorov v byte T.. M. J., vydaní mesačného zálohové predpisu platieb pre vlastníka bytu č. 1
B. M., vybavovaní reklamácií týkajúcich sa vyúčtovania za rok 2011 na základe telefonických dohovorov

a písomných reklamácií písomne aj osobne, písaní listov dodávateľom o vypovedaní zmluvy, evidencii
pohľadávok a vystavení faktúr odberateľovi - Mestu Poprad spolu s korešpondenciou s Mestským
úradom v Poprade, spracovaní miezd a výkazov do poisťovní s prehľadom na daňový úrad za jún 2012
a evidencii záväzkov do 6.8.2012. Zároveň žalobkyňa uviedla, že jej žalovaný zabránil vo vykonávaní
ďalšej činnosti dohodnutej v mandátnej zmluvy, a to začiatkom mája 2012 zrušením aktívneho prístupu

na účet žalovaného a zrušením jej korešpondenčnej adresy v bankách a u zmluvných dodávateľov
(vodárne, elektrárne, Dalkia - dodávateľ tepla a TÚV, Schindler - výťahy, poisťovne, STING - ENERGO,
s.r.o. - rozúčtovateľ nákladov za vykurovanie), na daňovom úrade, mestskom úrade a sociálnej poisťovni
a nesplnením svojich povinností podľa článku V. mandátnej zmluvy.

K tomuto žalovaný súdu uviedol, že žalobkyňa dlhodobo odmietala samotným vlastníkom bytov

sprístupniť kontrolu dokladov spoločenstva a tieto nepredložila ani predsedníčke žalovaného dňa
9.5.2012, kedy začala hĺbková kontrola hospodárenia žalovaného. Nakoľko v uvedený deň neboli
predložené relevantné doklady, bolo dohodnuté, že kontrola bude pokračovať, pričom namiesto
stanovenia ďalšieho dátumu dala žalobkyňa dňa 10.5.2012 výpoveď mandátnej zmluvy a pokračovanie
kontroly odmietla. Zároveň odmietla žalovanému vydať jeho doklady a tieto musel žalovaný požadovať

súdnou cestou a až po odovzdaní týchto dokladov mohol žalovaný vykonať kontrolu svojho
hospodárenia. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa viedla peňažné prostriedky na jednom účte a nie
oddelene, pričom fond opráv musí byť vedený osobitne, kde žalobkyňa ako mandatárka nebola schopná
dať informáciu o aktuálnom stave na fonde opráv žalovaného. Na podnet žalobkyne boli v roku 2010
uložené na termínované účty prostriedky vo výške 70.000,- eur, pričom žalobkyňa nevedela vysvetliť

a podložiť, koľko z uvedených prostriedkov tvorí fond opráv a koľko ňou uvádzané „voľné prostriedky“
a čo tieto voľné prostriedky znamenajú. Zatiaľ čo tieto prostriedky boli viazané na termínovanom
účte, žalobkyňa navrhla a presvedčila vlastníkov, aby na rekonštrukciu vnútorných rozvodov vynaložili
investíciu vo výške 90.000,- eur a aby ju nasporili z vlastných prostriedkov mimo fondu opráv. Takto
kumulované prostriedky na účte spoločenstva, ktoré podľa nej viedla žalobkyňa osobitne, však odmietla

zahrnúť do vyúčtovania za rok 2011. Po tom, ako dňa 19.4.2012 predsedníčka žalovaného zriadila
pasívny internetbanking, zistila spolu s členmi rady a niektorými vlastníkmi svojvoľné nakladanie
s financiami na účte spoločenstva, keď si žalobkyňa vyplácala financie bez súhlasu a objednávky
žalovaného. Následne predsedníčka žalovaného začiatkom mája 2012 obmedzila žalobkyni prístup
na účet spoločenstva a následne po obdŕžaní výpovede mandatárky ohlásila zmenu korešpondenčnej

adresy žalovaného z adresy mandatárky na adresu žalovaného. Poslednou službou, ktorú žalovaný
od žalobkyne požadoval bolo vyúčtovanie za rok 2011, pričom po odovzdaní dokladov žalovanému v
októbri 2012 boli zistené ďalšie závažné skutočnosti, keď žalobkyňa nepravdivo informovala žalovaného
o stave na fonde opráv, pričom aj daňové priznania žalovaného, ktorých podanie bolo povinnosťoužalobkyne, obsahujú do roku 2010 nesprávne údaje o uvedených fondoch. Žalobkyňa si bez vedomia
a objednávky žalovaného sama vyplácala odmeny za ekonomické poradenstvo, pričom zodpovedala
za vedenie účtovníctva a brala si z účtu žalovaného úroky z termínovaných vkladov ešte pred ich

pripísaním na bežný účet žalovaného. Žalovaný poprel akúkoľvek činnosť žalobkyne pre žalovaného,
pričom žalobkyňa bola dňom 1.6.2012 upovedomená o fakte, že od nej žalovaný nepožaduje akúkoľvek
službu, pričom z jej úkonmi za mesiac jún 2012 žalovaný nesúhlasil a nemal o nich ani vedomosť.
K jednotlivým špecifikovaným položkám úkonov žalovaný uviedol, že pán J. nebola prítomný na
zhromaždení spoločenstva, nezaznamenal zmenu v spôsobe riadenia spoločenstva a žalobkyňa ho

ani neinformovala o tom, že dala výpoveď a má sa obrátiť so svojou žiadosťou o výmenu radiátorov
na predsedu a radu spoločenstva. Naopak neinformovala predsedu spoločenstva, že v bytovom dome
sa bude konať oprava radiátorov, a to aj bez ohľadu na to, či by z toho vyplynuli pre spoločenstvo
výdavky z fondu opráv. Rovnako nemal žalovaný vedomosť ani o vydaní mesačného predpisu pre B.
M., keď tento navštívil žalobkyňu za účelom vyplatenia preplatkov z vyúčtovania za rok 2011, pričom
súčasne mu žalobkyňa vytlačila výmer. Nakoľko bolo potrebné upraviť výšku fondu opráv a riešiť

pohľadávky do fondu opráv voči B.L. M., bol vystavený nový predpis, a to žalovaným. K vybaveniu
reklamácií týkajúcich sa vyúčtovania za rok 2011 žalovaný uviedol, že žalobkyňa dodávala vyúčtovanie
spotreby vody vlastníkom na základe osobitnej zmluvy o dielo, za čo dostávala ročnú odmenu vo
výške 650,60 eur mimo odmeny mandatára. Za vyúčtovanie dostávala zvláštnu odmenu na základe
zmluvy o spoločenstve aj žalobkyňou najatá účtovníčka, a to vo výške 272,85 eur. Za vyúčtovanie

spotreby tepla bola na základe osobitnej zmluvy vyplácaná aj firma STING vo výške 1.300,- eur.
Spolu teda vyúčtovanie spoločenstva stálo viac ako 2.000,- eur, pričom žalobkyni ako aj ostatným
zmluvným subjektom bola odmena za vyúčtovanie roku 2011 riadne vyplatená. Dodaním vyúčtovania
na základe osobitnej zmluvy a inkasovaním odmeny prebrala na seba žalobkyňa zodpovednosť za
prípadné chyby diela a všetky reklamácie idú na jej vrub a nemôže si podľa žalovaného za ne

nárokovať odmenu z mandátnej zmluvy. Žalobkyňa dodávala vlastníkom vyúčtovania za kalendárny
rok, ale v konečnom dôsledku výsledný stav vyúčtovania uvádzala ako účtovný stav k 31.4. daného
roku, v ktorom bolo vyúčtovanie robené. Týmto spôsobom bolo pre bežného vlastníka vyúčtovanie
neprehľadné a nekontrolovateľné, bez jeho dodatočného vysvetlenia. Pokiaľ ide o žalobkyňou písané
listov dodávateľom o vypovedaní zmluvy, tak žalovaný od podania výpovede žalobkyňou upozornil

všetkých dodávateľov, že žalobkyňa ho už nebude ďalej zastupovať, že sa zmenila korešpondenčná
adresa na adresu spoločenstva a zodpovednosť za jednanie s dodávateľmi preberá predseda a rada
spoločenstva. Naopak, žalobkyňa sa podľa žalovaného obracala na dodávateľov s požiadavkou, aby
nerešpektovali orgány spoločenstva a aby naďalej jednali a akceptovali žalobkyňu. Vzhľadom k tomu, že
vo vzťahu k dodávateľom vyplývali v danom období žalovanému viaceré závažné rozhodnutia, ako boli

podpiszmluvynazriadenieodovzdávacíchstanícteplaDOST,podpiszmluvynadodávkuteplanaďalšie
tri roky s tým, že uvedené záväzky a ich dôsledky dlhodobo presahovali výpovednú lehotu žalobkyne,
bol žalovaný rozhodnutý tieto záležitosti vyriešiť sám, nakoľko si bol vedomý zložitosti kontroly úkonov
žalobkyne. Naviac žalovaný zistil, že s dodávateľom vody nemá už niekoľko rokov platnú zmluvu a
vodu odoberá prakticky načierno a len preto, že platí faktúry, keď za všetky zmluvy s dodávateľmi

bola zodpovedná ako mandatárka žalobkyňa. Žalovaný zároveň poprel žalobkyňou uvádzanú evidenciu
pohľadávok a vystavenie faktúr odberateľom, keď žalobkyňa vystavila za mesiac jún jedinú faktúru, a to
Mestu Poprad, keď za ostatné obdobie vystavovala faktúry predsedníčka spoločenstva. Ostatné faktúry,
ktoré žalobkyňa poslala Mestu Poprad boli žalobkyni vrátané. Pokiaľ sa týkalo údajného spracovania
miezd a výkazov do poisťovní spolu s prehľadom na daňový úrad za mesiac jún 2012 žalovaný uviedol,

že na zhromaždení 26.5.2012 boli odvolaní členovia rady žalovaného a zvolení noví, pričom žalobkyňa
sa na toto zhromaždenie, aj keď naň bola riadne pozvaná, nedostavila, ale vedela o novom zložení rady,
nakoľkovšetkakorešpondenciazasielanámedzispoločenstvomažalobkyňoupotermínezhromaždenia
bola podpisovaná i novozvolenými členmi rady. Napriek tejto skutočnosti podala žalobkyňa výkazy na
uvedené inštitúcie so zlými údajmi a následne tieto výkazy musela predsedníčka žalovaného opraviť. Z

dôvodu tejto svojvoľnej činnosti žalobkyne zrušila predsedníčka žalovaného žalobkyni prístup k údajom
spoločenstva v uvedených inštitúciách. Žalovaný nesúhlasil ani s údajnou evidenciou svojich záväzkov
žalobkyňou do 6.8.2012, keď tento si uhrádza svoje záväzky samostatne od mája 2012, keď už v danom
mesiaci žalobkyňa neposkytovala služby žalovanému, ale odmena jej bola vyplatená v plnej výške.
Mnohé zmluvy a faktúry si žalovaný musel dodatočne vyžiadať od dodávateľov, keďže žalobkyňa po tom,

akojejbolzrušenýprístupnainternetbankinganaúčetžalovanéhosaneunúvalaoboznámiťžalovaného
s došlými faktúrami.Žalovaný s poukazom na ust. § 575 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého má mandatár nárok na úhradu
nákladov a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zriaďovaní záležitostí ako aj na to,
že označenej faktúre žalobkyňa žiadne náklady nešpecifikovala a odplata je fakturovaná ako by nebolo

došlo k daniu výpovede ako aj vzhľadom na uskutočnenú činnosť žalobkyne, najmä s poukazom na
nedostatky s tým spojené, bol toho názoru, že v zmysle ust. § 574 ods. 4 Obch. zák. nie je povinný
poskytnúť žalobkyni žiadnu primeranú odplatu.

K žalobkyňou uvádzanej činnosti pre žalovaného za mesiac jún 2012 žalovaný uviedol, že táto nemohla
vykonať spracovanie miezd a výkazov do poisťovní a prehľad na daňový úrad za mesiac jún 2012,

nakoľko 21.5.2012 sa uskutočnilo zhromaždenie žalovaného, ktoré okrem iného odvolalo všetkých
členov rady a schválilo nových členov rady s tým, že pozastavilo vyplácanie akýchkoľvek odmien. Pokiaľ
sa aj žalobkyňa pokúsila uvedenú činnosť realizovať, tak vzhľadom na neaktuálne údaje boli všetky
výkazy nesprávne. Žalobkyňa resp. T.. V. vystavila len jednu faktúru pre odberateľa Mesto Poprad v
mesiacijún,alenakoľkosižalovanýpovyúčtovanízarok2011stanovilnovépredpisyzálohovýchplatieb,
a to na zhromaždení dňa 17.7.2012, pričom tieto sa platia v súlade so zákonom mesiac vopred, žalovaný

doručil odberateľovi nový zálohový predpis. Žalovaný zároveň poprel žalobkyňou uvádzanú evidenciu
záväzkov do 6.8.2012, nakoľko účtovné doklady odovzdané žalobkyňou neobsahujú žiadnu evidenciu
záväzkov za rok 2012 vo forme knihy záväzkov, pričom žalobkyňa odovzdala všetky jej doručené
dodávateľské faktúry a doklady týkajúce sa záväzkov voči zamestnancom daňovému úradu a sociálnej
poisťovni, z ktorých boli doklady za jún 2012 nesprávne. Rovnako nemohla žalobkyňa zahrnúť do

vykonaných prác ani vyúčtovanie, nakoľko za toto bola odmeňovaná osobitne a vybavovanie reklamácií
z vyúčtovania nespadá do činnosti z mandátnej zmluvy, pričom odmena za túto činnosť je obsiahnutá
v odmene za realizáciu vyúčtovania. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa za mesiac jún 2012 vystavila
jednu faktúru, vytlačila jeden výmer z počítača a bola v kontakte z T.. J., preto mal žalovaný s poukazom
na ust. §§ 575 ods. 4 a 572 Obch. zák. ako aj s poukazom na nedostatky spojené s týmito úkonmi

žalobkyne za to, že v zmysle ust. § 574 ods. 4 Obch. zák. nie je povinný poskytnúť žalobkyni žiadnu
primeranú odplatu.

Žalobkyňa súdu na pojednávaní uviedla, že do februára 2012 mesačne fakturovala žalovaného sumu
481,90 eur s tým, že odmena účtovníčke T.. V. bola vyplácaná osobitne vo výške 165,37 eur a od
uvedeného mesiaca fakturovala žalovanému mesačne sumu 647,27 eur, v ktorej bola zahrnutá aj

odmenapreúčtovníčkuT..V..Poprelaskutočnosť,žebyodmietlapredložiťžalovanémujehoúčtovníctvo,
resp. že neviedla samostatne na účtoch jeho finančné prostriedky a následne s nimi svojvoľne nakladala
s tým, že všetky zmluvy, ktoré uzatvárala boli štandardnými zmluvami a činnosti, ktoré tieto firmy
vykonávali nepatrili medzi povinnosti žalobkyne vyplývajúce z mandátnej zmluvy a boli to práce naviac
mimo tejto zmluvy.

Predsedníčka žalovaného uviedla, že žalobkyňa sa domáha len svojich práv a nie povinností, pričom
vo vzťahu k bytovému domu vystupovala ako fyzická osoba -podnikateľka, ktorá má aj oprávnenie
na vedenie účtovníctva, na ktoré bola preto riadne spôsobilá a nebolo preto potrebné si najímať
osobitnú účtovníčku. Žalobkyňa sa nikdy nedohodla so žalovaný o uzatvorení zmluvy s T.. V., pričom
ešte predtým bolo vedenie účtovníctva dohodnuté s firmou Econ Office, s.r.o., ktorej konateľkou bola

žalobkyňa a následne v roku 2009 podpísala žalobkyňa bez vedomia vlastníkov zmluvu s IG.. V..
V ďalšom predsedníčka žalovaného uviedla, že žalobkyňa odmietala sprístupniť doklady žalovaného
a následne podaním výpovede znemožnila dokončenie kontroly začatej dňa 9.5.2012. Nakoľko sa
žalovaný nemohol dostať k svojim dokladom, musel podať žalobu o ich vydanie. Na základe týchto
skutočnostížalovanýobmedziloprávneniežalobkynenakladaťsjehofinančnýmiprostriedkamiapotom,

ako o týchto skutočnostiach oboznámil svojich dodávateľov, im žalobkyňa zaslala neúplnú mandátnu
zmluvu. Pokiaľ ide o žalobkyňou vykonané práce za jún 2012 spočívajúce vo vybavení údajných
20 reklamácií, tak predsedníčka žalovaného poukázala na to, že toto vybavenie nemôže spadať do
výkonu činnosti za mesiac jún 2012, pretože išlo o reklamácie vyúčtovania za rok 2011, za ktoré
dostala žalobkyňa individuálnu odmenu podľa mandátnej zmluvy, v rámci ktorej bola povinná vybaviť

aj reklamácie. Predsedníčka žalovaného zhrnula nedostatky aj tým, že neboli vedené žiadne podúčty a
všetky peniaze žalovaného boli na jednom účte, pričom žalobkyňa do fondu na správu dávala aj vedené
úroky na bežnom účte, ktoré neboli pripísané, pričom žalobkyňa si svoju odmenu brala z týchto úrokov.Z výsluchu svedkyne Z. V. súd zistil, že táto bola v minulosti predsedkyňou spoločenstva žalovaného,
pričom spočiatku boli vzťahy medzi ňou a žalobkyňou dobré, problémy nastali až vtedy, keď pýtala
žalobkyňu o informácie ohľadom aktuálnych zostatkov na účtoch a zároveň sa musela neustále

dožadovať u žalobkyne predloženia zmlúv, ktoré v mene žalovaného uzavrela s dodávateľmi služieb a
médií. Na vykonanej kontrole v novembri 2011 svedkyňa nezistila žiadne pochybenia žalobkyne. Tieto
podľa nej nastali až v čase rekonštrukcie bytového domu, keď chceli zistiť zostatok na fonde opráv, ktorý
mali na termínovanom účte v banke, pričom žalobkyňa tvrdila, že termínovaný vklad končí každoročne
k aprílu nasledujúceho roka. Po tom, ako svedkyňa navštívila banku, tak jej pracovníčka banky uviedla,

že termínovaný vklad končil v decembri 2011 a prolongoval sa na december 2012, a to na základe
zmien, ktoré vykonala žalobkyňa. Nakoľko žalovaný tieto peniaze vybral a previedol na bežný účet,
musel zaplatiť pokutu za predčasný výber. Následne mali dohodnutý termín kontroly u žalobkyne s
tým, že táto ho zrušila a neviedla ďalší termín kontroly, ale následne dala žalobkyňa dňa 10.5.2012
výpoveď mandátnej zmluvy, ktorú zvolané zhromaždenie vlastníkov bytov žalovaného dňa 21.5.2012
akceptovalo a od tejto doby, t. j. od mája 2012 žalobkyňa podľa svedkyne žiadnu činnosť pre žalovaného

nevykonávala, až na vystavenie jednej faktúry pre Mestský úrad Poprad.

Z výpovede svedkyne M.. M. C. súd zistil, že táto bola v minulosti členkou rady žalovaného, a to až do
marca 2013, keď v súčasnosti je zodpovedná za vedenie účtovníctva žalovaného. Svedkyňa priznala,
že bolo aj ich chybou ako vlastníkov bytov, že nerobili pravidelné kontroly účtovníctva žalovaného a
keď ich aj robili, tieto robili ľudia, ktorí túto problematiku neovládali, takže nemohli zistiť, ako je to s

finančnými prostriedkami vlastníkov bytov. Svedkyňa sa začala zaujímať o ekonomický chod žalovaného
až po apríli 2011, kedy sa začala riešiť rekonštrukcia rozvodov bytového domu ako aj vzhľadom k
tomu, že zo strany žalobkyne prišiel návrh, aby sa na výmenu rozvodov skladali vlastníci osobitne mimo
predpisov platieb po 100,- eur každý mesiac do výšky 1.000,- eur na každý byt, s čím viacerí vlastníci
bytov nesúhlasili, nakoľko toto nezohľadňovalo výmeru bytov. Následne po zhotovení diela odmietla

žalobkyňa vrátiť zostatok finančných prostriedkov po uhradení ceny diela. Podľa svedkyne žalobkyňa
neevidovala osobitne tieto peňažné prostriedky v účtovníctve žalovaného tak, aby sa dalo zistiť koľko
a akým spôsobom sa tieto peniaze účtovali, pričom bol problém s ich identifikáciou aj pokiaľ sa týkalo
podania daňového priznania, nakoľko nepatrili pod fond opráv, pričom aj daňové priznanie za rok 2011,
ktoré podala žalobkyňa je chybné, a to na strane aktív v súvahe 2011, čím zrejme chcela žalobkyňa

zrejme opraviť rozdiel na strane aktív a pasív v tomto daňovom priznaní. Zároveň svedkyňa uviedla, že
žalobkyňa im neodovzdala všetky doklady, keď chýbajú hlavné knihy za všetky roky, obraty na účtoch
účtovnej osnovy, na základe čoho nie je možné skontrolovať počiatočné a konečné stavy účtov účtovnej
osnovy a rovnako chýba účtovná osnova, podľa ktorej bolo vedené účtovníctvo. Pri tom, ako svedkyňa
pripravovala plán čerpania fondu opráv a robila analýzu disponibilných prostriedkov na účte, zistila,

že na tomto účte nesedia aktíva s pasívami, najmä pokiaľ sa týka fondu opráv, keď na tomto účte
je menej peňazí, ako proklamovala žalobkyňa v daňovom priznaní. Žalobkyňa v účtovnom denníku
žalovaného za rok 2011 podľa svedkyne interným dokladom č. 9 tento hrubo opravila navýšením o
sumu 7.929,89 eur, pričom táto oprava bola podľa svedkyne v rozpore s účtovnými predpismi, a teda
nezákonná. Rovnako svedkyňa poukázala na ďalšiu opravu v denníku 2011, keď v rokoch 2009 a 2010

mal každý byt samostatný analytický účet, ale v roku 2011 všetky tieto účty žalobkyňa opravou interným
dokladomč.11zlúčiladojednéhoúčtu,alepotomnáslednevtomistomdenníkuinternýmdokladomč.21
urobila opravu počiatočného stavu zlúčením účtu smerom dole. Svedkyňa podotkla, že k tomu nedošlo
jednotlivo u každého bytu, ale sa zobrali všetky finančné prostriedky zo všetkých bytov z fondu opráv
bez ohľadu na to, ktorý byt koľko prispieval ako platby za služby na tento účel. Na tento účet išli všetky

zálohové platby vlastníkov za rok 2011 a zároveň aj platby na rozvody, ktoré neboli súčasťou predpisu.
Žalovaný si nedal vyhotoviť audit z toho dôvodu, lebo oslovený audítor žalovanému oznámil, že na
základe predložených dokladov sa tento nemôže urobiť, lebo tieto sú nedostatočné. Svedkyňa zároveň
súdu predložila podrobný záznam z kontroly účtovníctva žalovaného vykonávaného žalobkyňou.

Z výsluchu svedkyne T.. O. V. súd zistil, že táto od roku 2009 viedla účtovníctvo žalovaného, na čom sa

dohodla so žalobkyňou, a to až do mesiaca jún 2012, kedy ešte za mesiac máj spracovala mzdy a v júli
štvrťročnéodmenyprezástupcovvchodovaprepredsedkyňužalovaného.Pozaslanívšetkýchdokladov
jej bol dňa 23.7.2012 doručený e-mail od Z. V., z ktorého zistila, že má pozastavené elektronické
oprávnenie na zasielanie výkazov. V mesiaci jún 2012 mala svedkyňa podľa svojho vyjadrenia vykonať
aj odpovede na reklamácie, a to z toho dôvodu, lebo vyčíslenie vyúčtovania mala na starosti svedkyňa.

Svedkyňa poprela tvrdenia žalovaného, že odmietla vykonanie kontroly s tým, že tento čas kontrolyobmedzila z toho dôvodu, že potrebovala odísť pre svoje deti do škôlky. Podľa svedkyne mala žalobkyňa
za mesiac jún 2012 vykonať činnosť pre žalovaného spočívajúcu v korešpondencii so zástupcami
vchodov, pričom korešpondenciu týkajúcu sa reklamácií vykonala svedkyňa a žalobkyňa ju schválila a

odoslala.

Z výsluchu svedka T.. B. M. súd zistil, že tento ako vlastník bytu v bytovom dome nebol spokojný s
činnosťou žalobkyne ako aj s tým, že sa nemohol dostať k účtovnej evidencii žalovaného.

Zfaktúryč.20120306vystavenejžalobkyňouakododávateľomprežalovanéhoakoodberateľasúdzistil,
že si ňou žalobkyňa uplatnila nárok na základe zmluvy o zriadení spoločenstva a mandátnej zmluvy za
vykonávanie a zabezpečenie činností súvisiacich so správou žalovaného za mesiac jún 2012 vo výške

647,27 eur.

Z mandátnej zmluvy uzatvorenej podľa Obch. zák. dňa 20.11.2008 medzi mandantom - žalovaným a
mandatárom - žalobkyňou súd zistil, že sa ňou žalobkyňa zaviazal vykonávať a zabezpečovať činnosti
súvisiace so správou bytov, spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu
Antimón v Poprade a zabezpečiť dodávky a služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov

a ďalších dojednaných činností za podmienok uvedených v tejto zmluve. Okrem iného sa žalobkyňa
v zmysle článku III. zmluvy zaviazala podľa 2.2 písm. g) aj na vedenie účtovníctva a písm. h) na to,
že všetky zmluvy predloží žalovanému na schválenie. Rovnako podľa bodu 3.3 citovaného článku sa
žalobkyňa v rámci svojich činností zaviazala zabezpečiť výpočet a vystavenie predpisu mesačných
preddavkovnaúhraduzaslužbyspojenésužívanímbytovanebytovýchpriestorov,vedeniuúčtovníctva,

účtovných kníh, mzdovej a daňovej agendy, evidencii faktúr, účtovnej agendy zabezpečujúcej finančný
stav a výsledky hospodárenia za dom a vypracovaniu ročnej účtovnej závierky spolu s daňovým
priznaním. Zároveň bola žalobkyňa ako mandatár podľa bodu 6 článku III. mandátnej zmluvy povinná
umožniť vlastníkom bytov na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu. Žalovaná
sa podľa bodu 9 toho istého článku zaviazala vykonávať činnosti uvedené v bode 2 až v bode 3.2 a

zabezpečiť vedenie účtovníctva podľa bodu 3.3 celkom za sumu 4,32 eur za jeden byt, ktorej výšku
mohla jedenkrát ročne upraviť podľa miery inflácie. Zároveň sa žalobkyňa ako mandatárka podľa bodu
11 článku III. zaviazala zabezpečiť ďalšie služby, na ktorých sa zmluvné strany písomne dohodnú, a to
za odplatu.

Zo Zmluvy o vedení účtovníctva a ostatných ekonomických služieb uzavretej dňa 2.1.2009 medzi

objednávateľom - žalovaným a zhotoviteľom T.. O. V. súd zistil, že túto za žalovaného ako objednávateľa
uzatvorila v jeho zastúpení žalobkyňa, pričom predmetom zmluvy bolo poverenie zhotoviteľa vedením
podvojného účtovníctva vo forme tlačových zostáv zhotovených prostriedkami výpočtovej techniky,
pričom predmetom zmluvy bolo zároveň aj mesačné spracovanie miezd vrátane výkazov do poisťovní
a prehľadov a hlásení pre daňový úrad a vystavenie faktúr smerom k dodávateľom a odberateľom.

Rovnako bolo predmetom zmluvy spracovanie personalistiky a miezd. Zároveň bolo predmetom zmluvy
podľa článku II. bodu 4 príprava údajov pre spracovanie nákladov na vykurovanie, spotreba TÚV za
uplynulý rok a návrh vyúčtovania jednotlivým vlastníkom za uplynulý rok. Cena za plnenie predmetu
zmluvy podľa článku II. bodu 4 bola stanovená vo výške 477,99 eur a cena za plnenie predmetu zmluvy
ohľadom ostatných prác bola stanovená vo výške 278,83 eur mesačne.

Predmetná zmluva bola ukončená dohodou zo dňa 29.2.2012 k rovnakému dňu.

Z výpisu zo živnostenského registra žalobkyne súd zistil, že táto získala oprávnenie na predmet
podnikania spočívajúci v sprostredkovateľskej činnosti v oblasti služieb a správe registratúrnych
záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty ku dňu 12.7.2012.

Zo Zmluvy o dodávke a odbere tepla, teplej úžitkovej vody uzatvorenej medzi dodávateľom Dalkia

Poprad, a.s. a odberateľom - žalovaným dňa 30.3.2007 súd zistil, že túto v zastúpení na základe
mandátnej zmluvy uzatvorila za žalovaného žalobkyňa.Z odpovede žalovaného na výpoveď mandátnej zmluvy súd zistil, že táto bola dňa 10.5.2012 zaslaná
žalobkyňou e-mailom ako aj poštovou prepravou s tým, že túto výpoveď zobral žalovaný na vedomie a
v plnom rozsahu ju prijal, pričom navrhol ukončiť zmluvný vzťah dohodou ku dňu 31.5.2012. Zároveň

nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v jej výpovedi, keď naopak zákonným spôsobom žiadal
o predloženie výkazov na kontrolu správy žalovaného, pričom zo strany žalobkyne mu bolo vyhovené
len čiastočne a predložené doklady neboli úplné.

Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou.

Podľa ust. § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti

a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa ust. § 569 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu
mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Podľa ust. § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré
mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že

sú už zahrnuté v odplate.

Podľa ust. § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka, za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede
má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.

Podľa ust. § 575 ods. 4 Obchodného zákonníka, ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do
jej účinnosti a uskutočnenej podľa odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 a na

časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.

V prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi účastníkmi bola dňa 20.11.2008 uzavretá mandátna
zmluva, kde výpovedná doba bola v zmysle článku VII. bod 2 šesť mesiacov. Rovnako bolo medzi
účastníkmi nesporné, že žalobkyňa dňa 10.5.2012 jednostranne vypovedala predmetnú mandátnu
zmluvu, pričom výpovedná doba začala plynúť dňa 1.6.2012. Žalobkyňa si svoj nárok podľa tejto

mandátnej zmluvy uplatnila za mesiac jún 2012, ktorý spadá do výpovednej doby vyššie uvedeného
zmluvného vzťahu účastníkov.

Úprava mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníka má dispozitívnu povahu; iba tam, kde zmluva v
danej veci mandátna zmluva, neobsahuje vlastnú úpravu, v tom prípade sa uplatní dispozitívna úprava
uvedená v zákone. V predmetnej mandátnej zmluve si jej účastníci nedohodli nič o nároku žalobkyne

ako mandatára na paušálnu odmenu v nezmenenej výške v dobe plynutia výpovednej doby, hoci tak
učiniť mohli, preto sa nárok na odmenu žalobkyne v dobe od doručenia výpovede do jej účinnosti, teda
aj uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie odmeny za mesiac jún 2012 sa riadi úpravou uvedenou
v zákone. Pre takéto prípady ustanovenie § 574 ods. 4 Obch. zák. upravuje nárok na primeranú časť
odplaty a predpokladá, že ide o činnosť riadne uskutočnenú. S poukazom na uvedené súd dospel k

záveru, že pokiaľ si v prejednávanej veci zmluvné strany nedohodli niečo iné, patrí v takomto prípade
žalobkyni ako mandatárovi odmena iba za služby alebo činnosť skutočne a riadne vykonané za mesiac
jún 2012. V danej veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa za mesiac jún 2012, za ktorý si uplatnilasvoj nárok v tomto konaní, vybavila reklamácie týkajúce sa vyúčtovania za rok 2011, kde však takéto
vybavovanie nemôže spadať do výkonu činnosti v zmysle mandátnej zmluvy resp. nemôže ísť o
činnosť naviac, pretože jednak za toto vyúčtovanie dostala žalobkyňa osobitnú odmenu a jednak oprava

vyúčtovania je riadne reklamačné konanie, na ktorú v žiadnom prípade nemôže mať žalobkyňa osobitný
nárok, nakoľko týmto odstránila vady už zaplatenéo diela. Teda žalobkyňa pre žalovaného ako klienta
nevykonala za žalovaný mesiac riadne žiadnu činnosť a nakoľko mandátna zmluva nárok na poskytnutie
paušálnej odmeny za toto obdobie plynutia výpovednej lehoty, do ktorého spadá i žalovaný mesiac jún
2012 neupravovala, nemá žalobkyňa ako mandatár na jej zaplatenie nárok.

Dôkazné bremeno preukázať, že žalobkyňa vykonala počas plynutia výpovednej doby nejakú činnosť
pre žalovaného jednoznačne zaťažuje samotnú žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať nielen rozsah
tejto činnosti, ale aj to, že túto činnosť vykonala riadne. Až po preukázaní náležitého rozsahu a
bezchybnosti prác, ktoré počas behu výpovednej doby vykonala žalobkyňa jej vznikne nárok na úhradu
nákladov a na primeranú časť odplaty, treba dodržať zásadu podľa ust. § 575 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Uvedené skutočnosti žalobkyňa súdu nijako nepreukázala, naopak bolo nesporné, že jej

žalovaný zrušil už začiatkom mája 2012 aktívny prístup na svoj účet a zároveň v rovnakom mesiaci
oznámil bankám ako aj všetkým zmluvným dodávateľom, daňovému úradu ako aj sociálnej poisťovni
zmenu korešpondenčnej adresy so žalobkyne na žalovaného. Naopak žalobkyňa si bola vedomá faktu,
že žalovaný od nej za žalovaný mesiac jún 2012 nepožaduje akúkoľvek službu, aj napriek tomu vystavila
jedinú faktúru, a to Mestu Poprad. Rovnako nemožno považovať zasielanie výkazov pre sociálnu resp.

zdravotnúpoisťovňuzariadnevybavenienáležitostížalobkyňou,nakoľkovtýchtoboliuvedeníatýkalisa
ešte starých členov rady resp. bývalého predsedu žalovaného, kde však už na zhromaždení vlastníkov
bytov žalovaného dňa 26.5.2012 došlo k zvoleniu nových členov rady žalovaného, pričom žalobkyňa sa
tohto zhromaždenia, aj napriek tomu, že naň bola riadne a včas predvolaná, nezúčastnila, a preto takéto
chybné hlásenia nemožno považovať za riadne obstaranie náležitostí žalobkyňou.

Práce uvádzané žalobkyňou sa museli týkať len mesiaca jún 2012, nakoľko za tieto si uplatnila
nárok na ich úhradu, a preto bola žalobkyňa rovnako povinná preukázať, že tieto práce nespadali za
iné obdobie, kde však rovnako túto skutočnosť žalobkyňa nijako súdu nepreukázala a zároveň bola
žalobkyňa povinná preukázať, že tieto práce nespadali medzi povinnosti T.. O. V., ktorá bola za tieto
práce osobitne honorovaná. Zo zmluvy o vedení účtovníctva s T.. V. mal súd za preukázanú duplicitu

činnosti s činnosťou, ktorú bola povinná vykonávať žalobkyňa podľa mandátnej zmluvy, podľa ktorej sa
žalobkyňa okrem iného zaviazala na vedenie účtovníctva, teda na rovnakú činnosť, akú mala vykonávať
zo zmluvy o vedení účtovníctva T.. O. V.. Žalobkyňa bez akéhokoľvek relevantného dôvodu v rozpore s
mandátnou zmluvou, kde podľa bodu 11 článku III. mandátnej zmluvy mohla zabezpečiť takúto službu
len po predchádzajúcej písomnej dohode so žalovaným, uzavrela bez tejto písomnej dohody zmluvu

o vedení účtovníctva s T.. V., na ktorú takto preniesla značnú časť svojich povinností podľa mandátnej
zmluvy, pričom ako žalobkyňa, tak aj T.. V. boli osobitne honorované de facto za tú istú činnosť. Takéto
konanie žalobkyne nielenže nezakladá nárok na akúkoľvek odmenu, ale naopak ho možno kvalifikovať
ako v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa súdu preto žalobkyni nemožno priznať
ochranu ani podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výkon práva je v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku a nemôže preto požívať právnu ochranu. Za takéto konanie
možno považovať aj žalobkyňou uvádzané vybavovanie žiadostí na výmenu radiátorov v byte T.. M.
J., ktoré žalobkyňa jednak nijako súdu nešpecifikovala a nijako nepreukázala, pričom zároveň tohto
vlastníkabytuajnapriektomu,žeužvčaseúdajnéhovybavovaniajehožiadostibežalavýpovednálehota
mandátnej zmluvy, nijako o tejto skutočnosti neinformovala a rovnako neinformovala ani štatutárov

žalovaného, a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že z nej vyplynuli pre žalovaného výdavky z jeho
fondu opráv. Rovnako aj v prípade, ak vydala mesačný zálohový predpis platieb B. M., tento vystavila
len v súvislosti s vrátením preplatku z vyúčtovania za rok 2011, za ktoré však bola žalobkyňa jednak
osobitne honorovaná a v žiadnom prípade sa netýkalo mesiaca jún 2012. Rovnako bola žalobkyňa
osobitne honorovaná aj za vyššie uvedené všetky vyúčtovania, a to na základe osobitnej zmluvy o dielo v

ročnejvýške650,-eurmimoodmenypodľamandátnejzmluvy.Zároveňvrozporespoctivýmobchodným
stykom možno považovať aj konanie žalobkyne, ktorá sa obracala na jednotlivých zmluvných partnerov
s požiadavkou, aby nerešpektovali štatutárne orgány žalovaného, ale naďalej akceptovali a jednali so
žalobkyňou a rovnako odmietanie žalobkyne vydať štatutárom žalovaného obchodné, účtovné alebo iné
písomnosti žalovaného, čím hrubo porušila svoje povinnosti mandatára, jednak podľa mandátnej zmluvy

a jednak v zmysle kogentných ustanovení Obchodného zákonníka.S poukazom na uvedené súd preto žalobu v celosti zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní
plne úspešný priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za odpor vo výške 38,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.347,97 eur vrátane DPH.
Žalovaný vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní písomným podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013, v ktorom si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia
za 10 úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, vyjadrenie

zo dňa 30.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 10.12.2012, vyjadrenie zo dňa 7.2.2013, účasť na
pojednávaní dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2013, vyjadrenie zo dňa 11.10.2013, účasť
na pojednávaní dňa 18.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 16.12.2013 s tým, že za každý úkon právnej
pomoci si žalovaný uplatnil 49,80 eur vrátane DPH, keď hodnota sporu predstavovala sumu 647,27 eur.
K tomu si žalobca uplatnil 4 x režijný paušál á 7,63 eur za úkony vykonané v roku 2012 a 6 x režijný

paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013, všetko navýšené o príslušnú DPH. Právny zástupca
žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods.1/ a § 14, 16 ods.3/ a § 18 ods.
3/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov v správnej výške, preto mu boli
súdom priznané.

V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času za

cestu právneho zástupcu žalovaného na pojednávania konané dňa 10.12.2012, 23.5.2013, 19.9.2013,
18.11.2013 a 16.12.2013 na trase Košice - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) za 6 polhodín v sume 12,71
eur za jednu polhodinu v roku 2012 a v sume 13,01 eur za jednu polhodinu v roku 2013. Celkovo náhrada
za stratu času právneho zástupcu žalovaného za všetky pojednávania predstavuje sumu 466,19 eur
vrátane DPH.

Cestovné za 1 cestu trasa Košice - Poprad a späť spolu 220 km (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhl. č.
655/2004 Z. z. a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) osobným motorovým
vozidlom M. X, EČV: C. XXX V., pri priemernej spotrebe 8,5 litra/100 km, plus amortizácia 0,21 eur/km.
Priemerná cena pohonných hmôt v čase cesty právneho zástupcu na pojednávanie bola vo výške 1,437
eur/liter. Cestovné spolu za jednu trasu Košice - Poprad a späť predstavuje sumu 87,67 eur, pričom

právny zástupca cestoval na pojednávania na Okresný súd v Poprade osobným automobilom dvakrát, a
to na pojednávanie konané dňa 10.12.2012 a dňa 19.9.2013. Na pojednávania konané dňa 23.5.2013,
18.11.2013 a 16.12.2013 cestoval právny zástupca žalovaného vlakom, pričom za túto cestu si uplatnil
cestovné vo výške 12,72 eur s DPH za jednu trasu, o čom súdu predložil doklady - cestovné lístky za
cestu Košice - Poprad a za cestu Poprad - Košice á 5,30 eur. Úhrnom celková náhrada cestovného

predstavuje sumu 213,50 eur.

Súd nepriznal úspešnému žalovanému nárok na uplatnené cestovné predsedu žalovaného, nakoľko
tieto neboli účelne vynaložené, keď žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému boli priznané
trovy právneho zastúpenia vrátenie nároku na náhradu za stratu času a cestovného v súvislosti s jeho
účasťou na pojednávaniach.

Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc a trovy právneho zastúpenia sa vo

všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trovkonania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať
samostatne.Toplatíajpretrovyvynaloženéakohotovévýdavkyúspešnéhoštatutáraúčastníkakonania.

Vychádzajúc z uvedeného nemohol súd hotové výdavky predsedu žalovaného tak, ako ich právny

zástupca žalovaného uplatnil, považovať za účelne vynaložené a z tohto dôvodu tieto ani nemohol
žalovanému priznať. K tomuto len poznamenáva, že žalovaný splnomocnil na svoje zastupovanie na
pojednávaniach aj Mgr. Martu Kučerovú, preto vynaložené náklady na cestovné predsedu žalovaného
neboli účelne vynaložené a naviac ani riadne súdu zdokladované, keď žalovaný predložil súdu len
dohodu o zmene pracovnej zmluvy predsedu žalovaného, ktorá sa však týkala len mzdových náležitosti

a nie miesta výkonu práce.

Povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 1.309,01 eur pozostávajúce to
zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 38,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
1.270,51 eur jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.