Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909213449
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7909213449.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu: D. C. - D. P. L.

U. Č. X, B., I.G.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom v Košiciach, Stropkovská
48, proti žalovanej: L.. F. L. - F. P. L. U. L..D..Š. XXX, P.G., I.: XXXXXXXX, S.. W. B., J. F. B., Š. XX,
o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti
žalobcu a zabezpečiť odstránenie označených inzerátov z databázy RaallTrans z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Heleny Knopovej,
advokátky v Košiciach, trovy konania vo výške 1.485,92 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasadomáhalpodanoužalobou,abysúdžalovanejuložilpovinnosťzdržaťsazásahovdoprávana
ochranu osobnosti žalobcu, spočívajúcich v zásahoch do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena
a do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť odstránenie inzerátov z databázy RaallTrans zo dňa
27.8.2009, ktoré bližšie označil. Zároveň sa domáhal, aby žalovanej súd uložil povinnosť ospravedlniť
sa žalobcovi za zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti, spočívajúce v zásahu do jeho občianskej

cti, ľudskej dôstojnosti a mena tým spôsobom, aby zabezpečila zverejnenie oznámenia po dobu 60 dní
na internetovej stránke

15C/25/2010

a zverejnenie oznámenia v 4 číslach mesačníka magazínu Dopravné noviny
Transport a logistika, tiež doručenie oznámenia formou doporučeného listu žalobcovi, pričom znenie

ospravedlnenia žalovanej bližšie uviedol, za zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti, spôsobené
zadaním a zverejnením inzerátov prostredníctvom špedičnej databázy RaallTrans z 3.8.2009,
10.8.2009,15.8.2009 a z 27.8.2009, ktoré bližšie špecifikoval. Zároveň sa domáhal, aby súd žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000.- €, ako aj náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na požiadanie objednávateľa, ktorým bol CH.P. Ivanovich I.R. z

Ukrajiny, žalobca zadal žalovanej vykonanie prepravy s miestom nakládky v talianskych mestách San
Pietro di Cassale a Lecco a s miestom vykládky v Ivano-Frankovsku na Ukrajine s tým, že žalobca
sprostredkoval vykonanie tejto prepravy medzi objednávateľom a žalovanou. Poukázal na to, že časť
objednanej prepravy vykonáva žalovaná bez prepravného povolenia v medzinárodnej cestnej preprave,po naložení tovaru konala v rozpore s pokynmi na vykonanie prepravy, keď nevykonala jeho preclenie
v talianskom meste Trento, ale namiesto toho chcela zrejme tovar precliť v Čiernej nad Tisou, čo
sa jej nepodarilo a z toho dôvodu sa musela naložená súprava vrátiť späť z Čiernej nad Tisou do

Trenta, čím žalovaná nesplnila svoje povinnosti pri vývoze tovaru z Talianska na Ukrajinu, zavinila
zbytočné vykonanie prepravy rovnakého tovaru z Čiernej nad Tisou do Trenta v Taliansku a späť na
Ukrajinu, pričom nedodržala ani termíny nakládky a vykládky. Žalovaná tým postupovala pri vykonaní
prepravy prinajmenšom neštandardným spôsobom a vykonaním ďalšej prepravy spôsobila vznik ďalších
nákladov. Žalobca tvrdil, že objednaná preprava mala byť vykonaná na účet objednávateľa, avšak

žalovaná požadovala úhradu prepravy zo Sant Petra di Cassale a Lecca do Ivano-Frankovska od
žalobcu, navyše sa domáhala zaplatenia prepravy za trasu Čierna nad Tisou cez Trento do mesta Ivano-
Frankovska, hoci vykonanie tejto ďalšej prepravy nesúviselo so žiadnou ďalšou nakládkou.

Pokiaľ ide o zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, tvrdil, že 3.8.2009 prostredníctvom špedičnej
databázy RaallTrans bol prijatý a na internete zverejnený inzerát č. 1771617 v znení: „ R. Leinstein -

Reiner.....pod vod..... neplatic+ sľuby - SUD-nespolupr“, citoval znenie všetkých inzerátov označených
v petite žaloby, ktoré žalovaná uverejnila aj napriek výzve právneho zástupcu žalobcu zo 4.8.2009, aby
sa zdržala zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, ktorého sa dopustila zadaním a zverejnením
inzerátov z 3.8.2009, na výzvu žalovaná nereagovala a namiesto toho zadala do databázy RaallTrans
ďalšie inzeráty zasahujúce do práva na ochranu osobnosti žalobcu, aj po opätovnej výzve na zdržanie

sa zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu od jeho právneho zástupcu z 8.9.2009, čo potvrdil
prevádzkovateľ systému RaallTrans. Zadaním a zverejnením vyššie uvedených inzerátov žalovaná
neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keďže obsah každého predmetného
inzerátu je sugestívny, bez reálneho základu. Žalobca nebol povinný zaplatiť žalovanej cenu prepravy,
ktorej vykonanie si objednala iná osoba a ktorú žalobca iba sprostredkoval, preto nie je povinný znášať

náklady na prepravu zbytočne vykonanej, ktorú zavinila svojim konaním žalovaná, teda nedopustil sa
žiadneho podvodu. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie v inzerátoch, že nespolupracuje, vyhovára sa
a naťahuje čas. Skutočnosť, že v dôsledku konania žalovanej bola dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť
v spoločnosti znížená v značnej miere a že mu vznikla závažná ujma, odôvodňoval žalobca tým, že
zverejnenie predmetných inzerátov spôsobilo pokles dopytu po službách poskytovaných žalobcom a

prepravy, ktoré boli objednané v čase pred zverejnením

15C/25/2010

predmetných inzerátov, boli po ich zverejnení zrušené, v dôsledku čoho žalobca sa dostal do finančnej

tiesne, keď nebol schopný splácať leasingové splátky, ani výdavky na pohonné hmoty v lehotách
splatnosti, preto mu hrozili majetkové sankcie. Účelom inzerátov podľa žalobcu malo byť vyvolanie
predstavy o jeho platobnej neschopnosti a neserióznosti, nakoľko prepravcov, o ktorých je zverejnený
inzerát s obdobným obsahom, ako zadala žalovaná, považujú užívatelia špedičnej databanky za
nedôveryhodného obchodného partnera a odmietajú s ním spolupracovala tým žalovaná prakticky

znemožnila žalobcovi vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti v oblasti nákladnej cestnej dopravy.

V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že na základe objednávky zo dňa 25.5.2009 bola
uskutočnená preprava tovaru z Talianska na Slovensko a následne na Ukrajinu - Ivano-Frankovsk,
služby vyfakturovala faktúrami č. 163/2009 a č. 166/2009 spolu v sume 4.650.- €, ktoré napriek výzvam

žalobca neuhradil, az toho dôvodu bolo v databáze dopravcov a špeditérov Raall oznámené, že žalobca
neuhradil svoje pohľadávky vo výške 4.650.- €, splatné 24.6.2009. Databáza slúži k sprostredkovaniu
a uľahčeniu práce pri zadávaní prepráv a tiež poskytuje informácie o jednotlivých firmách, ktoré si
nesplnili svoje povinnosti. Žalobcu viackrát vyzývala na uhradenie faktúr a dňa 1.12.2009 podala
na Okresnom súde Košice II žalobcu o zaplatenie 4.650.- € s prísl. Navrhla pripojiť spis tunajšieho

súdu č.k.2C 134/2009 pre posúdenie, z akého obchodného vzťahu vznikla predmetná pohľadávka a že
tvrdenia žalobcu v žalobe sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalobu navrhla zamietnuť a priznať náhradu trov
konania. Ďalším podaním z 9.4.2010 predložila súdu inzercie z globálnej databázy RaallTrans zo dňa
1.4. a 6.4.2010, z ktorých vyplýva, že minimálne 80 % inzerátov obsahom zodpovedá ňou uverejneným
oznamom, ktoré sú absolútne bežné a nemôžu spôsobiť nemajetkovú ujmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, obsahom spisu Okresného súdu Košice II
sp. zn. 35Cb/60/2010, oboznámením sa s predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:Dňa 21.5.2009 vystavil žalobca pre žalovanú objednávku prepravy č. 210509/023 s dátumom nakládky
21.5.2009, miestom nakládky I- San Pietro di Cassale, Lecco pre príjemcu na Ukrajine - Ivano-

Frankovsku, v ktorej je uvedený dátum vykládky: čím skôr, cena prepravy 2.300.- €. V pokynoch je
uvedené: CMR z IT/ prechod Čierna nad Tisou - Užhorod, prepravné dokumenty vybaviť!!!!, platba po
dodaní potvrdených dokumentov do 21 - 30 dní na účet prevodom. Dňa 25.5.2009 žalobca opätovne
vystavil pre žalovanú objednávku prepravy č. 210509/023 s rovnakým miestom nakládky, príjemcom, s
dátumom vykládky čím skôr a rovnakým pokynom, ako v objednávke z 21.5.2009. Žalovaná faktúrou

č. 163/2009 fakturovala žalobcovi dohodnutú sumu 2.450.- € za prepravu kamiónom TV 661BF a
TV 787YD podľa objednávky č. 210509/023 a faktúrou č. 166/2009 vyúčtovala žalobcovi prepravu
kamiónom s miestom nakládky I - San Pietro di Cassale, Lecco 26.5.2009 z Čiernej nad Tisou a
miestom vykládky 30.5.2009 I - Trento - tovar k zacl. + UA - Ivano-Frankovsk vo výške dohodnutej
ceny za transport 2.200.- €, so splatnosťou 24.6.2009 u obidvoch faktúr. Listom zo 7.9.2009 žalobca
oznámil žalovanej, že započítava vzájomne splatné peňažné pohľadávky, a to pohľadávku žalovanej

na zaplatenie prepravného vo výške 2.450.- €, ktorú vyúčtovala fa č. 163/2009 a jeho pohľadávky za
obdobieod3.8.2009do7.9.2009vovýške2.999,85€,ktoroužalovanejvyúčtovalušlýzisk,lebouvedené
pohľadávky podľa neho zanikli započítaním do výšky, v ktorej sa vzájomne kryjú, teda do

15C/25/2010

výšky 2.450.- €, kedy sa stretli. Rovnako 7.9.2009 vrátil žalobca žalovanej fa č. 166/2009 z 3.6.2009 z
dôvodu, že k faktúre neboli doložené medzinárodné nákladné listy CMR a ďalšie doklady, potvrdzujúce
jej vykonanie. Zároveň uviedol, že vykonanie prepravy zavinila žalovaná v súvislosti s inou prepravou,
vyúčtovanou fa. č. 163/2009 z 3.6.2009, porušením povinnosti pri vývoze z Talianska na Ukrajinu.

Žalobca pred súdom zotrval na tom, že predmetnú prepravu iba sprostredkoval, že vykonanie prepravy,
ktorej cenu vyúčtovala fa. č. 166/09, zavinila žalovaná. Pokiaľ ide o záväzok vyplývajúci z fa č. 163/09,
ten zanikol započítaním. Tvrdil, že žalovanej dal pokyn, aby tovar bol preclený v talianskom meste
Trento, žalovaná však aj napriek tomu vydala pokyn, aby bol tovar preclený v Čiernej nad Tisou, čo

nebolo možné. Ťahač s návesom podľa neho nikdy nemal opustiť územie Talianska bez preclenia a
za to, aby vo vozidle pri preprave boli všetky doklady, potrebné na preclenie a na prechod cez štátne
hranice, zodpovedá vždy dopravca, t.j. v tomto prípade žalovaná. Objednávateľom prepravy z Talianska
na Ukrajinu bol prostredníctvom internetu zahraničný partner p. Ivanovich z Ukrajiny, na základe jeho
objednávky manželka žalobcu V. C., ktorá priamo vykonáva v jeho firme špedíciu, zadala ponuku na

vykonanie tejto prepravy na základe programu RaalTrans, na ktorú reagovala žalovaná a následne e-
mailom spolu s manželkou žalobcu jednali. Preprava prebehla a žalovaná sa domnievala, že žalobca
obdŕžal za túto prepravu peniaze od objednávateľa z Ukrajiny, čo sa ale nestalo. Žalobcovi mal zaplatiť
za vykonanie prepravy objednávateľ, avšak nastal problém kvôli dvom prepravám a komplikáciám
pre zaclenie. Tovar v čase opustenia územia Talianska sa mal zacliť, čo zabezpečuje podľa žalobcu

prepravca, t.j. žalovaná. Žalovaná však tovar nepreclila v Taliansku, ani v Čiernej nad Tisou, odkiaľ viedla
trasa, lebo sa to nedalo, preto sa musela nakládka vrátiť z Čiernej nad Tisou späť do Talianska, kde
už žalovaná dala tovar zacliť a následne bol odvezený až do miesta vykládky na Ukrajine. Tvrdil, že so
žalovanou sa dohodli na platení prepravy tak, že prvú prepravu zaplatí žalovanej on a za druhú prepravu
sa dohodnú, ale žalovaná zverejnila na programe RaalTrans, že je podvodník a neplatič (čo sa dozvedel

od iného klienta), napriek výzve jeho právneho zástupcu, aby stopla inzeráty, lebo poškodzujú meno
jeho firmy, žalovaná tak nepostupovala a tým mu znemožnila vykonávať túto činnosť, nemal finančné
prostriedky, ktorými by splnil svoje záväzky, aj voči žalovanej a zverejnením inzerátom mu vznikli
obrovské finančné komplikácie. Nezaplatil predmetnú prepravu žalovanej na základe zverejnenia týchto
inzerátov. Poukázal na to, že na špedičnej databáze RaalTrans je aj veľa podvodníkov, že žalovaná

mu znemožnila, aby bol platby schopným, pretože prestal vykonávať túto činnosť, klesol mu príjem,
nemohol platiť leasing vozidla, zobrali mu nákladné vozidlo a tým mu vznikla ďalšia škoda. Objednávateľ
z Ukrajiny mu neuhradil poskytnutú prepravu napriek výzve doporučeným listom a nakoľko sa preprava
nevykonalatak,akomala,prestalisnímkomunikovať.Uverejnenýmiinzerátmiboločiernenýnainternete
a odvtedy firmy, ktoré s nimi spolupracovali, odmietli s nimi spolupracovať.

Na výzvu súdu oznámila kontaktná databanka RaalTrans v Českej republike ohľadom predmetných
inzerátov, že každý užívateľ databanky RaalTrans má možnosť zadávať a prehliadať ponuky prepráv,
voľných vozidiel a inzercie a dáta sú dostupné iba pre vlastníkov uvedeného programu. Žalovanápomocou svojho programu zadala inzeráty, označené žalobcom, pričom inzerát zanikne buď zmazaním
zadávateľom alebo po uplynutí 90 dní. Aj firma žalobcu pomocou svojho programu zadala inzeráty v
auguste 2009 s označením“ F. - L. - P. P. D.I. z dôvodu 3. subjektu - overte si“. Inzercia je

15C/25/2010

vkladaná užívateľom v programe RallTrans a nie je možné využívať slová obsiahnuté v zozname
nepovolených slov, ktorý je súčasťou programu, medzi ne patria mimo iného: „neplatič, podvod, dlh“ a

desiatky ďalších. Inzeráty s týmito slovami sa nezobrazujú. Inzercia programu RaalTrans slúži firmám,
ktoré rôznymi spôsobmi si vymieňajú svoje skúsenosti. Predložili súdu aj uvedených 8 inzerátov
žalovanej s označením: R.Leinstein - Reiner sľuby+ SUD, p-o-z-o-r , nep-l-a-t-i-c, úhrada nikde,
výhovorky.

Svedkyňa V. C. - zamestnankyňa a zároveň manželka žalobcu pred súdom vypovedala, že v rámci

svojho pracovného zaradenia realizovala špedíciu, aj predmetnú prepravu tovaru, kedy jednala so
zástupcom žalovanej A. L., že prostredníctvom systému RaalTrans žiadala ukrajinská spoločnosť o
prepravu tovaru z Talianska a keďže v tom čase sa v Taliansku nachádzalo vozidlo žalovanej ako
dopravcu, ktorá zároveň aj akceptovala objednávku, realizovala sa preprava tovaru prostredníctvom
žalovanej.Tvrdila,ževodičažalovanejT.F.,J.A.L.oboznámilastým,žetovarjenutnéprecliťužvmeste

Trento v Taliansku, že nie je možné precliť tovar na hranici inde, ako v Taliansku, lebo ide o treťoštátnu
prepravu, kedy je tovar nutné zaclievať v krajine nakládky v zmysle medzinárodného dohovoru a colných
predpisov,ktorékaždýdopravcapozná,pretopodľanejžalovanávedela,žetentotovarjepotrebnézacliť
vTrente.Svedkyňatrvalanatom,žetelefonickýmkontaktomžalovanávedela,žemátovarzacliťvTrente
a pokiaľ bolo v objednávke uvedené prechod Čierna nad Tisou, tak len z dôvodu, že bežne to uvádzajú

dopravcom, pretože jazdia smerom na Užhorod cez Čiernu nad Tisou. Ak by tovar mali zaclievať v
Čiernej nad Tisou, bolo by to uvedené v objednávke, ale nemala to dôvod v danom prípade uvádzať,
lebo to tak nebolo. Poprela, aby dala niekedy pokyn žalovanej vykonať preclenie tovaru v Čiernej nad
Tisou. Vodič žalovanej Juraj Vago sa pokúšal o preclenie tovaru priamo v Čiernej nad Tisou, čo mu však
umožnené nebolo, lebo je to možné realizovať len v mieste nakládky, prípadne i v Čiernej nad Tisou,

avšak len v prípade, ak by pre dopravcu bolo v Taliansku vydané originálne splnomocnenie na preclenie
tovaru, ktoré však dopravca k dispozícii nemal. Tvrdila, že prvú objednávku vystavila 21.5.2009, kde
uviedla pokyn: CMR IT/prechod Čierna nad Tisou - Užhorod a prepravné dokumenty vybaviť!!! s tým
zámerom, že na Ukrajinu sa bežne chodí smerom na Čiernu nad Tisou a len v prípade, ak by mala
žalovaná originál splnomocnenia z Talianska a zloženú finančnú zábezpeku, mohla by zacliť tovar v

Čiernej nad Tisou. Pokyn v objednávke „Prepravné dokumenty vybaviť!!“ mal znamenať, že doklady pre
preclenie majú byť vybavené už v Taliansku. Nakoľko sa mal dopravca vyhrážať, že tovar v Čiernej nad
Tisou vyloží a dodanie tovaru urgoval i zmluvný partner žalobcu z Ukrajiny, pod tlakom týchto okolností,
kedy sa žalovaná dožadovala stojného za víkend, poslala svedkyňa druhú objednávku, ktorej jediným
účelom bola nutnosť vykonania opätovnej prepravy z Čiernej nad Tisou do Trenta, kde sa mal tovar

zacliť a následne realizovať prepravu z Trenta na Ukrajinu, k čomu následne aj došlo. Žalovaná podľa
svedkyne porušila medzinárodný dohovor CMR tým, že tovar nepreclila v Taliansku, preto sa nedodal
včas na Ukrajinu, za čo podľa nej zodpovedá prepravca, lebo žalobca to len sprostredkoval, že žalovaná
to účtovala žalobcovi, ako to aj bolo dohodnuté, žalobca ďalej posunul tovar na Ukrajinu, avšak doposiaľ
nedostal peniaze z Ukrajiny a musel ich vymáhať. Chybou žalovanej bolo to, že pri nakládke nemala

povolenie, ale až po naložení tovaru a po opustení Talianska. Ak nemala žalovaná povolenie, tak priamo
od miesta nakládky mala mať originál splnomocnenia, ktoré malo byť nahlásené v Čiernej nad Tisou na
colnom úrade so zloženou zábezpekou, aby sa tovar mohol zacliť na slovenskom území. Ak by takého
splnomocnenie plus zábezpeku žalovaná mala, alebo s ňou

15C/25/2010

disponovala, vtedy by sa tovar dal zacliť na Slovensku v Čiernej nad Tisou. Na preukázanie vplyvu
zverejnených inzerátov na podnikanie žalobcu svedkyňa C. uviedla, že nevie predložiť k tomu listinné
dôkazy, pretože stalo sa to buď telefonicky alebo jednoducho prestali dopravcovia s nimi komunikovať.

Spoločnosť Eger- logistika, pre ktorú mali realizovať prepravu, v dôsledku zverejnenia predmetných
inzerátov mala o žalobcovi pochybnosti a od prepravy odstúpila. Tvrdila, že zverejnené inzeráty narušili
rodinný život žalobcu, pretože museli čeliť nepríjemným telefonátom pri podnikaní a mali doma kvôli
tomu so žalobcom hádky.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že od r.2000 podniká a vykonáva aj medzinárodnú nákladnú
dopravu, že firma žalobcu si objednala u nej prepravu tovaru z Talianska na Ukrajinu, ktorú zrealizovali

podľa objednávky žalobcu, v ktorej boli presne zadané pokyny, kde je prechod a kde sa majú vybaviť
prepravné dokumenty, čo aj telefonicky oznámila jej synovi - A. L., ktorý ako hlavný špeditér realizoval
túto prepravu pani C., že s tovarom prišli na Slovensko a potom sa preprava realizovala späť
do Talianska, pretože tovar nebol zaclený na pokyn p. C. v Taliansku (telefonicky, aj objednávkou),
ale tovar sa mal zacliť v Čiernej nad Tisou. Pani Leinsteinová bola aj osobne vo firme žalovanej,

kde sa dojednávali podmienky, aj cena prepravy, ktorú mal platiť žalobca, lebo on bol pre žalovanú
objednávateľom prepravy a nie príjemca tovaru z Ukrajiny. Prechod v Čiernej nad Tisou nie je a pokiaľ
to bolo uvedené v objednávke, tak jasne pre žalovanú zadala U.. C. pokyn, že tam je potrebné vybaviť
prepravné dokumenty o zaclení tovaru. Prepravca si nemôže sám vybrať miesto zaclenia, miesto
zaclenia nevyplýva zo žiadneho predpisu, ale záleží od pokynu objednávateľa ( aj keď zvyčajne sa má
tovar zacliť v štáte, z územia ktorého pochádza tovar) a v danom prípade bol konkrétny pokyn, že v

Čiernej nad Tisou a nie v Taliansku sa má zacliť tovar a podľa toho pokynu objednávateľa žalovaná aj
postupovala. Podľa nej bol chybný pokyn zo strany žalobcu ako objednávateľa, že prepravné dokumenty
sa majú vybaviť v Čiernej nad Tisou, inak by dopravca do Čiernej nad Tisou vôbec nešiel, lebo tam
nie je prechod a túto cestu vykonal zbytočne. Považovala za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že časť
prepravy vykonala bez prepravného povolenia, lebo jednorazové prepravné povolenie zo dňa 22.5.2009

mala a na základe tohto povolenia mohli vstúpiť na územie Ukrajiny. Podľa prvej objednávky bola
platba za prepravu dohodnutá telefonicky s p. C. v sume 2.300.- € a podľa dohody a objednávky
aj vyfakturovala cenu prepravy žalobcovi, ktorú ale žalobca v lehote splatnosti neuhradil. Aj keď p.
Leinsteinová zaslala žalovanej doklad s ospravedlnením, že neskôr uhradia faktúry za prepravu, ani po
urgencii žalovanej, keď stále mali výhovorky, aby počkala žalovaná, k realizácii platby doposiaľ nedošlo.

Inzeráty uverejnené v databáze RaalTrans zadával Š. A.Á. L. na pokyn žalovanej z dôvodu, že firma
žalobcu si objednala prepravu, ale záväzok zaplatiť cenu prepravy si neplnila. Do inzerátu nezadala nič,
čo by nebolo pravdivé, keď žalobca neuhradil cenu za prepravu, aby sa vyvarovali ostatní dopravcovia
spolupráce so žalobcom, pričom v databáze RaalTrans sú zadávané dopravcami inzeráty s úmyslom
varovať iné firmy pred neplatičmi, ktoré po určitej lehote vymazujú z databázy, pretože databáza sa

doplňuje o ďalšie inzeráty. K tvrdeniu žalobcu, že po uverejnení predmetných inzerátov odmietali s
ním spolupracovať užívatelia špedičnej databázy, žalovaná uviedla, že už pred vykonaním predmetnej
prepravy v osobnom rozhovore sa žalobca a jeho manželka sťažovali, že je ťažké začať podnikať, že
si vzali kamión cez leasingovú spoločnosť za účelom realizácie prepráv a už vtedy nemali vyťaženie
toho kamióna.

15C/25/2010

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval v konaní na to, že v zmysle § 24 písm.
b/ zák. č. 168/96 Z.z. je dopravca povinný mať doklady potrebné na prejazd cez štátnu hranicu už pri
začatí vykonávania prepravy vo vozidle. Žalovaná na to reagovala tým, že povolenie v čase prejazdu
vozidla cez štátnu hranicu (v čase preclenia) tovaru už mala, inak by nemohla zrealizovať prepravu na
Ukrajinu, že tovar podľa faktúry bol naložený 21.5.2009 v Taliansku, minimálne 2 dni trvala preprava na

Slovensko a 22.5.2009, t.j. nasledujúci deň bolo už vydané povolenie, ktoré je potrebné v čase preclenia
tovaru. Pani C. mylne na objednávku uviedla, že tovar sa má zacliť v Čiernej nad Tisou a žalovaná ako
prepravcanemôžesvojvoľneísťnacolnýúrad,ktorýsisamavyberie,aleriadisapokynmiobjednávateľa.

Z výsluchu svedka F. B. pred dožiadaným súdom v Galante vyplynulo, že svedok nepoužíva špedičnú

databázu RaalTrans, ale považoval za prirodzené, že informácie uvedené v špedičných databázach
majú podstatný vplyv na prevzatie vykonania prepravy od konkrétneho obchodného partnera. V čase
vstupu do obchodného vzťahu so žalobcom nemal vedomosť o zverejnených inzerátoch a nikto ho ani
nekontaktoval ohľadom dôveryhodnosti a platobnej schopnosti žalobcu. Svedok vyjadril názor, že dobrá
povesť žalobcu v dôsledku zverejnenia predmetných inzerátov určite utrpela, aj keď nie u neho, ani v

jeho okolí u iných podnikateľov.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/60/2010 súd zistil, že ako svedok bol
vypočutý vodič žalovanej T. F., ktorý na pojednávaní 27.4.2001 uviedol, že pracoval pre žalovanú vobdobí od 2 - 9/2009 ako vodič, že v danom prípade naložil tovar v Taliansku a na základe pokynu svojho
zamestnávateľa - žalovanej, prešiel s tovarom do Čiernej nad Tisou, kde sa mal tovar precliť, k čomu
však pre neexistenciu splnomocnenia na zaclenie tovaru nedošlo, preto opätovne na telefonický pokyn

zamestnávateľa sa s vozidlom a tovarom vrátil do Talianska do miesta nakládky, kde sa tovar preclil a
opakovane zrealizoval trasu z Talianska na Ukrajinu.

Tvrdenie tohto svedka potvrdil aj svedok A. L., ktorý osobne dojednával za žalobcu P. V. C. prepravu
tovaru z Talianska na Ukrajinu, pričom na základe telefonického pokynu V. C. oboznámil vodiča T. F., že

preclenie sa nevykoná v Taliansku, ale v Čiernej nad Tisou. Potvrdil, že na základe vlastných skúsenosti
v prípade prepravy tovaru na Ukrajinu bolo preclenie nutné vykonať v mieste nakládky, avšak vzhľadom
na spomenutý U. V. C. pri tejto preprave sa takto nepostupovalo.
Telefonicky s p. C. dohodli v danom prípade miesto nakládky v Taliansku, miesto vykládky na Ukrajine
a telefonicky dohodli vyclenie v Čiernej nad Tisou. Upozornil pritom U.. C. dopredu, že povolenie pri
nakládke nemajú, že ho bude mať až na Slovensku, napriek tomu si objednala u žalovanej prepravu a

dohodli sa na zaplatení ceny prepravy žalobcom. Na pohyb po štátoch EÚ sa nevyžaduje povolenie,
ale na vstup na Ukrajinu áno, o čom U.. C. vedela a súhlasila s tým, že povolenie bude až pri zaclení
tovaru v Čiernej nad Tisou. Ak v objednávke uviedla prechod Čierna nad Tisou, a tam žiaden prechod
nie je, len colnica, pričom svedkovi telefonicky zadala pokyn, že má ísť do Čiernej nad Tisou a tam zacliť
tovar, že nebude problém, keď príde bez povolenia, tak on zadal pokyn vodičovi T. F. a odovzdal mu až

na hraničnom prechode v Slovenskom Novom Meste povolenie od Krajského úradu dopravy v Prešove,
vodič s tým povolením šiel na

15C/25/2010

zaclenie do Čiernej nad Tisou, tam na colnom úrade odmietli tovar zacliť, aj keď p. C. telefonicky svedka
uzrozumela s tým, že je to vybavené, že zaclia tovar v Čiernej nad Tisou na colnici. Keď to nebolo možné,
p. C. svedkovi oznámila, že zaplatí prepravu s tým istým tovarom naspäť do Talianska a vyložení na
Ukrajine. Písomne to ale nepotvrdila. Svedok trval na tom, že p. C. mu telefonicky zadala pokyn ako
špeditérka žalobcu, že má zacliť tovar v Čiernej nad Tisou, preto on nemohol ísť nikde inde, lebo inak

by porušil dohodu o mieste zaclenia a z prepravy by mal 50 % dole. Podľa telefonickej dohody mu to
stačilo, že tovar sa má precliť v Čiernej nad Tisou a nepovažoval za nutné telefonicky to upresňovať, ak
v objednávke bolo uvedené Prechod Čierna nad Tisou. U. C. po tom, keď vodičovi v Čiernej nad Tisou
na colnici odmietli zacliť tovar, oznámila svedkovi, že poplietol to zákazník z Ukrajiny, ale je ochotný
zaplatiť prepravu naspäť do Talianska na zaclenie tovaru a dovoz na Ukrajinu a na to vyhotovila aj

druhú objednávku s tým, že zaplatí žalobca cestu z Čiernej nad Tisou do Talianska a späť. Po vykonaní
prepravy pani C. bola na firme žalovanej v Trebišove a uviedla, že nie je problém s celou cenou prepravy,
že Ukrajinci platia, preto jej žalovaná verila a nezobrali od nej ani zálohu, vozidlo žalovanej vykonalo
prepravu tovaru až na Ukrajinu, následne vyfakturovali cenu prepravy, čakali však viac mesiacov na
platbu, preto svedok využil databázu RaalTrans, ktorá je pomocná pre dopravcov a osobne zadal

inzeráty, pričom vychádzal zo znenia tisíce iných inzerátov, ktoré sú tam zverejnené, každá s rovnakým
slovami - pozor, podvod, ktoré nepovažuje za závažné, nakoľko ak sa žalobca na papieri zaviazal, že
zaplatí cenu prepravy a nezaplatil, tak to považuje svedok za podvod, pretože žalobca podľa neho šiel
do prepravy s tým, že podvedie žalovanú od začiatku a že nezaplatí vôbec za prepravu. Zo skúsenosti
má svedok vedomosť, aj keď niektorí dopravcovia písomne oznámia dôvody, prečo neplatia za prepravu,

tak aj tak to nezaplatia, čo sa stalo aj v prípade žalobcu. Inzerátmi iba chránil iných dopravcov, aby
nenaleteli žalobcovi tak, ako žalovaná. Na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že dopravca je povinný
mať vo vozidle doklady potrené na prejazd vozidla cez štátnu hranicu, argumentoval svedok tým, že
štátne hranice v EÚ nie sú, t.j. hraničné prechody, až hraničný prechod Užhorod, ktorý je mimo EÚ, preto
povolenie vodič nemusel mať k dispozícii, keď opúšťal Taliansko. Prepravu uskutočnila žalovaná podľa

dohodnutých podmienok, objednávky a telefonického dohovoru s p. Leinsteinovou, ktorá podľa dohody
mala aj zaplatiť prepravu, pretože jej boli predložené medzinárodné nákladné listy (CMR), kde je jasná
pečiatka odosielateľa, aj potvrdenie o preclení tovaru na colnici a prechod na Ukrajinu.

Svedkyňa W. L. vypovedala, že v r. 1997- 2010 vykonávala špedíciu, ktorá je založená na dôvere, kde

objednávka sa realizuje telefonicky, čo je riziko podnikania, že niekedy podľa nej pomôžu rýchlejšej
úhrade inzeráty v databáze RaalTrans, ktoré často upozorňujú na neplatičov. S menom žalobcu ako
neplatičom sa v tejto databáze nestretla, ani s ním nespolupracovala, ale žalovaná jej realizovala
niekoľko prepráv. Nemala vedomosť o tom, aby s firmou žalobcu odmietli spolupracovať iné firmy kvôliinzerátom.Svedkyňasavyjadrilavšeobecnektreťoštátnymprepravám,žefirmavyvážajúcatovarsirieši
zaclievanie a dopravca len plní úlohu podľa objednávky s miestom určenia zaclenia. Pri vývoze tovaru
z Talianska nie je pravidlom, že sa tovar zaclieva v Taliansku, pretože môže sa zacliť aj na Slovensku,

pokiaľ je to dohodnuté s colným úradom, pričom prepravné povolenie musí mať dopravca so sebou až na
Ukrajine. Firma vývozcu určuje miesto zaclenia na konkrétnej colnici alebo môže ponechať odosielateľ
zaclenie na dopravcu. Dopravcu vôbec nemusí zaujímať miesto, kde sa tovar zaclí, pretože to určuje
odosielateľ a jeho pokyn je uvedený

15C/25/2010

v objednávke, aj pokiaľ ide o prepravu tovaru do tretích krajín na základe CMR (medzinárodný nákladný
list). Svedkyňa potvrdila, že na objednávke žalobcu z 21.5.2009 nie je uvedené, kde sa má tovar
zacliť, len určený hraničný prechod Čierna nad Tisou, teda miesto zaclenia si mohli dohodnúť telefonicky
a prechod Čierna nad Tisou neznamená, že k zacleniu malo dôjsť k Čiernej nad Tisou. Svedkyňa

potvrdila, že dopravcovia postupujú pri zaclení a vyclení tovaru na základe dohody v objednávke. Z tejto
objednávky sa logicky podľa pokynu Prechod: Čierna nad Tisou sa dá pochopiť, že colnica v Čiernej nad
Tisou, ale chýba tam miesto zaclenia tovaru a celý problém je v tom, že jednoznačne v objednávke malo
byť uvedené a dohodnuté, kde sa má tovar zacliť. Pokiaľ v predmetnej objednávke nebolo uvedené,
kto je platcom prepravy, tak jednoznačne je ním ten, kto vydal objednávku.

Súd ako predbežnú otázku v konaní posudzoval, či žalovanej vzniklo alebo nevzniklo vo vzťahu
k žalobcovi právo na zaplatenie ceny prepráv vyúčtovaných faktúrami č. 163/2009 a 166/2009. Z
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 35Cb/60/2010 zistil, že súd o úhrade predmetných faktúr za
vykonanúprepravutovaruzTalianskanaUkrajinurozhodolrozsudkomzodňa9.9.2013tak,žežalobcovi

(v postavení žalovaného) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej (v postavení žalobcu) sumu 2.450.- € s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.6.2009 do zaplatenia.

Tunajší súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci o tejto otázke
v uvedenom obchodnom spore, a to aj z dôvodu, aby nedošlo k rozdielnemu posúdeniu rovnakých

skutkových okolností pri preprave tovaru v rámci dvoch súdnych sporov. Prihliadal aj na vyjadrenia
Colného úradu v Košiciach a v Michalovciach k postupu pri preclení tovaru pri preprave medzi
TalianskomaUkrajinou,ktorýupravujeNariadenieradyč.2913/1992(ďalejlenColnýkódex),Nariadenie
komisieč.2454/93,zák.č.199/2004Z.z.(Colnýzákon),zák.č.11/1975Zb.,Dohovoroprepravnejzmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) a Dohovor z 20.5.1978 o spoločnom tranzitnom

režime. Colný úrad Košice uviedol, že z hľadiska postupu pri preclení tovaru prevážaného z Talianska na
Ukrajinu je tovar spoločenstva (v tomto prípade s pôvodom v Taliansku) prepustený do colného režimu
vývoz na colnom úrade, ktorý je zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad miestom, kde vývozca pôsobí
alebo kde sa tovar balí alebo nakladá na vývoznú prepravu (takýto colný úrad môže byť v rámci celej
EÚ). Následne je deklarovaný tovar vyvážaný cestnou dopravou do tretej krajiny ( v tomto prípade na

Ukrajinu) po trase Taliansko - Vyšné Nemecké, miesto dodania na Ukrajine. V rovnakom kontexte na
dopyt súdu na uvedené otázky zodpovedal i Colný úrad Michalovce a v predmetnom konaní aj Finančné
riaditeľstvo SR, že v zmysle čl.790 Colného kódexu spoločenstva je možné vývozné vyhlásenie predložiť
ktorémukoľvek colnému úradu v príslušnom členskom štáte, t.j. aj na Slovensku. Jasne Finančné
riaditeľstvo SR konštatovalo aj to, že pri zadávaní dopravy medzi objednávateľom a dopravcom by mali

byť jasne uvedené aj pokyny ohľadom colného prerokovania tovaru, čo v danom prípade objednávka
žalobcu neobsahuje. Spravidla dopravca nie je zodpovedný za splnenie colných formalít a postupuje v
súladespokynmizadávateľaprepravy.AjČesmadSlovakianavýzvusúdu predložilodbornévyjadrenie,
z ktorého je zrejmé, že ak dopravca nedisponoval treťoštátnym prepravným povolením alebo povolením
CEMT, mohol tovar nakladať v Taliansku a až na Slovensku vybavovať zaclenie tovaru, pretože bolo

možné doviezť v tom čase tovar z ktorejkoľvek členskej krajiny EÚ na Slovensko bez colných dokladov
a tovar mohol opustiť územie Talianska bez zaclenia. Uvedené preukazuje

15C/25/2010

skutočnosť,žežalovanánepochybila,akotvrdilžalobca,vtom,žejejvodičnemalvčasenakládkytovaru
povolenie, ktoré je potrebné v čase preclenia tovaru.S poukazom na ust. čl.1,4 a 5 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave (ďalej len Dohovor CMR), § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, ust. § 24
písm.b)zákonač.168/1996Z.z.ocestnejdoprave,súdzaujalnázor,žezmluvuoprepravevecijemožné

zásadne uzavrieť len s dopravcom, že žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu s ukrajinským partnerom,
pre ktorého mal obstarať prepravu veci. Jednalo sa tak o vzťah medzi príkazcom - ukrajinským
partnerom a žalobcom - zasielateľom. Nakoľko v zmysle ust. § 605 ods. 2 Obchodného zákonníka použil
žalobca ako zasielateľ na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), vznikol aj medzi
ním a žalovanou zmluvný vzťah, charakterizovaný ako zasielateľská zmluva, kde žalobca vystupoval

už v pozícii príkazcu a žalovaná v pozícii zasielateľa. Z takéhoto právneho postavenia pre účastníkov
konania vyplývali práva a povinnosti vymedzené v ust. § 601 a nasledujúceho Obchodného zákonníka
a v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinnom v čase rozhodnom.

Z vykonaných dôkazov súd považoval za preukázané, že žalovaná prevzala tovar v Taliansku s tým,
že do miesta vykládky ho prevezie pri preclení v Čiernej nad Tisou. Nakoľko sa jej to nepodarilo,

opätovne absolvovala trasu z Čiernej nad Tisou do Talianska, kde tovar preclila a dokončila prepravu
tovaru na Ukrajinu. Medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či preclenie tovaru sa malo
uskutočniť pri prvej nakládke tovaru v Taliansku alebo až následne v Čiernej nad Tisou. V tomto
smere účastníci konania zhodne poukazovali na objednávky, ktoré vystavil žalobca, avšak ktoré z
hľadiska tam uvedených pokynov vysvetľovali rôzne. Poznámka CMR z IT/ prechod Čierna nad Tisou

- Užhorod, Prepravné dokumenty vybaviť, žalovaná vysvetľovala tak, že to malo znamenať preclenie
tovaru v Čiernej nad Tisou, naproti tomu žalobca tak, že pokyn znamenal zabezpečenie dokumentov
žalovanou na plynulý prechod štátnou hranicou Čierna nad Tisou - Užhorod. Uvedený rozpor vo výklade
tohto pokynu sa súdu nepodarilo odstrániť ani vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov, kde
zamestnanci žalovanej interpretovali otázku preclenia tovaru tak, že pokyn na preclenie v Čiernej nad

Tisou mal byť daný telefonicky zo strany V. C., zamestnankyne žalobcu najskôr A.Š. L., zamestnancovi
žalovanej a následne tento mal telefonicky s miestom preclenia oboznámiť vodiča vozidla T. F..
Uvedenú skutočnosť však vo svojej svedeckej výpovedi V. C. poprela. Za tohto stavu súd vychádzal
pri posudzovaní práv a povinností účastníkov konania zo všeobecných ustanovení upravených v cit.
ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zasielateľskú zmluvu, ako aj z ustanovenia §

24 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a mal za to, že žalovaná ako zasielateľ bola
povinná pri vykonávaní prepravy postupovať s vynaložením odbornej starostlivosti a dojednať spôsob a
podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu. Žalovaná bola síce povinná plniť
pokyny príkazcu, avšak zároveň bola povinná i príkazcu upozorniť na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov,
prípadne na ich nedostatok. Ak takéto pokyny žalovaná nemala, bola povinná požiadať príkazcu o

ich doplnenie. Vychádzajúc z obsahu výpovede svedkov A. L. a T. F., ako aj obsahu listín vyplynulo,
že prepravu z krajín Spoločenstva na Ukrajinu vykonávala žalovaná ako svoju ťažiskovú činnosť so
znalosťami, ktoré sa viazali i na preclenie tovaru na uvedenej trase. Ak teda žalovaná mala pochybnosť
o prípadných pokynoch týkajúcich sa preclenia tovaru, bola v zmysle vyššie uvedených ustanovení
zákonov

15C/25/2010
povinná požiadať žalobcu ako príkazcu o ich doplnenie, resp. poukázať na nedostatky týchto pokynov.
Ak teda žalovaná, resp. jej zamestnanci mali resp. mali mať vedomosť o spôsobe zaclenia tovaru pri
preprave z Talianska na Ukrajinu, mali uvedeným spôsobom postupovať, resp. bolo potrebné v konaní

preukázať, že žalobca trval na nesprávnych, či neúplných pokynoch i potom, čo ho vyzvali na ich
odstránenie, či doplnenie. V tomto smere však žiadne dôkazy zo strany žalovanej, ktoré by preukázali
takýto postup, označené ani predložené neboli. Súd mal za to, že žalovanej vznikol nárok na odplatu
zmluvne dohodnutú vo výške 2.450 € z titulu prepravy, ktorá bola vymedzená faktúrou č. 163/2009, ktorú
ani žalobca nečinil spornou a v časti o zaplatenie sumy 2.000 € na základe faktúry č. 166/2009, súd

žalobu zamietol vzhľadom na záver o preprave, ktorá bola vykonaná naviac žalovanou bez zavinenia
žalobcu.

V prejednávanej veci po posúdení predbežnej otázky (zhodne s názorom súdu v uvedenom obchodnom
spore), že žalovaná mala nárok na zaplatenie ceny jednej prepravy tovaru od žalobcu vo výške 2.450

€, pričom splatnosť tohto záväzku nastala podľa predmetnej faktúry č.163/2009 dňom 24.6.2009, ale
v lehote splatnosti žalobca túto sumu neuhradil, z toho je nepochybné, že sa stal dlžníkom žalovanej,
ktorá ak uvedenú skutočnosť následne až dňa 3.8.2009 zverejnila na internete v databáze RaalTrans,
zverejnila tak informáciu, ktorá mala právny základ a bola pravdivá, hoci len čiastočne čo do výšky ceny.Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach

chránených úst. § 11 a nasl. Občianskeho zákonnika (OZ), t.j. mal difamačnú povahu.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie, ktoré zasahuje právo cit. ust., pričom je
bez významu, či pôvodca si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo nebol, resp. či konal alebo
nekonal v úmysle ohroziť zákonom chránenú osobnosť fyzickej osoby.

Zákonná úprava v ust. §13 OZ upravuje predpoklady zodpovednosti za neoprávnený zásah do
osobnostnýchpráv,ktorýmisú:1.neoprávnenýzásahdochránenéhovšeobecnéhoosobnostnéhopráva
navrhovateľa, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť navrhovateľa, 2. nemajetková
ujma, za ktorú sa považuje ujma na osobnosti navrhovateľa v jeho fyzickej, psychicko-morálno-sociálnej
integrite, ktorá spočíva v znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti alebo v inej závažnejšej

ujme, kde nepostačuje morálna satisfakcia, 3. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a
nemajetkovou ujmou.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa
zásahov do práva na ochranu osobnosti a zabezpečiť odstránenie konkrétne uvedených inzerátov z

databázy RaalTrans a po súhlase žalovanej so späťvzatím žaloby v tejto časti, súd konanie v zmysle §
96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil, pričom k späťvzatiu došlo z dôvodu, že v krátkom období po podaní žaloby
na súd neboli už zrejeme tieto inzeráty zverejnené a tak odpadol dôvod pre žalobcu trvať na uložení
tejto povinnosti žalovanej.

Súd hodnotil dokazovanie podľa ust. § 132 O.s.p. v tom smere, či v prejednávanej veci sú
splnené zákonné predpoklady na konštatovanie zodpovednosti žalovanej za neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobcu a dospel k záveru, že nejde v danom prípade o také

15C/25/2010

správanie žalovanej, ktoré by bolo neoprávneným zásahom. Informácia žalovanej o žalobcovi ani v
jednom vytýkanom inzeráte v databáze RaalTrans nepriniesla totiž pre jej čitateľov nepravdivé tvrdenie.
Ak žalovaná v inzerátoch upozornila na to, že žalobca je neplatič, fakticky išlo o pravdivú informáciu,
pretože žalobca skutočne nezaplatil žalovanej cenu za prepravu, t.zn. že nevykreslila týmto slovom

osobu žalobcu nedôvodne ako neplatiča, ale v súlade so skutočnosťou, pretože neplatičom bol, a
to v čase zadania inzerátov dňa 3.8.2009, aj v čase zadania posledného inzerátu dňa 27.8.2009.
Žalobca nesporne zadal žalovanej objednávku na prepravu tovaru, dohodol sa na zaplatení ceny za
prepravu žalovanej, ale po zrealizovaní prepravy v súlade s jeho pokynmi fakturovanú cenu nezaplatil
žalovanej ani v lehote splatnosti a ani doposiaľ, aj keď táto povinnosť mu vznikla ( skutkový stav

zistený vyššie). Z toho je logicky možné považovať jeho správanie ako obchodného partnera za
nezodpovedné a neseriózne. Použitie expresívnych slovných spojení, ako pod-vod, ktoré v sebe zahŕňa
aj prenesený význam slova: klamstvo, prípadne finančný podvod, ako sám žalobca použil výraz v
oznámení dopravcom zo dňa 3.7.2009, (resp. dohoda, sľub, že uhradí bez problémov cenu prepravy,
ale následne dohodu nedodrží) prípadne neserióznosť, nepoctivosť v obchodnom styku, nie je potom po

zohľadnení všetkých okolností danej veci možné považovať za neoprávnený zásah do práv žalobcu, ak
ho označila žalovaná dôvodne za neplatiča, ktorý sľubuje, vyhovára sa, ale neplatí, preto aj slovo SUD
neznamená automaticky, že už sa vedie súdne konanie ako následok neplnenia zmluvnej povinnosti, ale
tu sa dá vyvodiť aj to, že súdnou cestou to skončí a pod., pričom informovala o tom žalovaná pravdivo
aj iných dopravcov v databáze RaalTrans s úmyslom vystríhať ich pred obdobným neplnením zmluvnej

povinnosti zo strany žalobcu, ak stratila k nemu dôveru.

Z obidvoch objednávok vyplýva dohodnutá cena prepravy a napokon aj sám žalobca , aj svedkyňa C.,
pred súdom potvrdili, že žalobca s určitosťou vyplatí žalovanej jednu cenu prepravy tovaru z Talianska
až na Ukrajinu, čo však nesplnil ani doteraz tvrdiac už, že nie je povinný nič žalovanej uhradiť. Aj keď

sa žalobca ospravedlnil dopravcom vykonávajúcim prepravu pre objednávateľa na trase IT - UA na
základe jeho sprostredkovania oznámením z 3.7.2009, že sa posúva pre finančný podvod platba za
vykonané prepravy, ktorá bude s omeškaním, nemohol žalobca spravodlivo žiadať od dopravcov, t.j.
aj od žalovanej, aby vyčkávali na vyplatenie ceny za vykonanú prepravu až do vyriešenia tejto prežalobcu citlivej záležitosti, do neurčitej doby. Žalovaná prepravu tovaru pre žalobcu nesporne vykonala,
ale žalobca v lehote splatnosti cenu prepravy neuhradil, preto sa nedopustila žalovaná žiadneho
neoprávneného zásahu do práv žalobcu chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Všetky inzeráty, ktoré žalovaná

uverejnila o žalobcovi v databáze RaalTrans obsahovali pravdivé tvrdenie o tom, že žalobca je neplatič,
pričom tieto informácie uverejnila primeraným a obvyklým spôsobom, rovnako, ako sú uverejňované
množstvá ďalších inzerátov v databáze RaalTrans, ktorá na ten účel aj dopravcom slúži. Aj keď inzeráty
obsahovali cenu 4.650.- €, v čase ich uverejnenia boli už splatné obidve faktúry za spornú prepravu, z
čoho zrejme žalovaná aj vychádzala a tento údaj obsiahnutý v inzerátoch, (aj keď čiastočne nesprávny),

nebol podľa názoru súdu sám o sebe spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti.
Použité slovné spojenia v inzerátoch ako výhovorky, nespolupráca, pod- vod, neboli pravdu skresľujúce,
pretože žalovaná sa mohla dôvodne domnievať na základe všetkých zistených skutočností, že žalobca
jej riadne zaplatí cenu obidvoch prepráv tovaru, tak ako prisľúbil, čo napokon nesplnil a tým v skutočnosti
„oklamal, žalovanú, ktorá celú záležitosť následne musela riešiť cestou súdu a napokon minimálne v
časti jej nároku bola aj úspešná, takže súd prihliadal na to, že v porovnaní s inými obdobnými

15C/25/2010

inzerátmi v databáze RaalTrans nemožno považovať inzeráty zverejnené žalovanou o žalobcovi za
necitlivé a neprimerané danej situácii. Súd vzal do úvahy aj to, že aj keď sporné inzeráty obsahovali

okrem mena žalobcu slovné spojenia ako: SUD- pozor, výhovorky, nespolupr., tieto boli používané v
uvedenej databáze bežne, denne stovky takýchto inzerátov sa uverejňovalo v tejto databáze, pričom
ich pôsobenie bolo dá sa povedať krátkodobé ( najdlhšie po dobu 90-tich dní, kedy sa automaticky
vymazávajú z databázy).

S prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za ktorej došlo k zverejneniu týchto inzerátov, kedy je určujúca
intenzita, povaha a spôsob zásahu, trvanie a šírka ohlasu, súd dospel k záveru, že v danom prípade
neišlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Na základe hodnotenia vykonaného
dokazovania a zistených skutočností súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa domáhal žaloba uložiť
žalovanej povinnosť ospravedlniť sa mu za zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti zverejnením

oznámenia po dobu 60 dní od doručenia doporučeného listu žalobcovi ospravedlnením v znení, ako
uviedol v petite žaloby, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o neoprávnených zásahoch do
osobnostných práv žalobcu zo strany žalovanej. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že žalobca
v lehote splatnosti nezaplatil žalovanej cenu za prepravu tovaru (aj keď v nižšom rozsahu ako uviedol
informáciu v predmetných inzerátoch), ale táto informácia bola pravdivá a mala právny základ, v

dôsledku toho nemohlo ani dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu. Okrem toho žalovaná
podala v inzerátoch informáciu o žalobcovi nie hanlivo a poškodzujúco na odbornej povesti, preto
neprichádza do úvahy zverejnenie ospravedlnenia žalovanej žalobcovi tak, ako sa žalobca domáhal.

Podľa ust.§ 13 ods.1až 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Náhrada nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy prípade, pokiaľ zadosťučinenie poskytnuté iným
spôsobom nie je postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby

alebo jej vážnosť v spoločnosti. Náhrada nemajetkovej ujmy sa poskytuje v peniazoch. Výšku náhrady
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Čo sa týka preukázania intenzity zásahu, spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý má preukázať,
aké následky mu neoprávneným zásahom vznikli. Dokazovanie následkov má význam predovšetkým v

prípade, pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako v danom prípade.

Vychádzajúc z dôkaznej situácie, kedy žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, aby
bola v značnej miere znížená dôstojnosť jeho osoby a vážnosť osoby, ľudskej dôstojnosti a jeho
mena zverejnením označených inzerátov, alebo aby mu vznikla závažná ujma následkom zverejnenia

týchto inzerátov, súd žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Peňažné zadosťučinenie
(materiálna satisfakcia) prichádza totiž do úvahy len v tých prípadoch, kde došlo k nemajetkovej ujme
závažne (citeľne), postihujúcej dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti a podmienkou jej
poskytnutia je skutočnosť, že neoprávneným zásahom došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnostifyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti a tieto skutočnosti preukázané neboli ani predloženou
elektronickou

15C/25/2010

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právna zástupkyňa žalovanej si uplatnila trovy právneho zastúpenia za 16 úkonov právnej služby v
celkovej výške 1.886,65 €.

Aj keď advokátka zastupujúca žalovanú trovy konania vyčíslila, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať
správnosť vyčíslenia trov a priznať jej ich v prislúchajúcej výške.

Súd priznal žalovanej účelne vynaložené trovy konania na obranu žalovanej, a to za 13 úkonov
právnejslužby(prevzatiezastúpenia,vyjadreniekžalobe,účasťnapojednávaniach23.4.2010,3.6.2011,
21.9.2011, 9.11.2011, 9.3.2012, 12.6.2013, 25.9.2013 a 11.12.2013, za vyjadrenia zo 17.5.2010,
31.8.2010 a 11.4.2013), z toho všetky úkony po 91,29 eur( ako si uplatnila žalovaná z hodnoty sporu

2000 eur), okrem vyjadrenia k odvolaniu proti uzneseniu o prerušení konania, za ktorý patrí odmena v
1-ici, t.j. 45,64 eur, k týmto úkonom režijný paušál 5x po 7,21 eur, 3x po 7,41 eur, 1x 7,63 eur a 4x po
7,81 eur, t.j.1.238,27 eur, k tomu 20% DPH vo výške 247,65 eur, t.j. trovy právneho zastúpenia žalovanej
advokátkou vo výške 1.485,92 eur, v zmysle ust. §§ 10 ods. 1,14 ods. 1 písm.a/b/c/,16 ods. 3 a 18 ods.
3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Vo vyčíslení trov právneho zastúpenia uplatnila si právna zástupkyňa žalovanej aj odmenu za vyjadrenie
z 9.4.2010, ktorým len predložila súdu inzerciu z databázy RaalTrans (aj keď dňa 1.4.2010- krátko
predtým predložila vyjadrenie k žalobe) a s týmto úkonom mohla a mala predložiť listiny. Náhradu trov
za uvedený úkon súd žalovanej nepriznal, keďže toto podanie nepovažoval za účelne vynaložené trovy

konania. Doručenie listín súdu po tom, čo už bolo podané advokátkou písomné vyjadrenie vo veci pár
dní predtým 1.4.2010, považuje súd za nehospodárne a nelogické. Vyjadrenie z 18.4.2013 tiež nebol
potrebný a účelný úkon, keďže v ňom žalovaná iba doplnila údaje, ktoré neuviedla súdu vo vyjadrení
z 11.4.2013, čo mala a mohla zaslať naraz, za ktorý úkon jej odmena bola priznaná súdom. Ani za
vyjadrenie z 2.9.2010 súd nepriznal žalovanej odmenu vzhľadom na to, že ide o duplicitný a rovnaký

úkon ako dňa 31.8.2010 - vyjadrenie k odvolaniu proti uzn. o prerušení konania, za ktorý odmena už
bola priznaná. Iný úkon z 2.9.2010 zo spisu nevyplýva.

Trovy právneho zastúpenia žalovanej predstavujú spolu sumu 1.485,92 eur, ktorú je povinný žalobca
ako neúspešný v konaní nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Heleny Knopovej,

advokátky v Košiciach, v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

15C/25/2010

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.