Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/326/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613226235
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613226235.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

Profi Credit Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanej: T.. V. I.,
G.. XX.XX.XXXX, K. A., E. XXX/XX, o zaplatenie 1 144,27 eur eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu istinu 1 144,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.5.2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.8.2006 uzavrel so žalovanou Zmluvu o

revolvingovom úvere č. 8000053420, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1 864,17 eur.
Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške po
99,58 eur. Na základe žiadosti žalovanej sa dohodli na odklade splátok č. 13, 14, 15 a tieto mali byť
splatené ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr bol zo strany žalovanej podaný ďalší odklad splátok, na
základe čoho došlo k odkladu splátok č. 19, 20, 26, 27, 34, 35, ktoré mali byť splatené ako splátky č.
40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok
úveru už pri splátke č. 7, do uplatnenia práva žalobcu na okamžitú splatnosť úveru napokon uhradila
sumu 3 038,09 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 40 o viac ako tri mesiace, preto

si žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala uhradiť sumu 1 144,27
eur dňa 5.5.2010.

Súd vo veci vydal dňa 24.9.2013 pod č. 9Ro/1798/2013-29 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná
podala v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedla, že tunajší súd zastavil exekučné konanie vo veci dlhu
voči žalobcovi, preto opakovaný návrh považuje za neprijateľný.

Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju
neprítomnosť žalobca písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu. V písomnom vyjadrení k odporu žalobca

uviedol, že uznesenie o zastavení exekučného konania nadväzovalo na uznesenie, ktorým tunajší súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to z dôvodu, že rozhodcovské konanie
malo prebehnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok nebol
posúdený ako spôsobilý exekučný titul, potom nemôžu byť s ním spojené účinky pripisované právnouúpravou právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu. To znamená, že rozhodcovský rozsudok nie je
prekážkou na prejednanie a rozhodnutie o podanom návrhu v tomto konaní.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobcom uzavrela dve zmluvy o revolvingovom úvere.

Žalobcom poskytnuté úvery sa snažila riadne splácať. Následne mala určité finančné problémy a preto
viackrát požiadala žalobcu o odklad splátok. Dodatky k zmluve, ktorými jej bol povolený odklad splátok
uzatvárala v pobočke žalobcu, kde bola upozornená na to, že poplatok za povolenie odkladu predstavuje
výšku jednej splátky. Ďalej uviedla, že voči nej boli vedené dve exekučné konania, ktoré boli zastavené,
pričom v oboch prípadoch bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s tým uviedla, že

žalobca vedel o nedoplatkoch na úveroch už v roku 2010, keďže aj rozhodcovské rozsudky sú z roku
2010. Z toho dôvodu uplatnila aj námietku premlčania žalobcovho návrhu.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalovanú, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

Dňa 31.8.2006 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000053420,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 864,17 eur. Žalovaná sa zmluvne zaviazala

poskytnutý úver vrátiť v 36 mesačných splátkach po 99,58 eur t.j. spolu sa zaviazala žalobcovi vrátiť
sumu 3 584,88 eur. Dodatkami k Zmluve o revolvingovej pôžičke zo dňa 23.4.2008, 22.12.2008 a
12.8.2009 sa zmluvné strany dohodli na odklade splátok č. 19, 20, 26, 27, 34, 35 s tým, že podľa
splátkového kalendára k poslednému dodatku posledná splátka č. 51 bola splatná dňa 16.12.2010.

Dňa 19.4.2010 žalovaná prevzala oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru zo dňa 31.3.2010, podľa

ktorého uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré
sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Z prehľadu splátok uhradených žalovanou mal súd preukázané, že žalovaná na základe Zmluvy o
revolvingovej pôžičke č. 8000053420 zaplatila doposiaľ žalobcovi sumu 3 039,09 eur.

Zo spisu tunajšieho súdu č. 10Er/480/2012 bolo zistené, že dňa 18.6.2012 bola na tunajšom súde

podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného - žalobcu
v tomto konaní proti povinnej - žalovanej v tomto konaní. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
sp. zn. RK-1548/10-Ek zo dňa 24.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2012. Uvedeným
rozsudkom bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 2 099,63 eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 6.6.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49,79 eur. Z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že žaloba bola podaná na rozhodcovskom súde dňa 20.6.2010.
Rozhodcovský súd rozhodoval na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 8000053420 uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 31.8.2006. K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
predložená aj uvádzaná zmluva č. 8000053420 z 31.8.2006. Uznesením č. 10Er/480/2012-18 zo dňa
11.7.2012 tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia

uznesenia bolo zistené, že dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka,
na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc bola posúdená ako neplatná. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2012 a následne uznesením č. 10Er/480/2012-25 zo dňa
18.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2012 bolo exekučné konanie zastavené.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinnému k 31.8.2006 t.j. v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinnému k 31.8.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnému k 31.8.2006, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods.3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Žalobca návrhom na začatie konania si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 144,27
eur pozostávajúcej zo sumy 546,79 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť úveru a sumy 597,48 eur
predstavujúcu odmenu za povolenie odkladu splátok. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola dňa 31.8.2006 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000053420,
ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú)zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo
pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalovaná ako nepodnikateľ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k

ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex
specialis. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 258/2001 Z.z.,
použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka. Súd preto vzťah účastníkov
konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi.

Dokazovaním mal súd preukázané, že o nároku žalobcu z vyššie uvedenej Zmluvy o revolvingovom
úvere bolo už rozhodnuté a to Rozhodcovským rozsudkom č. RK-1548/10-EK dňa 24.6.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2012. Napriek tomu, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté
vo veci tých istých účastníkov, jednalo sa o rovnaký predmet konania a rovnaký skutkový stav, existenciu
tohto rozhodnutia súd nepovažoval za prekážku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3
O.s.p. a preto konanie zo strany súdu nebolo zastavené. Rozhodcovský rozsudok nemožno považovať

za prekážku res iudicata z dôvodu, že bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a teda
rozhodca, ktorý rozsudok vydal nemal právomoc vo veci konať. Neplatnosť rozhodcovskej doložky, na
základe ktorej rozhodca rozhodol bola konštatovaná v konaní tunajšieho súdu č. 10Er/480/2012.

Žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania žalobcovho nároku. V danej veci platí všeobecná 3-
ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď žalobca mohol právo vykonať po prvý krát

t.j. od 5.5.2010. Dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celej jeho
pohľadávku ku dňu 4.5.2010. Prvý krát sa teda mohol domáhať jeho zaplatenia už od 5.5.2010. Návrh
na začatie konania bol zo strany žalobcu podaný dňa 15.8.2013 t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd sa
zaoberal aj otázkou spočívania premlčacej doby počas trvania rozhodcovského konania. Toto konanie
začalo na návrh žalobcu zo dňa 20.6.2010 a rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

12.1.2012. Súd má za to, že počas uvedeného obdobia však nedošlo k spočívaniu premlčacej doby a
to práve z dôvodu, že rozhodca v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc o návrhu
žalobcu konať. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka pritom premlčacia doba neplynie vtedy, ak veriteľ
uplatní právo súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Rozhodcu,
ktorý vydal rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za orgán príslušný na rozhodnutie o nároku

žalobcu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nárok žalobcu
je premlčaný. Žalobca si teda na súde uplatnil premlčanú pohľadávku, žalovaný sa premlčania dovolal
a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Napriek tomu súd uvádza, že aj v prípade, že nárok žalobcu by nebol premlčaný, jeho návrh je
nedôvodný. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 31.8.2006 má síce všetky náležitosti v zmysle § 4

zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase jej uzavretia, avšak ročná percentuálna miera nákladov (ďalej
RPMN) je v zmluve uvedená nesprávne a to v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. V zmluve je
uvedená RPMN za úver vo výške 58,76 %. Podľa prepočtu RPMN podľa prílohy zákona č. 258/2001
Z.z. RPNM v skutočnosti predstavuje 61,44 % a to pri výške úveru 1 864,17 eur, 36 mesačných
splátkach po 99,58 eur, kedy žalovaná za úver vrátane úrokov a nákladov uhradí sumu 3 584,88 eur.

Skutočnosť, že zmluva síce obsahuje údaj RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa
treba vyhodnotiť tak, ako keby v zmluve RPMN uvedená nebola a to i s ohľadom na to, že klamlivé
alebo nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôže mať za následok splnenie
si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z..
Uvedenie nesprávneho (nepravdivého) údaju RPMN v spotrebiteľskej zmluve má potom za následok,

že spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo preukázané, že
žalovaná zaplatila žalobcovi doposiaľ sumu 3 038,09 eur. je teda zrejme, že zaplatila celý jej poskytnutý
úver (aj odmenu za povolenie odkladu splátok). Keďže vzhľadom na uvedené platí, že úver bol
poskytnutýžalovanejbezúročneabezpoplatkovnávrhneboldôvodnýasúdhoiztohtodôvoduzamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Náhradu trov konania žalobcovi
nepriznal, keďže nemal v konaní úspech. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto
o nej súd poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhoduje len

na návrh, nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.