Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204389
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712204389.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu F. K.,

H.. XX. XX. XXXX, C. XXX XX T., B. D. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou,
advokátkou, so sídlom 960 01 Zvolen, Bystrický rad č. 453/77, proti žalovanej F.N. K., H.. XX. XX. XXXX,
C. P. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o. so sídlom
Námestie SNP č. 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o určenie dedičského práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ýzaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej trovy konania vo výške 512,39

€ do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd určil, že je dedičom po poručiteľke X. K., Q.. F., H.. X. X. XXXX,
naposledy bytom T., Z.. Q. Č.. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa XX. X. XXXX. Súčasne žiadal priznať
náhradu trov konania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, priestupkovými spismi, spisom 22D/71/2011

Okresného súdu Zvolen, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

UznesenímOkresnéhosúduZvolenčíslokonania22D/71/2011zodňa12.1.2011vspojenísuznesením
Okresného súdu Zvolen číslo konania 22D/71/2011 - 42 zo dňa 21. 12. 2011 súd uložil žalobcovi
- účastníkovi konania, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na Okresnom
súde Zvolen žalobu, že je dedičom po poručiteľke. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. 2. 2012.
Poručiteľkou v konaní bola X. K., Q.. F., H.. X. X. XXXX, H. C. T., Z.. Q. XXXX/XX, matka žalobu, ktorá

zomrela dňa 20. 4. 2011 so zanechaním listiny o vydedení a závetu.

Notárskou zápisnicou spísanou na notárskom úrade A.. Ž. C. dňa XX. X. XXXX pod číslo H. XX/XXXX,
H. XXXXX/XXXX spísala X. K., Q.. F., H.. X. X. XXXX N., C. T., Z.. Q. XXXX/XX ako účastníčka listinu
o vydedení a závet. Touto listinou o vydedení a závet po zrelom uvážení bez akéhokoľvek nátlaku z
vážnej a slobodnej vôle žiadala, aby bola spísaná listina o vydedení, ktorou v súlade s ustanovením §
469 ods. 1, písm. a), b), d) Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu z dedenia po jej smrti vydeďuje

svojho jediného potomka - syna F. K., Q.. K., H.. XX. X. XXXX, C. T., P. XXXX/XX. Svojho syna vydeďuje
z dedenia po jej smrti z toho dôvodu, že viac ako 15 rokov sa ňu ako o matku nezaujíma, nespýta sa,
ako sa má, či jej niečo netreba pomôcť, či nepotrebuje lekársku starostlivosti, teda ako o matku sa o ňu
vôbec nezaujíma. Jej snahou stále bolo s ním udržiavať kontakt, ale žiaľ, kontakt s ňou on neudržiaval,ale iba jeho manželka a jej vnučky. Vydeďuje ho aj z toho dôvodu, že hlavnou príčinou jeho správania
je požívanie alkoholu, ktoré rozbilo nielen jeho manželstvo, ale aj vzťah s jeho deťmi a vzťah k nej ako
k matke. Jej syn si od nej požičiaval peniaze a tie jej nevrátil ani raz. Preto sa rozhodla z dedenia po

jej smrti ho v plnom rozsahu vydediť. V bode 2 listiny bol spísaný závet, ktorou X.O. K., Q.. F., H.. X. X.
XXXX, C. T., Z.. Q. XXXX/XX po zrelom uvážení bez akéhokoľvek nátlaku z vlastnej, vážnej a slobodnej
vôle pre prípad svojej smrti všetok svoj majetok, ktorý vlastní, všetky osobné cenné veci, nehnuteľnosti -
byt číslo X, na S. poschodí, vchod č. XX, ktorý vlastní v celosti a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom vo veľkosti XXXXX/XXXXXX,

ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v bytovom dome, ul. Z.. Q.T. K. Č. XXXX postavená na parcele C-
KN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zapísané v LV číslo XXXX katastrálne územie T. pod
C. XX, zapísané na jej mene a pozemky zapísané v LV číslo XXXX katastrálne územie T. pod C. XX
zapísané na jej mene pre prípad jej smrti zanecháva svojej vnučke F. K., Q.. K., H.. XX. XX. XXXX,
C. T., P. XXXX/XX v celosti. Zároveň jej zanecháva všetko bytové zariadenie nachádzajúce sa v byte
ako aj prípadne všetok ďalší majetok, ktorý ku dňu jej smrti bude vlastniť. Keby ju jej závetná dedička

predumrela, všetok jej testovaný majetok zanecháva jej sestre K. K. v celosti. Očakáva, že takto určená
závetná dedička sa o ňu až do jej smrti riadne postará a vystrojí jej pomerom primeraný pohreb. V časti II.
sa v listine konštatuje, že bolo predložené potvrdenie praktického lekára pre dospelých Z.. R. D. zo dňa
X. X. XXXX, podľa ktorého je účastníčka zdravotne spôsobilá vykonávať všetky administratívne úkony.
Uvedené potvrdenie bude založené k originálu listiny. V časti III. sa uvádza, že toto je jej posledné vôľa

a praje si, aby po jej smrti bola riadne vykonaná. Zápisnica bola podpísaná notárkou a účastníčkou.

Z výpovede žalobcu a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní súd zistil, že tento až v dedičskom konaní
zistil, že ho matka, s ktorou mal vrúcny vzťah mala vydediť. Neveril, že závet bol z jej hlavy a že ho
matka podpísala. Podľa neho nebol daný žiadny dôvod preto, aby ho vydedila. Poprel, že by sa 15 rokov

o ňu nestaral, chodil k nej jedenkrát do týždňa podľa potreby aj častejšie. Robil nákupy, zabezpečovala
rôzne opravy, všetko, čo chcela. Matka bola sebestačná, varila a prala si sama, nebola teda na pomoc
odkázaná. Keď ho požiadala, bol s ňou viackrát na ošetrení u lekára. Trval na tom, že s matkou mal
úplne bežné príbuzenské vzťahy až do jej smrti. Poprel, že by trvale viedol neusporiadaný život v čase
vydedenia a že by bola preukázaná jeho závislosť na omamných látkach. Taktiež nebolo preukázané,

že by sa vyhýbal práci a zabezpečoval si financie nečestným spôsobom, akým je napríklad páchanie
trestnej činnosti. Navyše dôvod vydedenia uvedený vo vydeďovacej listine je nedostatočne časovo a
miestne špecifikovaný, nedostatočne konkrétne rozvedený tak, aby ho bolo možné akokoľvek v konaní
rozvádzať a jeho dôvodnosť preukazovať. Žiadal zohľadniť, že hoci trpel alkoholizmom, v priebehu tohto
konania podstúpil liečbu, ubytoval sa v ubytovni, brigádnicky vykonáva rôznu prácu a nie je možné

usudzovať, že by trvalo viedol neusporiadaný rodinný život a už vôbec sa tak nestalo v roku 2010, kedy
ešte s matkou obývali spoločnú domácnosť. Nebolo tiež preukázané, že by si požičiaval peniaze od
matky, práve naopak to bol on, kto jej požičal peniaze, keď ho o to poručiteľka požiadala. Trval tiež na
tom, že poručiteľka by z jej vlastnej vôle a iniciatívy ako svojho syna nikdy nevydedila, pretože mu stále
hovorila,žepreprípadsvojejsmrtisaonehonebojí,keďžezdedíponejakojedinýdedičbyt.Akbyajbolo

pravdivé tvrdenie, že sa vyjadrila tak, že chce byt prenechať žalovanej, tak to mala nepochybne urobiť za
života a keďže byt vnučke nedarovala, nakladala so svojim majetkom pre prípad smrti prostredníctvom
vydeďovacej listiny, avšak bez naplnenia zákonných dôvodov vydedenia nemôže byť žalobca z dedenia
spravodlivo vylúčený. Taktiež mal za to, že nebolo v konaní nepochybne preukázané, že by sa nesprával
takým spôsobom, aby to odporovalo dobrým mravom a malo to akýmkoľvek spôsobom poručiteľku

zasahovať a spôsobiť jej citovú ujmu.

Žalovaná a jej právny zástupca na pojednávaní trvali na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie skutočností uvedených v žalobe. Myslí si, že v prvom rade sa zabúda na celkom jasnú
a jednoznačnú vôľu poručiteľky urobenú formou notárskej zápisnice. Samotná poručiteľka iniciovala

takýto vážny krok pre dôvody, ktoré sú v listine úplne jasne uvedené. Ak niekto vydeďuje svojho
vlastného syna z dôvodu, že hlavnou príčinou jeho správania je požívanie alkoholu, takýto úkon je
dostatočne špecifikovaný. Požívanie alkoholu žalobcom bolo preukázané vykonaním protialkoholických
liečení, žalobca bol okrem toho sankcionovaný za vážny priestupok, t.j. vedenie motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu. Bolo tiež preukázané, že práve požívanie alkoholu žalobcom rozbilo nielen jeho

manželstvo, ale aj vzťah s deťmi. Taktiež z jeho viny bol s ním ukončený pracovný pomer, čím sa
zbavil možnosti zárobku, čo nesvedčí o tom, že by viedol usporiadaný rodinný život. Pokiaľ svedkovia
žalobcu tvrdili opak, namietal, že sú buď blízkymi rodinnými príslušníkmi, alebo priateľmi, alebo sú
v rámci trestných oznámení v rôznom procesnom postavení voči žalovanej. Okrem toho svedkoviaQ. sú potencionálni dedičia a môžu na výsledku sporu majetkovo participovať, teda sa nejedná o ich
objektívne výpovede. Poukázali tiež na rozvodový spis žalobcu a matky žalovanej, z ktorého vyplýva
jednoznačný záver o požívaní alkoholických nápojov zo strany žalobcu, čo nesvedčí o usporiadanom

rodinnom vzťahu. Nesvedčí o tom ani tá skutočnosť, že hoci bol žalobca jediným synom poručiteľky
nemal kľúče od jej bytu, nezabezpečil jej hrobové miesto, nepodieľal sa finančne na pohrebe, pričom
vo všetkých takýchto prípadoch hral hlavnú úlohu alkohol, ktorý požíval. Taktiež žalobca nepreukázal,
že by chodieval s poručiteľkou na nákupy, dokonca ani v čase, keď bola na jeho pomoc odkázal jej
nepomohol so žiadnymi opravami. Fakticky sa o jeho matku starala a zabezpečovala starostlivosť jeho

dcéra, t.j. žalovaná.

Svedkyňa A.. Ž. C., H., na pojednávaní uviedla, že listina o vydedení, ktorá jej bola predložená k
nahliadnutiu na jej podrobnosti si vzhľadom na dátum, kedy bola spísaná už nepamätá. Vo všeobecnosti
môže povedať, že keď príde každý občan k nej, je jej povinnosťou ho vybaviť. V každej takejto veci pri
spísaní listiny o vydedení si vyžiada od občana potvrdenie od lekára, že je spôsobilý na právne úkony.

Nie je to povinné zo zákona, ale žiada ho z toho dôvodu, aby bola jednak chránená ona, nemusela
byť vystavená takýmto súdnym konaniam, ale je to aj na samotnú ochranu občana, s ktorým sa listina
spisuje. O obsahu tejto listiny je poznámka v samotnej listine. Okrem toho sa pýta informatívne občana
na rôzne okolnosti, napríklad dátum narodenia, aby si overila, či sa vie orientovať. Keďže bola notárska
zápisnica spísaná, zrejme sa jej nejavila menovaná ako nespôsobilá spísať notársku zápisnicu. Vylúčila,

že by notárska zápisnica nebola spísaná s osobou, ktorá o jej spísanie požiadala, vždy overuje túto
osobu z občianskeho preukazu. Taktiež vylúčila, že by dotyčná nepodpísala listinu o vydedení a závet.
Tento sa vyhotovuje elektronickou formou a posiela sa hneď do registra závetov hneď, ako je spísaná
a podpísaná listina.

Svedkyňa D. Z. potvrdila, že poručiteľka bola jej dobrá suseda a potvrdila tiež, že k nej chodila žalovaná.
Občas stretla na schodoch aj žalobcu. Zdravotný stav poručiteľky bol dobrý aj v roku 2011. Keď sa s ňou
rozprávala pýtala sa jej, na koho ide byt prepísať, povedala jej, že na F., lebo keby ho dala na syna, boli
by bezdomovci. Čo sa týka návštev lekára, potvrdila, že videla žalovanú, keď prišla za poručiteľkou, išli k
lekárovi, ale aj poručiteľka sama chodila k lekárovi a keď nevládala, prišla žalovaná s autom a k lekárovi

ju odviezla. Potvrdila tiež, že poručiteľka sama chodila na nákupy, či jej chodil niekto iný nakupovať,
nevedela uviesť. Čo sa týka pohrebu, myslí si, že ho vybavovala žalovaná. Keď žalovaného stretla na
schodoch, bol triezvy. Dvakrát bola poručiteľka na dovolenke so žalovanou. Mala tiež vedomosť o tom,
že poručiteľka si vypila, išla napríklad na pivo, nemala však vedomosť o tom, že by mala z toho nejaké
zdravotné problémy. Asi tak 4 krát za pol roka videla poručiteľku opitú. Potvrdila tiež, že so sestrou sa

poručiteľka nejako neráčila, nenavštevovali sa, navštevovala ju jedna pani zo T. S., jej meno nevie S
tou sa chodili aj prechádzať.

Svedkyňa Z. C., kolegyňa poručiteľky potvrdila, že boli dobré kamarátky, naposledy bola s poručiteľkou
asi tri týždne pred jej smrťou. Prečo sa rozhodla vydediť svojho syna, nevedela uviesť, ani sa o tom

nikdy nerozprávali. Menovaná jej hovorila, že sa jej často krúti hlava, mala bolesti v rukách a chrbte,
nezistila však, že by mala nejaké problémy po psychickej stránke. Niekedy nechodila vonku práve preto,
že sa jej krútila hlava. Spomínala, že občas F. príde, viac spomínala svoju vnučku o tom, ako chodila
do školy a podobne. Nerozprávali sa spolu o tom, či jej niekto z účastníkov chodí pomáhať, alebo s
ňou k lekárovi. Keď občas išli spolu na pivo, alebo dve, opitú ju nevidela. Stretli sa spolu asi dvakrát od

roka. Pred ňou sa nesťažovala na príbuzných. Čo sa týka žalobcu, tohto spomínala málo. Najčastejšie
sa stretávala s Z. Š..

Svedkyňa P. K., bývalá manželka žalobcu a matka žalovanej potvrdila, že k poručiteľke mala na začiatku
trvania manželstva veľmi dobrý vzťah, potom po 10-15 rokoch sa tento vzťah narušil aj z toho dôvodu,

že bola ovplyvňovaná druhou rodinou. Pred smrťou zašla k poručiteľke s dcérou vtedy, keď bolo treba
jej niečo pomôcť, alebo mala nejaký sviatok. Potvrdila, že poručiteľka mala zdravotné problémy, krútila
sa jej hlava, bola slabá, ale nebola nepríčetná. Dalo sa s ňou rozprávať, nevládala si len navariť, preto
jej doniesli aj polievku. Hovorila jej svokra o tom, že keď veľakrát chcela, aby jej žalobca niečo urobil,
buď nemal na to čas, keď za ním išla do krčmy, poslal ju preč. Teda pomáhala jej prevažne žalovaná

so svojim priateľom. S poručiteľkou sa nerozprávala o tom, prečo vydedila svojho syna. Potvrdila tiež,
že poručiteľka si určite vypila, keď ju niekto prišiel pozrieť, sem-tam si dala aj sama pivo, nebolo
to však pravidelne. Finančné záležitosti ohľadom pohrebu vybavovala ona s dcérou. Keď prišiel po
smrti poručiteľky navrhovateľ, opýtal sa len, či skapala na prechlastanie. Bolo im ľúto, že sa takto osvojej matke vyjadroval. Keď mu povedala, že treba vybavovať pohreb a ostatné náležitosti, povedal, že
nemôže, že ho bolia rebrá. Trvala na tom, že žalobcu prepustili zo zamestnania z dôvodov požívania
alkoholickýchnápojov.Bolnezamestnanýasiodroku2009,potomužrobillennadohodu.Určiteneviedol

usporiadaný život. Keď začal piť, pil aj 3-4 mesiace vkuse. Z jeho správania sa k matke mala taký dojem,
že ju ignoruje a neváži si ju. Jeho matka ho napriek tomu mala rada, bála sa však, že príde, keď videla,
ako často pije, nechcela ho k sebe pustiť, lebo čo mu dala peniaze, tieto jej nevrátil. Keď k nej prišiel a
nenaliala mu, bol k nej agresívny. Neotvárala mu ani dvere.

Svedok R. Č., priateľ žalovanej potvrdil, že dosť často chodili k poručiteľke, mohlo to byť aj trikrát do
týždňa so žalovanou a to nielen na návštevy, ale robil jej aj nákupy, vozil ju k doktorovi. Aj keď mala
nejaké sviatky, niekedy tam bol aj žalobca, podľa neho tam chodil, len keď bol nejaký sviatok. Čo sa
týka ich vzájomného vzťahu tvrdil, že poručiteľka mala narušený vzťah k svojmu synovi, prečože ju
nenavštevoval a mala výhrady k tomu, že pil. Nevedel o tom, že by niekedy doniesol poručiteľka pri
sviatkoch nejaký darček. O poručiteľku sa starala vnučka a jej mama. Vedel o tom, že mala v úmysle

poručiteľka vydediť svojho syna, lebo to pred ním spomínala, že dá byt F., lebo sa bojí, že by byt
nedopadol dobre. Z nákladov pohrebu, ktoré predstavovali asi 800,- € prispel žalobca sumou 50,- €
pohrebnej službe za kyticu.

Svedkyňa K. C. trvala na tom, že poručiteľka dosť často chodila k nim na návštevu a pred ňou vždy v

dobrom spomínala svojho syna, t.j. žalobcu. Keď mu zavolala, syn prišiel, zobral jej veci. Koľkokrát sa
všetci traja rozprávali v meste. Vzťah medzi nim bol podľa jej názoru dobrý. Poručiteľku videla mesiac
pred smrťou, vôbec jej nespomínala, že by chcela niečo robiť so svojim bytom, ani jej nespomínala, že by
chcela svojho syna vydediť. So žalovanou sa stretla trikrát, jedenkrát v obchode, druhýkrát na pohrebe
a tretíkrát po pohrebe. Pred smrťou sa jej poručiteľka nejavila takou, že by nevedela o sebe, alebo čo

sa deje, vždy sa správala tak, ako predtým. Čo sa týka starostlivosti, poručiteľka bola úplne sebestačná,
vedela si všetko zabezpečiť, vedela si tiež uvariť. Príležitostne na oslave si vypila, ale ona sama jej nikdy
nenalievala. Kto sa o ňu staral, prípadne s ňou chodieval na návštevy k lekárovi, nevedela nič, pretože
tak, ako už uviedla, bola poručiteľka sebestačná.

Svedkyňa A. Q., sestra poručiteľky potvrdila, že sa dosť často stretávali, do roku 2007, kým pracovala,
chodievala sestra za ňou aj do práce. Pred smrťou ju videla v nedeľu, alebo v pondelok, javila sa jej
malátnejšia. Tri, štyrikrát do týždňa chodila poručiteľka do mesta stretávala sa s kamarátkami, bola
úplne sebestačná. Nepotrebovala žiadnu pomoc. V poslednej dobe dosť často popíjala. Ako dlho to bolo
pred smrťou nevedela uviesť, ale bolo to už dávno. So synom mala poručiteľka dobrý vzťah, pred ňou

nespomínala, že by ho chcela vydediť. Čo sa týka vnučky, spomínala, že mala na ňu zlosť, že keď sa
jej sľúbila že príde na obed a poručiteľka navarila, vnučka neprišla. Vzťahy v rodine boli dobré. Žalobca
podporoval finančne aj svoju matku. Na druhej strane, pokiaľ stretla vnučku, čo ona videla, vždy vnučka
od poručiteľky pýtala peniaze. Na návštevu k doktorke K., kde chodievala asi dvakrát do roka ju vodil syn.
Na niektoré návštevy u lekárov, iných lekárov chodila s ňou ona. Nevidela, že by vnučka s ňou k lekárovi

išla. Podozrievala vnučku z toho, že jej zmizli peniaze a bolo to práve po návšteve tejto vnučky. O tom,
že žalobca finančne podporoval svoju matku vie z toho, že po otcovi zdedil garáž, ktorú dal do prenájmu
a mal z toho pravidelný príjem. Dával svojej matke peniaze, či to bolo pravidelne a v akej sume, nevedela
uviesť. Potvrdila tiež, že pohreb zabezpečovala dcéra žalobcu, lebo žalobca nemal auto k dispozícii.

Svedok S. S. potvrdil, že poznal poručiteľku asi 18 rokov, naposledy ju videl asi dva týždne pred smrťou,
keď ju stretol na ulici. Javilo sa mu, že mala psychické problémy, nadávala na celý život. Videl na nej, že
nie je v poriadku. Pila veľa, ale vtedy, keď ju videla naposledy, vypité nemala. K žalobcovi mala dobrý
vzťah, pokiaľ ide o vnučku, tú bližšie nepozná. Syn chodil za ňou do práce. Bolo to v rokoch 2002 -
2004. Posledné dva roky pred smrťou vídal poručiteľku, že chodila sama k lekárovi, nevidel na nej, že

by potrebovala od niekoho v tomto smere pomoc. Poručiteľka si od neho požičiavala peniaze, preto sa
domnievala, že mala finančné problémy. Požičiavala si tak 20,- €, vždy mu peniaze vrátila.

Svedok X. U. uviedol, že zamestnával poručiteľku na polovičný úväzok ako upratovačku, naposledy u
neho pracovala v roku 2004, potom ju už nevídal. Za tie roky, čo pre neho pracovala chodieval za ňou

pravidelne syn v sobotu a v nedeľu, išlo o pravidelné návštevy v roku 2004.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:Rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania 17C/108/2009 - 19 zo dňa 22. 9. 2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 21. 10. 2009 bolo manželstvo P. K., H.. XX. X. XXXX B. F. K., H.. XX. X. XXXX
rozvedené. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že

odporca často holduje alkoholu, pričom nie je ochotný začať protialkoholické liečenie a navrhovateľka
uviedla, že mu neverí, že prestane piť, keďže to sľuboval už v minulosti. Súd z toho dôvodu manželstvo
rozviedol. Navrhovateľka okrem iného v rozvodom konaní uvádzala, že mal odporca v každej práci
problém s alkoholom, preto vždy prišiel o prácu. Keď si vypil, správal sa násilne, v dôsledku čoho
bola viackrát nútená pre jeho vyčíňanie volať políciu. Odporca na pojednávaní uviedol, že to, čo uviedla

navrhovateľka je pravda s tým, že ona mu kradla peniaze, je však ochotný prestať piť alkohol.

Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Zvolen súd
zistil,že žalobcasadopustilpriestupkuatoneuposlúchnutiavýzvypolicajtapodrobiťsadychovejskúške
na zistenie prítomnosti alkoholu v jeho organizme, za čo mu bola uložená okrem iného sankcia zákaz
činnostiviesťmotorovévozidlonadobu12mesiacov,tedaod29.5.2009,kedymubolzadržanývodičský

preukaz do 29. 5. 2010. Menovaný dňa 16. 12. 2009 požiadal o upustenie zvyšku trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlo, čo Dopravný inšpektorát ORPZ Zvolen menovanému vyhovel a dňa 21. 12. 2009
menovanému vrátil jeho zadržaný vodičský preukaz. Čo sa týka vodičského oprávnenia do dňa podania
správy nebola vykonaná žiadna zmena vodičského oprávnenia, teda nebolo mu odobraté, ani nebolo
mu obmedzené vodičské oprávnenie.

Zo správy Obvodného úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy mal súd preukázané, že sa
viedlo voči žalobcovi 10 priestupkových spisov, z týchto:

Priestupkové konanie pod číslom S. bolo zastavené podľa § 76 ods. 2 zákona SNR číslo 372/1990,

nakoľko zodpovednosť u žalobcu za priestupok zaniká, od spáchania priestupku uplynuli dva roky a
v zmysle § 20 zákona o priestupkoch nie je možné priestupok prejednať. Ako bolo konštatované v
odôvodnení rozhodnutia, konanie bolo vedené voči žalobcovi vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu,ktoréhosamaldopustiťdňa9.9.2011,kedyvoT.,P.Č..XXXX/XX,H.X.S.,Č.C.XXmal
verbálne urážať P. K. a následne ju aj fyzicky napadnúť. To, že sa menovaný dopustil tohto priestupku,

bolo preukázané dôkazmi vykonanými v trestnom konaný, ktorý názor vyslovila Okresná prokuratúra T.
a správny orgán mal za nepochybné, že sa obvinený priestupku dopustil.

Z priestupkového spisu č. Pr 2011/1044 súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 20. 3. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 5. 4. 2012 bol uznaný obvinený F. K. vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa

§ 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa
dopustil tým, že dňa 17. 5. 2011 okolo 22.00 hod., na ul. P. Č.. XX mal svojej manželke P. K. ukradnúť
dva kusy MT značka H. nezisteného typu. Svojim konaním teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom
majetku jeho krádežou. Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy za to uložil obvinenému
sankciu pokarhanie.

Z priestupkového spisu S. XXXX/XXX-T. súd zistil, že rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo
dňa 24. 9. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. 10. 2009 bol uznaný F. K. vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého
sa dopustil dňa 8. 9. 2009 asi o 22.00 hod., v mieste bydliska, ul. P. T. tým, že verbálne a fyzicky napadol

svoju manželku P.H. K.. Po jej upozornení, aby nevystrájal jej dal pravou rukou zaucho na ľavé líce. V tej
dobe do konfliktu zasiahli ich dcéry F. K. a K. K., kde fyzicky napadol dcéru F. tak, že ju kopol do oblasti
brucha. Napadnutím menovaných nevzniklo také zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie,
alebo práceneschopnosť. Týmto konaním teda F. K. úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške

30,- €.

Z priestupkového spisu S. XXXX/XXXX Obvodného úradu Zvolen súd zistil, že rozkazom zo dňa 9. 3.
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. 4. 2011 bol uznaný F. K. vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákonaSNRč.372/1990Zbierkyopriestupkoch,

ktorého konania sa dopustil dňa 30. 9. 2010 v čase o 20.00 hod. v meste T., H. V.. P. Č.. XX tým, že
verbálne nadával P. K., pričom ju chytil za rameno, vykrútil jej ruku za chrbát, čím jej nespôsobil zranenie
vyžadujúce lekárske ošetrenie. Týmto konaním teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 20,- €.Z priestupkového spisu číslo S. XXXX/XXXX-T. Obvodného úradu Zvolen súd zistil, že rozkazom zo dňa
9. 6. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. 7. 2011 bol F. K. uznaným vinným zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 24. 10. 2010 vo T., V.. P. Č.. XX tým, že
vo svojom byte vulgárne nadával dcére F. K. B. K. K., pokúsil sa ich fyzicky napadnúť, čomu zabránil
svedok udalosti Z. D.. Týmto konaním teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním, za čo mu bola uložená podľa zákona o priestupkoch sankcia - pokuta vo výške 20,- €.

Z priestupkového spisu číslo S. XXXX/XXX-T. Obvodného úradu Zvolen súd zistil, že rozkazom zo dňa
11. 8. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. 9. 2010 bol F. K. uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 26. 6. 2010 okolo 19.30 vo Zvolene v mieste
trvalého pobytu, V.. P. Č.. XX tým, že pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej bývalej manželke,
fyzicky ju napadol tak, že ju jedenkrát udrel otvorenou dlaňou do pravej časti hlavy. Poranenie hlavy P.
K. si nevyžiadalo lekárske ošetrenie. Týmto konaním teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie

iným hrubým spôsobom, za čo mu bola uložená podľa zákona o priestupkoch pokuta vo výške 20,- €.

V ostatných priestupkových konaniach bolo konanie zastavené z toho dôvodu, že spáchanie skutku, o
ktorom sa konalo nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Zo spisu 0T/9/2011 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 18. 2. 2011 bol
F. K. uznaným vinným, že dňa 16. 2. 2011 v čase o 19.30 hod. v byte na V.. P. Č.. XXXX/XX N. T. po
požití alkoholických nápojov a predchádzajúcom verbálnom konflikte a fyzickom napadnutí sa vyhrážal
bývalej manželke P. K. a dcére F. K., že ich pozabíja, ktoré vyhrážanie u oboch spôsobilo dôvodnú
obavu vzhľadom na predchádzajúce násilné konanie voči ním, za ktoré bol opakovane postihnutý za

priestupok. Teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
pričom čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného
zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 6 mesiacov, ktorého výkon trestu
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť 18. 2. 2011.

Podľa § 80, písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či je právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa§461ods.1Občianskehozákonníkadedísazozákona,zozávetu,alebozoboch týchtodôvodov.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak :

a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných
závažných prípadoch;
b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať;
c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka;
d/ trvalo vedie neusporiadaný rodinný život.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môžu závet buď spísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy

bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo
veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené platí, že
podiely sú rovnaké.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1-ca ich dedičského podieluzo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na Okresnom súde Zvolen sa vedie konanie
22D/71/2011 ohľadom prejednania dedičstva po poručiteľke X. K., Q.. F., T. M.B. XX. X. XXXX, H. C. T.,
Z. Q. XXXX/XX. Poručiteľka zomrela so zanechaním závetu a listiny o vydedení, preto súd uznesením
zo dňa 21. 12. 2011 uložil žalobcovi povinnosť podať na Okresný súd Zvolen žalobu, že je dedičom po
poručiteľke, nakoľko sa v dedičskom konaní domáhal neplatnosti listiny o vydedení o závetu poručiteľky.

Žalobca tak preukázal naliehavý právny záujme na určení, že je dedičom po poručiteľke.

Súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a z toho, že závet je jednostranný právny úkon,
ktorého účelom za zákonom ustanovených predpokladov a podmienok je slobodné nakladanie s
dedičstvom pre prípad smrti poručiteľa. Slobodu poručiteľa zriadiť závet garantuje Ústava SR ako aj
Charta základných práv Európskej únie a číslo 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Zákon ustanovuje prísne formálne a materiálne náležitosti takéhoto právneho
úkonu, ktorých nedostatok môže viesť k neplatnosti tohto právneho úkonu. Súd preto skúmal v prvom
rade, či sú splnené formálne náležitosti závetu. V konaní bolo preukázané, že poručiteľka v závete
a listiny o vydedení prehlásila, že bez akéhokoľvek nátlaku, slobodne, vážne, po zrelom uvážení pre
prípad svojej smrti všetok svoj majetok, ktorý vlastní zanechala svojej vnučke, t.j. žalovanej, vrátane

bytového zariadenia nachádzajúceho sa v byte ako aj ďalšieho majetku, ktorý ku dňu smrti bude vlastniť.
V čase spísania závetu mala poručiteľka spôsobilosť na právne úkony, nebolo preukázané, že by bola
jej spôsobilosť obmedzená zdravotnými problémami, alebo požívaním alkoholických nápojov. Závet
bol vyhotovený formou notárskej zápisnice, bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok jeho zriadenia a
bol podpísaný poručiteľkou, čo žalobca nespochybnil. Súd mal tak preukázané, že závet bol spísaný

na žiadosť poručiteľky a je vlastnoručne ňou podpísaný, pričom takto prejavila slobodnú, vážnu vôľu
nakladať so svojím majetkom tak, že po jej smrti bude odkázaný celý majetok žalovanej.

Žalobca namietal formálne náležitosti listiny o vydedení, preto sa súd zaoberal skúmaním, či boli
splnené všetky potrebné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pri spísaní listiny o vydedení. Súd zdôrazňuje,

že dôkaznú povinnosť preukázať opak skutočností uvádzaných v listine o vydedení mal v danom
prípade žalobca. Pokiaľ sa vychádza z ustanovení zákona, účelom vydedenia je umožniť poručiteľovi
jednostranným, formálnym (povinne písomným) právnym úkonom, ktorý patrí k posledným prejavom
vôle poručiteľa odňať (úplne, alebo sčasti) svojmu potomkovi na základe zákona taxatívne uvedených
dôvodov jeho subjektívne dedičské právo, na ktoré mu vzniká nárok v okamihu smrti poručiteľa.

Takýto právny úkon sa môže vzťahovať aj len na časť dedičstva patriaceho potomkovi poručiteľa.
Možnosťajčiastočnéhovydedeniavyplývazoslobody,ktorouporučiteľdisponujeprinakladanísosvojim
majetkompreprípadjehosmrti.Dôsledkomplatneaúčinneurobenéhovydedeniajezániksubjektívneho
práva dediť. Takýto potomok po zistení jeho vydedenia prestáva byť účastníkom dedičského konania.
Zákon dovoľuje vydediť každého dospelého, alebo maloletého potomka poručiteľa. Otázka platnosti

vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý
dôvod vydedenia musia byť skutkovo uzavreté pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti, materiálnou
náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvody
vydedenia sú taxatívne a nemožno ich žiadnym spôsobom dopĺňať, alebo modifikovať, možno ich

len kombinovať. Preto ak poručiteľ chce platne vydediť svojho potomka je nevyhnutné, aby dôvod na
vydedenie bol uvedený tak, aby bol v prípadnom spore procesne preukázaný. Súd preto skúmal, či
dôvody vydedenia boli takto v súlade so zákonom uvedené aj v listine o vydedení.

Pokiaľ súd vychádzal z obsahu listiny o vydedení zo dňa XX. X. XXXX (H. XX/XXXX, H. XXXXX/XXXX),

nemal pochybnosti o tom, že dôvody o vydedení boli jednoznačne určené a bolo vecou žalobcu, aby
predložil také dôkazy, ktoré by tvrdili opak skutočností uvádzaných poručiteľkou v listine o vydedení. V
konaní bolo preukázané, že poručiteľka mala v čase spísania notárskej zápisnice XX rokov, žila sama,
malazdravotnéproblémy,čopotvrdiližalovanáajvypočutísvedkovia,ajkeďtietoproblémynevyžadovali
jej dennodennú opateru a starostlivosť. Žalobca nebýval v takej vzdialenosti, ktorá by bola reálnou

preukážkou pre poskytovanie starostlivosti poručiteľke a poručiteľke neprejavoval takýto záujem, aký by
mal prejavovať vzhľadom na jej vek, zdravotné problémy a na to, že bol jediným potomkom poručiteľky.
Podľa zistenia súdu neprejavoval skutočný záujem o svoju matku, za ktorý nie je možné považovať
občasné návštevy u nej. V konaní nebolo preukázané, že by mu v prejavovaní skutočného záujmu brániliobjektívne okolnosti. Taktiež nebolo preukázané, že by poručiteľka nemala skutočný záujem stretávať
sa s ním a pokiaľ sa tak stalo v období pred jej smrťou, bolo to spôsobené správaním žalobcu a to
požívaním alkoholu, požičiavaním si peňazí od nej, ktoré jej nevrátil a podobne. Tieto skutočnosti mal

súd preukázané výpoveďami svedkyne D. Z., ktorá potvrdila, že poručiteľka mala v úmysle prenechať
byt žalovanej, lebo ako jej doslovne povedala, keby dala byt synovi, boli by bezdomovci. Potvrdila tiež,
že chodila žalovaná s poručiteľkou k lekárovi, na nákupy a pokiaľ svedkyňa Q. - sestra poručiteľky tvrdila
opak, svedkyňa D. Z.Á. potvrdila a obdobne to tvrdila aj žalovaná, že sa poručiteľka so sestrou neráčili,
nenavštevovali sa. Svedkyňa Z. C. uviedla, že poručiteľka mala síce zdravotné problémy, čo potvrdila

aj svedkyňa P. K., ale prevažne jej pomáhala vnučka a tiež svedkyne potvrdili, že žalobca neviedol
usporiadaný rodinný život. Najmä tieto skutočnosti tvrdila svedkyňa P. K., bývalá manželka žalobcu
a trvala tiež na tom, že aj zo zamestnania ho prepustili z dôvodu požívania alkoholických nápojov.
Tieto skutočnosti boli preukázané aj v rozvodom konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde. Menovaná
svedkyňa tiež potvrdila a potvrdila to aj žalobkyňa, že žalobca si od poručiteľky požičal peniaze a tieto
jej nevrátil. Skutočnosť, že sa o poručiteľku starala žalovaná potvrdil tiež svedok R. Č. a tento svedok

uviedol, že poručiteľka mala k svojmu synovi narušený vzťah, pretože ju nenavštevoval a mala výhrady
k tomu, že pije.

Výpoveď svedkyne Q., sestry poručiteľky, súd nepovažoval za objektívnu, nakoľko svedkyňa tvrdila,
že to bola vnučka, ktorá od poručiteľky vždy pýtala peniaze a naopak, žalobca svoju matku finančne

podporoval, hoci v konaní výsluchom svedkov bol preukázaný opak a bolo preukázané tiež, že žalobca
mal problémy s alkoholom, dlhšie obdobie bol nezamestnaný a nemal tak z čoho svoju matku finančne
podporovať. Práve naopak svedkovia potvrdili, že to bol práve on, kto si od matky požičiaval peniaze,
nevrátil ich a túto skutočnosť uviedla jeho matka v listine o vydedení. Pokiaľ svedok S. S. hovoril o tom,
že poručiteľka mala dobrý vzťah so synom, ktorý za ňou chodieval do práce, hovoril o období rokov

2002-2004 a obdobne sa vyjadroval aj svedok U. o roku 2004. Skutočnosť, že poručiteľka so sestrou Q.
nevychádzali spolu, nenavštevovali sa, potvrdila aj svedkyňa Z..

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli splnené formálne a materiálne
náležitosti listiny o vydedení, jednalo sa o prejav vôle poručiteľky nakladať so svojim majetkom v prípade

smrti tak, že chcela vydediť svojho syna, jediného potomka z dedenia po jej smrti z dôvodu, že sa o ňu
ako o matku nezaujímal, neudržiaval s ňou kontakt a hlavnou príčinou jeho správania sa bolo požívanie
alkoholu, ktoré rozbil nielen jeho manželstvo, ale aj vzťah s jeho deťmi a vzťah k nej ako k matke. Taktiež
bolo preukázané, že si od svojej matky požičiaval peniaze. Skutočnosť, že sa správal spôsobom, ktorý
je v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi bola preukázaná výsluchom svedkov, ako aj

listinnými dôkazmi. Súd tiež zdôrazňuje, že žalobca bol dlhšiu dobu nezamestnaný, čo sám nepoprel, že
nemal finančné prostriedky ani na pohreb svojej matky a je tak nepravdepodobné, resp. žalobca súdu
tútoskutočnosťnepreukázal,žebysvojejmatkepožičiavalpeniaze,prípadne,žebyfinančnepodporoval
celú rodinu. O tom, že sa správal žalobca v rozpore so zákonom svedčia aj priestupkové konania
Obvodného úradu Zvolen a v takomto konaní pokračoval aj po smrti svojej matky. Na základe takto

vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, boli splnené všetky materiálne a formálne náležitosti
platnosti listiny o vydedení a testamentu a preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaná mala v konaní úspech,
preto jej súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 512,39 €. Tieto trovy súd vyčíslil v

zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zbierky zákonov v platnom znení a to za
jeden úkon právnej pomoci a to prevzatie a prípravu zastúpenia 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, tú
istú odmenu s režijný paušálom za zastupovanie na pojednávaní dňa 19. 11. 2012, za zastupovanie
na pojednávaní dňa 5. 6. 2013, 23. 10. 2013 a 27. 11. 2013 za úkon po 60,07 € + paušál po 7,81 €,
za zastupovanie na pojednávaní dňa 11. 9. 2013, ktoré bolo odročené za jeden úkon 15,02 € + paušál

7,81 €. Trovy právneho zastúpenia tak súd priznal vo výške 372,68 €, režijný paušál vo výške 54,31 €,
k čomu pripočítal 20 % DPH, nakoľko zástupca žalovanej je platiteľom dane z pridanej hodnoty, potom
trovy právneho zastúpenia predstavujú 512,39 €. Tieto trovy súd zaviazal zaplatiť žalobcu, ktorý nemal
v konaní úspech na účet právneho zástupcu žalovanej. Žalobca nemal v konaní, preto mu právo na
náhradu trov konania nevzniklo.

Podľa § 80, písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či je právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.Podľa§461ods.1Občianskehozákonníkadedísazozákona,zozávetu,alebozoboch týchtodôvodov.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak :
a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných
závažných prípadoch;
b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať;
c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka;

d/ trvalo vedie neusporiadaný rodinný život.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môžu závet buď spísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy

bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo
veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené platí, že
podiely sú rovnaké.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí 1-ca ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).