Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 8, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713201447
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7713201447.4

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobkyne Virgínie M., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. V., L.. Z. XXX/XX, prechodne bytom U. V., L.. L.N.M. XX/X, proti žalovaným 1./
Apolónii H. rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V., L.. P.O.H., bl. Č. XX/XX, 2./ Valérii M. rod. U., nar.
X.X.XXXX, bytom U. XX, v konaní o neúčinnosť dedičského rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dedičské rozhodnutie Okresného súdu Michalovce 5D 21/2011 zo dňa 5.4.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2011 a ktorým bolo vyporiadané dedičské konanie po nebohom
Albertovi M., nar. X.X.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého žalovaná v 1. rade
zdedila 1 z nehnuteľností vedených na LV č. XX k.ú. U., je vo vzťahu voči žalobkyni do výšky 1/3 právne
neúčinné.

II. Súd u r č u j e, že dedičské rozhodnutie Okresného súdu Michalovce 5D 21/2011 zo dňa
5.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2011 a ktorým bolo vyporiadané dedičské konanie

po nebohom Albertovi M., nar. X.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX na základe ktorého žalovaná v 2.
rade zdedila 1 z nehnuteľností vedených na LV č. XX k.ú. U. a spoluvlastnícke podiely nebohého
poručiteľa k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. U.,
spoluvlastníckepodielynebohéhoporučiteľaknehnuteľnostiamvedenýmnaLVč.XXXX,XXXXk.ú.S.a
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. U. C., je vo vzťahu voči žalobkyni do výšky 1/3 právne neúčinné.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
dedičské konanie Okresného súdu Michalovce 5D 21/2011 zo dňa 5.4.2011, ktorým bolo vyporiadané
dedičské konanie po nebohom Albertovi M., na základe ktorého žalovaná v 1.a 2. rade zdedila po 1
nehnuteľnosti vedené na LV č. XX k.ú. U. sú voči žalobkyni neúčinné a to z toho dôvodu, že účastníkom
dedičského konania bol aj jej otec Albert M., ktorý v čase dedičského rozhodnutia jej bol dlžný na
výživnom 3.535,28 € a bezdôvodne sa vzdal dedičského práva, čím sa chcel vyhnúť exekúcii. Z toho

dôvodu mala za to, že toto dedičské rozhodnutie je voči nej neúčinné.

Žalované v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že trvá na podanom návrhu, pretože nevie akou inou cestou sa dostať
k dlžnému výživnému, ktoré jej dlží jej otec. Uviedla, že v rámci dedičského konania sa jej otec zbavilsvojho majetku, možno to malo špekulatívne pozadie, nevedela to uviesť, uviedla že na to právo má,
lenže vtedy v rámci dedičského konania dobre vedeli, že má voči nej dlhy. Uviedla, že ona nechce žiadať
majetok, iba tú čiastku, ktorá jej patrí. Nepozná inú cestu ako sa k tomuto dostať. Na otázku sudcu,

či žalované v 1.a 2.rade vedeli o tom, že jej otec dlží výživné, žalobkyňa uviedla, že áno, že jej stará
matka bola za súdnym exekútorom, ktorému sľubovala, že uhradí túto sumu, pretože syn má dlhy a
nikde nerobí.

Z výpovede žalovanej v 2.rade súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, pretože všetko čo uviedla
navrhovateľka je klamstvo. Ona nemohla prinútiť svojho dospelého syna, aby sa vzdal dedičstva.

Uviedla, že ona nič nekonštruovala tak, aby sa jej syn vzdal dedičstva. Bola to jeho slobodná vôľa. Na
otázku kde v súčasnej dobe býva jej syn uviedla, že v tomto rodinnom dome, má jednu izbu a posteľ kde
spí. Na otázku, prečo odmietol dedičstvo jej syn, uviedla, že on nevychádzal dobre s nebohým otcom,
skoro 19 rokov nerozprávali, takže v konaní povedal, že on si toto nezaslúži. Z toho dôvodu odmietol
dedičstvo. Na otázku, či vedela v čase dedičského konania, že jej syn je dlžný žalobkyni výživné, uviedla,
že samozrejme o tom vedela, avšak o akú výšku sa jednalo, to nevedela uviesť. Na ďalšiu otázku, či bola

za súdnym exekútorom spolu so synom ohľadne toho, že vyplatí dlh na výživnom za syna, uviedla,že
áno, že bola, avšak potom nemala z čoho vyplatiť. Ona mala záujem uhradiť túto sumu, avšak následne
tak neurobila.

Z výpovede žalovanej v 1.rade súd zistil, že je sestrou otca žalobkyne, teda jej teta. Bola účastníčkou
dedičského konania po nebohom otcovi, kde bola aj jej matka a brat. Poukázala na to, že notár sa ich

opýtal, či dedičstvo odmietajú alebo neodmietajú a na to brat povedal, že on sa vzdáva dedičstva v
prospech mamy, pretože on nemá žiadne finančné prostriedky a býva u nej, tak z toho dôvodu sa vzdal
dedičstva. Na otázku sudcu, či mala vedomosť o tom, že jej brat dlží na výživnom dcére, t.j. žalobkyni,
uviedla, že ona o tom vedela, že je dlžný na výživnom, avšak o akú sumu sa jedná to nevedela, pretože
sa celú dobu zdržiava v zahraničí.

Z výpovede svedka JUDr. Michala V. súd zistil, že je súdnym exekútorom, pričom exekúcia na povinného
začala dňa 19.4.2006. uviedol, že ku dňu 11.10.2013 je dlh otca žalobkyne na bežnom výživnom u
povinného 5.377,50 € a na dlžnom výživnom 484,-€. Uviedol, že prvú splátku dlžného výživného povinný
zaplatil 22.8.2006 v sume 15.000,-Sk. Poukázal na to, že v priebehu exekučného konania bola 2x u
neho matka povinného a to 2.3.2010 a 2.8.2011, ktorá uviedla, že bude splácať sumu za syna, avšak

do súčasnej doby tak neurobila.

Z výpovede svedka Alberta M., súd zistil, že je otcom žalobkyne. Uviedol, že je pravdou, že je dlžný
výživné, ale v čase keď zomrel jeho otec, tak si nepamätal, že by bol nejaké výživné dlhoval svojej dcére.
Dedičstva sa vzdal z toho dôvodu, že s otcom nevychádzal dobre 20 rokov, takže nechcel po ňom ani
dediť. V súčasnej dobe býva u svojej matky, je nezamestnaný, v hmotnej núdzi, robí len na aktivačných

prácach. Poukázal na to,že dcéru nevidel viac ako 10 rokov, ani sa s ňou nestýkal. Na otázku žalobkyne,
nech uvedie koho to bola chyba, že sa s ňou nestretával, uviedol, že on mal záujem stretávať sa s
dcérou, avšak zabránila mu v tom jej matka.

Z výpovede svedkyne Kataríny L., súd zistil, že je matkou navrhovateľky. Uviedla, že v r. 1996 bolo
manželstvo rozvedené, pričom v rozsudku o rozvode nebola uvedená úprava styku s maloletou, ktorá

v tom čase mala 5 rokov. Otcovi bolo určené výživné, ktoré riadne platil až do r.2004, kedy na základe
dohody so zamestnávateľom skončil pracovný pomer. Uviedla, že mala vedomosť o tom, že dostal
odstupné okolo 500.000,-Sk. Za tú dobu navštívil svoju dcéru asi 2x, pričom ona mu nikdy nebránila v
tom, aby sa s ňou stretával. Uviedla, že v rámci exekúcie boli predané zbrane povinného, ktoré predal
exekútor na dražbe a vtedy dostala okolo 3.000,-Sk.

Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods.
2 - 5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bo uspokojený.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu,ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a/ osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).

V danom prípade predmetom konania je odporovateľnosť právneho úkonu, právna podstata
odporovateľnosti právneho úkonu na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, ktorá vznikne buď zo
zákona (absolútna neplatnosť) alebo na základe dovolania sa neplatnosti (relatívna neplatnosť),
spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia súdu v
určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe t.j. voči veriteľovi. Ide o relatívnu neúčinnosť

právnehoúkonu,nakoľkoplatnosťodporovateľnéhoprávnehoúkonudlžníkavočitretímosobámzostáva
zachovaná.

V § 42a ods. 2 OZ sú upravené dva druhy odporovateľných právnych úkonov. Obidva druhy
odporovateľných právnych úkonov sa však vzájomne líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom.

Prvý prípad odporovateľnosti sa týka právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v

úmysle ukrátiť veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť
druhej strany právneho úkonu ukrátiť ktoréhokoľvek veriteľa musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný. Ak
veriteľ neuplatní svoje odporovacie právo do troch rokov od doby, keď bol odporovateľný právny úkon
urobený, jeho právo odporovať zanikne.

Druhým prípadom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým

došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§§116 a 117 OZ) alebo ktoré
urobil dlžník v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. V týchto prípadoch zákon
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Blízka
osoba musí preukázať (ona znáša dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno), že úmysel úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľa nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať.

Zmyslom odporovacej žaloby podľa ust. § 42a OZ zo strany veriteľa je dosiahnuť rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo určené, že právny úkon dlžníka, ktorým dlžník ukrátil uspokojovanie jeho vymáhateľnej
pohľadávky je voči nemu neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené
potom predstavuje základ na to, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia

(exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia
(exekúcie) postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie
voči dlžníkovi ale voči osobe s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

Súd má v danom prípade po vykonaní dokazovania a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich
vzájomných súvislostiach za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej v celom rozsahu

vyhovel. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že osoby blízke dlžníkovi žalobkyne a to jeho matka a sestra v
čase keď došlo k dedičskému konaniu po nebohom manželovi žalovanej v 2.rade mali vedomosť o tom,
že otec žalobkyne je dlžný na výživnom žalobkyni. Túto skutočnosť má súd za preukázanú z výpovede
samotnej žalovanej v 2.rade, ktorá uviedla, že v čase dedičského konania vedela o tom, že jej syn dlží
na výživnom navrhovateľke, pričom sama uviedla, že bola za súdnym exekútorom s tým, že uvedenú

sumu bude za syna splácať, avšak k splateniu z jej strany nedošlo. O tejto skutočnosti rovnako vedelaaj žalovaná v 1.rade, ktorá uviedla, že takisto mala vedomosť o tom, že otec navrhovateľky je jej dlžný
výživné, avšak nevedela uviesť v akej výške. Skutočnosť, že naozaj žalobkyňa sa oprávnene domáha
určenia neúčinnosti právneho úkonu urobeného jej otcom má súd za preukázané aj z výpovede svedka

JUDr.V., súdneho exekútora, ktorý uviedol, že v súčasnej dobe otec navrhovateľky dlží na výživnom
žalobkyni 5.377,50 € a na dlžnom výživnom 484,-€. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože má za preukázané, že žalobkyňa dostatočným spôsobom
preukázala opodstatnenosť svojho nároku a iba takýmto spôsobom sa môže domôcť dlžného výživného
zo strany jej otca.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a to tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania, nakoľko úspešná žalobkyňa si trovy konania neuplatnila a žalované v konaní
úspešné neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákon.