Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, October 28, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci

navrhovateľky Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Trenčín, Piaristická 25 (predtým Správa katastra
Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 25), za účasti T. H., bytom T., C. XXD., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo C. XXXX/XX zo dňa 22. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo C. XXXX/XX zo dňa 22. apríla 2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-SUB zo dňa 22. februára 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. H.
ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 7. mája 2012 splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139),

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a č.
XXXX, katastrálne územie T., a to:

- byt č. X na posch. č. X bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XXD., postavený na pozemku C KN parcela
č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, v podiele X/X (LV č. XXXX),

- spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu s. č. XXXX, postaveného na

pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),

- pozemok C KN parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX. m2, v podiele
XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),

- pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele
XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),

- pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele
XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),- pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele
XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),

- pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele
XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX).

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že aj Dohoda o splnomocnení (ktorou T. H. splnomocnil ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení

záložného práva) a aj samotná Zmluva o zriadení záložného práva (ktorú podpísalo ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za T. H.) sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Vo vzťahu k Dohode o splnomocnení odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnomocnenca
(ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) pre T. H. vybrala navrhovateľka, z ktorého dôvodu
je potrebné takúto dohodu považovať za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov T. H. a ProHelp -

združenia občianskoprávnej pomoci podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci malo hájiť záujmy T. H. v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a
nie uzatvárať v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveriť navrhovateľku ako záložného veriteľa
na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností.

Vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že Zmluva o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. je uzatvorená na zabezpečenie celej
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7. mája 2012, bez ohľadu na
výšku možného splateného dlhu, resp. zostatku nesplateného dlhu v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení
záložného práva, a preto sa v podstate touto zmluvou môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti

poskytnutej sumy v navýšenej hodnote navrhovateľke ako veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva
T. H. ako dlžníka k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je
výška plnenia T. H. z úverovej zmluvy. Výška pohľadávky, ako dodal odporca vo svojom
rozhodnutí, na ktorú sa zriaďuje záložné práva je nezrozumiteľná, nejasná. Týmto postupom zo strany
navrhovateľky ako záložného veriteľa sa výrazne zasahuje do práv T. H. vo výkone práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 22. februára 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
I. s T. H., ktorého zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva
podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 7. mája

2012. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok T. H. ako
dlžníka a záložcu v jednej osobe, ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na
vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23,
§ 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku,

§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). T. H. ako záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere,
a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej

zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve,
alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej
zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci)
vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene T. H. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom
práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo T. H. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so

záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za T. H. ako
dlžníka konať, a že T. H. ako dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy
splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (T. H.) v

zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu.
Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (T. H.), čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (T.
H. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutýchv dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako
veriteľ zastúpenie zástupcom od T. H. ako dlžníka nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala.

Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (T.
H. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý
je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Tvrdenie odporcu o tom,
že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky
ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje istina úveru v sume 600,- Eur, poplatok za poskytnutie úveru

v sume 500,- Eur a dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb
istiny,považovalanavrhovateľkazanepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Obsahomspisuodporcu,
ako uviedla navrhovateľka, nie je zmluva o úvere a odporca tak určil neplatnosť zmluvy o úvere bez
podrobného oboznámenia sa s jej obsahom. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným

právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku.
V predmetnom prípade T. H. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh
tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 22.
apríla 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa 22. februára 2013 uzatvorenej
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. H. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o

splnomocnení zo dňa 7. mája 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie T., a to byt č.
X na posch. č. X bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XXB, postavený na pozemku C KN parcela č.
XXXX/XXX a XXXX/XXX, v podiele X/X (LV č. XXXX), spoločné časti a spoločné zariadenia bytového

domu s. č. XXXX, postaveného na pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, v podiele XXXX/
XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),

pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele
XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX).

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a T. H. uzavreli dňa 7. mája 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
pričom výška úveru poskytnutá T. H. predstavovala sumu 600,- Eur, ktorú čiastku sa zaviazal
T. H. vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi zvýšenú o poplatok v sume 500,- Eur. Úroky z omeškania
boli medzi navrhovateľkou a T. H. dojednané vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny,

pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až
do zaplatenia. T. H. pri uzavretí úverovej zmluvy s navrhovateľkou, podpísal i
DohoduosplnomocnenípresplnomocnencaProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci.VDohodeo
splnomocnení splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa

§ 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho
vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom
ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť T. H. ako dlžníka (splnomocniteľa)
o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právovzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa
22. februára 2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a T. H. ako záložca v zastúpení ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve

záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie T., a to byt č.
X na posch. č. X bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XXB, postavený na pozemku C KN parcela č.
XXXX/XXX a XXXX/XXX, v podiele X/X (LV č. XXXX), spoločné časti a spoločné zariadenia bytového
domu s. č. XXXX, postaveného na pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, v podiele XXXX/
XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

XXX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX),
pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, v
podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX), pozemok C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XX m2, v podiele XXXX/XXXXXX (LV č. XXXX). Navrhovateľka podala

u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu 3 otázky, a to:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany
T. H. uzatvorená slobodne (či T. H. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami T. H. ako
splnomocniteľa.

3.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona
niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva T. H. k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z

úverovej zmluvy.

Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco
vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z..

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom
práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,
ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetkuvyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové
účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na
ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších

informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z..).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na

návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej
základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami
sú:
a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a
či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle

účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k
nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov
má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie

právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona
č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je

miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, preto námietka navrhovateľky
spočívajúca v tom, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona nie je namieste. Krajský súd v Trenčíne teda jednoznačne v zmysle vyššie citovaných

ustanovení zákona dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v
súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj

zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia
ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany T. H. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami T. H..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár, ktorého obsah T. H. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento
mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý
úver. T. H. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je
súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt

- ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť
ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva)
zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o
splnomocnenínekonajúslobodne,alesúkuzavretiudohodyosplnomocnenípodhrozbouneposkytnutia
úveru donútení. Nakoľko i T. H. uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle §

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami T. H. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem T. H., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného

veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (T. H.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i

správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere taktiež nie je dôvodná.

K spornej otázke pod bodom 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana

bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo

v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzanie zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon
(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúvpoužitýchvpredmetnejveci(zmluvaoúvere,dohoda osplnomocnení,záložnázmluva),

tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito
zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho
vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška
plnenia povinného z úverovej zmluvy (T. H. čerpal úver len vo výške 600,- €, no musel založiť byt, ktorého

hodnota - ako je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 600,- €). Preto aj Krajský súd
v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo
nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne
(rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne

neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi. Ani túto poslednú námietku navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne nevyhodnotil ako
námietku dôvodnú.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-I. zo dňa 22.

februára 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je

právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky
došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované

v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke

náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta
posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca

opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom
okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala
opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.