Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/29/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110010188
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110010188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich

PhDr. Adriany Kvasňovskej - Seifertovej a Ing. Viktora Baraníka, v trestnej veci obžalovaného H. Y.Í. a
spol., pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 9 odsek 1 k § 174 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006 v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 15.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
X.) H. Y., narodený XX.XX.XXXX v Ž.,
trvale bytom J. I. XX/X, W.

X.) K. H., narodený XX.XX.XXXX v R. U.,
trvale bytom J. XX/X, W.

s a u z n á v a j u z a vinn ý c h , ž e :

dňa 18.05.2004 v sťažnosti pre porušenie zákona podanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky obžalovaní vedome uviedli nepravdivé skutočnosti súvisiace s výkonom právomoci sudcu
KrajskéhosúduvTrenčíneH..H.H.,ktorýmalodkaždéhozobvinenýchpožadovaťfinančnúhotovosťvo
výške po 16.597,- eur (500.000,- Slovenských korún) za účelom vyhovenia ich odvolaniu v inej trestnej
veci,

t e d a :

spoločným konaním iného lživo obvinili z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,
t ý m s p á c h a l i :

trestný čin krivého obvinenie spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 1 k § 174 odsek 1 Trestného zákona
(z. č. 140/1961 Zb.) účinného do 01.01.2006,

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1/ H. Y.
Podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 súd upúšťa od uloženia
súhrnného trestu podľa § 35 odsek 2, pretože má za to, že trest uložený skorším rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 3T/129/2007, zo dňa 01.08.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 3To/102/2011, zo dňa 05.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2012, je dostatočný.

2/ K. H.Podľa § 53 odsek 2 písmeno b) a § 54 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 5.000,-Sk
(päťtisíc korún slovenských), čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006
(v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) predstavuje čiastku 165,97 eura.

Podľa § 54 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokurátorky v Trenčíne sp. zn 2Pv 77/2005, podanej na Okresný súd
Trenčín dňa 03.06.2008, ktorá bola na základe návrhu obžalovaného K. H. uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Ndt 1/2010 zo dňa 28.01.2010 odňatá Okresnému súdu Trenčín a
prikázaná Okresnému súdu Nitra. Za splnenia zákonom ustanovených podmienok Okresný súd Nitra
(ďalej len „súd“) prejednal proti obžalovanému H. Y. a spol. trestnú vec odo dňa 23.11.2012 pred

senátom, pretože tejto trestnej veci začala predchádzať senátna trestná vec vedená na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 3T/129/2007 a na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.02.2013,
23.04.2013 a 15.10.2013 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. H., prečítaním výpovedí
a konfrontácií obžalovaných z prípravného konania a z hlavného pojednávania prehratím zvukového
záznamu, prečítaním výpovedí svedkov H. H., J. E., J. H., Ľ.G. Č., H. R., Z. Š., R. R., teraz Y.a,

ako i prečítaním listinných dôkazov a prehratím obrazovo zvukových záznamov a tiež oboznámením
ostatného spisového materiálu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný v obžalobe Okresnej
prokurátorky v Trenčíne sp. zn 2Pv 77/2005, podanej na Okresný súd Trenčín dňa 03.06.2008 a

prikázanej Okresnému súdu Nitra dňa 28.01.2010.

Obžalovaný K. H., na hlavnom pojednávaní pred senátom dňa 08.02.2013 využil svoje právo a odmietol
vypovedať, preto boli postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítané jeho výpovede
a konfrontácia s poškodeným z prípravného konania, t.j. zo dňa 17.05.2006, zo dňa 02.02.2007 a

bol prehratý záznam na CD nosiči s jeho výpoveďou z hlavného pojednávania zo dňa 13.09.2007 a
konfrontácia s poškodeným z hlavného pojednávania. Obžalovaný vo výpovedi z prípravného konania
uviedol,žedňa18.05.2004podalnaMinisterstvospravodlivostiSRpodnet,vktoromoznámilskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin H.. H. H., sudcom Krajského súdu v Trenčíne na tom
skutkovom základe, že od oboch obžalovaných žiadal prostredníctvom inej osoby úplatok vo výške

500.000,- Sk pred začatím odvolacieho konania na Krajskom súde v Trenčíne, o ktorom rozhodoval ako
predseda senátu H.. H. H., pretože tento rozhodoval aj o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry
v Trenčíne proti rozhodnutiu Okresného súdu v Trenčíne o jeho prepustení z väzby. Počas súdneho
konania sa obžalovaný dozvedel, že R. Č. (brat Ľ. Č., ktorý bol trestné stíhaný spoločne s obžalovanými)
mal veľký vplyv na súdy, čo tvrdil aj jeho manželke J. H.. Po skončení hlavného pojednávania na

Okresnom súde Trenčín bolo obžalovaným nariadené zo strany R. Č., za prítomnosti Ľ. Č. a R. T., aby,
kvôli úplatkom pre sudcov, previedli obchodné podiely spoločnosti Servisná podnikateľská agentúra,
s.r.o. na priateľku A.Š. O. - G. U., s ktorým obžalovaní nepriamo disponovali. Samotný prevod sa
nakoniec aj v dôsledku hrozieb uskutočnil. O skutočnosti, že R. Č. zaplatil úplatok sudcom vo výške 3
milióny Sk sa dozvedeli so spoluobžalovaným od S. T. až po ich prepustení z väzby, na čo následne

o týchto skutočnostiach informovali políciu. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v decembri roku 2003 im
R. Č. osobne navrhol, že ak chcú byť úspešní v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne a byť
oslobodení senátom Krajského súdu v Trenčíne, ktorého predsedom bol H.. H. H., mali zaplatiť každý
po 1 milión Sk. Zároveň im ponúkol, že by tieto peniaze zaplatil za nich, ak mu podpíšu určité zmluvy,
čo oni odmietli. V dôsledku toho im R. Č. povedal, aby si peniaze zohnali sami. V marci 2004 im R.

Č. sprostredkoval stretnutie so sudcom H.. H. H. v reštaurácií Fatima v Trenčíne. Hlavným predmetom
krátkeho stretnutia obžalovaných so sudcom, bola otázka sudcu H., či „to“ mali obžalovaní pripravené,
pričom „to“ mali byť peniaze. Keďže požadované peniaze nemali, čo sudcovi oznámili, na to sudca
povedal, že zavolá R. Č., ktorý mu aj naozaj vzápätí volal a povedal mu, že sú hajzli, že to oľutujú a že ich
pripraví o celý majetok, pretože mu pokazili jeho nadštandardné vzťahy so sudcom H.. Pravdivosť jeho

tvrdenia o stretnutí so sudcom H. vo Fatime v marci 2004 mali dosvedčiť aj jeho manželka J. H. a sestraJ. H., ktoré boli v onen deň v obývačke na prízemí domu na J. I. X T. W., odkiaľ je dobrý výhľad na cestu,
po ktorej mal prísť aj sudca H. na dohovorené stretnutie. Uvedené mal tiež vidieť aj ich prevádzkár R. R.,
ktorý musel okolo 17:00 hod. ísť otvoriť bránu do objektu Fatima, nakoľko v tom čase bola reštaurácia

mimo prevádzky. Na hlavnom pojednávaní 13.09.2007 obžalovaný vypovedal, že skutok kladený mu za
vinu nebola pravda. Ku skutku vypovedal v zhode s výpoveďou z prípravného konania. Teda, že sa s
poškodeným sudcom stretol na to, aby mu spolu s obžalovaným H. Y. odovzdali peniaze a za to by boli
odvolacím súdom oslobodení. Napriek tomu, že v tej trestnej veci boli nevinní, už neverili tomu, že by
mohli byť úspešní. Keďže obžalovaní peniaze nemali, sudcovi žiadne peniaze neodovzdali. Na stretnutí

v marci 2004 sa so sudcom stretli prvýkrát, kedy sa im poškodený aj predstavil. Obžalovaný sa tiež
vyjadril, že keby mal peniaze na tom stretnutí, peniaze by sudcovi odovzdal.

Obžalovaný H. Y., sa na hlavnom pojednávaní pred senátom v novom zložení nezúčastnil, konalo sa v
jeho neprítomnosti, a to na základe jeho výslovnej žiadosti o vykonanie hlavného pojednávania bez jeho
prítomnosti. Preto boli postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa

08.02.2013 prečítané jeho výpovede z prípravného konania, zo dňa 22.03.2006, zo dňa 27.03.2006 a z
hlavného pojednávania zo dňa 13.09.2007 bol prehratý záznam na CD nosiči z jeho výpovede.
Obžalovaný pri prvom výsluchu v prípravnom konaní odmietol vypovedať. Následne už dňa 27.03.2006
vypovedal, pričom potvrdil všetky skutočnosti tak ako ich vo svojej výpovedi uviedol aj obžalovaný K. H..
Na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2007 sa obžalovaný vyjadril, že veci uvedené v obžalobe neboli

založené na pravde. Všetko sa to začalo, keď podali obžalovaní sťažnosť na ministerstvo v spojitosti
s ktorým obžalovaný vypovedal a v dôsledku toho bol následne trestne stíhaný v tejto trestnej veci.
Obžalovaný opäť vypovedal v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania. Teda, že sudca
Krajského súdu v Trenčíne od neho a od spoluobžalovaného žiadal peniaze, vďaka ktorým mal sudca v
rámci konania na Krajskom súde v Trenčíne rozhodnúť v ich prospech, čo sprostredkoval Ľ. Č.. Trestné

stíhanie vo veci korupcie sudcu bolo zastavené, pretože sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že sa
skutok stal a obžalovaný sa o tom dozvedel až na základe žiadosti o poskytnutie informácií o stave
trestného stíhania zo dňa 02.02.2006. Ľ. Č. poznal obžalovaný, lebo chodil do reštaurácie Fatima a boli
kamaráti. Skontaktovanie sudcu a obžalovaných bolo sprostredkované cez R. Č.. Do reštaurácie Fatima
išli obžalovaní v predmetný deň na základe telefonátu R. Č., vedeli, čo malo byť cieľom tohto stretnutia

(odovzdanie peňazí sudcovi). Napriek tomu, že obžalovaní požadované peniaze nemali, na stretnutie
išli. Obžalovaný sa vyjadril, že chcel zohnať požadované peniaze pre sudcu, ale nemal tú možnosť.
Poškodeného obžalovaný stretol prvýkrát na stretnutí v reštaurácií Fatima v marci 2004. Poškodený sa
ich po príchode do reštaurácie Fatima opýtal „či to majú pripravené“. Nakoľko mu obžalovaný oznámili,
že peniaze nemali, povedal im, že on si to už dorieši s R. Č..

Následné súd na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2013 vykonával dokazovanie čítaním výpovedí
svedkov H.. H. H., J. H., J. E. (H.), Z. Š., Z.. H. R., R. R., teraz Y. podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného
poriadku.

Svedok - poškodený H.. H. H., sudca Krajského súdu v Trenčíne, vo výpovedi z prípravného konania
zo dňa 07.07.2005 uviedol, že dňa 05.11.2001 podal na Okresnú prokuratúru Trenčín podnet na začatie
trestného stíhania obžalovaných, na tom skutkovom základe, že obžalovaní, osoby vo vzťahu ku ktorým
svedok - poškodený vystupoval v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne ako predseda senátu,
podali, po zamietnutí ich odvolania, na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podnet na

podanie sťažnosti pre porušenie zákona, v rámci ktorého ho krivo obvinili v úmysle privodiť mu trestné
stíhanie, pretože si, v zmysle ich obvinenia, mal od obžalovaných vypýtať úplatok spolu vo výške 1
milión Sk, s tým, že táto finančná čiastka mala byť zaplatená do konania sa verejného zasadnutia, na
ktorom sa malo rozhodovať, pretože inak nemalo byť ich odvolaniu vyhovené. Svedok tiež uviedol, že
obžalovaných, pred konaním sa verejného zasadnutia na odvolacom súdu, nikdy osobne nestretol.

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2012 svedok - poškodený vypovedal zhodne s výpoveďou z
prípravného konania, pričom ju doplnil o vyjadrenie, že komplex Fatima v Trenčíne pozná, ale v roku
2004 toto zariadenie nenavštevoval. Uviedol, že svedka R. Č. poznal, ako osobu medializovanú a
vydávanú za bossa mafie, ale kontaktovaný ním nebol, naopak bol kontaktovaný sestrou obžalovaného
H. a starším pánom, ktorý sa mu predstavil ako H.. Rezolútne poprel akékoľvek svoje korupčné

správanie, charakterizoval sa ako neúplatný sudca.
Z konfrontácií medzi obžalovaným K. H. a svedkom - poškodeným v prípravnom konaní dňa 02.02.2007
a na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2012 vyplynulo, že svedok - poškodený neoblomne zotrval
na fakte, že obžalovaného nepoznal mimo výkonu svojej funkcie sudcu, nežiadal od neho nikdyžiadne peniaze a poprel všetky tvrdenia o žiadaní úplatku od obžalovaných, vyjadril sa, že tvrdenia
obžalovaného sú klamstvá. Obžalovaný H.Í. zas zotrval na svojich tvrdeniach, že poškodený od nich
žiadal úplatok v celkovej výške 500.000,- Sk.

Svedkyňa J. H., manželka obžalovaného K. H., vo výpovedi z prípravného konania uviedla, že R. Č.
bol sprostredkovateľom medzi obžalovanými a H.. H.. Sudca H.. H. požadoval, podľa svedkyne, od
každého z obžalovaných 500.000,- Sk, za to, že ak by mu boli tieto peniaze zaplatené, zabezpečil by,
aby bol v trestnej veci na Okresnom súde v Trenčíne obžalovaných vypočutý svedok W. H., ktorého

výpoveď by zbavila obžalovaných viny. K stretnutiu obžalovaných so sudcom H.. H. uviedla, že to bolo
niekedy na jar roku 2003, keď R. Č. dohol stretnutie obžalovaných so sudcom H.. H. v kaviarni Fatima
v Trenčíne. V dohodnutý deň svedkyňa spoločne s J. H. sledovala kaviareň Fatima v Trenčíne z ich
bytu. Sama videla ako sudca H.. H. prichádzal do kaviarne, ktorému bránu otváral ich prevádzkár R.
R. a asi po desiatich minútach odtadiaľ odchádzal. Po jeho odchode prišiel domov jej manžel spoločne
so spoluobžalovaným Y., boli rozrušení a vystrašení, lebo sudca H. bol údajne nahnevaný, že nedostal

„svoje“ peniaze. Na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2012 svedkyňa vypovedala v zhode s výpoveďou
z prípravného konania. Potvrdila tvrdenia svojho manžela, že sudca H. cez R. Č. vyvíjal v čase, keď boli
obžalovaní vo väzbe v inej veci, na nich nátlak v tom smere, že žiadal od nich peniaze, za vybavenie
prepustenia obžalovaných z väzby na slobodu. Ku dňu, kedy sa mali obžalovaní stretnúť s poškodeným
H. si pamätala, že to bolo cez víkend, keď ešte prevádzka Fatimy bola zatvorená, z okna ich bytu videla

ako prišiel do objektu Fatima sudca H., bránu do prevádzky išiel otvárať ich prevádzkar R. a následne
odišli obžalovaní na kaviareň za H.. Pri ich samotnom sedení účastná nebola, ale keď sa manžel vrátil,
povedal jej, že peniaze neodovzdal. To, že na stretnutí bol sudca H., jej povedal manžel. Domnievala
sa, že osoba poškodená v tejto veci bola tou istou osobou ako tá, ktorá išla do objektu Fatima. V rámci
doplňujúcich otázok tiež uviedla, že R. Č. od jej manžela neustále pýtal peniaze, denne telefonoval a aj

osobne ich navštevoval, a podľa nej R. Č. bol človek, ktorý vedel profitovať z nešťastia druhých, vedel
na koho sa má kontaktovať a bol prepojený so správnymi ľuďmi.

Svedkyňa J. E., rodená H., sestra obžalovaného K. H., vo výpovedi z prípravného konania uviedla, že
niekedy po roku 2000 až 2003 bol jej brat, obžalovaný K. H., väzobne trestne stíhaný v inej trestnej veci,

v súvislosti s ktorou ho istá výpalnícka skupina vedená bratmi Č. vydierala. V čase, keď už bol jej brat
prepustený z väzby, bratia Č. obžalovaných kontaktovali, ako prostredníci medzi nimi a sudcom H.. H.,
pretože sudca požadoval od obžalovaných peniaze. Osobne videla spoločne so svojou švagrinou ako, v
deň stretnutia sa obžalovaných so sudcom, prevádzkar kaviarne Fatima R. R. išiel otvoriť vstupnú bránu
nejakej osobe, o ktorej jej následne švagriná povedala, že je to sudca H.. H.. Táto osoba po krátkom

čase odišla z kaviarne. Vypovedala aj, že keď sa brat so Y. zo stretnutia so sudcom vrátili, povedali, že
D.. H. žiadal nejakú sumu peňazí, ktorú však nemali.

Svedok Z.. Z. Š., z Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcií Nitra, na hlavnom pojednávaní
dňa 13.04.2012 vypovedal, že na žiadny videomateriál, na ktorý sa odvolával obžalovaný, a ktorý mal

zachytávať skutočnosti podporujúce tvrdenia obžalovaných, si nespomínal, ale ak by nejaký existoval,
bol by založený v spisovom materiály. Svedok uviedol, že to bolo dávno a na detaily prípadu si už
nepamätal.

Svedok J.. Z.. H. R., na hlavnom pojednávaní dňa 29.05.2012 sa nevedel ku korupčnému správaniu

sudcu H. vyjadriť. Svedok sa vyjadril, že v tom čase riešil vec o ochrane obžalovaného v súvislosti s
ktorou boli technickými prostriedkami zaznamenávané stretnutia medzi Ľ. Č. a jedným z obžalovaných.
Ľ. Č.L. vystupoval ako sprostredkovateľ, pretože obžalovaný sa súdil s pánom T. a Ľ. Č. bol dohadovať,
ako by sa ten spor dal vyriešiť. Na tomto stretnutí sa rozoberala, okrem iného, aj korupcia sudcu, v tom
zmysle, že by boli napísané ospravedlňujúce listy na súd a prokuratúru, a prípadne by boli dané nejaké

peniaze. Svedok však nevedel povedať, či pri tomto stretnutí padlo meno sudcu alebo ho pozná iba z
rozprávania obžalovaného.

Svedok R. R., teraz Y., vedúci reštaurácie Fatima v čase skutku, vo svojej výpovedi dňa 14.05.2012 v
J., uskutočnenej prostredníctvom dožiadaného Prvostupňového súdu J. vypovedal, že obaja obžalovaní

boli jeho šéfovia v reštaurácií Fatima, v ktorej pracoval asi dva roky, do roku 2005. K udalostiam zo dňa
18.05.2004, o ktorých vypovedali obžalovaní sa nevedel vyjadriť, nakoľko si na tento deň nespomínal.Súd na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2013 vykonával dokazovanie čítaním výpovedi svedka Ľ. Č.K.,
podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku, ktorý, podľa správy OR PZ Bratislava II, zomrel
dňa XX.XX.XXXX v D.Á. N. a ktorý v prípravnom konaní pripustil, že jeho brat R. Č., on a obžalovaní

niekedy spolu jednali, ale obžalovaní nikdy s jeho bratom nejednali bez jeho prítomnosti, pretože brat
obžalovaných nepoznal, preto sa skutok podplácania ani nemohol stať, pretože ak by jeho brat R. Č.,
ktorý zomrel v roku 2004, žiadal úplatok pre sudcu, musel by o tom on sám vedieť, pretože on vedel o
všetkom, keďže brat sa mu so všetkým zdôveroval a o tomto nič nevedel. Potvrdil len, že všetci štyria sa
stretli v roku 2003, pretože obžalovaní nemali peniaze a potrebovali si požičať. Poprel, že by on poznal

sudcu H. alebo žeby jeho brat niekedy s týmto sudcom komunikoval.

Z listinných dôkazov súd oboznámil správu Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja
proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Západ zo dňa 13.12.2005, odpis registra trestov H. Y., správu
o povesti na H. Y.Č. z Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 26.11.2007, správu na H. Y. Obvodného
úradu v Trenčíne, odboru všeobecnej vnútornej, odpis registra trestov K. H., správu o povesti na K.

H. z Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 26.11.2007,správu o povesti na K. H. z Mestského úradu,
odboru všeobecnej vnútornej správy v Trenčíne zo dňa 26.11.2007,vyšetrovací spis ČVS PPZ-26/BPU-
Z-2005, vyšetrovací spis ČVS PPZ-392/1-OVK-TN-2008, správu Prezídia Policajného zboru Bratislava,
Úrad boja proti korupcií Západ, správu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, správu
Obvodného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy na H. Y., správa Obvodného úradu Nitra,

odboru všeobecnej vnútornej správy na K. H., správu o povesti na K. H. z Mestského úradu Trenčín,
správu o povesti na K. H. z Mestského úradu Trenčín, správu o povesti na H. Y. z Mestského úradu
Trenčín, správu o povesti na K. H. z Mestského úradu Trenčín, správu Úrad boja proti korupcií Západ,
odpis registra trestov, lustráciu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, lustráciu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, lustráciu Zboru väzenskej a justičnej stráže, správu Okresného

súdu Trenčín, rozsudok Okresného súdu Žilina, uznesenie Krajského súdu v Žiline, podstatný obsah
spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T/444/2001, oznámenie Prezídia Policajného zboru, odborné
vyjadrenie Kriminalisticko expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave.

Zo správ Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti

korupcii Západ zo dňa 13.12.2005, ako aj zo dňa 20.01.2011, ktorý vykonával vyšetrovanie vo veci
trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 odsek 2, odsek 3
písmeno b) Trestného zákona, vyplynulo, že trestné stíhanie vo veci bolo zastavené uznesením zo
dňa 14.09.2005, právoplatným dňa 16.11.2005, podľa § 172 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku,

pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Z odôvodnenia
predmetného uznesenia vyplývalo, že zo žiadnych z vykonaných dôkazov neboli zistené skutočnosti,
ktoré by relevantne, čo i len nepriamo poukazovali na možnosť spáchania trestného činu sudcom
Krajského súdu v Trenčíne H.. H. H.Í..

Z jednotlivých správ o povesti, ako aj z odpisov registra trestov a lustrácií vyplynulo, že obžalovaný
H. Y. bol do vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Nitra dvakrát súdne trestaný, a to raz za trestný
čin vydierania, za ktorý mu bol uložený Okresným súdom Trenčín sp. zn. 5T 444/01 trest odňatia
slobody na 1 rok a 3 mesiace nepodmienečne v I. NVS a následne bol uznaný vinným rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/129/2007 dňa 01.08.2011 za trestný čin skrátenia dane a poistného,

za spáchanie ktorého mu súd v senátnom zložení uložil trest odňatia slobody na 3 roky so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý rozsudok bol potvrdený
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/102/2011 zo dňa 05.04.2012. Z lustrácií bolo tiež zrejmé,
že obžalovaný H. Y. je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobodyRužomberok.VprvomprípadesavsúčasnostihľadínaobžalovanéhoY.akobynebolodsúdený.

Z pripojených správ vyplývalo, že obžalovaný v mieste svojho trvalého bydliska viedol riadny život a
nedopustil sa žiadneho priestupku.

Obžalovaný K. H. bol do vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Nitra dvakrát súdne trestaný, a to za
trestný čin útok na verejného činiteľa, za ktorý mu bol uložený peňažný trest a následne za trestný čin

vydierania, za ktorý mu bol Okresným súdom Trenčín sp. zn. 5T 444/01 uložený trest odňatia slobody
na 1 rok a 3 mesiace nepodmienečne v I. NVS. V oboch prípadoch sa v súčasnosti na obžalovaného
H. hľadí akoby nebol odsúdený. Z pripojených správ vyplývalo, že obžalovaný v mieste svojho trvalého
bydliska viedol riadny život a nedopustil sa žiadneho priestupku.V správe Úradu boja proti korupcií západ bolo uvedené, že na odbore boja proti korupcií Západ vo veci
vedenej pod ČVS:PPZ-26/BPK-Z-2005 sa nenachádzal žiadny videozáznam a trestná vec vedená pod

ČVS: PPZ-42/BPK-Z-2006 bola odstúpená na Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
policajného zboru Trenčín.

Originál vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-26/BPK-Z-2005 si vyžiadal Okresný súd Nitra a tento
vyšetrovací spis bol pripojený k súdnemu spisu. Z tohto vyšetrovacieho spisu súd zistil, že trestné

stíhanie vo veci trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 odsek
2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 14.09.2005,
právoplatné dňa 16.11.2005, podľa § 172 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, pretože bolo
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Vo vyšetrovacom spise sa tiež
nachádzali výpovede svedka Ľ. Č., ktorý vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní pre trestný čin

krivého obvinenia, svedka R. R. zo dňa 31.05.2005, ktorý po pripomenutí H., pripustil, že niekedy na jar
roku 2004 okolo 16:00-17:00 hod, mimo sezóny, otváral komplex Fatima, na požiadanie H., návšteve -
starší pán okolo 50 rokov, na meno si nepamätal s dlhým tmavším kabátom. Tiež si pamätal, že H. sa s
tým pánom v reštaurácii privítal, nikto z nich nechcel žiadny nápoj a že celá návšteva trvala krátko.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trenčíne pod ČVS:ORP-392/1-OVK-TN-2008 (ČVS:
PPZ-42/BPK-Z-2006) vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a zločinu prijímania úplatku podľa § 329 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona súd zistil, že na základe zmeny právnej kvalifikácie na pokus podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona k zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného

zákona bola vec z Úradu boja proti korupcií, odbor boja proti korupcii Západ bola odstúpená na Úrad
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Trenčín a následne bolo trestné
stíhanie zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa skutok nestal, pre ktorý sa viedlo trestné
stíhanie. Aj v tento veci svedok Ľ. Č. vypovedal obdobne ako v predchádzajúcich vyšetrovaných veciach
a zotrval na nich aj pri konfrontáciách s obžalovanými. Svedok H.Q. R., policajt PZ ÚBOK, odbor Západ

vo vyšetrovanej veci vypovedal, že niekedy vo februári alebo v marci 2006 došlo k dvom stretnutiam
obžalovaných s Ľ. Č. v priestoroch reštaurácie Fatima v Trenčíne, ktoré boli zaznamenávané. Pri jednom
takom stretnutí Ľ. Č. tiež uviedol, že ak chcú, aby skončili problémy so sudcom, majú dať 500 tisíc
Sk a napísať zopár ospravedlňujúcich listov a potom doplatiť ďalších 500 tisíc Sk a tým by skončili
problémy. Po získaní tejto informácie H. a Y. odmietli spoluprácu s políciou pri dokumentovaní možného

korupčného správania, pretože sa cítili ohrození a mali zlé skúsenosti pri predošlom vyšetrovaní
podobnej trestnej veci, keď mal sudca H. od nich pýtať finančnú hotovosť a potom sa to obrátilo proti nim.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T 444/2001 súd zistil, že išlo o skupinovú
väzobnú vec, v ktorej boli obžalovaní H. a Y. dňa 11.03.2002 uznaní vinnými z pokračovacieho trestného

činu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 k § 235 odsek 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. a obaja boli odsúdení na 15 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. NVS. Odvolania
obžalovaných Y. a H. a jeho rodičov Krajský súd v Trenčíne v senáte, ktorému predsedal H.. H. H.,
zamietol dňa 14.04.2004. Obžalovaní boli vo väzbe od 12.07.2000 do 13.03.2002.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2013 podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku prehral aj
obrazovo zvukové záznamy, ktoré sa, podľa správ PPZ, ÚBOK, odbor boja proti korupcii Západ z
12.10.2011 a z 30.04.2012, nenachádzali v ČVS: PPZ-26/BPK-Z-2005 a ani v ČVS: PPZ-42/BPK-
Z-2005, ktorý bol odstúpený k ďalšej služobnej potrebe na ÚJKP OR PZ Trenčín (č.l. 206, č.l. 281, č.l.
289, č.l. 316). Sekvencie nahrávok, ktoré boli KEÚPZ konvertované z videokaziet VHS na videozáznamy

do formátu DVD, súvisiace s osobami obžalovaných nakoniec súdu poskytlo PPZ, národná kriminálna
agentúra, národná proti zločinecká jednotka, expozitúra Západ, Trnava, ktoré boli evidované pod ČVS:
PPZ-V-10/2006-BOK-Z-V (č.l. 410).

Na obrazovo zvukovom zázname, ktorý je v súdnom spise založený na č. l. 412, bolo zaznamenané

stretnutie obžalovaných s Ľ. Č. zo dňa 03.02.2006, ktorého obsahom bol občiansko - právny spor
prejednávaný na Okresnom súde v Trenčíne, predmetom ktorého bola nehnuteľnosť obžalovaných.
Následne sa medzi zúčastnenými hovorilo o H.. H., pričom obžalovaní tvrdili, že konanie proti sudcovi
H.. H. bolo zastavené kvôli výpovedi Ľ. Č.. Ľ. Č. toto tvrdenie poprel, ale zároveň sa vyjadril, že H.. H. bralpeniaze za účelom ovplyvnenia svojho konania v pozícií sudcu. Zároveň Ľ. Č. oznámil obžalovaným, že
H.. H. by svoje trestné oznámenie stiahol, ak by sa mu obžalovaný verejne ospravedlnili a dali by mu
bokom nejaké peniaze. Na zvukovo obrazovom zázname, ktorý sa v súdnom spise nachádza na č. l. 413

neboli zaznamenané žiadne skutočnosti dôležité pre toto konanie. Na zvukovo obrazovom zázname,
ktorý sa v súdnom spise nachádza na č. l. 414 bol zaznamenaný rozhovor zo dňa 23.02.2006 medzi
obžalovanýmiaĽ.Č.,ktorýimoznámil,žesudcaimurobilnávrh,ževecsadávyriešiť,akbymuzaplatili1
milión Sk v dvoch splátkach po 500 tisíc Sk a zároveň mali poslať jemu a na prokuratúru ospravedlňujúci
list. Zvyšok zaznamenaného rozhovoru bol zameraný na už predtým uvádzaný občiansko - právny

spor. Obžalovaný H., sa k prehraným záznamom v súdnom spise na č. l. 412 vyjadril, že záznamové
zariadenie bolo nainštalované v celom komplexe Fatima asi dva týždne, ale technici nespustili na týchto
zariadeniach zvuk. K záznamu, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 414 obžalovaný uviedol, že v roku
2005, asi rok po tom čo malo dôjsť k stretnutiu sa obžalovaných so svedkom - poškodeným H.. H. v
reštaurácií Fatima, po tom čo im bolo spôsobené oslovili políciu, aby im pomohla. Polícia rozhodla,
že nainštaluje nahrávacie zariadenie do komplexu Fatima, pričom sa obžalovaný neskôr dozvedel, že

niektoré, podľa neho, podstatné časti, neboli nahraté. Následne sa ich polícia pýtala či nepodajú aj
druhé oznámenie na H.. H., avšak H.. H. podal súbežne trestne oznámenie na nich, pričom trenčianska
polícia a ani prokuratúra nemali, podľa obžalovaného, záujem to vyšetriť. V tomto prípade prišiel dňa
06.02.2006 Ľ. Č. za obžalovanými, pričom vysvetľoval súvislosti s fiktívnou pohľadávkou vo výške 800
tisíc Sk na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. 12C/132/2006, ktoré sa týkalo

ich nehnuteľností, teda v inej veci, ako bolo pôvodné obvinenie sudcu H.. H.. Následne Č. na nahrávke
vysvetlil ako to fungovalo a navrhol im, aby, prostredníctvom neho, dali peniaze na to, aby sa stiahla
krivá výpoveď. Napriek tomu, že obžalovaný bol názoru, že sa trestné oznámenie nedá stiahnuť, Č.
tvrdil, že ak dajú peniaze H.. H., on to dokáže zlikvidovať.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaných
za vinných zo skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. 2 Pv 77/05, nakoľko
bolo dostatočným spôsobom a bez pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného

trestného činu, a že tento spáchali obžalovaní, ktorý svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 1 k § 174
odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože spoločným
konaním iného lživo obvinili z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.

Trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného
lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Objektom trestného činu krivého
obvinenia je záujem na ochrane riadnej činnosti štátnych orgánov a záujem na ochrane občanov pred
lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť. Forma obvinenia nie je rozhodná a znaky tohto trestného
činu môže naplňovať aj lživé obvinenie učinené pri uplatňovaní vlastnej obhajoby v trestnom konaní.

Zákon vyžaduje, aby krivé obvinenie iného z trestného činu smerovalo voči určitej osobe. Lživo obviniť
znamená vedome objektívne nepravdivo informovať o skutkových okolnostiach, teda o tom, kedy, kde
a ako mal byť trestný čin spáchaný a kto je jeho páchateľom. Vždy však musí byť daný úmysel privodiť
trestné stíhanie iného. Z hľadiska subjektívnej stránky musí páchateľ chcieť alebo si byť vedomý toho,
že iného lživo obviňuje z trestného činu a súčasne musí chcieť alebo aspoň byť uzrozumený s tým, že

v dôsledku jeho obvinenia bude takáto osoba trestne stíhaná. Úmysel teda musí zahrnovať možnosť
trestného stíhania iného na základe lživého obvinenia, pričom stačí aj eventuálny úmysel podľa § 4
písmeno b) Trestného zákona.

Pri posudzovaní viny obvineného z trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1 Trestného

zákona sa nestačí zaoberať otázkou, či krivo obvinená osoba skutočne spáchala trestný čin alebo bola
stíhaná alebo odsúdená, ale či sa dá preukázať, že páchateľ z hľadiska subjektívnej stránky trestného
činu chcel alebo si bol aspoň vedomý, že obviňuje inú osobu nepravdivo a bol s tým uzrozumený
a súčasne chcel alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto osoba
trestne stíhaná. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu nie je rozhodné, či krivo obvinená

osoba bola skutočne, v dôsledku lživého obvinenia páchateľa, obvinená a trestne stíhaná alebo nie.
Podstatná je skutočnosť, že páchateľ obvinil určitú osobu s úmyslom privodiť jej trestné stíhanie, teda
vedome nepravdivo informoval o dôležitých skutkových okolnostiach, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnemu
trestnému činu a ku konkrétnej osobe, a toto lživé obvinenie smerujúce proti takej osobe urobil predorgánomčinnýmvtrestnomkonanísozámerom,abyiniciovaljejtrestnéstíhanie.Znakyposudzovaného
trestného činu budú naplnené ako vtedy, keď nepravdivé obvinenie skutočne viedlo alebo aspoň prispelo
k začatiu trestného stíhania voči osobe krivo obvinenej ako aj vtedy, keď orgán činný v trestnom konaní

neuveriltomutonepravdivémuobvineniuavôbecnezačaltrestnéstíhanieosobykrivoobvinenej.Postačí
teda nepravdivé obvinenie urobené s úmyslom privodiť trestné stíhanie, hoci by sa úmysel páchateľa
nepodaril uskutočniť.

V daných súvislostiach bolo nutné pripomenúť, že, podľa skutkových zistení, obžalovaní dňa 18.05.2004

v sťažnosti pre porušenie zákona podanej na MS SR (spis OS Trenčín 5T 444/01) obvinili H.. H.
sudcu Krajského súdu v Trenčíne z korupčného správania, ktorú MS SR odstúpilo GP SR a následne
obžalovaní podali ešte dňa 22.11.2004 na tohto sudcu trestné oznámenie na GP SR z rovnakého
dôvodu teda, že H.. H. H., sudca Krajského súdu v Trenčíne, žiadal od každého z nich prostredníctvom
tretej osoby úplatok vo výške 500.000,-Sk pred začatím pojednávania odvolacieho súdu a keďže
neboli ochotní pristúpiť k takémuto kroku, H.. H. ako predseda senátu Krajského súdu v Trenčíne

ako odvolacieho súdu, ich odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zamietol. Toto podanie bolo
odstúpené na ÚBOK, odbor boja proti korupcii Západ a bolo vedené pod ČVS: PPZ-26/BPK-Z-2005. Vo
veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 05.04.2005, k veci boli vypočutí obžalovaní, otec obžalovaného
H., J. H., R. R., H.. G. F., Ľ. Č. G. H.. W. X.. Následne bolo trestné stíhanie dňa 14.09.2005, právoplatne
dňa 16.11.2005 vo veci zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktoré sa trestné

stíhanie vedie.
Predmetné trestné oznámenie zahrňovalo tak vecné, určité a závažné skutočnosti, že boli spôsobilé
vyvolať trestné stíhanie konkrétnej osoby, H.. H. H., a v žiadnom prípade nešlo len o púhe vyslovenie
podozrenia zo spáchania trestného činu. Bolo zjavné, že obžalovaní týmto svojím podaním, v ktorom
uviedli nepravdivé skutočnosti (ich pravdivosť, teda, že sudca od nich skutočne požadoval finančné

plnenie za „vybavenie veci“ na odvolacom súde v ich prospech nebola ani v tomto konaní preukázaná,
tak ako je uvedené nižšie), sledovali iniciovanie trestného stíhania sudcu H.. H. H. (konanie, ktorého
sa mal, podľa ich nepravdivých tvrdení, dopustiť, by zakladalo predovšetkým znaky skutkovej podstaty
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody), pretože ak by bol sudca H.. H. trestne stíhaný, resp. aj odsúdený, bolo by

to dôvodom napríklad aj pre úspešnosť mimoriadnych opravných prostriedkov vo veci vedenej na
Okresnom súde Trenčín sp. zn. 5T 444/01.

Aj napriek tomu, že obžalovaní v priebehu celého konania popierali spáchanie skutku tak, ich vinu mal
súd preukázanú. Vychádzal predovšetkým z výpovedí svedka poškodeného H.. H. H., Y. Ľ. Č.K., R.

G. Š., ako aj z obrazovo zvukových záznamov, o ktoré obžalovaní opierali pravdivosť svojich tvrdení o
korupčnom správaní sudcu H.. H..

Svoju obranu obžalovaní postavili na tom, že sudca Krajského súdu Trenčín H.. H. H. na jar roku 2004
od nich skutočne žiadal, cez bratov Č., peniaze za ich oslobodenie na Krajskom súde v Trenčíne vo

veci ich odvolania voči rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T 444/01, ktorým boli odsúdení
na 15 mesiacov nepodmienečne, ktorú im mali dosvedčiť príbuzné obžalovaných (J. E. a J. H.) ako
aj prevádzkár podniku Fatima v Trenčíne R. Y., predtým R., kde sa malo stretnutie so sudcom H. v
marci roku 2004 uskutočniť a svedok Ľ.I. Č., ktorý bol sprostredkovateľom a tlmočníkom svojho brata
R. Č., ktorý mal so sudcom ohľadne peňazí za vybavenie veci na odvolacom súde komunikovať a tiež

videozáznamy z roku 2006 zo stretnutí obžalovaných s Ľ. Č..

Túto obranu mal súd za vyvrátenú nasledovným:
1. Pokiaľ išlo o svedecké výpovede svedkýň J. E. (sestra obžalovaného H.) a J. H. (manželka
obžalovaného H.), ktoré dosvedčili všetky okolnosti stretnutia obžalovaných so sudcom H. na jar 2004

v podniku Fatima, súd dodal, že tieto svedkyne neboli priamymi svedkyňami tohto stretnutia, vypovedali
lensprostredkovaneotom,žesudcaH.malcezČ.odnichžiadaťpeniazezavybavenievecinakrajskom
súde a že za týmto účelom sa obžalovaní stretli so sudcom vo Fatime, ktoré skutočnosti im uviedli sami
obžalovaní. Pokiaľ svedkyne vypovedali, že osobne videli sudcu ísť na stretnutie, súd iba dodal, že ani
jedna svedkyňa v tom čase sudcu nepoznala a s určitosťou nevedeli uviesť, že osoba, ktorá išla do

Fatimy bolo osobou poškodenou. Keby aj človek, ktorého videli ísť do Fatimy bol H.. H., automaticky to
neznamenalo, že si išiel prevziať alebo pýtať peniaze od obžalovaných.2.SvedokĽ.Č.vprípravnomkonanípoprelvšetkytvrdeniaobžalovanýchoakejkoľvekzainteresovanosti
v súvislosti s vyžiadaním si finančného plnenia pre svedka H.. H., ktorý by, po zaplatení, vybavil vec
odvolania obžalovaných v ich prospech.

3. Svedok R. Y. si na okolnosti dňa 18.03.2004 nepamätal, z listiny, na ktorej bola zaznamenaná jeho
výpoveď vo vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-26/BPK-Z-2005 pripustil, že niekedy na jar roku 2004 okolo
16:00-17:00 hod, mimo sezóny, otváral komplex Fatima, na požiadanie H., návšteve, ktorú opísal ako
staršieho pána, okolo 50 rokov, s dlhým tmavším kabátom, ale meno uviesť nevedel, teda ani tento

svedok nepotvrdil, že sa dňa 18.04.2004 vo Fatime stretol sudca H. s obžalovanými.

4. Svedok poškodený H.. H. H. jednak pri spontánnej výpovedi ako aj pri konfrontáciách s obžalovaným
Janíčkom rezolútne poprel, žeby cez R. Č. žiadal úplatok za oslobodenie obžalovaných. Súd tu poukázal
na to, že výpovedi svedka poškodeného nemal dôvod súd neveriť, pretože táto výpoveď nebola
narušená nevierohodnosťou tohto svedka.

5.Obsahvideozáznamov,naktorésaodvolávaliobžalovaníaktorémalipreukázaťpravdivosťichtvrdení
o korupčnom správaní poškodeného v roku 2004 súd vyhodnotil, že na zázname veci pertraktované
medzi obžalovanými a Ľ. Č. nespadali do obdobia 2003/2004, kedy, ako uvádzali obžalovaní mal svedok
poškodený od nich cez R. Č. žiadať peniaze za ich oslobodenie na odvolacom súde. Tieto obrazovo

zvukové záznamy sa týkali vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-392/1-OVK-TN-2008 (ČVS: PPZ-42/BPK-
Z-2006), teda Ľ. Č. na stretnutí predniesol obžalovaným údajnú požiadavku sudcu H., že ak obžalovaní
zaplatia 1 milión korún v dvoch splátkach a napíšu verejné ospravedlňujúce listy, on stiahne trestné
oznámenie. Zo zaznamenaného by potom malo ísť o iné korupčné správanie sudcu, teda vo veci
stiahnutia trestného oznámenia sudcu na obžalovaných pre trestný činu krivého obvinenia, nie vo

veci, v ktorej boli oznamovateľmi obžalovaní pre trestný čin sudcu, ktorý mal od nich žiadať úplatok
v trestnej veci, v ktorej boli obžalovaní odsúdení z pokračovacieho trestného činu vydierania formou
spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 k § 235 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., právoplatne
v roku apríli 2004. Poškodený mal, podľa obžalovaných, žiadať úplatok naposledy dňa 18.03.2004 v
priestoroch Fatimy, obrazovo zvukové záznamy boli z februára roku 2006 a nedosvedčovali, že by

to bol práve poškodený H.. H. - sudca ktorý žiadal pre seba peniaze za vybavenie veci, o ktorej
rozhodoval odvolací senát, ktorému predsedal v apríli 2004 (o tejto skutočnosti na videu rozprával pred
obžalovanými len Ľ. Č. a obžalovaní o údajnom žiadaní úplatku sudcom prvotne mali vedieť len od Ľ. Č.).

Navyše, ak bolo obranou obžalovaných, že sudca H. od nich naozaj žiadal peniaze za vybavenie veci

oslobodením obžalovaných, pretože on rozhodoval o ich odvolaniach na Krajskom súde v Trenčíne, súd
v tejto súvislosti poukázal na to, že Krajský súd v Trenčíne rozhodoval ako odvolací súd voči rozhodnutiu
súdu I. stupňa a túto vec rozhodoval v senáte väčšinou hlasov svojich troch členov, ktorému predsedal
H.. H.. Svedok H.. H. nerozhodoval ako samosudca, jeho hlas nemal žiadne osobitné postavenie, okrem
toho, že, podľa zákona, hlasuje ako posledný, jeho hlas nebol ani rozhodujúci, ani väčšinový; nemohol

dokonca svojím hlasom prehlasovať ostatných členov senátu, práve naopak, mohol byť prehlasovaný
a rozhodnutie mohlo byť prijaté väčšinou hlasov ostatných členov senátu, pričom činnosť riadiaceho
predsedu senátu, ktorý, ak by nebol v konkrétnej veci referujúcim sudcom, by bola redukovaná len na
hlasujúceho prísediaceho. Požadovanie peňazí od jedného sudcu a pre jedného sudcu by bolo potom
asi zbytočné. Tiež pre súd vyznelo nepochopiteľné ba až nelogické, aby sudca žiadal pre seba od

obžalovaných nejaký majetkový prospech vo veci, v ktorej obžalovaní strávili vo väzbe 18 mesiacov
(od 12.07.2000 do 13.03.2002) a ktorých súd prvého stupňa odsúdil dňa 11.03.2002 na 15 mesiacov
nepodmienečne (teda uložený trest bol o tri mesiace kratší ako doba strávená obžalovanými vo väzbe),
za to, že budú odvolacím súdom oslobodení v apríli roku 2004, teda v čase, keď obžalovaní už boli vyše
dva roky na slobode po prepustení z väzby, ktorá sa nakoniec obžalovaným započítala aj do výkonu

trestu odňatia slobody, do ktorého, tým pádom, nemuseli ani nastúpiť.

Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní spoločným konaním lživo
obvinili H.. H. H. z trestného činu prijímania úplatku a iné v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, naplnili
tým všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek

1Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 Trestného zákona tak po formálnej aj materiálnej
stránke, preto ich súd uznal za vinných zo žalovaného skutku v zmysle obžaloby so zmenou len v tom
smere, že konverzným kurzom súd premenil 500.000.-Sk na 16.597,-eur.Z hľadiska konania obžalovaných dospel súd k záveru, že títo konali v priamom úmysle podľa § 4
písmeno a) Trestného zákona, lebo chceli spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený
zákonom.

Každý z obžalovaných sa priamo a osobne podieľal na trestnom čine, preto konanie obžalovaných súd
posúdil ako spolupáchateľstvo podľa § 9 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko trestný čin bol spáchaný
spoločným konaním dvoch osôb.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu bral do úvahy tak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť,mierukonaniaobžalovanýchnaspáchanítrestnéhočinu,pomeryobžalovaných,priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ako aj možnosť ich nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného Y. súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne patrí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a tým výchovne pôsobí aj na ostatných členov spoločnosti.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je

vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom

výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť

nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný
bol dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/129/2007 z
01.08.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline 3To/102/2011 z 05.04.2012, ktorý bol uložený
obžalovanému Y. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky pre trestný čin skrátenia

dane a poistného podľa § 148 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do II. NVS, ktorý v súčasnosti obžalovaný aj vykonáva. Keďže trestný
čin krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. obžalovaný spáchal
vo viacčinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 1, odsek 4
Trestného zákona č. 140/1961 Zb., boli splnené všetky zákonné predpoklady - formálne podmienky

zakotvené v ustanoveniach § 35 ods. 2 Tr. zák. na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody za použitia
asperačnej zásady. Napriek uvedenému konštatovaniu však súd považoval uloženie súhrnného trestu
odňatia slobody za použitia asperačnej zásady vo výmere 8 rokov a 2 mesiace, t.j. v najnižšej možnej
výmere, vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti za neprimerane prísne, čo by bolo v rozpore
so zásadou proporcionálnosti trestu.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie

prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania súhrnného trestu podľa ustanovení § 35 odsek 2
Trestného zákona súd teda skúmal aj to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného
trestu podľa ustanovenia § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., teda či trest uložený skorším

rozsudkom možno pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. V zmysle
ustanovenia § 37 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 odsek 2
Tr. zák., ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný. Postup podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia v danom prípade nebol vylúčený.
Opačný záver, ku ktorému by mohol viesť príliš reštriktívny výklad tohto zákonného ustanovenia, by

inak znamenal nemožnosť "zmierniť neprimeranú tvrdosť zákona" v takých prípadoch, ako je i tento, a
s čím by bolo nevyhnutne späté nerešpektovanie jednej zo základných zásad ukladania trestu - zásady
proporcionálnosti trestu, ktorá je jedným z kritérií prispievajúcich k tomu, aby bol trest uložený na základe
zákona trestom spravodlivým.

V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd nepovažoval súhrnný trest
odňatia slobody, na uloženie ktorého boli splnené formálne podmienky ustanovené v § 35 ods. 2 Tr.
zák., v najnižšej možnej výmere 8 rokov a 2 mesiace, za trest, ktorý by zodpovedal požiadavkám
proporcionálnosti - primeranosti a spravodlivosti trestu. Tomuto záveru nasvedčuje i skutočnosť, že
časový odstup viac ako 9 rokov od spáchania tohto trestného činu oslabil individuálnu ako aj generálnu

prevenciu.

PodľanázorusúdutrestodňatiaslobodyuloženýobžalovanémuH.Y.rozsudkomOkresnéhosúduŽilina,
sp.zn.3T/129/2007,vovýmeretriroky,jedostatočný-primeranývovzťahukcelejzbiehajúcejsatrestnej
činnosti, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne,

primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Súd aj pri úvahách o výmere a druhu trestu u obžalovaného K. H. prihliadol na stupeň nebezpečnosti
trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa, na prevažujúci pomer

poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, a dospel tak k presvedčeniu, že všetky tieto
skutočnosti, ale najmä doba medzi konaním obžalovaného a vyhlásením konečného rozhodnutia boli
spôsobilé odôvodniť použitie aj iného trestu než trestu odňatia slobody. Aj v prípade obžalovaného
časový odstup viac ako deväť rokov od spáchania tohto trestného činu oslabil individuálnu ako aj
generálnu prevenciu. Súd nepovažoval na dosiahnutie účelu trestu za nevyhnutné a potrebné uloženie

trestu podmienečného.

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a mieru zavinenia obžalovaného H. ako spolupáchateľa mal súd
za to, že vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude uloženie peňažného trestu, nakoľko
obžalovaný sa dopustil trestného čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov

a súd vzhľadom na povahu spáchaného trestného neukladal podmienečný trest odňatia slobody. S
ohľadom na jeho majetkové pomery obžalovanému súd vymeral peňažný trest vo výmere 5000,- Sk,
resp. po prepočítaní výmery trestu v zaniknutej peňažnej mene určil výmeru na 1165,97 € (§ 438b
Trestného zákona v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) a pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu zároveň
určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace (§ 54 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961

Zb. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.