Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712214700
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1712214700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: V. Q., V. F.

XXXX/X, XXX XX Z., zastúpený: JUDr. Darina Korábová, advokátka, Záborského 42, 831 03 Bratislava
proti žalovanému 1/: L. K., Š. XX, XXX XX Y. a proti žalovanému 2/: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie sumy 165,97 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 165,97 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 24.4.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť, a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní 1/a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania vo výške 176,24 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 159,74 eur titulom trov právneho
zastúpenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 24.8.2012 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ zaplatenia sumy 165,97 eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že dňa 24.2.2012 v
čase okolo 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Roomster, EČV: Z. XXX H. po rovnom

úseku Púchovskej cesty v Bratislave v smere na obec Svätý Jur. Pred motorovým vozidlom žalobcu
jazdilo v rozhodnom čase osobné motorové vozidlo značky Nissan Patrol, EČV: B. XXX H. vo vlastníctve
žalovaného 1/. Na ceste sa nachádzal štrk z posypu a napriek tomu, že žalobca dodržiaval dostatočný
odstup od osobného motorového vozidla jazdiaceho pred ním, došlo počas jazdy k odskočeniu kameňa
spod zadného kolesa osobného motorového vozidla žalovaného 1/, pričom odrazený kameň rozbil čelné
sklo motorového vozidlo žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným 1/ spísali správu o nehode.
Nakoľko mal žalobca uzatvorené havarijné poistenie v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna

InsuranceGroup,bolaškodavovýške223,07eurlikvidovanáprimárnezhavarijnéhopoistenia.Vzmysle
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.3.2012 vyplatila poisťovňa KOOPERATIVA v prospech žalobcu
plnenie vo výške 57,10 eur a so sumou 165,97 eur ako spoluúčasťou ho odkázala na poisťovňu škodcu.
Poisťovateľom žalovaného 1/ je žalovaný 2/, ktorý po vykonanom šetrení odložil predmetnú škodovú
udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.

Žalovaný 2/ v odpore zo dňa 15.11.2012 poukázal na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť
uloženú právnym predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhraduškody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal
príčinnúsúvislosťmedziprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhoaškodouvzniknutounamotorovom
vozidle poškodeného. Žalovaný 2/ prezentoval názor, podľa ktorého príčinnú súvislosť ako vecnú

súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení poškodeného
a poisteného o jej existencii. V prípade, ak by aj príčinná súvislosť bola preukázaná, poukázal žalovaný
2/ na možnú liberáciu prevádzateľa v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru
kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, a teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za
predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno

od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Na záver
žalovaný 2/ poukázal na to, že splnil svoju povinnosť a v trojmesačnej lehote poškodenému oznámil, že
odmietol plnenie (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP), a preto nie povinný poškodenému uhradiť úroky
z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia,
ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporcu zo dňa 19.2.2013 uviedol, že tvrdenie žalovaného 2/ o

nepreukázaní príčinnej súvislosti považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti, nakoľko
priebeh vzniku škody zhodne popísali žalobca a žalovaný 1/, a preto tento priebeh možno považovať za
dostatočne a riadne preukázaný. Takisto vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného 2/, podľa ktorého sa
jedná o škodu, ktorá nemá svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a žalovaného 1/, správou o nehode zo dňa

24.2.2012, pokladničnou potvrdenkou č. 421200680 zo dňa 27.2.2012, oznámením o poistnom plnení
zo dňa 27.3.2012, stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa
16.7.2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 uviedol, že v daný deň vo
februáriišielsvojímmotorovýmvozidlomdoprácepoPúchovskejcestevBratislave,ktorábolaposypaná

štrkom, pričom pred ním išlo jedno auto. Počas jazdy počul veľkú ranu a na čelnom skle zbadal 15-20
cm prasklinu. Následne sa dostal so svojím vozidlom na úroveň auta jazdiaceho pred ním, naznačil
vodičovi,abyzastavil,ktorýtakajurobil.Vodičmotorovéhovozidlajazdiacehoprednímsvojuvinupriznal
a povedal, že je pre tieto prípady poistený a spísali záznam o škodovej udalosti. Následne si žalobca dal
vozidlo ohliadnuť, pričom mu bolo povedené, že sa nejedná o výrobnú vadu, ale že je to prasklina po

nejakom predmete. Žalobca ďalej uviedol, že si dal sklo vymeniť a škodu si uplatnil u svojej poisťovni z
havarijného poistenia. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. mu vyplatila z havarijného poistenia sumu 57,10
eur a ohľadom sumy 165,97 eur ako spoluúčasti ho odkázala na poisťovňu žalovaného 1/, ktorá po
prešetrení uvedenú škodu odmietla nahradiť.

Žalovaný 1/ v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 uviedol, že v čase

škodovej udalosti bolo na ceste veľa kamienkov z posypu, pričom nemal dôvod pochybovať, že spod
jeho auta odmrštilo kameň, nakoľko kameňov bolo veľa a boli veľké a navyše žalovaný 1/ má na svojom
osobnom motorovom vozidle hlboký a široký dezén na kolesách.

Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 24.2.2012 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis
žalobcom a žalovaným 1/ žalovanému 2/.

Z pokladničnej potvrdenky č. 421200680 zo dňa 27.2.2012 vystavenej spoločnosťou AUTOSKLO H&D
spol. s r.o. vyplýva, že táto fakturuje odberateľovi V. Q. za výmenu čelného skla na vozidle Škoda
Roomster sumu vo výške 223,07 eur.

Z dokladu o zaplatení zo dňa 27. 2. 2012 vyplýva zaplatenie sumy 223,07 eur.Z písomného oznámenia KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 27.3.2002
vyplýva, že poisťovňa dňa 22.3.2012 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila
výpočet výšky plnenia v sume 57,10 eur na účet: V. Q..

Z oznámenia stanoviska žalovaného 2/ k škodovej udalosti zo dňa 23.4.2012 vyplýva, že šetrením
poistnej udalosti bolo zistené, že nie možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá
deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti, a preto poistený
nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom
čase na danom mieste. Z toho dôvodu žalovaný 2/ nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.

Zo stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.7.2013

vyplýva, že vzhľadom na nejednotnú prax pri likvidácii škodovej udalosti v povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle
spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla vydala Národná banka
Slovenska stanovisko, podľa ktorého „na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. V
prípade náhrady škody na čelnom skle zaujala Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie
kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom
prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies; aj keď kameň nie je

súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla
by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka
motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod prevádzke, škoda
vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za

škodu na čelnom skle, a pokiaľ mal uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

Podľa § 427 ods. Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených správnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že

návrh žalobcu je čo do istiny dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že osobné motorové vozidlo
značky Nissan patrol, EČV: B. XXX H. bolo poistené u žalovaného 2/ na základe zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ nahradil za neho
preukázané nároky na náhradu škody. Rovnako nie je spornou suma 223,70 eur za výmenu predného
skla na osobnom motorovom vozidle žalobcu za nové. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, naplnenie ktorej poškodený preukazuje existenciou
škodovej udalosti vyvolanou osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla, škodou a
príčinnou súvislosťou. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nie je podmienkou zodpovednosti
prevádzateľa protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky. Poistná udalosť sa stala v zimných mesiacoch, pričom je všeobecne známe,

že posypovým materiálom pre zabezpečenie zjazdnosti cesty je drobný štrk. V dôsledku pohybu
motorového vozidla na takejto ceste došlo spod kolies vozidla k vymršteniu kamienka, ktorý zapríčinil
prasknutie čelného skla poškodeného motorového vozidla.

Na základe vykonaného dokazovania je nutné konštatovať rozpor existencie príčinnej súvislosti, t.j.
okolností bezprostredne predchádzajúcich vzniku popísanej poistnej udalosti a vznikom škody, čo malo

za následok aj odmietnutie plnenia zo strany žalovaného 2/.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že skutočne došlo k poškodeniu čelného skla
motorového vozidla žalobcu. Podľa zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného 1/ došlo k vzniku škodovej
udalosti dňa 24.2.2012 v čase okolo 12.00 hod., keď spod kolies motorového vozidla žalovaného 1/
vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu jazdiaceho za ním. Následne

žalobca zastavil žalovaného 1/ a spísali záznam o nehode. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom
čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod
kolies žalovaného 1/, keďže na ceste sa nenachádzali žiadne iné motorové vozidlá, došlo k rozbitiu
čelného skla na motorovom vozidle žalobcu.

Pokiaľ namietal žalovaný 2/, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to

zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, súd je názoru, že
kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve z tohto
zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody
popísali. Podľa názoru súdu je to práve žalovaný 2/, ktorý nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným
spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných

popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho žalobca a žalovaný 1/ v konaní uviedli. V tejto súvislostisúd poukazuje na § 120 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže
osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Súd poukazuje tiež na to, že dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane
toho čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotím dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov
zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa

uvedeným má súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre
konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu, a to vymrštením
kamienka spod vozidla žalovaného 1/. Je nutné tiež poznamenať, že vodič motorového vozidla aj pri
priemernom sústredení sa zaregistruje náraz kameňa do čelného skla, avšak klásť požiadavku na
vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo
poškodeného vozidla, nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia.

Žalovaný 2/ v konaní ďalej argumentoval, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla
nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla a keďže od prevádzateľa nebolo možné
požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, je preto zbavený zodpovednosti podľa § 428 Občianskeho
zákonníka. S tvrdením žalovaného 2/, že v danom prípade škoda nebola spôsobená okolnosťami
majúcimi pôvod v prevádzke, nemožno súhlasiť. Svoj opozitný názor prezentovala aj Národná banka

Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom vo svojom stanovisku zo dňa 16.7.2013, podľa ktorého
vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies; aj keď kameň nie
je súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla
by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka

motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod prevádzke, škoda
vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za
škodu na čelnom skle, a pokiaľ mal uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Keďže žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy, priznal súd žalobcovi tiež nárok
na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania, ktorých výška bola stanovená v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Za začiatok omeškania bol stanovený deň nasledujúci po dni odmietnutia
poskytnutia poistného plnenia v zmysel oznámenia žalovaného 2/ zo dňa 23.4.2012.

Žalovaný 2/ namietal priznanie úrokov z omeškania žalobcovi a poukazoval pri tom na § 11 ods. 6 a

ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého (ods. 6) poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta

vrátila ako nedoručené. (ods. 8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

V tejto súvislosti súd uvádza, že povinnosť platiť zákonné úroky z omeškania je viazaná výlučne na
peňažné plnenie (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto nie je možné dovolávať sa aplikácie §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ odmietol poskytnúť plnenie, teda neuznal samotný

základ nároku. Výklad § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaným 2/ by znamenal, že v prípadeneposkytnutia písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie, v lehote troch
mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti, by mal byť poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania, čo nie je možné, keďže nemá povinnosť plniť peňažné plnenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške
16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Výška odmeny pozostáva z:

A. Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

1. prevzatie a prípravu zastúpenia - úkon právnej služby vo výške 16,60 eur + 7,63 režijný paušál
24,23 eur

2. písomné podanie na súd - žaloba - úkon právnej služby vo výške 16,60 eur + 7,63 eur režijný paušál
24,23 eur

3. písomné podanie na súd - vyjadrenie - úkon právnej služby vo výške 16,60 eur + 7,81 eur režijný
paušál 24,41 eur

4. účasť na pojednávaní dňa 15.10.2013- úkon právnej služby vo výške 16,60 eur + 7,81 eur režijný
paušál 24,41 eur

B. Náhrada za stratu času podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

15.10.2013 - strata času 1 hodina = 2 polhodiny, á 13,01 eur 26,02

C. Náhrada cestovných nákladov podľa § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

cesta 15.10.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 40,8 km

spotreba paliva 7,6 l/100 km

základná náhradu za 1 km - 0,183 eur, cena paliva 1,39 eur/l 11,78 eur

Celková odmena predstavuje súčet tarifnej odmeny za poskytnutie právnych služieb vo výške 97,28 eur
(A) + náhrady za stratu času vo výške 26,02 eur (B) + 20% DPH + náhrady cestovných nákladov vo
výške 11,78 eur (C), t.j. 159,74 eur.

Súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu
s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému

bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).