Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 16, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712204055
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712204055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: K.. H. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Juraj Anetta, advokát so sídlom
Kutlíkova č. 17, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: C. H., C..R.., so sídlom Č. C. Č.. XX, XXX XX H.,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Zajíčková, advokát so sídlom Dostojevského rad
č. 17, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi
podaním zo dňa 25.11.2011, doručená navrhovateľovi dňa 29.11.2012 je neplatná, sa zamieta.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.207,34 € a úrok z omeškania 9,25 % ročne z tejto

sumy od 01.07.2011 do zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od
01.08.2011 do zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od
01.09.2011 do zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od
01.10.2011 do zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9,2% ročne od 01.11.2011
do zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9,2% ročne z tejto sumy od 01.12.2011
do zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01.01.2012 do
zaplatenia, sumu 3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 01.02.2012 do zaplatenia, sumu

3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01.03.2012 do zaplatenia, sumu
3.207,34 € a úrok z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01.04.2012 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa na náhradu mzdy a na zaplatenie úroku z omeškania zamieta.

IV. Návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a
odporcom uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2002 trvá aj po 29.02.2012, a že odporca
je povinný umožniť navrhovateľovi vykonávať prácu v zmysle platnej pracovnej zmluvy, sa zamieta.

V. O trovách konania súd rozhodne osobitne.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 20.06.2011, navrhovateľ žiadal, aby súd určil,
že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu dal odporca podaním zo dňa 10.01.2011, a ktorá mu bola

doručená dňa 24.01.2011, je neplatná.Navrhovateľ uviedol, že túto výpoveď mu dal odporca na základe § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z
dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa z K.S. G. Z.. Mapou danej oblasti navrhovateľ preukázal, že
nové miesto výkonu práce v Z. je od predchádzajúceho miesta výkonu práce vzdialené len minimálne,

a to približne desať minút pešej chôdze. Navrhovateľ s rozviazaním pracovného pomeru nesúhlasil a
listom zo dňa 10.02.2011 vyzval zamestnávateľa, aby ho ďalej zamestnával. Vyjadril ochotu pracovať
aj na zmenenom mieste výkonu práce v Z.. Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj právo na náhradu mzdy
za obdobie od 01.05.2011 až do dňa, keď mu odporca umožní vykonávať prácu, a to vo výške 3 391,37
€ mesačne, vrátane úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa splatnosti každej dlžnej sumy,

a to až do dňa uhradenia dlžnej sumy.

Podaním zo dňa 24.11.2011 navrhovateľ svoj návrh na začatie konania upresnil a namiesto náhrady
priemernej mesačnej mzdy vo výške 3 391,37 € žiadal o náhradu mzdy vo výške 3 239,39 € mesačne.

Podaním zo dňa 04.01.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.01.2012, navrhovateľ svoj návrh na
začatie konania opäť rozšíril a žiadal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu dal
odporca podaním zo dňa 25.11.2011, ktoré mu bolo doručené 29.11.2011, je neplatná. Navrhovateľ si

uplatnil aj nárok na náhradu mzdy až do dňa, keď mu odporca umožní pokračovať v práci. Tento ďalší
návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca mu dňa 29.11.2011 doručil ďalšiu výpoveď z pracovného
pomeru, ktorú mu dal na základe vykonanej organizačnej zmeny zo dňa 28.02.2011 o znížení
počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia výkonu práce a optimalizácie nákladov. Rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 28.02.2011 bola okrem iného zrušená aj funkcia

manažéra kvality, ktorú podľa pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ. Podľa názoru navrhovateľa
touto druhou výpoveďou odporca sám viac menej uznal, že prvá výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
10.01.2011, je neplatná. Podľa názoru navrhovateľa podaním druhej výpovede vniesol odporca do celej
veci chaos a neporiadok a spôsobil automatickú neplatnosť predchádzajúcej výpovede. Navrhovateľ
argumentoval tým, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo

možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.
Podľa navrhovateľa už z obsahu druhej výpovede zo dňa 25.11.2011 vyplýva, že pracovný pomer s
navrhovateľom trvá. V tejto výpovedi sa konštatuje: „Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2002
ste zamestnaný u zamestnávateľa na výkon práce manažér kvality s miestom výkonu práce J. XX, XXX
XX K..“ Toto konštatovanie považoval navrhovateľ za uznanie svojho nároku.

Napojednávaní,ktorésakonalodňa26.06.2012súdkonanievedenépodspisovouznačkou21C/1/2012
v spore navrhovateľa K.. H. F. proti odporcovi C. H., C..R.., o návrhu navrhovateľa zo dňa 04.01.2012,
ktorým žiadal, aby súd určil, že výpoveď, ktorú dal odporca navrhovateľovi, a to podaním zo dňa
25.11.2011, ktorá mu bola doručená dňa 29.11.2011, je neplatná a o náhradu mzdy, spojil s konaním
vedeným na Okresnom súde Martin, spisová značka 21C/121/2011, navrhovateľa K.. H. F. proti

odporcovi C. H., C..R.., o návrhu navrhovateľa zo dňa 10.06.2011 o určenie, že výpoveď daná odporcom
C. H., C..R.., navrhovateľovi K.. H. F. podaním zo dňa 10.01.2011, doručená navrhovateľovi dňa
24.01.2011, je neplatná, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy. Na základe uznesenia
súdu o spojení týchto vecí, obe konania vedené pod spisovou značkou 21C/121/2011.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 11.08.2011, v ktorom uviedol, že na

výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 10.01.2011, trvá, pretože bola daná v súlade s ustanovením § 63
ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť. V danom prípade odporca argumentoval
tým, že na základe rozhodnutia odporcu došlo k presťahovaniu prevádzky odporcu z adresy J. XX, XXX
XX K., na novú adresu, a to ulica J. L. XX, XXX XX Z.. Odporca uviedol, že navrhovateľ prejavil

záujem pracovať na novom mieste výkonu činnosti až po podaní výpovede. Ďalej uviedol, že inú vhodnú
prácunavrhovateľoviponúknuťnemohol,lebotakútoprácukdispozíciinemal.Odporcavyjadrilnesúhlas
aj s uplatnenou výškou náhrady mzdy, pretože je nesprávne vyčíslená. Správnu výšku náhrady mzdy
však nevyčíslil a uviedol len priemerný hodinový zárobok k 01.04.2011. Odporca poukázal aj na to, že
náhrada mzdy nemôže byť priznaná ako opakujúca sa dávka do budúcnosti a predložil súdu fotokópie

dohôd o skončení pracovného pomeru s inými zamestnancami, ktorí pracovali na prevádzke odporcuv J. XX Y. K., ako aj a rozhodnutie zamestnávateľa o premiestnení časti zamestnávateľa č. 1/2011 zo
dňa 05.01.2011.

Rozsudkom č.k. 21C/121/2011 zo dňa 26.06.2012 súd o časti predmetu sporu rozhodol tak, že

výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi podaním zo dňa 10.01.2011, doručená
navrhovateľovidňa24.01.2011,jeneplatná.RozsudokKrajskéhosúduvŽilineč.k.9Co/391/2011-562zo
dňa 31.01.2013 časť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti o neplatnosti výpovede zo dňa 10.01.2011
potvrdil, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2013.

Podaním zo dňa 03.06.2013 navrhovateľ opäť zmenil návrh na začatie konania a žiadal, aby súd
určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi na základe dokumentu

„skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov - výpoveď z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce,
v platnom a účinnom znení“ zo dňa 25.11.2011, doručená navrhovateľovi dňa 29.11.2011, je neplatná.
Súd určuje, že pracovný pomer navrhovateľa a odporcu, uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.03.2002 v platnom znení trvá aj po 29.02.2012 naďalej. Odporca je povinný umožniť navrhovateľovi

vykonávať prácu v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku navrhovateľa 3.250,29 €, a to za obdobie od
01.05.2011 do dňa vydania rozhodnutia súdu, vrátane úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne odo dňa
01.07.2011 až do zaplatenia dlžnej sumy, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ
si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Súd túto zmenu návrhu pripustil.

Navrhovaná zmenu petitu návrhu na začatie konania je v podstate totožná s predchádzajúcimi návrhmi
navrhovateľa. Rozdielny je len uplatnený nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného
zárobku.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 9Co/391/2012-562 zo dňa 31.01.2013 zrušil rozsudok Okresného
súdu Martin č.k. 21C/121/2011-466 zo dňa 26.06.2012, a to v časti, ktorou rozhodol vo výrokoch II., III.,

IV, a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zrušil výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný
súd návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi
podanímzodňa25.11.2011,doručenánavrhovateľovi29.11.2011jeneplatná,sazamietaavýrok,ktorým
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2011 do 29.02.2012, v
sume 32.187,70 € a výrok, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa na náhradu mzdy a na zaplatenie

úrokov z omeškania zamietol. Svoje rozhodnutie nadriadený súd odôvodnil tým, že prvostupňový súd
nevykonal dokazovanie listinami v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p.. Poukázal aj na to, že z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom súd dospel k výpočtu priemerného zárobku
navrhovateľa, a z ktorého právneho predpisu pri vyčíslení vychádzal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov účastníkov,

listinami založenými v spise a zistil:

Odporca dal navrhovateľovi dve výpovede z pracovného pomeru. O prvej výpovedi z pracovného
pomeru zo dňa 10.01.2011, ktorá bola navrhovateľovi doručená 24.01.2011, bolo právoplatne
rozhodnuté tak, že je neplatná. Tým vznikol zákonný predpoklad pre nárok navrhovateľa na náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

Bolo preukázané, že navrhovateľ oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a
požadoval aj náhradu mzdy od 01.05.2011. Odporca dal navrhovateľovi aj druhú výpoveď, a to dňa
25.11.2011, ktorá mu bola doručená dňa 29.11.2011. Navrhovateľ aj vo vzťahu k tejto druhej výpovedi

zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával a uplatnil si právo na
náhradu mzdy ( § 79 ods. 1 Zákonníka práce ).Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2002 vyplýva, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a
odporcom ako zamestnávateľom, vznikol , dňa 01.04.1998 pracovný pomer. V tejto pracovnej
zmluve bolo dohodnuté miesto výkonu práce J. XX, XXX XX K., kde sa v tom čase nachádzalo

sídlo odporcu. Z dohody o zmene pracovných podmienok medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa
28.09.2007 vyplýva, že navrhovateľ bude vykonávať funkciu manažéra kvality. Podľa pracovnej náplne
dohodnutej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.09.2007, navrhovateľ K.. H. F. zodpovedá za
návrh, zavedenie, organizačno-technické zabezpečenie, odborné a organizačné vedenie, kontrolu a
neustále zdokonaľovanie systému manažérstva kvality v C. H., C..R.., C. jej dcérskych spoločnostiach

na území Slovenskej republiky v zmysle akreditácie jednotlivých laboratórií, či vyšetrovacích a
analytických postupov podľa normy kvality ISO 15189 s cieľom zaistenia trvalo a opakovane štandardne
vysokej kvality produktov a služieb, pri zachovaní podmienky zvyšovania výnosov, efektivity a
ziskovosti spoločnosti. Podľa tejto pracovnej náplne navrhovateľ má dohliadať na aktuálnosť už
vypracovaných interných noriem, predpisov a štandardizovaných postupov vrátane príručky kvality v
zmysle organizačných zmien a podnikateľského plánu v spoločnosti. Podľa bodu číslo 17 tejto pracovnej

náplne navrhovateľ zodpovedá za svoju činnosť generálnemu riaditeľovi spoločnosti.

Odporca dal navrhovateľovi druhú výpoveď, a to podaním zo dňa 25.11.2011, ktoré mu bolo doručené
29.11.2011, na základe organizačnej zmeny zo dňa 28.02.2011, z dôvodu zníženia počtu zamestnancov
za účelom zefektívnenia výkonu práce a optimalizácie nákladov. Odporca dňa 28.02.2011 vydal
rozhodnutie č. 1/2011 o organizačných zmenách spoločnosti C. H., C..R... Podľa tohto rozhodnutia sa

s účinnosťou od 28.02.2011 zrušuje pracovná pozícia manažér kvality a všetky voľné systematizované
pracovné miesta, ktoré nie sú obsadené zamestnancom v pracovnom pomere k 28.02.2011, a
to z dôvodu zníženia počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia výkonu práce a optimalizácie
nákladov a zabezpečenia decentralizácie výkonu prác manažéra kvality prostredníctvom ich výkonu
doterajšími zamestnancami na jednotlivých prevádzkach - zdravotníckych zariadeniach v príslušnom

odbore v mieste výkonu činnosti a za podpory odborného dodávateľského subjektu, najmä za účelom
koordinácie. Týmto rozhodnutím bola prijatá aj nová organizačná štruktúra platná od 01.03.2011,
schválená predstavenstvom spoločnosti, ktorá tvorí prílohu č. 1 tohto rozhodnutia, ktorá zohľadňuje
rozčlenenie prevádzkového úseku na centrálne laboratória a pod ne spadajúce prevádzky podľa
regionálnej pôsobnosti. Navrhovateľ týmto rozhodnutím prijal aj nastavenie kompetencií jednotlivých

úrovní riadenia, ktoré sú vyjadrené v kompetenčnej mape, ktorá tvorí prílohu tohto rozhodnutia.
Týmto rozhodnutím sa uložilo generálnemu riaditeľovi spoločnosti zabezpečiť výkon prác zrušenej
pozície manažéra kvality prostredníctvom existujúcich zamestnancov podľa príslušných prevádzok
od 01.03.2010, a to prípadne aj prostredníctvom externého subjektu dodávateľským spôsobom. Za
účelom realizácie tohto rozhodnutia o organizačných zmenách sa uložilo generálnemu riaditeľovi

zabezpečiť príslušné pracovno-právne a personálne rozhodnutia a zároveň sa mu uložila povinnosť
oboznámiť s novou organizačnou štruktúrou, s organizačným poriadkom a s kompetenčnou mapou
zamestnancov spoločnosti. Toto rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 1/2011 zo
dňa 28.02.2011 vo vzťahu k navrhovateľovi, odporca realizoval až podaním zo dňa 25.11.2011, ktorým
mu dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Týmto podaním odporca oboznámil

navrhovateľa s organizačnou zmenou a rozhodnutie č. 1/2011 zo dňa 28.02.2011 o organizačných
zmenách k podanej výpovedi pripojil. Vo výpovedi sa konštatuje, že došlo k zrušeniu pracovnej pozície
manažér kvality s účinnosťou od 28.02.2011, a to s cieľom zníženia počtu zamestnancov za účelom
zefektívnenia výkonu práce a optimalizácie nákladov a zabezpečenia bezprostredného výkonu prác
a činností pozície manažéra kvality týkajúcich sa manažmentu kvality prostredníctvom ich výkonu

doterajšími zamestnancami na jednotlivých prevádzkach - zdravotníckych zariadeniach v príslušnom
odbore v mieste výkonu a za podpory odborného dodávateľského subjektu. Vo výpovedi sa konštatuje,
že navrhovateľ sa stal v dôsledku zrušenia funkcie manažéra kvality nadbytočným a odporca ho nemá
možnosť zamestnávať a nemá pre neho inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol v dohodnutom mieste
výkonu práce ponúknuť. S účinnosťou od 28.02.2011 boli v spoločnosti odporcu zrušené všetky voľné

systematizované pracovné miesta.

Podaním zo dňa 08.12.2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že so skončením pracovného pomeru
výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 25.11.2011,
ktorá mu bola doručená 29.11.2011, nesúhlasí, pretože ho považuje za neplatné a neodôvodnené a
vyzval odporcu, aby mu umožnil pokračovať v jeho práci. Vo svojom stanovisku navrhovateľ uviedol

aj to, že odporca mu už výpoveď dal, a to podaním zo dňa 10.01.2011 a neplatnosť tejto výpovedeje predmetom sporu, ktorý je vedený na Okresnom súde Martin pod spisovou značkou 21C/121/2011.
Vo svojom stanovisku navrhovateľ poukázal na to, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa navrhovateľa odporca výpovedný dôvod menil, pretože
pôvodne uplatnený výpovedný dôvod, premiestnenie časti zamestnávateľa, zmenil na nový dôvod, a
to zrušenie pracovného miesta, čím spôsobil neplatnosť výpovedí. Navrhovateľ vo svojom stanovisku
poukázal aj na ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b), podľa ktorého zamestnávateľ nesmie počas troch
mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto

pracovné miesto iného zamestnanca. Navrhovateľ vyjadril názor, že podaním druhej výpovede zo dňa
25.11.2011 odporca uznal, že prvá výpoveď zo dňa 10.01.2011 je neplatná, pretože už v samotnej
výpovedi zo dňa 25.11.2011 sa konštatuje, že navrhovateľ je u odporcu zamestnaný na výkon práce
manažér kvality s miestom výkonu práce J. XX Y. K..

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý v rozhodujúcom čase platil, výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
uvedených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z organizačných
dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné

miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) a písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, a ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť

efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté

ako miesto výkonu práce, a zároveň ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
zrušením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje dvanásť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosťnahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ

zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Odporca dal navrhovateľovi dve výpovede. Prvú výpoveď dal podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka

práce, a to preto, že premiestnil svoju prevádzku z Ružomberka do Likavky. Druhú výpoveď dal
odporca na základe svojho písomného rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce. O neplatnosti prvej výpovedi zo dňa 10.01.2011 už bolo právoplatne rozhodnuté.

Druhú výpoveď dal odporca navrhovateľovi podaním zo dňa 25.11.2011, ktorá mu bola doručená dňa
29.11.2011. Túto výpoveď dal odporca navrhovateľovi na základe svojho rozhodnutia o organizačných

zmenách v spoločnosti C. H., C..R.., číslo 1/2011 zo dňa 28.02.2011. Navrhovateľ sa rozhodol, že
s účinnosťou od 28.02.2011 ruší funkciu manažéra kvality a všetky voľné systemizované pracovné
miesta, ktoré neboli obsadené k 28.02.2011, a to z dôvodu zníženia počtu zamestnancov za účelom
zefektívnenia výkonu práce a optimalizácie nákladov, ako aj za účelom decentralizácie výkonu prác
manažéra kvality prostredníctvom ich výkonu doterajšími zamestnancami na jednotlivých prevádzkach.

V súvislosti s tým odporca prijal aj novú organizačnú štruktúru účinnú od 01.03.2011 schválenú
predstavenstvom spoločnosti, podľa ktorej sa prevádzkový úsek spoločnosti rozčleňuje na centrálne
laboratóriá a pod ne spadajúce prevádzky podľa regionálnej pôsobnosti. Podľa pracovnej náplne
zo dňa 28.09.2007 navrhovateľ zodpovedal za systém manažérstva kvality v celej spoločnosti C.
H., C..R.., a navyše aj v jej dcérskych spoločnostiach. Za túto svoju činnosť zodpovedal priamo

generálnemu riaditeľovi spoločnosti (bod 17 pracovnej náplne). Podľa pôvodnej organizačnej štruktúry
spoločnosti C. H., C..R.., ktorú schválilo predstavenstvo dňa 29.10.2010 a bola platná od 01.11.2010,
bol navrhovateľ ako manažér kvality zaradený priamo pod prevádzkového riaditeľa, ktorého v
tom čase vykonával E. H.. Na základe rozhodnutia zamestnávateľa č. 1/2011 zo dňa 28.02.2011,
bol s účinnosťou od 01.03.2011 schválený nový organizačný poriadok. Podľa organizačnej schémy

tohto poriadku manažér kvality už nie je zaradený priamo pod prevádzkového riaditeľa a ani v
inom centrálnom útvare spoločnosti. Z organizačnej schémy vyplýva, že prevádzkový riaditeľ je
zodpovedný za zriadenie manažérskych centrálnych laboratórií, a to v L., v západoslovenskom kraji,
východoslovenskom kraji a stredoslovenskom kraji. Manažérske centrá v jednotlivých krajoch a v L.
riadia potom jednotlivé svoje prevádzky. Podľa rozhodnutia zamestnávateľa č. 1/2011 zo dňa 28.02.2011

(bod č. IV/2011) mal generálny riaditeľ spoločnosti zabezpečiť výkon prác zrušenej pozície manažéra
kvality prostredníctvom existujúcich zamestnancov, a to podľa príslušných prevádzok od 01.03.2010 a
prípadne aj prostredníctvom externého subjektu. Decentralizáciu činnosti manažéra kvality zabezpečil
generálny riaditeľ, a to rozhodnutiami o vymenovaní zo dňa 28.02.2011, ktorými poveril konkrétnych
zamestnancov výkonom funkcie manažéra kvality, a to v tých laboratóriách, ktorým bola udelená

akreditácia. V laboratóriu v R. poveril výkonom manažéra kvality doterajšieho zamenstnanca H.. R.
Y., výkonom manažéra kvality v laboratóriu v L. poveril G.. A.. J. L., J.., v laboratóriu v L. X. L.
poveril touto činnosťou K.. S. D. a v laboratóriu v H. G.. H.. Ľ. Z., M.. V laboratóriách v K. poveril
touto činnosťou H.. H. G. a v laboratóriu v Ž. X. P. H.. L. R.. Skutočnosť, že v spoločnosti odporcu
boli vykonané rozsiahle organizačné zmeny, a to rozhodnutím zamestnávateľ číslo 1/2001 zo dňa

28.02.2011 potvrdil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.04.2012 aj predseda predstavenstvaspoločnosti, A.. Z.. Predseda predstavenstva vypovedal, že potom, čo zrušili centrálnu funkciu manažéra
kvality, ktorú vykonával navrhovateľ, poverili v rámci decentralizácie výkonom činnosti manažéra kvality
existujúcich manažérov v jednotlivých prevádzkach po Slovensku. Konkrétne na tých pracoviskách,

ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v odbore laboratórna medicína a bola im udelená akreditácia.
Podobnú decentralizáciu odporca vykonal aj v súvislosti s činnosťami informačných technológií tak,
ako to vyplýva zo schváleného nového organizačného poriadku. Aj tieto činnosti boli pôvodne riadené
centrálne, podobne ako funkcia manažéra kontroly kvality. Skutočnosť, že navrhovateľ zodpovedal za
výkon manažéra kvality za celú spoločnosť, vyplýva aj z pracovnej náplne zo dňa 28.09.2007, podľa

ktorej navrhovateľ zodpovedá za návrh, za vedenie, organizačno-technické zabezpečenie, odborné a
organizačné vedenie, kontrolu a neustále zdokonalenie systému manažérstva kvality v C. H., C..R..,
a jej dcérskych spoločnostiach na území Slovenska v zmysle akreditácie jednotlivých laboratórií či
vyšetrovacích a analytických postupov podľa normy kvality ISO 15189. V tejto pracovnej náplni sa
konštatuje, že za svoju činnosť zodpovedá priamo generálnemu riaditeľovi spoločnosti. Z uvedenej
pracovnej náplne vyplýva, že navrhovateľ zodpovedá za výkon funkcie manažéra kvality v celej

spoločnosti a navyše aj v jej dcérskych spoločnostiach lokalizovaných na území Slovenska. Zmenou
organizačnej štruktúry došlo k decentralizácii tejto činnosti a výkonom funkcie manažéra kvality boli
poverení jednotliví zamestnanci v tých laboratóriách odporcu, ktorým bola udelená akreditácia. Túto
skutočnosť odporca preukázal menovacími dekrétmi. O organizačných zmenách v spoločnosti odporcu,
odporca listom zo dňa 11.04.2011 informoval aj spoločnosť, ktorá rozhoduje o odborných akreditáciách

navrhovateľa, a to Český inštitút pre akreditáciu OPS so sídlom v Brne, v Českej republike. V tomto liste
sa konštatuje, že ku dňu 01.03.2011 bola generálnym riaditeľom A.. Z. podpísaná nová organizačná
štruktúra spoločnosti, a s účinnosťou od tohto dátumu bola zrušená pozícia centrálneho manažéra
kvality pre celú spoločnosť C. H., C..R... K uvedenému dátumu boli menovaní manažéri kvality v tejto
novej pozícii pre konkrétne akreditované laboratórium. Každé akreditované laboratórium má svojho

manažéra kvality. List obsahuje aj zoznam novomenovaných šiestich manažérov kvality v jednotlivých
laboratóriách.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer so
zamestnancom, ak rozhodne o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

Rozhodnutím zamestnávateľa č. 1/2011 zo dňa 28.02.2011 o organizačných zmenách odporca rozhodol

aj o tom, že funkcia manažéra kvality, ktorú vykonával navrhovateľ, bude zrušená a túto činnosť budú
zabezpečovať šiesti doterajší zamestnanci odporcu, a to v tých laboratóriách, ktorým bola udelená
akreditácia. Zvýšenie efektívnosti práce znamená, že to isté množstvo práce zabezpečí menší počet
zamestnancov. Rozhodnutie odporcu zabezpečiť výkon činnosti manažéra kvality prostredníctvom
svojichexistujúcichzamestnancov,prípadneajprostredníctvomexternýchorganizácií,zaúčelomúspory

finančných prostriedkov, je legitímne a v danom prípade zakladá dôvod pre ukončenie pracovného
pomeru výpoveďou s navrhovateľom.

Hmotnoprávnou podmienkou platnosti druhej výpovede zo dňa 25.11.2011 je skutočnosť, že
zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce a zároveň, že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu,

ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Splnenie
tejto podmienky súd skúmal ku dňu podania výpovede, teda ku dňu 29.11.2011. Odporca v tomto čase
nemal v dohodnutom mieste výkonu práce, ani v Z., kam bola prevádzka odporcu z K. premiestnená,
žiadne vhodné miesto, ktoré by mohol navrhovateľovi ponúknuť. Túto skutočnosť preukázal aj dohodami
o skončení pracovného pomeru, na základe ktorých pracovný pomer viacerých zamestnancov, ktorí

pracovali v prevádzke odporcu v K., zanikol. Schválením organizačných zmien boli aj všetky voľné
systemizované miesta zrušené. Výpisom z internetovej stránky na adrese W..J..R. , na ktorej
boli zverejnené všetky ponuky voľných pracovných miest odporcu, bolo preukázané, že v dohodnutom
miestevýkonupráce(K.,Z.)nemalodporcavhodnépracovnémiestoprenavrhovateľa.Ztýchtodôvodov
je výpoveď odporcu, ktorú dal navrhovateľovi podaním zo dňa 25.11.2011, ktorá mu bola doručená

29.11.2011, platná a pracovný pomer s navrhovateľom na základe tejto výpovede zanikol uplynutím
trojmesačnejvýpovednejlehoty,atodňa29.02.2012.Ztohtodôvodusúdnávrhnavrhovateľanaurčenie,
že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi podaním zo dňa 25.11.2011 doručená
dňa 29.11.2011, je neplatná, zamietol. V nadväznosti na tento výrok, súd zamietol aj návrh navrhovateľa,ktorým žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi účastníkmi trvá aj po 29.02.2012, a že odporca
je povinný umožniť navrhovateľovi vykonávať dohodnutú prácu.

Navrhovateľovi súd priznal právo na náhradu mzdy vzhľadom na jeho oznámenie o tom, že trvá na tom,

aby bol ďalej zamestnávaný a vzhľadom na jeho žiadosť, aby mu navrhovateľ mzdu zaplatil, a to od
01.05.2011. Pretože na základe druhej výpovede zo dňa 25.11.2011 pracovný pomer medzi účastníkmi
zanikol 29.02.2012, súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2011 do
29.02.2012 v celkovej sume 32 073,40 €, a to za obdobie desiatich mesiacov. Túto sumu zaplatí odporca
navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z

údajov odporcu o pravdepodobnom zárobku navrhovateľa za obdobie prvého kalendárneho štvrťroku v
roku 2011, a to vo výške 3 207,34 € (3 207,34 € x 10 mesiacov = 32 073,40 € ( § 134 ods. 3 Zákonníka
práce ). Navrhovateľ si podaním zo dňa 03.06.2013 uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 3.250,29
€ mesačne, a celkove 32.502,90 €. Za obdobie od 01.05.2011 do 29.02.2012, si navrhovateľ uplatnil
nárok na náhradu mzdy v sume o 429,50 € vyššej než zodpovedala jeho predpokladanej mzde za prvý
štvrťrok roku 2011. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na náhradu mzdy v časti o zaplatenie 429,50

€ zamietol (32.502,90 € mínus 32.073,40 € = 429,50 € ).

Pri výpočte priemerného zárobku súd vychádzal z ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce, pretože
v rozhodujúcom období, ktorým bol prvý kalendárny štvrťrok roku 2011, navrhovateľ neodpracoval 22
dní, alebo 170 hodín. Z toho dôvodu sa podľa uvedeného ustanovenia používa namiesto priemerného
zárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorúzamestnanecdosiahol

od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Pravdepodobný zárobok
navrhovateľa za prvý kalendárny štvrťrok 2011, vypočítaný podľa tohto ustanovenia, predstavuje sumu
3.207,34 € mesačne. Na spôsobe a správnosti výpočtu tohto pravdepodobného zárobku sa účastníci
zhodli. Účastníci sa zhodli aj na spôsobe a správnosti výpočtu priemernej mesačnej mzdy podľa § 134
ods.1,2Zákonníkapráce,atovovýške3.250,29€mesačne.Navrhovateľvšaktrvalnatom,žepreúčely

náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by sa v danej veci mal použiť výpočet priemerného
zárobku navrhovateľa podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a potvrdil to aj sám navrhovateľ, že v prvom kalendárnom
štvrťroku 2011, ktorý je rozhodujúci pre výpočet náhrady mzdy neodpracoval 22 dní, ani 170 hodín a
preto súd pre účely uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu mzdy postupoval podľa § 134 ods.

3 Zákonníka práce, a vychádzal z pravdepodobného zárobku navrhovateľa, ktorý bol vypočítaný zo
mzdy, ktorú by navrhovateľ zrejme dosiahol v rozhodujúcom období. Spôsob a výška takto určeného
pravdepodobného zárobku bola účastníkmi odsúhlasená ako správna.

Nárok odporcu podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce na náhradu mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy,
ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť, pretože mu zamestnávateľ neumožnil vykonať prácu, na ktorú

sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter
satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil
pracovný pomer so zamestnancom. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje dvanásť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiť mzdu v čase prevyšujúcom dvanásť mesiacov, pomerne znížiť. Súd priznal navrhovateľovi

náhradu mzdy len za desať mesiacov. Za obdobie prvých dvanásť mesiacov nárok zamestnanca
na náhradu mzdy znížený byť nemôže. Dôvod na zníženie mzdy ani preukázaný nebol. Potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.07.2013 bolo preukázané, že od 30.05.2011 je
navrhovateľ vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Podmienkou tejto evidencie je, že
uchádzač aktívne hľadá svoju prácu. Kontrolným preukazom navrhovateľa, ktorý je evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie, bolo preukázané, že vo vzťahu k úradu práce pri hľadaní nového pracovného
miesta poskytuje navrhovateľ potrebnú súčinnosť. Bolo preukázané, že svoje aktivity v spoločnosti X.
V. R., R..K..S.., navrhovateľ ukončil, a to aj z toho dôvodu, že táto spoločnosť nemala žiadne zákazky a
nedosahovala žiadny príjem. Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2013 bolo preukázané, že
za obdobie od 01.05.2011 do 29.02.2012 navrhovateľ práceneschopný nebol. Z potvrdenia Daňového

úradu v Žiline vyplýva, že navrhovateľ za sporné obdobie nevykázal žiadne príjmy, ktoré by podliehali
dani z príjmov fyzickej osoby.Napojednávaní,ktorésakonalodňa16.08.2013,navrhovateľvypovedal,žesúčinnosťouod01.08.2013
sa ústne dohodol na pracovnom pomere vo O. X.M. R. J. Y. L. L. s mesačným hrubým príjmom vo výške
880,- €. Tento pracovný pomer bol dohodnutý len na dobu určitú do 31.12.2013. Bolo preukázané, že

navrhovateľ si v dôsledku protiprávneho rozviazania pracovného pomeru, prácu ktorá zodpovedá jeho
kvalifikácii hľadal vyše dvoch rokov.

Súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo väzbe
na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

Bolo preukázané, že mesačná mzda, na ktorú by vznikol navrhovateľovi nárok, bola splatná koncom

nasledujúceho mesiaca, teda ak si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu mzdy za obdobie od
01.05.2011 do 29.02.2012, tak nárok na náhradu mzdy za mesiac máj 2011 bol splatný 30.06.2011 a
odporca sa dostal do omeškania dňa 01.07.2011. Od uvedeného dátumu mu súd priznal zo sumy, ktorá
pripadá z pravdepodobnej mzdy na jeden mesiac, teda zo sumy 3.207,34 € zákonný úrok z omeškania,
a podobne aj za ďalšie mesiace. Z týchto dôvodov nemohol navrhovateľovi priznať uplatnený úrok z

omeškania v konštantnej výške 9,25 %, s účinnosťou od 01.07.2011, a to vo vzťahu k celej uplatnenej
sume, a preto tento nárok na zaplatenie úroku z omeškania v tejto časti zamietol. Súd zamietol aj právo
na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 01.03.2012 do vydania rozhodnutia súdu, pretože z
rozhodnutia vyplýva, že pracovný pomer medzi účastníkmi skončil 29.02.2012. Právo na zaplatenie
úroku z omeškania priznal len z nároku na náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2011 do 29.02.2012.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.08.2013, účastníci zhodne prehlásili, že ďalšie dokazovanie
nenavrhujú. Dokazovanie obsahom oznámenia Krajskej prokuratúry v Žiline, o odmietnutí podania
odporcu na mimoriadne dovolanie vo veci právoplatnosti rozsudku súdu v tejto veci, ktorý sa týka
platnosti prvej výpovede, účastníci a ani súd, nepovažujú pre rozhodnutie v zostávajúcej časti predmetu
sporu ( o platnosti druhej výpovede ) za významné a potrebné.

Súd nerozhodol o návrhu odporcu, ktorým žiadal, aby súd určil, že nie je spravodlivé od odporcu
požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával. Jedná sa o podmienený ( eventuálny ) petit. O tomto
návrhu by súd rozhodol len v prípade, ak by určil, že druhá výpoveď daná odporcom navrhovateľovi je
neplatná, a že pracovný pomer nezanikol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodne osobitne po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.