Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207062
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812207062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01, Bratislava, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie sumy 2.112,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
5,- eur od 29. 01. 2013 do 27. 02. 2013, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10,-

eur od 28. 02. 2013 do 29. 04. 2013, v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25,- eur
od 30. 04. 2013 do 28. 05. 2013 a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40,- eur od
29. 05. 2013 do zaplatenia, zastavuje.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanému sa trovy konania nepriznávajú.

Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,38 eur na účet
právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 13.7.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.112,31 eur, úroku z omeškania v sume 207,95 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.489,62 eur od 29.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.9.2009 medzi postupcom GE Money,
a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca na

žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca nadobudol uplatňované majetkové právo - pohľadávku
s účinnosťou od 1.4.2006 na základe zmluvy o predajipodniku uzatvorenej medzi predávajúci GE Money
Multiservis, k.s., IČO: 35 783 214 ( ďalej len „pôvodný veriteľ“ ) a kupujúcim - postupcom. Ďalej uviedol,
že dňa 03.04.2008 uzatvoril postupca v zastúpení obchodného zástupcu (splnomocneného obchodníka
na základe Zmluvy o spolupráci) so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1216725929 (ďalej len „zmluva“).
Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súhlas s obsahom zmluvy, Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom

poplatkov vyjadril žalovaný svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe vyššie uvedenej
zmluvy poskytol postupca žalovanému úver vo výške 1.659,7 eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Zmluva obsahuje
všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodnéhozákonníka. Je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na
základe ktorého postupca poskytol žalovanému úver. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť
postupcovi poskytnúť finančné prostriedky žalovanému, čo aj urobil a žalovanému splácať mesačné

splátkyadodržiavaťostatnépodmienkydohodnutévzmluve.Žalovanýsitútozmluvnúpovinnosťneplnil,
čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Jednotlivé položky dlžnej sumy sú uvedené v
Platobnej histórii á boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov.
Žalovaný z ceny úveru do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie
je uvedené v Platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby“. Vzhľadom na to, že

žalovaný bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k
zosplatneniu úveru, a to ku dňu, keď je v Platobnej histórii uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa
budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami
ukončená. V prípade akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia zmluvy je potrebné túto žalobu
považovať za ukončenie zmluvy. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.
Žalovaný zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil dlžnú čiastku spolu vo výške 45,- eur. Dlžná suma vo
výške 2.112,31 eur (63.635,45 Sk) pozostáva z istiny vo výške 1.489,62 eur (44 876,29 Sk) (t.j. rozdiel
medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 552,08
eur (16.631,96 Sk) (t.j. rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky), z úroku z omeškania
vo výške 0,00 eur (0,00 Sk) (t.j. sankčné úroky spolu), zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 70,61

eur (2.127,20 Sk) (t.j. sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky
spolu). Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 24.09.2009, t.j.
dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania a s čiastočným späťvzatím súhlasil.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a Zmluvou o úvere a ďalších

úverových produktoch zo dňa 3.4.2008, Obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty, Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006, oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.9.2009, platobnou históriou žalovaného k zmluve č. 1216725929, sadzobníkom poplatkov
platným od 1.10.2001, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.11.2010,
pokusom o zmier zo dňa 20.6.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným

podaním vedľajšieho účastníka na strane žalovaného doručeným súdu dňa 21.12.2012 spolu s
prílohami, písomnými podaniami žalobcu doručenými súdu dňa 11.1.2013 spolu s prílohami, dňa
18.1.2013, dňa 25.1.2013, dňa 10.6.2013, výpoveďou žalovaného, prednesom právneho zástupcu
žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa snaží uhrádzať dlžnú čiastku, koľko môže. Bol za ním nejaký
mladší pán, nepamätal sa, ako sa predstavil a chcel, aby mu podpísal papier s tým, že nespláca pôžičku.
Žalovaný mu uviedol, že už nemá z čoho splácať a nakoniec súhlasil stým, že by som uhrádzal uplatnenú
pohľadávku v 10-eurových mesačných splátkach, žalovaný toto aj podpísal. Žalovaný uviedol, že túto
dohodu nečítal, on mu ani kópiu nenechal, myslel si, že podpisuje na splátku 10 eur, keďže 70 eur si

nemohol dovoliť splácať a nemôže ani teraz. Po ozrejmení súdom, čo znamená námietka premlčania,
žalovaný uviedol, že taktiež vznáša námietku premlčania a osvojuje si túto námietku vznesú vedľajším
účastníkom. Pokiaľ sa týka čiastočného späťvzatia žaloby, v tejto časti s čiastočným späťvzatím žaloby
a zastavením konania súhlasil.

Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že v hore označenej právnej veci ide nepochybne o
spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ.
V súdenej veci však nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky, a to z
toho dôvodu, že dodávateľ zmluvu zosplatnil k 20.4.2009, čím bola platnosť zmluvy ukončená. Nárok
žalobcu sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote. Nakoľko nárok žalobcu sa stal splatným 20.4.2009

a žalobu podal 13.7.2012, je celý jeho nárok premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania, navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalobcom predložená Dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka,
prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jehoobsah.TaktopredformulovanáDohodaouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachpredstavuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako

neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári z 27.11.2010, absolútne neplatné.
Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté" do dohody o splátkach v
bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 1 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri

uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade v splátkach si
spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú
ujmu. Okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju

najmä podľa ust. 8 ods. 4 zákon o ochrane spotrebiteľa.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že boli splnené všetky podmienky pre
vyhovenie žaloby poukazujúc, že pokiaľ bola podpisovaná dohoda, v čase podpísania dohody táto
pohľadávka ešte premlčaná podľa ich názoru nebola.

Pôvodný veriteľ - postupca a žalovaný ako zákazník uzavreli dňa 3.4.2008 zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý mal splatiť v 72 pravidelných
mesačných splátkach po 1.069,-Sk, pričom dátum prvej splátky bol do 2.5.2008 s tým, že dátum každej

ďalšej platby bol určený k 2. dňu v mesiaci.

Podľa bodu 1.1. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty ( ďalej
len „Obchodné podmienky“ ), tieto vymedzujú vzťahy medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom a
zákazníkom - fyzickou osobou ako dlžníkom, ktorý požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov

vo výške uvedenej v zmluve o úvere a ktorý zároveň požiadal o poskytnutie úverového rámca na
opakované čerpanie úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere. Vzťahy zmluvami výslovne neupravené sa riadia ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v platnom znení a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa Článku 2., bod 2.1. Obchodných podmienok, ak je úver použitý na nákup tovaru, je tovar vo
vlastníctve zákazníka.

Zákazník je povinný platiť za služby poskytované GE Money Multiservis, k.s. úroky, poplatky a ostatné
náklady podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov- Sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o

úvere, obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby ( bod 2.3., Článok. 2. Obchodných podmienok ).

Podľa Článku 7., bod 7.3. Obchodných podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné
splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy o úvere v prípade, že nastane ktorákoľvek
z nasledujúcich skutočností: zákazník porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bol v omeškaní s platením

viac ako troch splátok zároveň.

V zmysle Článku 7., bod 7.5. Obchodných podmienok, ukončenie platnosti zmluvy z akéhokoľvek
dôvodu nezbavuje zákazníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanovením zmluvy o úvere všetky
nesplatené splátky za dobu, na ktorú bola zmluva o úvere uzatvorená, výdavky spojené s ukončením

zmluvy o úvere, zmluvné pokuty, náhradu škody a iné záväzky.

Ako vyplýva z platobnej histórie žalovaného, ku dňu 10.4.2009 je uvedená položka „zrieknutie sa
budúceho poplatku za vedenie účtu“. Uvedeného dňa teda došlo k zosplatneniu celého úveru, keďže
sám žalobca v žalobe uvádza, že položku „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ je potrebné

považovať za deň zosplatnenia celého úveru.Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 GE Money Multiservis, k.s. - pôvodný veriteľ ako
predávajúci previedol na kupujúceho - postupcu GE Money, a.s. vlastnícke právo k veciam, iné práva a
iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku.

Postupca listom zo dňa 23.9.2009, označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky, žalovanému
oznámil, že ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok s žalobcom, na základe ktorej bola
pohľadávka voči nemu postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom uvedenej pohľadávky a zároveň
ho vyzval, aby vzhľadom k uvedeným skutočnostiam všetky svoje plnenia na úhradu dlhu od dátumu

doručenia tohto oznámenia platil na účet žalobcu a upozornil ho, že od doručenia oznámenia jeho
záväzky vyplývajúce z postúpenej pohľadávky budú považované za riadne a včas splnené iba ich
riadnym a včasným uhradením na uvedený účet žalobcu.

Dňa 27.11.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako

osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej s GE Money, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1594,62
eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 150,- eur. V Článku
3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2. vyhlasuje, že má vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listom zo 20.6.2012 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
v celkovej výške 2.485,17 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru 1.489,62 eur, zmluvného/
zákonného úroku vo výške 372,86 eur, úroku z omeškania vo výške 552,08 eur, sankčných poplatkov
v sume 28,36 eur a poplatkov v sume 42,25 eur.

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
( § 497 Obchodného zákonníka).

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie
bolo preukázané oznámením o postúpení postupcom adresovaným žalovanému, ktoré bolo vykonané v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch,
preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriekpožiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Podľa ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním doručeným súdu dňa 10.6.2013 žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti sumy 40 eur,
keďže uvedenú sumu žalovaný uhradil po podaní žaloby, preto súd konanie v rozsahu späťvzatia

zastavil.

Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu súdneho konania vzniesol námietku
premlčaniavočiuplatnenejpohľadávke,úlohousúdubolopretosasovznesenounámietkouvysporiadať.

Z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že splatnosť celej pohľadávky žalobcu nastala dňa 10.4.2009,
na čo poukazuje sám žalobca v žalobe. Predčasná splatnosť úveru tak nastala najneskôr dňa 10.4.2009.

Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť dňa 11.4.2009 a uplynula dňa 11.4.2012.

Keďže žaloba bola žalobcom podaná dňa 13.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, súd je toho
názoru,žepohľadávkažalobcujepremlčanáažalovanýmbolavznesenánámietkapremlčaniadôvodne,
preto súd žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanému aj z titulu toho, že s ním uzatvoril dohodu o
splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť
o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.Žalovaný dňa 27.11.2010 podpísal formulárovú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka žalobcu

premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaný vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu
je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že
žalovaný si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaného za účelom podpisu

dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému
išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh
naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaného, že význam obsahu
formulára, ktorý podpísal mu nebol úplne zrejmý. Jeho zámerom bolo iba uzavrieť dohodu, na základe
ktorej by mohol uhrádzať svoj dlh voči žalobcovi v splátkach po 10 eur mesačne. Vzhľadom na takto
predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o

skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré

bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda

nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný
ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ,
ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o
znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva
na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť

takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť

poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.11.2010, ktorú podpísal žalovaný, súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok

odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd
uviedol vyššie, žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré
je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o
tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach

so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu spojenú s
uznanímdlhunepodpísal.Žalobcavrozporespožiadavkamiodbornejstarostlivostižalovanéhonepoučil
onásledkochpodpisudohodyauznania,naviacsáminiciatívnevyhľadalžalovaného,ktorývdobrejviere
a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu nebol úplne zrejmý. Skutočnosť,
že žalobca sám vyhľadal žalovaného v mieste jeho trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto

uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného. V dôsledku takéhoto konania mohol
byť žalovaný konfrontovaný rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie
tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaného v jeho správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie
formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho
odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním

v domácom prostredí žalovaného, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovaným
vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom
dôsledku k jeho zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov
vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie
práva žalobcu, o ktorých žalovaný nemal vedomosť.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie
prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no
príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania,

ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom
dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaný
uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu

o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.Zo samotného znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná
o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia
splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty

na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár,
ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do
formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj
záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.11.2010, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená
pohľadávka bola splatná dňa 10.4.2009. Žalobca podal žalobu na súde dňa 13.7.2012, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu
neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech sa zriekol práva na náhradu trov konania, preto mu súd ani

náhradu trov nepriznal.

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil
na strane žalovaného, ktorý mal vo veci plný úspech resp. mu vznikol nárok na náhradu trov. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 237,38 eur za dva

úkony právnej služby po 91,28 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 17.12.2012
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za režijné paušály v sume
2x7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH v sume 39,56 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. Toto vyčíslenie
súd považoval za správne a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov v uvedenej výške.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.