Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/5/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200537
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7210200537.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa P. Š., Z..

XX.X.XXXX,B.U.XX,A.,zastúpenémuJUDr.PhDr.FerdinandomKornom,advokátom,sosídlomŠiroká
768/3, Sečovce, proti odporkyni B. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. R. X, A., zastúpenej JUDr. Máriou Šuvadovou,
advokátkou,sosídlomFloriánska16,Košice,vkonaníovyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvatakto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti: bytu č. X v bytovom dome na R. Č.. X
V. A., Q. Č.Í. XXX a to vrátane podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, ako aj na pozemku parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha,
zapísaných na LV č. XXXXX pre Okres A. D., H. A., katastrálne územie K. zrušuje.

Vyporiadáva podielové spoluvlastníctvo k vyššie popísanej nehnuteľnosti tak, že ju prikazuje v celosti
do výlučného vlastníctva odporkyne.

Odporkyňa je povinná vyplatiť navrhovateľovi náhradu spoluvlastníckeho podielu v sume XX.XXX,- eur
v pravidelných mesačných splátkach po 247,- eur mesačne platných vždy do 20.-dňa v mesiaci počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrhu a protinávrhu tieto zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.1.2010 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania z bytu č. X s príslušenstvom v bytovom dome súpisné číslo XXX Z. X. Č.. XXX
Z. R. Č.. X V. A., ako aj príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku vedených na LV č. XXXXX H. A. D., H. A., katastrálne územie

K. a zároveň žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tým spôsobom,
že by nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej a určená povinnosť žalovanej
vyplatiť žalobcovi titulom vyporiadania spoluvlastníctva sumu XX.XXX,- eur alternatívne nariadiť predaj
uvedenej nehnuteľnosti s tým, že jeho výťažok bude medzi účastníkmi rozdelený rovnakým dielom.
Návrh odôvodnil tým, že predmetnú nehnuteľnosť účastníci nadobudli za trvania manželstva na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.12.1996 do BSM. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom dňa
22.2.2002 a keďže do 3 rokov od rozvodu manželstva nedošlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu BSM

nastúpila vo vzťahu k vlastníckemu právu k dotknutému bytu nevyvrátiteľná právna domnienka po vzniku
podielového vlastníctva k predmetnému bytu tak, že podiel každého z účastníkov je o veľkosti jednej
polovice celku. Poukázal na to, že nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť, pričom byt užíva žalovaná s
dcérou účastníka konania a žalovaná sa dlhodobo vyhýba prípadnej mimosúdnej dohode.K žalobe pripojil výpis z katastra nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že účastníci sú v katastri zapísaný
ako bezpodielový spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti každý s podielom 1/1.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 16.6.2010 (čl. 18 - 25 spisu),
pričom navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní predmetnú nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného
vlastníctva a zároveň rozhodol o jej povinnosti uhradiť žalobcovi náhradu výšku ktorej ponechala na
určenie súdu, ktorú náhradu žiadala, aby jej súd umožnil splácať v pravidelných mesačných splátkach
v lehote do 3 rokov. Zároveň žiadala uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 3.069,08 eur, titulom

širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a uplatnila si náhradu trov konania. V tomto
vyjadrení žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že žalobca sa o byt, ktorý je predmetom konania
žiadnym spôsobom nepričinil, rovnako kúpu predmetného bytu do osobného vlastníctva v celosti
financovala iba žalovaná z darov, ktoré jej poskytla babička. Po celú dobu manželstva žalobca žalovanú
a jej deti psychicky aj fyzický týral a počas manželstva žalobca finančne neprispieval ničím na dieťa,
ani na domácnosť. Zároveň poukázala na nutnosť zohľadnenia ďalších skutočností: uviedla, že bola

zamestnankyňou bytového podniku, kde bol jej pridelený domovnícky byt (X-D.) 8.9.1988. Následne
X-D. domovnícky byt vymenila za X-D. domovnícky, ktorý je predmetom tohto konania, kde žalovaná
aj vykonávala domovnícke práce. Poukázala na to, že pri výmene bytov bolo potrebné doplatiť sumu
7.500,- Kčs, ktorú uhradila výlučne žalovaná (čiastočne z pôžičky poskytnutej kolegyňou G. A.). Ďalej
uviedla, že žalobca mal v tom čase svoj vlastný družstevný byt na U. XX V. A. a aj keď sa prisťahoval do

bytu, kde bývala žalovaná, neprispieval na náklady spojené s bývaním v tomto byte, keďže si uhrádzal
iba náklady za byt na U. R.. Následne účastníci uzatvorili manželstvo a neskôr žalovaná požiadala o
odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. V čase, keď žalovaná požiadala o odkúpenie bytu žalobca s
ňou nežil v spoločnej domácnosti a o predmetný byt nejavil záujem. V zmysle vtedy platnej právnej
úpravybolo„vynútené",abynazmluveoprevodebytudoosobnéhovlastníctvafigurovaliobajaúčastníci.

Kúpnu cenu 15.598,- Sk uhradila výhradne žalovaná, predovšetkým z prostriedkov získaných od jej
starej mamy, formou šekových poukážok na sumu 8.000,-, 4.000,-, 5.000,-, 1.000,-, 2.000,- a 500,- Sk v
rokoch 1996 až 1998. Žalovaná ďalej popisovala nezhody, ktoré pretrvávali vo vzťahu medzi účastníkmi
konania a zároveň poukázala na tú skutočnosť, že sa striedali obdobia, kedy žili v spoločnej domácnosti
a kedy žili oddelene, pričom situácia vyústila do rozvodu manželstva v roku 2002. Žalovaná uvádzala, že

ani po rozvode manželstva žalobca neprejavoval o predmetný byt záujem, dokonca súhlasil s prepisom
bytu na dcéru účastníkov, neskôr však svoje stanovisko zmenil.
Žalovaná uviedla, že nie je sporné, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva a stal sa súčasťou
BSMúčastníkovazároveňpotvrdila,žekvyporiadaniuBSMnedošlo,pretosaúčastnícistalipodielovými
spoluvlastníkmi. Žiadala však pri vyporiadaní prihliadnuť aj na vyššie uvedené skutočnosti a vyporiadať

tak spoluvlastníctvo v tzv. najširšom zmysle.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa nijako nepodieľal na úhradách spojených s vlastníctvom bytu,
ktoré by mal uhrádzať v jednej polovici, žalovaná vyčíslila, že v roku 2007 vynaložila takýmto spôsobom
sumu 15.074,71 Sk, z ktorých polovicu, t.j. 7.5037,36 Sk (250,19 eur) vynaložila na miesto navrhovateľa.
V roku 2008 vynaložila 15.965,91 Sk, z čoho za navrhovateľa činí čiastka 7.982,96 eur (264,99 eur). V

roku 2009 uhradila sumu 615,58 eur, z ktorých polovica činí 307,79 eur a v roku 2010 za mesiac január
až jún vynaložila 323,52 eur, z čoho polovica prináleží na žalobcu činí 161,76 eur. Okrem toho uhradila
raz ročne daň z nehnuteľnosti vo výške 14,07 eur a združenie poistenie domácnosti vo výške 14,27 eur
ročne. Ďalej poukázala na to, že v roku 2008 vykonala nevyhnutnú rekonštrukciu bytu, na ktorej sa
mal podieľať v rozsahu veľkosti jeho podielu aj žalobca, ako spoluvlastník bytu, keďže bolo zhodnotené

aj jeho vlastníctvo, na ktorú rekonštrukciu neprispel. Žalovaná vynaložila 118.756,50 Sk z čoho podiel
žalobcu činí 59.378,25 Sk t.j. 1.971,- eur. S ohľadom na uvedené žiadala vykonať vysporiadanie v
širšom slova zmysle a zaviazať žalobcu k povinnosti zaplatiť jej sumu 3.069,08 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi: výpisom z LV, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.1996, správa
realitných kancelárií o odhade hodnoty nehnuteľnosti, rozhodnutím o pridelení domovníckeho bytu zo
dňa 8.9.1988, žiadosťou o schválenie dohody o výmene bytov, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu, žiadosťami o prevod vlastníctva bytu, prekladmi časti listov č. 12/09 z jazyka maďarského do jazyka
slovenského, čestným prehlásením F. A. zo dňa 17.12.2008, lekárskymi správami a nálezmi, Q. I. I. Ž.

Q. zo dňa 7.10.2008, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. Nc 984/97-13 zo dňa 26.6.1998 a
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. P 346/00-22 zo dňa 23.10.2001, zálohovými predpismi,
poistkou, pokladničnými dokladmi, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 17C/44/2008-85 zo dňa
10.11.2008, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/56/2009-118, rozsudkom Okresnéhosúdu Košice II sp. zn. 20C/1226/2000-25 zo dňa 28.11.2001, rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.
zn. 26P/187/2007-52, obsahom znaleckého posudku znalkyne Ing. M. O.Í. Č.. XX/XXXX a doplnkom
znaleckého posudku č. XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX a toto manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20C/1226/00-25 zo dňa 28.11.2001, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2002.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné a vyplýva to aj z predložených listinných dôkazov (žiadosť o

schválenie dohody o výmene bytov, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu), že predmetný byt
nachádzajúci sa v A.D. Z. R. Č.. X , Č. B. X bol žalovanej odovzdaný na základe zápisu o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 13.5.1991 na základe žiadosti o schválenie dohody o výmene bytov
zo dňa 29.4.1991 schválenej B. dňa 3.5.1991, kedy došlo k výmene žalovanou pôvodne užívaného 2-
izbového bytu za predmetný byt, nachádzajúci sa v A. Z. R. X.
Rovnako medzi účastníkmi konania nie je sporné a vyplýva to aj z predložených listinných dôkazov, že

predmetný byt nachádzajúci sa v A.D. Z. R. X, Č. B. X, nadobudli do osobného vlastníctva účastníci
konania na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej s mestom A. ako pôvodným
vlastníkom dňa 10.12.1996, kde vklad bol povolený pod číslom L. L. XX.X.XXXX a v súčasnosti sú
účastníci zapísaný na E. Č.. XXXXX, H. A. D., H. A.-I., A. Ú. K. ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti
s podielmi 1/1.

Z predloženej korešpondencie vyplýva, že B. V. žiadala o prevod vlastníctva bytu F. mesta A. dňa
21.6.1995 a zároveň žiadala o udelenie súhlasu s odkúpením domovníckeho bytu B. dňa 30.10.1996.
B. dňa 31.10.1996 vyjadril súhlas s odkúpením domovníckeho bytu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/44/2008 vyplýva, že pod týmto číslom
bolo vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe žalobného návrhu
doručeného B. Š. na tunajší súd dňa 7.4.2008. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 17C/44/08-85
zo dňa 10.11.2008 žalobu zamietol s odôvodnením, že účastníci konania sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmipredmetnéhobytumomentompovoleniavkladuvlastníckehoprávadokatastra,ktorýbol

vykonaný na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.12.1996, teda v čase, keď účastníci
konania boli manželmi. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že žalobkyňa poukazovala okrem iného
na tú skutočnosť, že kúpnu cenu pri prevode vlastníctva bytu do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania uhradila výlučne ona z prostriedkov od svojej starej matky, pričom svedkyňa T.
A. dcéra žalobkyne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v čase odkupovania bytu do osobného

vlastníctva často chodievala k svojej starej mame, ktorá šekmi posielala matke peniaze na odkúpenie
bytu. Súd však zároveň konštatoval, že z poštových poukážok predložených súdu uvedené tvrdenie
žalobkyni nevyplynulo, t.j. nie je z nich zrejmé, na aký účel a kým boli žalobkyni poskytnuté. Naviac
tieto sumy boli zasielané v časovom rozpätí troch rokov a sumám, ktoré nezodpovedali splátkam kúpnej
ceny (3.315,- Sk) a ani času splatnosti kúpnej ceny podľa zmluvy, pretože boli zasielané napr. v dňoch

13.11.1997-2.000,-Sk,14.5.1997-1.000,-Sk,11.8.1997-5.500,-Sk,23.1.1998-1.000,-Skapodobne.
KrajskýsúdvKošiciachrozsudkomč.k.3Co/56/2009-118zodňa16.6.2009potvrdilrozsudokOkresného
súdu Košice II č.k. 17C/44/2008-85, pričom dôvodil, že je nepochybné, že zmluvu o prevode vlastníctva
bytu uzavreli obaja účastníci konania ako manželia za trvania ich bezdpodielového spoluvlastníctva,
ktoré nebolo zrušené, ani obmedzené a nebol teda dôvod spochybňovať úmysel žalobcu pri uzatváraní

zmluvy nadobudnúť byt do BSM. K tvrdeniu žalobkyne, že byt bol zakúpený do BSM výlučne z
prostriedkov, ktoré získala ona darovaním, sa Krajský súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu
prvého stupňa v tom, že zo samotných poštových poukážok nie je možné vyvodiť skutkové zistenie, že
tieto peniaze boli použité na zakúpenie bytu, pričom odvolací súd doplnil, že vyhlásenia otca žalobkyne
P. B. I. XX.XX.XXXX vyplýva iba, že otec daroval dcére finančné prostriedky v roku 1995-1998 bez

účelového určenia, z ktorého dôkazu nie je možné vyvodiť, že by za tieto prostriedky bol zakúpený
sporný byt.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vyplývalo to aj z predložených rozsudkov Okresného súdu
Košice II, že tunajší súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. P. Š. Z.

XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom č.k. Nc 984/97-13 zo dňa 26.6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.7.1998 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mal. P. bola zverená do výchovy matky
a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 700,- Sk mesačne (zároveň bolo rozhodované
o dlžnom výživnom). Následne rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. P346/00-22 zo dňa23.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2001 súd zvýšil výživné zo strany otca na mal.
P. Š. počnúc dňom 1.9.1999 do 31.10.2001 zo sumy 700,- na sumu 1.200,- Sk mesačne a počnúc
dňom 1.11.2001 do budúcna zo sumy 1.200,- Sk na 1.500,- Sk mesačne, čím súd zmenil rozsudok

Nc 984/97 zo dňa 26.6.1998 (zároveň bolo rozhodované o dlžnom výživnom). Rozsudkom Okresného
súdu Košice II č.k. 26P/187/2007-52 zo dňa 13.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2008
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. z 1.500,- Sk na 3.500,- Sk počnúc dňom 1.9.2006
do budúcna, čím zmenil rozsudok 20C/1226/00-25 zo dňa 28.11.2001 (ktorým manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené, mal. P. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na

výživu mesačne čiastkou 1.500,- Sk). Z odôvodnenia rozsudku Nc 984/97-13 okrem iného vyplýva, že
rodičia mal. dieťaťa boli v čase rozhodovania manželmi, ale spolu nehospodárili od januára 1997.

Z čestného prehlásenia p. F. A. zo dňa 17.12.2008 vyplýva, že v tomto prehlásení menovaná svojim
vlastnoručným podpisom potvrdila, že v rokoch 1997-1998 p. D. O.-Q. F. B. Š. posielala peniaze
šekovými poukážkami na odkúpenie bytu do osobného vlastníctve vnučke B. Š..

Z výňatkov listov (prekladu z maďarského jazyka) okrem iného vyplýva text: „aj ja som ti prispela
peniazmi do kúpnej ceny, ich zaslanie viem potvrdiť šekmi" a zároveň vyplýva, že boli posielané aj ďalšie
finančné prostriedky na Vianoce, učebnice pre deti, na jedenie a podobne.

Z lekárskych správ vyplýva, že dňa 3.3.2000 sa dostavila B. Š. na ošetrenie s uvedením, že ju udrel
manžel päsťou po tvári v podnapitom stave, kedy bol zistený opuch a hematón v oblasti hornej pery z
vnútornej strany, rovnako iný deň ju opäť udrel manžel päsťou po brade a predlaktí, kedy neboli zistené
vonkajšie známky poranenia v oblasti sánky a bol zistený mierny opuch časti predlaktia. Rovnako
bola B. Š. vyšetrená na psychiatrickej ambulancii so záverom ankciózny syndróm pri chronickom

matrinoniálnom konflikte, kedy z potvrdenia zo dňa 14.8.2008, že vedená v psychiatrickej ambulancii od
7.5.1998 do 19.4.2005 pre úzkostné neskôr depresívne stavy súvisiaci s dlhodobým disharmonickým
matrinomiálnym vzťahom a v roku 1998 navštevovala psychoterapeutické sedenia, keďže trpela
depresívnou náladou na báze dlhodobého manželského konfliktu.

Z potvrdenia Obvodného oddelenia X. A. - I. zo dňa 12.7.2000 vyplýva, že B. Š. vykonala ústne trestné
oznámenie o vyhrážaní sa zabitím a fyzickom napadnutí zo strany manžela v byte na R. X V. A. L.
XX.X.XXXX H. XX,XX O...

ZvyjadreniaI.I.Ž.G.vyplýva,žep.Š.jeodroku1997/1998aždoposiaľklientkouA.C.G.,pričomvčase,

keď klientka kontaktovala KCF zažívala násilné správanie zo strany manžela, ktorý sa správal násilne aj
k deťom. Vyhrážal sa jej zabitím, ak podá návrh na rozvod, klientka opakovane po jeho útokoch volala
políciu a podala trestné oznámenie. Od roku 1997 neviedla klientka s manželom spoločnú domácnosť
a od roku 2000 nežili v spoločnej domácnosti, keď sa manžel odsťahoval do svojho bytu. Manželstvo
súd rozviedol v roku 2001. Účastníci sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní bytovej otázky, najprv sa

bývalý manžel vyjadril, že nemá s bytom nič spoločné a nemal záujem sa mimosúdne dohodnúť, v roku
2003 súhlasil s prepisom podielu bytu na dcéru, avšak neskôr svoje rozhodnutie zmenil. Neprispieval
finančne na domácnosť a mal mimomanželské známosti, v minulosti hral na výherných automatoch a
tiež nadmerne užíval alkoholické nápoje, čo zvyšovalo jeho agresívne správanie.

Z predložených zálohových predpisov vo vzťahu k predmetnému bytu vyplýva, aká bola výška
zálohových platieb za predmetný byt a z jednotlivých vyúčtovaní dodávky tepla TÚV a ostatných služieb
za roky 2007,2008,2009, 2010,2011,2012 vyplýva aká bola výška preplatkov alebo nedoplatkov za
predmetný byt, keď za rok 2005 preplatok 4.354,- Sk, za rok 2006 3.637,- Sk, za rok 2007 bol vyčíslený
nedoplatok 3.934,- Sk, v roku 2008 nedoplatok 105,10 eur, 2009 preplatok 185,23 eur, 2010 preplatok

45,32 eur, 2011 preplatok 35,36 eur, 2012 preplatok 143,98 eur.
Za rok 2007 bola vyrúbená daň z nehnuteľnosti vo výške 424,- Sk, združené poistenie domácnosti za
obdobie od 14.7.2007 do 13.7.2008 činilo 430,- Sk, rovnako aj za obdobie 14.7.2008 do 13.7.2009.
Poistené za obdobie od 14.7.2009 do 13.7.2010 činilo 429,90 Sk.

Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 znalkyňa uviedla :
Vo všeobecnosti sa javí ako objektívnejší, resp. prvoradý spôsob vo vzťahu k stanovovaniu hodnoty
nehnuteľnosti ten, ktorý stanovuje hodnotu porovnávacou metódou, avšak to iba za toho predpokladu,ak by znalec disponoval pri vypracovávaní posudku minimálne tromi reálne uzatvorenými kúpnymi
zmluvami obdobných nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite a v danom období a na základe
toho by mohol vypracovať porovnaním tento znalecký posudok. Znalkyňa však poukázala na tú

skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné zabezpečiť takéto podklady, keďže neexistuje žiaden orgán,
ktorý by tieto podklady zhromažďoval a znalcom dal k dispozícii, keď nie je možné takéto podklady
žiadať ani z katastra nehnuteľnosti, ani od realitných kancelárií a taktiež napr. pokiaľ štatistický úrad
vydáva stanoviská o priemernej trhovej hodnote nehnuteľností, tiež tieto nevypracováva na základe
reálne uzatvorených konkrétnych kúpnych zmlúv, ale vychádza iba z ponúk realitných kancelárií.

Vzhľadom na uvedené znalkyňa pri prvom posudku zvolila metódu polohovej diferenciácie, na základe
ktorej vypracovala hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, až následne, keď uznesením súd znalkyni uložil
vyslovene povinnosť vypracovať hodnotu nehnuteľnosti na základe porovnávacej metódy, snažila sa
zabezpečiť jednotlivé podklady. Poukázala na tú skutočnosť, že realitné kancelárie neboli ochotné
predložiť jej k dispozícií kompletné kúpne zmluvy, boli ochotné iba oznámiť kúpne ceny bez uvedenia
podrobností týkajúcich sa jednotlivých predávaných nehnuteľností, ktoré skutočnosti sú potrebné pre

zohľadnenie stavu porovnávaných nehnuteľností a vypracovanie znaleckého posudku stanovujúceho
trhovúhodnotuporovnávacoumetódou. Znalkyňauvádza,ževdoplnkuznaleckéhoposudkunazáklade
požiadavky súdu vypracovala cenu predmetnej nehnuteľnosti porovnávacou metódou vychádzajúcich
ibazponúkrealitnýchkancelárií,ktoréponížilao5%,abytakzohľadnilajednakexistenciumaržerealitnej
kancelárie resp. zohľadnením pohnútky realitnej kancelárie, ktorá realizovala predaj nehnuteľností,

alebo mala záujem ich zrealizovať, uvedené v doplnku znaleckého posudku. Znalkyňa upriamila
pozornosť na tú skutočnosť, že sa jedná iba o ponukové ceny, ktoré môžu byť odlišné od reálne
uzatvorených a dojednaných kúpnych cien za predmetné nehnuteľnosti. Poukázala okrem iného aj na
tú skutočnosť, že v súčasnosti kupujúci alebo trh nehnuteľností v danej oblasti nerozlišuje dostatočných
spôsobom vo vzťahu k stanoveniu ceny, či sa jedná o novostavbu alebo starú nehnuteľnosť, ktorú

skutočnosť ona zohľadňovala pri prvej metóde. Na otázku súdu, ktorá metóda sa jej javí ako
objektívnejšie, resp. sa objektívnejšie približuje k reálnej trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti
znalkyňa uviedla, že k tomu je sa veľmi ťažko vyjadriť, pričom podľa jej názoru za cenu stanovenú
metódou polohovej diferenciácie je možné predmetnú nehnuteľnosť predať vždy a je zrejme možné, že
by táto nehnuteľnosť mohla byť konkrétne predaná aj za cenu stanovenú druhým spôsobom, avšak tu

je už otázka ako rýchlo by bolo potrebné predmetnú nehnuteľnosť predať a či by sa našiel konkrétny
záujemca.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.9.2011 uviedol, že o
predmetný byt sa v čase keď v ňom býval staral a z bytu odišiel ešte pred rozvodom manželstva z

toho dôvodu, že nemal kľud (pracoval na zmeny, mal rizikové povolanie) preto odišiel k svojej mame.
Následne mu už manželka neumožnila vstup do bytu. Vzťahy s dcérou mal do jej 15-ich rokov dobré,
pravidelne sa s ňou stretával, neskôr sa však dcéra z neznámeho dôvodu už s ním stretávať nechcela.
Poprel tvrdenia, že by odporkyňu týral, rovnako poprel, že bol alkoholik a gemblér. Nové manželstvo
uzatvoril v roku 2009.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 navrhovateľ uviedol, že predmetný byt
neužíva približne od roku 2000 a to na základe toho, že vtedy odporkyňa vymenila zámok a neumožnila
mu viac vstup do bytu.
Na otázku súdu či sa navrhovateľ domáhal umožnenia užívať predmetnú nehnuteľnosť zo strany
odporkyne, či už výzvami alebo prostredníctvom podanej žaloby na súd, navrhovateľ uviedol, že takúto

žalobu na umožnenie užívania ani inú nepodával.
Na otázku súdu, kde sa v roku 2000 odsťahoval navrhovateľa, kde odvtedy býva, navrhovateľ uviedol,
že sa odsťahoval k svojej mame do družstevného bytu, kde neskôr tento byt odkúpil do osobného
vlastníctva (byt nadobudol do osobného vlastníctva, mohlo to byť pred minimálne 8 rokmi), keďže mama
potom požiadala o sociálny byt, ktorý jej bol z mesta pridelený, do ktorého sa presťahovala. V spoločnej

domácnosti predtým s nimi býval aj navrhovateľov brat, ktorý sa neskôr oženil a tiež sa odsťahoval, to
mohlo byť približne pred 10 rokmi. Naopak do tohto bytu sa prisťahovala navrhovateľova priateľka, s
ktorou som sa neskôr oženil a narodilo sa im spoločné dieťa.
Na otázku či navrhovateľ mal úmysel predmetnú nehnuteľnosť užívať, potom ako mu bolo znemožnené
užívanie navrhovateľ uviedol, že áno chcel tam bývať, pretože nemal iným spôsobom riešené bývanie,

no potom, keď odkúpil byt na U. ul. a keď si založil vlastnú rodinu, už tento záujem stratil. Zároveň
poukázal na tú skutočnosť, že tak ako on nevyzýval odporkyňu na umožnenie užívania nehnuteľnosti,
napr.cestousúdu,rovnakoaniodporkyňaodonehonežiadala,abyuhrádzalplatbyvsúvislostisbývanímv tejto nehnuteľnosti, naopak, keď sme sa raz stretli a pýtal sa jej na daň a iné veci, povedala mu, že
sa nemá starať, že ona od neho nič nechce.
Na otázku súdu, či mal navrhovateľ úmysel iným spôsobom s touto nehnuteľnosťou nakladať, napr. ju

prenajímať, navrhovateľ uviedol, že nie, to nemal v úmysle, skôr mal pôvodne úmysel svoju polovicu
darovať dcére, čo sa však zmenilo vzhľadom na dcérin postoj k nemu ako otcovi.

Na doplňujúce otázky právneho zást. navrhovateľa, z akého dôvodu presne odišiel z predmetnej
domácnosti, navrhovateľ uviedol, že odišiel k svojej mame z dôvodu, že keď býval v spoločnej

domácnosti s odporkyňou a jej deťmi, nemal kľud, ktorý potreboval, vzhľadom na to, že pracoval na
zmeny, keď deti odporkyne podľa neho ho provokovali, robili mu naschváli, napr. keď potreboval kľud
po nočnej službe, správali sa hlučne, púšťali hudbu, prišli za nimi kamaráti a podobne.

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.9.2011 uviedla, že ona
ešte predtým mala X-D. byt, ktorý vymenili, navrhovateľ sa k nej iba prisťahoval. Poukázala na

problémy v manželstve účastníkov konania v dôsledku ktorých vyhľadala psychologickú pomoc a neskôr
aj psychiatrickú. Uviedla, že predmetný byt nebolo možné najprv odkúpiť, pretože nemali dostatok
prostriedkov keď navrhovateľ odporkyni prostriedky nedával, bolo to možné až potom ako jej prispela
stará mama. Poukázala na to, že od roku 2000 všetky úhrady súvisiace s bývaním a vlastníctvom bytu
uhrádzavýlučneonasama,vrátanedane,poistkyanavrhovateľneprejavilzáujmeotietoplatby.Uviedla,

že po rozvode manželstva sa snažila vysporiadať bytovú otázku s navrhovateľom tým spôsobom, že
mu navrhovala, aby svoj podiel previedol na ich spoločnú dcéru, s čím on najprv súhlasil, no neskôr
svoj názor zmenil.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 18.6.2013 odporkyňa uviedla, že je nezamestnaná od
1.9.2012, kedy s ňou zamestnávateľ, u ktorého pracovala 17 rokov, ukončil pracovný pomer z

organizačných dôvodov. Teda následne sa prihlásila na úrad práce, kde však bola iba 2 dni, potom si
našla prácu na dohodu, kde zarobila približne 290,- eur mesačne, no pracovala tam iba do decembra,
neobnovili jej dohodu, aj s poukazom na zmeny zákonov, ktoré nastúpili v platnosť od 1.1.12013. Od
2.1.2013 je evidovaná na úrade práce, poberá dávky, ktoré do júna činili 10,- eur na deň, teda približne
300,- eur mesačne, od júla bude poberať iba dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola vypočítaná aj s

ohľadom na úhradu výživného na dcéru s ktorou žije v spoločnej domácnosti (výživné vo výške 150,-
eur) na sumu 58,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte býva iba odporkyňa spolu
s dcérou, ktorá je t.č. študentkou X. J. X. G..
Odporkyňa vo vzťahu k prednesu navrhovateľa, ktorý uvádzal, že ona a jej deti ho provokovali a kvôli
ním nemal kľud predniesla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, naopak poukázala aj na obsah pripojených

listinných dôkazov, z ktorých vyplýva aj tá skutočnosť, že nevhodne sa správal naopak navrhovateľa,
ktorý v tom čase neprimerane požíval alkoholické nápoje.

ZostanoviskaF.F.A.akovecneamiestnepríslušnéhostavebnéhoúraduvyplýva,ževpredmetnombyte
Č.. X Z. R. Č.. X V. A. boli uskutočňované stavebné úpravy a udržiavacie práce na základe písomného

oznámenia stavebnému úradu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.11.2010 (č.l. 95 a nasledujúce) poukázal na
rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach sp. zn. 17C/44/2008 sú v spojitosti s rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach kde súdy jednoznačne vyjadrili, že vo vzťahu k predmetnému bytu vzniklo podielové

spoluvlastníctvo účastníkov konania (resp. najprv bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). V súvislosti
s uvedeným poukázal na tú skutočnosť, že súdy v uvedených rozhodnutiach vyjadrili stanovisko, že
poštové poukážky, na ktoré odkazuje odporkyňa vo vzťahu k nadobudnutiu bytu odporkyňou nie sú
spôsobilé vyvodiť záver, že nehnuteľnosť nebola nadobudnutá do BSM a rovnako vyjadril názor, že
odporkyňou uvádzané skutočnosti o údajnom psychickom a fyzickom násilí zo strany navrhovateľa

nemôžu ovplyvniť vznik podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Márnym
uplynutím 3- ročnej lehoty na podanie návrhu na vyporiadanie BSM nastúpila nevyvrátiteľná právna
domnienka o vzniku podielového spoluvlastníctva a toto podielové spoluvlastníctvo možno vyporiadať
iba podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.z. (nie podľa ust. § 150 O.z.). Vo vzťahu k požiadavke odporkyne,
aby zohľadnil súd násilné správanie spoluvlastníka (navrhovateľa) poukázala na to, že voči nemu nebolo

začaté trestné ani priestupkové konanie, čo považuje za dôkaz v účelových fabuláciách odporkyne.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal
po uplynutí 3-ročnej lehoty od zániku manželstva rozvodom, kedy už nebol v žiadnom kontakte s
odporkyňou a preto sa voči nej nemohol správať násilne ako podielový spoluvlastník.K požiadavke odporkyne na širšie vyporiadanie, keď žiadala úhradu časti platieb do fondu prevádzky,
údržby a opráv poukázala na to, že účastníkmi zmluvy o výkone správy dotknutého bytu zo dňa
10.12.2004 odporkyňa B. Š., teda navrhovateľ nebol účastníkom tejto zmluvy o výkone správy a preto od

neho nemožno požadovať plnenie do fondu. Rovnako považoval za nedôvodnú požiadavku na úhradu
plnení za užívanie bytu, ktorá je spojená výslovne s užívaním bytu a nie z jeho vlastníctvom. Rovnako
vzťah medzi poisťovňou a poistníkom, ktorým bola B. Š. je daný poistnou zmluvou, pričom navrhovateľ
nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu, preto nie je možné mu uložiť povinnosť plniť na základe tejto
zmluvy. Rovnako bol toho názoru, že nie je možné uložiť mu povinnosť sanovať plnenie daňovníka B.

Š., pretože takáto povinnosť by bola v rozpore s ustanovením § 13 Zákona č. 582/2004 Z.z. Nároky
odporkyne na úhradu časti jej investícii do ňou užívaného majetku navrhovateľa považoval za konanie
rozporné s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu.
Zároveň si navrhovateľ uplatnil úhradu bezdôvodného obohatenia odporkyne na úkor navrhovateľa v
sume 12.000 € a to za obdobie od decembra 2000 do novembra 2010 v rámci širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva keďže navrhovateľka mu zamedzila možnosť ako podielovému

spoluvlastníkovi užívať aspoň jednu izbu v byte, pričom podľa neho výška nájmu za jednu izbu v danej
lokalite je 100 € mesačne.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 31.10.2011 špecifikovala náklady, ktoré boli
vynaložené ako náklady súvisiace s vlastníctvom bytu za obdobie vzniku podielového spoluvlastníctva

až do podania vyjadrenie keď za roky 2005-2010 vynaložila za úhradu do fondu opráv a údržby, správu
bytu, SIPO, EÚV, ÚK, upratovanie, osvetlenie verejných priestranstiev, zrážkovú vodu, Mart ÚVN spolu
sumu 5.769,48 € z čoho polovica činí 2.884,74 €, okrem toho raz ročne uhradila daň z nehnuteľnosti
vo výške 424 Sk (14,07 €) čo za obdobie rokov 2005 - 2010 činí 84,42 € z čoho polovica je 42,21 €.
Zároveň predložila presný rozpis vykonaných rekonštrukčných prác, na ktoré vynaložila čiastku 5.388,24

€ a vyjadrila názor, že celková hodnota nehnuteľností sa jej pričinením zvýšila najmenej o 10.000 €,
ktoré skutočnosti žiadala zohľadniť v rámci vyporiadania v sečnom slova zmysle.
Zároveň sa vyjadrila, že nenamieta sumu stanovenú navrhovateľom ako hodnotu nehnuteľnosti, teda
sumu 42.000 €, z ktorej sumy by mala v jednej polovici vyplatiť navrhovateľa, avšak žiadala odrátať
vyššie uvedené sumy titulom širšieho vyporiadania a zohľadniť ostatné náklady, ktoré vynaložila na

zhodnotenie nehnuteľnosti poukázala na ňou uhradenú čiastku 7.500 Kčs za výmenu bytu, poukázala
na to, že pokiaľ by nepracovala pre BPMK nikdy by jej domovnícky byt nebol pridelený, zotrvala na
svojich tvrdeniach, že kúpnu cenu pri odkupovaní predmetného bytu do osobného vlastníctva vyplatila
z výlučne svojich prostriedkov a to aj vďaka prostriedkom darovaných starou mamou (spolu v splátkach
uhradila čiastku 15.999 Sk).

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou D.. M. O. z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhadu
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 23/2012 za účelom zistenia trhovej
hodnoty nehnuteľnosti a zistenia hodnoty rekonštrukčných prác vykonaných na predmetnom byte.
Znalkyňa vo vzťahu k staveniu trhovej hodnoty nehnuteľnosti uviedla, že všeobecná hodnota je výsledná

objektivizovanáhodnotanehnuteľnostiastavieb,ktorájeznaleckýmodhadomichnajpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri
poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou obvykle vrátane dane z
pridanej hodnoty. Všeobecnú hodnotu stavieb (bytov) je možné stanoviť porovnávacou metódou,

kombinovanou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie. V tomto znaleckom posudku je použitá
metóda polohovej diferenciácie. Nakoľko pre metódu porovnávaciu nie sú ku dňu vypracovania tohto
znaleckého posudku dostupné preskúmateľné podklady, pričom za takéto podklady možno považovať
súbor identifikovateľných podkladov o predaji (prevode) najmenej troch stavieb (bytov) so zohľadnením
odlišností porovnávaných stavieb (bytov), ich vybavenosti atď., preto nie je táto metóda použitá.

Kombinovaná metóda sa nepoužije u nehnuteľností, u ktorých nie je dosahovaný výnos formou
prenájmu. Ohodnotenie bytu je vykonané v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o
stanovení Všeobecnej hodnoty majetku. Výpočet východiskovej hodnoty a technickej hodnoty bytu je
vykonaný v zmysle citovanej vyhlášky a jej príloh pomocou rozpočtových ukazovateľov publikovaných
v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb (ISBN 80-7100-827-3). Rozpočtový

ukazovateľ bytu je vytvorený na m2 podlahovej plochy v zmysle citovanej metodiky s tým, že pri tvorbe je
zohľadnený koeficient konštrukcie, vybavenia. Koeficient cenovej úrovne je podľa posledných známych
štatistických údajov vydaných ŠU SR platných pre I. štvrťrok 2012 - kcu=2,194.
Znalkyňa v závere odpovedala na uložené otázky následovne:1.1 Trhová hodnota nehnuteľnosti a to - bytu Č.. X H. L. Z. R. Č.. X V. A., Q. Č. XXX, X. Z. X. Č.. XXX,
vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku 644/10000, vedených na E. Č.. XXXXX, H. A., H. A. D., A..Ú.. K., ku dňu vypracovania

znaleckého posudku je 38.300,- eur.
1.2. a/ hodnota rekonštrukčných prác vykonaných na predmetnom byte po právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva je 6.246,97 eur.
1.2. b/ Nevyhnutné rekonštrukčné práce:
- dezinfekcia a protiplesňová úprava zasiahnutých konštrukcií na základe dokladovaných faktúr v spise

str. 142 až 145, spolu 3.494,97 eur, bez odstránenia plesní v byte sa byt nedal používal v súlade so
základnými požiadavkami na stavby a na bývanie
- realizácia kvalitatívne lepšej podlahovej krytiny - plávajúcej podlahy, keramické dlažby v kúpeľni, WC,
v kuchyni a na chodbe, výmena pôvodného dreveného okna za plastové, nová elektroinštalácia a
rozvodová skrinka, stanovená konzultáciou, spolu 1.615,eur, z toho:
- laminátové parkety 406,64 eur

- keramická dlažba 461,11 eur
- platové okno 282,52 eur
- elektrické rozvody 330,00 eur
- ostatné práce 130,00 eur
- presun hmôt 4,66 eur

Vzhľadom na končiacu životnosť, nevyhovujúce materiálové vyhotovenie, neplnenie základných funkcií
a kritérií na konštrukcie stavieb, dochádza k havarijnému stavu týchto konštrukcií.
Spolu hodnota nevyhnutných rekonštrukčných prác - 5.109,97 eur.
1.2. c/ ostatné vykonané rekonštrukčné práce, ktoré neboli nevyhnutné na bežné užívanie bytu sú:
- keramické obklady v kúpeľni a v kuchyni za kuchynskou linkou

- drevený obklad na bytovom jadre v chodbe
- sadrokartónové podhľady v kúpeľni a vo WC
- výmena vodovodných batérií v kúpeľni a v kuchyni

Kznaleckémuposudkusavyjadrilaodporkyňapísomnýmpodanímdoručenýmsúdu10.8.2012,vktorom

oznámila súdu, že závery súdnoznaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne D.. M. O. nenamieta.
Navrhovateľ sa k znaleckému posudku vyjadril podaním doručeným súdu 3.9.2012, pričom dôvodil,
že znalkyňa neuniesla bremeno znaleckého dokazovania a ňou určená cena nehnuteľností, nie je
trhovou cenou tak, ako to ukladá článok 55 Ústavy SR a navrhol konajúcemu súdu, aby určil znalkyni
povinnosť vypracovať trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti porovnávacou metódou. Poukázal na to, že

je nevyhnutné stanoviť cenu porovnávacou metódou a nie všeobecnou podľa tabuliek, nakoľko v danej
lokalite je podľa jeho názoru rozvinutý trh s nehnuteľnosťami, a preto metódu polohovej diferenciácie,
ktorú použila znalkyňa nepovažoval za správnu.

Potomakosúduložilznalkynivypracovaťdoplnokznaleckéhoposudku,vktoromjejuložilpovinnosťurčiť

trhovú cenu nehnuteľnosti porovnávacou metódou, znalkyňa vypracovala doplnok znaleckého posudku
č. XX/XXXX, pričom okrem iného v posudku vo vzťahu k výberu použitej metódy znalkyňa uviedla:

V závere znalkyňa odpovedala na uložené otázky nasledovne:
Trhová cena nehnuteľnosti - bytu Č.. X H. L. Z. R. Č.. X V. A., súpisné číslo XXX, X. Z. X. Č.. XXX,

vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k X. XXX/XXXXX, V. Z. E. Č.. XXXXX, H. A., H. A. D., A..Ú.. K., určená porovnávacou metódou,
ktorá je všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, je 45 300,00 Eur, v zmysle zadania je to hodnota, ktorá sa
najviac približuje ponukovým cenám podobných nehnuteľností v danej lokalite.
Znalkyňa sa zároveň vyjadrila k námietkam navrhovateľa vo vzťahu k výberu metódy, ktorú použila.

K doplnku znaleckého posudku sa navrhovateľ vyjadril podaním doručeným súdu 4.2.2013 (č.l. 320 a
nasl.) v ktorom uviedol, že doplnok znaleckého posudku, ktorý zakladá hodnotu ceny bytu na 45.300 €
je akceptovateľný zo strany navrhovateľa.
K vykonaným rekonštrukčným prácam na predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ uviedol, že tieto práce

boli vykonané bez jeho súhlasu a jedná sa o neoprávnené stavebné úpravy, pričom poukázal na to, že od
roku 2000 túto nehnuteľnosť užíva výlučne odporkyňa sama a opotrebúva tak vlastníctvo navrhovateľa,
preto požiadavka na úhradu polovice nákladov na vykonané rekonštrukčné práce, by bola v rozpore s
ustanovením § 3 O.o.z.Odporkyňa sa k doplnku znaleckého posudku vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 16.1.2013
(č.l. 315 a nasl.) a podaním doručeným súdu 23.1.2013 (č.l. 318 a nasl.), kde uviedla, že s doplnkom
znaleckého posudku sa nestotožňuje, pretože neodráža reálny stav, o čom svedčí i konštatovanie

znalkyne prezentované v jej odpovediach na otázky. Poukázala na tú skutočnosť, že nie je možné
vychádzať pri stanovení trhovej ceny porovnávacou metódou na základe cien v inzercii realitných
kancelárií, čo uvádza aj sama znalkyňa, pretože predmetné nehnuteľnosti nemuseli byť predané za
cenu, ktorá je v nich uvedená a je iba ponuková, pričom od takejto ponukovej ceny sa reálne dojednané
ceny odlišujú. Podľa názoru odporkyne aplikovaná metóda polohovej diferenciácie je v danom prípade

najobjektívnejšia a reálne vystihuje cenu nehnuteľnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 znalkyňa uviedla :
Vo všeobecnosti sa javí ako objektívnejší, resp. prvoradý spôsob vo vzťahu k stanovovaniu hodnoty
nehnuteľnosti ten, ktorý stanovuje hodnotu porovnávacou metódou, avšak to iba za toho predpokladu,
ak by znalec disponoval pri vypracovávaní posudku minimálne tromi reálne uzatvorenými kúpnymi

zmluvami obdobných nehnuteľností nachádzajúcich sa v danej lokalite a v danom období a na základe
toho by mohol vypracovať porovnaním tento znalecký posudok. Znalkyňa však poukázala na tú
skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné zabezpečiť takéto podklady, keďže neexistuje žiaden orgán,
ktorý by tieto podklady zhromažďoval a znalcom dal k dispozícii, keď nie je možné takéto podklady
žiadať ani z katastra nehnuteľnosti, ani od realitných kancelárií a taktiež napr. pokiaľ štatistický úrad

vydáva stanoviská o priemernej trhovej hodnote nehnuteľností, tiež tieto nevypracováva na základe
reálne uzatvorených konkrétnych kúpnych zmlúv, ale vychádza iba z ponúk realitných kancelárií.
Vzhľadom na uvedené znalkyňa pri prvom posudku zvolila metódu polohovej diferenciácie, na základe
ktorej vypracovala hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, až následne, keď uznesením súd znalkyni uložil
vyslovene povinnosť vypracovať hodnotu nehnuteľnosti na základe porovnávacej metódy, snažila sa

zabezpečiť jednotlivé podklady. Poukázala na tú skutočnosť, že realitné kancelárie neboli ochotné
predložiť jej k dispozícií kompletné kúpne zmluvy, boli ochotné iba oznámiť kúpne ceny bez uvedenia
podrobností týkajúcich sa jednotlivých predávaných nehnuteľností, ktoré skutočnosti sú potrebné pre
zohľadnenie stavu porovnávaných nehnuteľností a vypracovanie znaleckého posudku stanovujúceho
trhovúhodnotuporovnávacoumetódou. Znalkyňauviedla,ževdoplnkuznaleckéhoposudkunazáklade

požiadavky súdu vypracovala cenu predmetnej nehnuteľnosti porovnávacou metódou vychádzajúcich
iba z ponúk realitných kancelárií, ktoré ponížila o 5%, aby tak zohľadnila jednak existenciu marže
realitnej kancelárie resp. zohľadnila pohnútky realitnej kancelárie, ktorá realizovala predaj nehnuteľností
(alebo mala záujem ich zrealizovať) aj iné faktory uvedené v doplnku znaleckého posudku. Znalkyňa
upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že sa jedná iba o ponukové ceny, ktoré môžu byť odlišné od reálne

uzatvorených a dojednaných kúpnych cien za predmetné nehnuteľnosti. Poukázala okrem iného aj na
tú skutočnosť, že v súčasnosti kupujúci alebo trh nehnuteľností v danej oblasti nerozlišuje dostatočných
spôsobom vo vzťahu k stanoveniu ceny, či sa jedná o novostavbu alebo starú nehnuteľnosť, ktorú
skutočnosť ona zohľadňovala pri prvej metóde. Na otázku súdu, ktorá metóda sa jej javí ako
objektívnejšie, resp. sa objektívnejšie približuje k reálnej trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti

znalkyňa uviedla, že k tomu je sa veľmi ťažko vyjadriť, pričom podľa jej názoru za cenu stanovenú
metódou polohovej diferenciácie je možné predmetnú nehnuteľnosť predať vždy a je zrejme možné, že
by táto nehnuteľnosť mohla byť konkrétne predaná aj za cenu stanovenú druhým spôsobom, avšak tu
je už otázka ako rýchlo by bolo potrebné predmetnú nehnuteľnosť predať a či by sa našiel konkrétny
záujemca.

Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek

spoluvlastníka súd.
Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol
súd.

Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. § 107 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhanou zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania vo vzťahu k bytu nachádzajúceho sa v A.D. Z. R. R. Č.. X, ktoré podielové spoluvlastníctvo
žiadal vyporiadať tým spôsobom, že by za výlučnú vlastníčku bola určená odporkyňa, ktorá by
zároveň bola povinná vyplatiť mu primeranú náhradu, pričom odporkyňa so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasila, rovnako nenamietala spôsob vyporiadania tak, že by sa stala výlučnou

vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, namietala iba výšku primeranej náhrady a zároveň žiadala, aby
súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal v širšom zmysle. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
potom ako uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX boli obaja účastníkmi zmluvného vzťahu na základe,
ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, kde vklad bol povolený dňa
13.2.1997. Otázka vlastníckeho práva bola už aj predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod

sp. zn. 17C/44/2008, v ktorom Okresný súd Košice II zamietol žalobu B. Š., ktorou žiadala určiť, že
predmetná nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva a zároveň súd vyjadril názor, že predmetná
nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Rovnako súd považoval za nespornú tu skutočnosť, že po rozvode manželstva keď rozsudok o rozvodenadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2003 po dobu troch rokov od zániku manželstva nedošlo medzi
účastníkmi konania k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM ani nebola podaná žaloba na súd na
vyporiadanie BSM v dôsledku čoho v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo

vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti k vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania s tým,
že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, t.j. každý z účastníkov sa stal podielovým spoluvlastníkom
s veľkosťou podielu 1/2. Súd je preto jednoznačne toho názoru, že už nie je možné odchýliť sa od
zákonom stanovenej zásady, že márnym uplynutím 3-ročnej lehoty vzniklo podielové spoluvlastníctvo
vyššie uvedeným spôsobom keď podiely oboch účastníkov sú rovnaké a preto aj pri vyporiadavaní tohto

podielového spoluvlastníctva musel vychádzať z takto zisteného skutkového stavu keď mal jednoznačne
za preukázané, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké a teda podiel každého z nich je vo výške 1/2
k celku.

Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že doposiaľ takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo
nebolo zrušené a vyporiadané, pričom obaja účastníci vyjadrili zhodné stanovisko o tom, že chcú, aby

toto spoluvlastníctvo zrušené bolo, súd v prvom výroku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku a podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil.
K otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd poukazuje na tú skutočnosť, že vychádzal
jednak zo zhodných stanovísk oboch účastníkov konania keď obaja navrhli, aby za výlučného vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti bola určená odporkyňa, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že rozdelenie

veci v tomto prípade nebolo možné a preto bolo potrebné rozhodnúť o prikázaní veci jednému zo
spoluvlastníkovzaprimeranúnáhradu,apretovdruhomvýrokucelúnehnuteľnosťprikázaldovýlučného
vlastníctva odporkyne.

Medzi účastníkmi konania ostávala spornou otázka určenia výšky primeranej náhrady, keď súd sa

nestotožnil s názorom odporkyne, že pri určovaní výšky primeranej náhrady je možné zohľadniť to akým
spôsobomsajednotlivíspoluvlastnícipričinilionadobudnutiepredmetnejnehnuteľnosti, akosapričinilio
zveľadenie predmetnej nehnuteľnosti, prípadne zohľadniť násilné správanie sa spoluvlastníka, keď súd
bol toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti by bolo namieste zohľadňovať spolu so zohľadnením
veľkosti podielov a účelnosti využitia predmetnej nehnuteľnosti pri rozhodovaní o tom, ktorému z

účastníkov, (teda z podielových spoluvlastníkov) predmetnú vec prikáže, v prípade ak by obaja účastníci
mali záujem aby predmet podielového spoluvlastníctva bol prikázaný do ich výlučného vlastníctva,
t.j. pri riešení otázky spôsobu vyporiadania. Súd je však toho názoru, že odporkyňou uvádzané
skutočnosti o spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti a jej pričinení sa na zveľadení a udržaní tejto
nehnuteľnosti, prípadne zohľadnenie násilného správania sa navrhovateľa nie je možné zohľadňovať

pri určení primeranej náhrady (t.j. výšky náhrady).
Pri stanovení primeranej náhrady je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti a veľkosti
podielov jednotlivých spoluvlastníkov (v tomto prípade jednej polovice a jednej polovice). Pri určení
hodnoty nehnuteľnosti súd vychádzal zo znaleckého posudku a doplnku znaleckého posudku, ktorý
v tomto konaní vypracovala znalkyňa D.. O., keď súd zohľadnil námietky oboch účastníkov voči

znaleckému posudku a jeho doplnku a zároveň zohľadnil vyjadrenie a stanovisko znalkyne, ktorá
poukázala na tú skutočnosť, že ani jedna z použitých metód nie jej spôsobilá určiť jednoznačne
objektívnejšie trhovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a preto súd považoval za vhodné vychádzať z
priemeru týchto dvoch cien stanovených dvomi odlišnými spôsobmi. Súd tak určil priemernú hodnotu
nehnuteľnosti vychádzajúc zo znalkyňou stanovenej ceny v znaleckom posudku (určenej spôsobom

polohovej diferenciácie) v sume 37.600 € (teda vychádzal z ceny akú by mala nehnuteľnosť v prípade
ak by neboli vykonané rekonštrukčné práce), ktorú spriemeroval s cenou nehnuteľnosti stanovenej v
doplnku znaleckého posudku v sume 45.300 € (stanovenú porovnávacou metódou), čím súd dospel k
hodnote bytu v sume 41.450 € (37.600 + 45.300 = 82.900, ktorú sumu vydelil 2, čo činí 41.450 €).
Podiel žalobcu, ktorý je spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/2 vyššie uvedenej hodnoty činí 20.725

€, ktorú sumu súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi ako náhradu za spoluvlastnícky podiel
navrhovateľa.
Súd umožnil odporkyni túto náhradu splácať v pravidelných mesačných splátkach tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku napriek tomu, že odporkyňa mala možnosť v priebehu trvania tohto sporu
sa na povinnosť hradiť primeranú náhradu pri vyporiadaní pripraviť priebežne (keďže návrh bol súdu

doručený ešte v januári 2010). Pokiaľ by sa odporkyňa snažila na konečné rozhodnutie pripraviť tým
spôsobom, že by postupne odkladala finančné prostriedky mohla mať ku dňu rozhodnutia o veci k
dispozícii už celú potrebnú sumu (s poukazom na požiadavku samotnej odporkyne, ktorá vo svojom
písomnomvyjadrenídoručenomsúdužiadalaumožniťjejsplácaťtútočiastkuvsplátkachrozloženýchnadobu troch rokov). Súd však zohľadnil tú skutočnosť, že pomery na strane odporkyne sa zmenili, keďže
tá sa stala nezamestnanou (nie v dôsledku jej správania sa) keď jej výpoveď bola daná z organizačných
dôvodov a jej jediným príjmom v súčasnosti bola do júna 2013 dávka vo výške 300 € + výživné 150 €

a od júla 2013 je to dávka vo výške cca 60 € + výživné 150 €.
Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že náhrada za spoluvlastnícky podiel
má slúžiť väčšinou na zabezpečenie (kúpu) obdobnej nehnuteľnosti ako je tá, ku ktorej bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o nehnuteľnosť - byt, ktorá slúžila
účastníkom konania na bývanie, pričom však navrhovateľ v súčasnosti má bytovú otázku vyriešenú,

keďže je výlučným vlastníkom inej nehnuteľnosti (bytu nachádzajúceho sa v A.). Súd bol preto toho
názoru, že tým keď umožnil odporkyni vyrovnať podiel postupne v splátkach neprimerane tak odporkyňu
nezvýhodnil a ani tým neprimerane nepoškodil záujmy navrhovateľa. V súvislosti s uvedeným súd ešte
dopĺňa, že v predmetnej nehnuteľnosti býva odporkyňa spolu so spoločnou dcérou účastníkov konania,
ktorá je síce už plnoletá, avšak ešte nie je samostatne schopná sa živiť, ktorú skutočnosť súd tiež
zohľadnil.

Nakoľko obaja účastníci sa v tomto konaní domáhali aj vyporiadanie v širšom zmysle, keď navrhovateľ
si uplatňoval bezdôvodné obohatenie, ktoré mala získať odporkyňa tým, že mu neumožňovala užívať
aspoň jednu izbu v predmetnej nehnuteľnosti a odporkyňa si uplatňovala náhradu za prostriedky
vynaložené v súvislosti s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti (nájom, platby do fondu opráv a platby za

služby), ako ja čiastočnú úhradu za vykonané rekonštrukčné práce, súd sa ďalej zaoberala týmito
spornými skutočnosťami.
K požiadavke navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že odporkyňa užívala
celú nehnuteľnosť, ktorej je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom, súd zameral dokazovanie na
zistenie, či zo strany odporkyne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a či to bezdôvodné

obohatenie získala na úkor navrhovateľa, preto súd ako prvé skúmal, či konanie odporkyne napĺňa
pojem bezdôvodného obohatenia, tak ako ho upravuje ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd
dospel k záveru, že na strane odporkyne nedošlo k naplneniu znakov bezdôvodného obohatenia ani
jednej zo zákonom uvedených foriem bezdôvodného obohatenia, keďže odporkyňa nezískala majetkový
prospech v dôsledku plnenia z právneho úkonu, ktorý by odpadol, ani z neplatného právneho úkonu a

rovnako nezískala žiaden majetkový prospech trestnou činnosťou. Podľa názoru súdu taktiež nedošlo
na strane odporkyne k získaniu plnenia bez právneho dôvodu, vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa
predmetnú nehnuteľnosť (byt) užívala ako podielová spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti a teda právnym
dôvodom, ktorý oprávňoval odporkyňu predmetný byt užívať, bolo jej podielové spoluvlastníctvo. Súd tu
poukazuje na tú skutočnosť, že pri podielovom spoluvlastníctve, podielové spoluvlastníctvo jednotlivých

spoluvlastníkov nie jej reálne rozdelené a teda žiaden z nich nemá právo výlučne disponovať určitou
reálne oddelenou časťou veci, ale naopak každý zo spoluvlastníkov má právo užívať celú vec ako celok.
Preto v prípade, ak niektorí zo spoluvlastníkov celý predmet spoluvlastníctva užíva, nedochádza uňho k
bezdôvodnému obohateniu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Súd je toho názoru, že v prípade pokiaľ
niektorí zo spoluvlastníkov bráni druhému v užívaní veci, môže sa tento spoluvlastník domáhať svojich

práv prostredníctvom súdu a žiadať, aby mu bolo umožnené vec užívať (vstúpiť do nehnuteľnosti). Za
bezdôvodné obohatenie by podľa názoru súdu bolo možné považovať iba stav, pokiaľ by niektorí zo
spoluvlastníkov získaval z veci nejaké úžitky, napríklad prostredníctvom prenajímania nehnuteľnosti,
kedy by bolo potrebné takto získaný výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníkov v súlade s veľkosťou ich
spoluvlastníckych podielov a pokiaľ by k takémuto rozdeleniu nedošlo, mohlo by dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu na strane toho zo spoluvlastníkov, ktorý by si ponechal celý výťažok. V tomto konkrétnom
prípade však predmetnú nehnuteľnosť odporkyňa neprenajímala, ani neumožňovala tretej osobe vec
užívať napr. v rámci podnájmu, teda nezískavala žiadne úžitky a užívala nehnuteľnosť iba výlučne
ona sama so svojou rodinou, preto sa podľa názoru súdu bezdôvodne neobohatila. Preto súd nárok
navrhovateľa považoval za nedôvodný.

Následne súd posudzoval aj nárok odporkyne na úhradu prostriedkov vynaložených v súlade s
vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti aj v kontexte vyššie uvedených skutočností, keď súd poukazuje
na potrebu zohľadnenie dobrých mravov v súlade s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, kde súd bol
toho názoru, že požiadavka odporkyne na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených v súvislosti s

bývaním v predmetnej nehnuteľnosti, keď v tejto nehnuteľnosti bývala výlučne odporkyňa a navrhovateľ
túto nehnuteľnosť vôbec neužíval, by bola v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k požiadavke
odporkyne na zohľadnenie nákladov vynaložených na rekonštrukčné práce, súd bol toho názoru,
že nakoľko pri vykonaných prácach tak, ako ich popísala odporkyňa sa nejednalo o nutné opravy,ktoré by boli nevyhnutné z toho dôvodu, že by priamo ohrozovali život a zdravie obyvateľov, bolo
potrebné, aby pred vykonaním takýchto prác odporkyňa žiadala súhlas na ich vykonanie od podielového
spoluvlastníka, pričom medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tieto práce boli vykonané bez toho,

aby odporkyňa o súhlas požiadala, teda navrhovateľ na výkon takýchto prác súhlas nedal. Preto je
súd toho názoru, že nebolo možné zohľadniť všetky reálne vynaložené náklady na takúto rekonštrukciu
a bolo možné iba zohľadniť to, akým spôsobom sa táto nehnuteľnosť zhodnotila s vykonaním týchto
prác, ktorú skutočnosť súd zohľadnil pri určovaní výšky hodnoty bytu, keď pri určovaní priemernej
hodnoty nevychádzal z ceny bytu stanovenej znalkyňou spôsobom polohovej diferenciácie vychádzajúc

zo stavu bytu v čase vypracovania posudku (t.j. po rekonštrukcii) ale vychádzal z hodnoty stanovenej
znalkyňou akú by mala nehnuteľnosť pred vykonaním rekonštrukčných prác (bez ich vykonania). K
tvrdeniu odporkyne, že vynaložila svoje výlučné prostriedky (požičané a z darovania) na úhradu kúpnej
ceny za predmetný byt pri jeho nadobudnutí do vlastníctva súd poukazuje na skutočnosti uvedené v
odôvodnení rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/44/2008, ako aj v rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2009, t.j. že vo vzťahu k týmto tvrdeniam odporkyňa neuniesla dôkazné

bremeno, a to ani v tomto konaní keď doplnila preklad listov od svojej babičky, z ktorých jednoznačne
nie je možné vyvodiť kedy, v akej výške a na aký účel boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy súd návrh navrhovateľa a odporkyne na širšie vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v zmysle ich návrhov zamietol.

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka - brata navrhovateľa, nakoľko tento mal byť vypočutý na
otázky týkajúce sa správania sa navrhovateľa pred odchodom zo spoločnej domácnosti, prípadne k tej
skutočnosti,žebolvymenenýzámoknapredmetnejnehnuteľnosti,ktorésúdnepovažovalzarelevantné.

O trovách konania súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).