Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111010710
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Kusý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111010710.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom prom. práv. Mariánom Kusým, v trestnej veci proti obžalovaným K.
H. a spol. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k/, § 250 ods.. 1, ods. 4 písm.
b/ Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1) K. H., nar. XX.XX.XXXX I. Y., trvale bytom G. - K.,
I. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom G.,

N. Č.. X
2) F. H., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., Ž. Č.. X,

3) S. A., nar. XX.XX.XXXX I. Y., trvale bytom N. A.,
X. Č.. XXX/XX

sú v i n n í ,ž e

dňa 11.3.2005 v presne nezistenom čase v Y. na ulici Na E. č. XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode
neoprávnene vylákali od obchodnej spoločnosti KOFIS Leasing, a.s. Bratislava finančnú hotovosť vo
výške 935,10 Sk ( 31036,32,- Eura) tým spôsobom, že obvinený S. A. podal za obchodnú spoločnosť
HUSACINA U GÁLIKA, s.r.o., Slovenský Grob, IČO: 35825171, ktorej bol jediným spoločníkom a

konateľom, obchodnému zástupcovi poskytovateľa žiadosť o financovanie a obstaranie motorového
vozidla formou finančného leasingu a to osobného motorového vozidla značky AUDI A6 3,2 Quattro
VIN: WAUZZZ4F05N050629, ktorého faktickými držiteľmi a užívateľmi boli obvinený K. H. a F. H., k
žiadosti všetci traja obvinení doložili za spoločnosť Husacina u Gálika, s.r.o. falošné doklady - daňové
priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003, výkaz ziskov a strát i súvahu za rok 2003,
ktorými deklarovali jej kladný hospodársky výsledok a priaznivé finančné pomery, hoci obvinený S. A.Á.
za uvedenú obchodnú spoločnosť za rok 2003 nikdy nepodal takéto daňové priznanie, výkazy a súvahy

daňovému úradu, následne obvinený F. H. a K. H. kúpnou zmluvou č. XX/XXXXX zo dňa 11.3.2005
previedli vlastnícke právo k tomuto osobnému motorovému vozidlu z formálne vedeného vlastníka O.
G. na spoločnosť KOFIS Leasing, a.s. na základe čoho potom obvinený S. A. ako štatutárny zástupca
spoločnosti Husacina u Gálika, s.r.o. uzavrel so spoločnosťou KOFIS Leasing, a.s. leasingovú zmluvu
č. X. zo dňa 11.3.2005, v zmysle ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 935.000,10
Sk na financovanie kúpy uvedeného motorového vozidla, ktoré sa zaviazal veriteľovi a zároveň

prenajímateľovi leasingu vrátiť v jedenástich trojmesačných splátkach po 96.782,60Sk a to napriek
tomu, že spoločnosť HUSACINA u Gálika s.r.o. ako nájomca nedisponovala dostatočnými peňažnými
prostriedkami na uhrádzanie dohodnutých leasingových splátok, proti tejto ako aj obvinenému S. A. z
dôvodu existencie viacerých dlhov boli v tom čase vedené viaceré exekučné konania, v rámci ktorých
došlo k predaju rodinného domu a priľahlých stavieb a pozemkov obvineného S. A. na dražbe dňa
1.4.2005 a v čase uzatvárania zmluvného vzťahu bolo realizované konanie a výmaz obvineného S. A.
ako spoločníka uvedenej obchodnej spoločnosti z titulu exekúcie obchodného podielu, jeho účasť v

spoločnosti zanikla dňa 7.10.2004 a v roku 2005 vstúpila obchodná spoločnosť HUSACINA u Gálikas.r.o. do likvidácie a bola zrušená, obvinení pritom predstierali splatenie tzv. nultej splátky v sume
764.999,90 Sk vlastníkovi vozidla, obvinení K. H. a F. H. zároveň predstierali zamýšľané odovzdanie
motorového vozidla obvinenému S. A., ktoré mu však nikdy neodovzdali, obvinení K. H. a F. H. si

ponechali aj prenajímateľom vyplatené peňažné prostriedky vo výške 935.000,10 Sk, obvinený S. A.
potom na požiadanie spoluobvinených, bez súhlasu leasingovej spoločnosti a v rozpore so zmluvnými
podmienkami, dňa 22.6.2005 splnomocnil na užívanie financovaného motorového vozidla ďalšiu osobu,
dohodnuté zmluvné splátky obvinení neuhrádzali a po predčasnom vypovedaní leasingovej zmluvy
a výzve poškodenej spoločnosti motorové vozidlo zn. Audi A6 3,2 Quattro nevrátili, čím spôsobili

obchodnej spoločnosti BKS Leasing a.s. Bratislava (nástupcovi KOFIS Leasing a.s.) škodu vo výške
najmenej 31.036,32 € (935.000,10 Sk),

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a
spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k/, § 250 ods.. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona (č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov).

Za to sa
o d s u d z u j ú :

ObžalovanýK.H.podľa§250ods.4/Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005ktrestuodňatiaslobody

v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sj použitím § 59 ods. 1/ Trestného zákona účinného do
31.122005 súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu v trvaní
3 (troch) rokov.

Obžalovaný F. H. podľa § 250 ods. 4/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 59 ods. 1/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005

mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Obžalovaný S. A. podľa § 250 ods. 4/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 53 ods.
1/ Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 1.000,- (tisíc) Euro.

Podľa § 54 ods. 3/ Trestného zákona pre prípad že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 54 ods. 2/ Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 súd poškodenú spoločnosť BKS
Leasing, a.s. Bratislava (nástupcovi KOFIS Leasing, a.s.) s nárokom na náhradu škody odkazuje na
konanie o občiansko - právnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaných K. H., F. H., S. A. vypočutím

svedkov O.M. G., S.. X. K., M. G., K. G., G. S., Z. K., K. W., S. S., S. Z., N. M., Z. O. vypočul znalkyňu zodboru písmoznalectva Mgr. M. J., prečítal obsah celého pripojeného spisového materiálu a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný K. H. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania trestnej
činnosti, ktorá mu je kladená za vinu.

Obžalovaný podrobne uviedol, čo mu je známe o predmetnej trestnej činnosti. Uviedol, že začiatkom
roku 2005 ale presnejší dátum si už nepamätal mu oznámil obžalovaný F. H., že by chcel predať

motorové vozidlo značky AUDI A6 3,2 Quattro a požiadal ho, či by mu z predajom nemohol pomôcť.
On mu prisľúbil pomoc pri predaji auta. Predmetné auto že mu obžalovaný F. H. nikdy nedal šoférovať,
pretože sa o uvedené vozidlo bál a doslova mu uviedol, že to je najdrahšie auto aké v živote mal a
preto sa bál aby sa nepoškodilo. Ďalej uviedol, že v jednom prípade keď ho na motorovom vozidle viezol
obžalovaný H., išli zhodou okolností cez obec N. A. a išli aj okolo prevádzky reštaurácie obžalovaného
S. A.. Preto sa v uvedenej reštaurácii zastavili, on zoznámil obžalovaného H. s obžalovaným A. a

potom keď sa už medzi sebou bavili obžalovaný H. a A. počul, že H. ponúkol uvedené auto na predaj
obžalovanému A.. Obžalovaný A. si bol auto pozrieť a potom povedal obžalovanému H., že auto sa mu
páči a že by ho aj kúpil. On nepočul akú kúpnu cenu uvádzal obžalovaný H., počul ešte , že obžalovaný
A. povedal, že nemá peniaze v hotovosti na kúpu auta, na to mu povedal H., že auto môže kúpiť na
firmu prostredníctvom leasingu. Nevie presne koľkokrát sa takto stretol obžalovaný H. s obžalovaným

A. pretože niektoré z uvedených údajov má sprostredkovane potom čo mu ich porozprával obžalovaný
H.. Keďže obžalovaný A. nevedel, cez koho by mal vybavovať leasing, tak H. keďže poznal M. G., ktorý
pracoval v leasingovke, tak uviedol, že vybaví leasing na uvedené auto cez M. G.. Ďalej uviedol, že
on nevypisoval či už v prítomnosti obžalovaného A., alebo v prítomnosti obžalovaného H. v priestoroch
reštaurácie HUSACINA u Gálika žiadne daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok

2003, nevypisoval ani tlačivo výkaz ziskov a strát za rok 2003 a ani súvahu za rok 2003. Za predmetnú
spoločnosť Husacina u Gálika, s.r.o. On ani nevidel, že by niekto iný uvedené tlačivá vypisoval. A
ani nikdy také tlačivá u obžalovaného A. nevidel. Tiež uviedol, že neskôr sa skontaktoval spoločne s
obžalovaným H. s M. G.. Stretli sa ešte predtým, ako sa mala uzatvárať leasingová zmluva na predmetné
auto. Vtedy si M. G. fotil predmetné vozidlo, ktoré chcel formou leasingu predať H. A.. Uviedol, že toto

stretnutie s M. G. dojednal obžalovaný H., ale on keď uviedel M. G., hneď ho spoznal, hoci s ním už
niekoľko rokov nebol v kontakte, ale uviedol, že v minulosti - v ich detstve sa spolu priatelili. On sa
nezaujímal o to, odkiaľ pozná H. M. G., ale bolo tiež vidieť, že sa poznajú. Neskôr že sa dohodli, že
leasingovú zmluvu uzatvoria v byte u M. G. v Y., na adrese Na E. č. XX. Pri uzatváraní a podpisovaní
leasingovejzmluvyžebolprítomnýon,obžalovanýF.H.,obžalovanýS.A.,tiežžetambolprítomnýM.G.

a jeho priateľka K. G. a tiež že tam bol prítomný aj O. G. a nejaký známi obžalovaného A.. Po podpísaní
leasingovej zmluvy všetci obžalovaní a M. G. ešte zišli dolu z bytu pred činžiak, kde bolo predmetné
motorové vozidlo odstavené a M.Á. G. si ešte fotil niektoré detaily predmetného motorového vozidla. On
až vtedy vlastne zistil, že formálnym vlastníkom toho motorového vozidla bol O. G.. Takže preto tam bol
prítomný, lebo tento najprv musel podpísať zmluvu s leasingovou spoločnosťou, že to vozidlo predáva a

následne potom vozidlo do nájmu od leasingovej spoločnosti mal prevziať obžalovaný A.. Takže potom
čobolivšetkytietoformálnezáležitostivybavené,mupovedalobžalovanýH.,žezaplatilO.G.zato,žena
neho bolo napísané to auto. Ale nepovedal mu, akú sumu mu zaplatil. On potom odišiel na predmetnom
vozidleAUDIdoBratislavyspoločnesobžalovanýmF.H.,vozidlozasašoférovalobžalovanýH.avozidlo
neodovzdal obžalovanému S. A., obžalovaný F. H. z toho dôvodu, že H. uviedol, že auto mu odovzdá až

vtedy, keď dostane peniaze z leasingovej spoločnosti. Tiež uviedol, že jemu H. zaplatil 10.000,- Sk za
pomoc pri nájdení kupca na predmetné vozidlo. On sa domnieval, že H. zaplatil za A. aj prvú leasingovú
splátku vo výške 133972,- Sk a zdá sa mu, že sa rozprávali o tom, že H. zaplatí aj niekoľko ďalších
splátok namiesto obžalovaného A., ale k podrobnostiam sa vyjadriť nevedel. Jeho H. neskôr požiadal,
aby išiel znovu za obžalovaným A., aby mu podpísal splnomocnenie na užívanie leasingového vozidla

ďalšej osobe ktorá mala pokračovať v leasingu. Pritom toto auto aj v tejto dobe stále používal obžalovaný
H.. Jemu podpísal obžalovaný A. splnomocnenie pre inú osobu, aby mohla to vozidlo AUDI používať,
on to tlačivo zasa odovzdal obžalovanému H.. K iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Obžalovaný F. H. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku ktorého

spáchanie sa mu kladie za vinu. Uviedol, že s obžalovaným K. H. sa pozná asi od roku 1999 a to z colnice
z Bratislavy, keď on vozil autá zo zahraničia a on s týmito autami obchodoval a za týmto účelom mal
aj vytvorenú firmu zvanú KORADO. V priebehu doby keďže dovážal autá sa zoznámil s obžalovaným,
ktorý pracoval na predmetnej colnici. Zostali dobrí známi, pretože zistil, že aj obžalovaný H. pochádzaz Trnavy, ale v Trnave že sa v minulosti nestretli. Tiež uviedol, že niekedy v roku 2004 ked býval asi 6
mesiacov v Bratislave na sídlisku Dlhé diely, tak parkoval tam so svojím vozidlom značky BMW cabriolet,
pričom obžalovaný H. zrejme to vozidlo spoznal, pretože prišiel za ním a keď prišiel za ním, riadil auto

značky AUDI A6 3,2 Quattro hnedej farby, auto bolo na francúzskych značkách a auto bolo v podstate
nové. Jemu povedal obžalovaný H., že to auto má od svojho švagra, prípadne od sestry, ktorá býva
v Paríži. Povedal mu tiež, že ho ešte len teraz doviezol a že by ho chcel dať na slovenské značky a
neskôr predať a spýtal sa ho, či by nezohnal nejakého kupca na to auto. A tiež sa ho spytoval, aký je
presný postup pri tom, keď chce auto dať na slovenské značky. On mu vysvetlil postup, okrem iného

bolo treba ísť aj na stanicu technickej kontroly a keďže on práve išiel na uvedenú STK, povedal mu, že
môže ísť s ním. Neskôr sa aj skutočne na tej stanici stretli. On už mal predtým dohodnuté s pracovníkom
STK stretnutie a keď si vybavil svoje veci, tak sa spýtal toho pracovníka, či nevybaví aj jeho známeho
- obžalovaného H. s vozidlom AUDI. Uvedené vybavili, potom neboli asi dva mesiace spolu až neskôr
sa mu ozval obžalovaný H., že je v Slovenskom Grobe a že či nechce kúpiť reštauráciu „HUSACINU u
Gálika“ za sumu 5.000.000,- Sk pretože A. bol niekomu dlžný 5.000.000,- Sk . Uviedol, že v minulosti cez

H. kúpil byt, ktorý patril pánovi N. a neskôr tam vystupoval aj Z. O., ktorý bol spoločníkom obžalovaného
H. a svedka G., ktorý mal splnomocnenie na predaj toho bytu. Neskôr boli s tým bytom problémy a on o
ten byt prišiel. Keď ho teda požiadal obžalovaný H., aby išli pozrieť tú reštauráciu, lebo že by sa mohla
predať za 3,5 mil. Sk, tak on šiel s H. do uvedenej reštaurácie, on chcel ísť na svojom vozidle, ale H.
povedal, aby si zobrali jeho vozidlo značky AUDI, ale že aby šoféroval on, pretože H. celú noc požíval

alkoholické nápoje. Preto aj išli do toho N. A. na vozidle AUDI A6 3,2 Quattro šedej farby. Jemu ešte
predtým povedal obžalovaný H., aby povedal, že chce v priestoroch reštaurácie urobiť svadbu a že by si
chcel pozrieť priestory. Obžalovaný A. mu ukázal priestory reštaurácie, videl, že obžalovaný H. sa už s
obžalovaným A. poznali, neskôr zistil, že obžalovaný H. mal dokonca pracovať u obžalovaného A.. Ale
ako dlho sa poznali to nevedel. Počas rozhovoru bolo spomenuté, že by chcel predať motorové vozidlo

Audi A6 3,2 Quattro. Keďže na uvedenom vozidle boli aj v predmetnej reštaurácii u obžalovaného A., tak
ten prejavil o uvedené vozidlo záujem, šiel si ho pozrieť pred reštauráciu, kde bolo vozidlo zaparkované
a uvedené vozidlo že sa mu zapáčilo. Potom sa rozišli, on odviezol obžalovaného H. do Bratislavy, kde
v tej dobe býval. Po relatívne krátkom čase, že ho obžalovaný H. požiadal o pôžičku 120.000,- Sk, že
uvedené peniaze potrebuje na dobu dvoch dní, pretože vybavuje nejaký leasing a že potom keď to

vybaví mu peniaze vráti. Ale peniaze mu horko - ťažko vrátil asi po dvoch mesiacoch. Vyhováral sa mu
stále, že najprv musí prelízovať tú Audinu a že až potom mu tie peniaze dá. Tá Audina to bolo práve to
vozidlo AUDI A 6 3,2 Quattro. Obžalovaný H. mu povedal, že má kontakt na nejakého pána, čo robí v
leasingovke a aby s ním išiel za tým pánom. Potom zistil, že ten pán je vlastnej M. G. z Y., ktorého pozná
a keď sa stretli v Trnave, tak videl, že aj obžalovaný H. sa s ním poznal. Nevedel odkiaľ sa poznali. Vie,

že obžalovaný H. sa dohodol s M. G., že leasingová zmluva sa uzatvorí v Y. v byte u M. G., vie že to
bolo na sídlisku E.. Už si nepamätá presne ako prišli on a H. do Trnavy, ale keď prišli do bytu k G., tak
v byte bol už M. G. a jeho priateľka, jej meno si nepamätal a prišiel tam z Bratislavy aj O. a G. a tak
isto tam bol aj obžalovaný A.. Či tam bol ešte niekto ďalší to si nepamätá. Vie, že tam popodpisovali
zmluvy, aké zmluvy to presne boli k tomu sa on vyjadriť nevedel. On že nepodpisoval s nikým nič. On tam

nepriniesol ani žiadne doklady, a keď videl, že sa tam už dojednali na leasingovej zmluve, tak on odtiaľ
odišiel domov. Domov že išiel sám, H. že mu povedal ešte predtým ako odišiel, že peniaze mu donesie
na druhý deň. Na druhý deň že mu H. doniesol 20.000,- Sk a k ostatným peniazom, myslel tým zvyšok
tých peňazí, ktoré si od neho krátko predtým požičal mu obžalovaný H. povedal, že mu ich prinesie
neskôr. Po nejakej dobe že mu obžalovaný H. priniesol rôzne predmety do domácnosti, ako chladničku,

sporák a ešte nejaké veci a takýmto spôsobom že mu vlastne vyplatil tú pôžičku. Pokiaľ sa týka toho
motorového vozidla AUDI A6 Quattro neskôr že mu H. povedal, že mu ju mali ukradnúť v Košiciach.
Nevedel uviesť, či to vozidlo v tej dobe už užíval obžalovaný A.. Ale predpokladal, že asi áno, ale v
skutočnosti že obžalovaného A. s tým vozidlom jazdiť nikdy nevidel. Tiež uviedol, že keď odišiel z toho
bytu od M. G., že hneď išiel do Nemecka pre autá a že v Nemecku sa zdržal asi dva dni, pretože ho tam

zastavila nemecká polícia, pretože so svojím vozidlom bol preťažený a musel zaplatiť aj pokutu. Nevedel
však uviesť k tejto skutočnosti žiadne podrobnosti. Tiež uviedol, že on od leasingovej spoločnosti ne
prevzal žiadne peniaze za motorové vozidlo značky AUDI A6 3,2 Quattro. Inak sa k veci nevyjadroval.

Obžalovaný S. A. urobil na súde vyhlásenie v tom zmysle , že „je nevinný“. K samotnej veci uviedol, že si

užnepamätápresnedátumkeďhooslovilobžalovanýK.H.,ktoréhozminulostipoznal,pretožeH.okrem
iného niekoľko dní u neho pracoval ako brigádnik v reštaurácii s tým, či by nekúpil motorové vozidlo
AUDI A6. Kejďže on v tej dobe zháňal nejaké motorové vozidlo, tak povedal H., že by mal záujem o kúpu
vozidla. Po nejakej dobe za ním prišiel obžalovaný H. ešte s jedným mužom, ktorého mu predstavil akoF. H.. Ukázali mu motorové vozidlo AUDI A6, ktoré bolo zaparkované pred jeho reštauráciou v N. A.. On
nevedel, kto na tomto vozidle šoféroval. Vozidlo sa mu pozdávalo, preto aj uviedol, že vozidlo by kúpil,
ale že nemá peniaze v hotovosti na kúpu vozidla, na to aj obžalovaný H. aj obžalovaný H. mu povedali,

že oni vybavia leasing na to auto. Potom za ním prišli obaja obžalovaní ešte viac - krát a obžalovaný H.
mu stále tvrdil, že sa to vybavuje. Obžalovaný H. bol za ním v reštaurácii asi dva krát, vždy bol spolu s
H.. H. mu povedal, že leasing vybavuje cez leasingovkára menom G.. Pri jednej návšteve obžalovaného
H. v jeho reštaurácii v N. A. (na požiadanie obžalovaného H.) odovzdal obžalovanému H. pečiatku svojej
spoločnosti HUSACINA u Gálika Slovenský Grob. Nevedel presne na čo túto potreboval, ale doklady

nedával obžalovanému H. žiadne. Po nejakej dobe sa u neho v reštaurácii zastavil muž, ktorý sa mu
predstavil, že je G., a že vybavuje ten leasing. V tej dobe bol v jeho reštaurácii aj obžalovaný H., ale
sedel v inej miestnosti, boli s ním aj ďalší dvaja muži, ale obžalovaný H. sa vtedy nechcel stretnúť s tým
G.. Asi po mesiaci za ním prišiel H. znovu do jeho reštaurácie a povedal mu, že dohodol stretnutie s
tým leasingovkárom G., že sa môže uzatvoriť leasingová zmluva a že táto sa uzatvorí v Trnave v byte
u toho pána G.. On išiel do tej Trnavy na dohodnutú hodinu a deň spolu so svojím známym pánom

K., pretože sa domnieval, že po podpise leasingovej zmluvy mu to auto odovzdajú a potreboval preto
ešte jedného vodiča a tým mal byť práve pán K.. Keď došiel do toho bytu tak tam už bol pán G., jeho
priateľka obžalovaný K. H., obžalovaný F. H., bol tam tiež pán K. a bol tam ešte jeden muž na ktorého
bolo vlastne to auto napísané a od ktorého to auto vlastne leasingová spoločnosť odkupovala. Pán G. že
už mal prichystané všetky zmluvy, pokladničné doklady a podobne a že ich všetky už len popodpisovali.

Že dokumenty pred podpisom si predtým prečítal a preto vie, že podpísal aj preberací protokol a zaplatil
aj prvú splátku na to vozidlo vo výške asi 150.000,- Sk. Tieto peniaze že si predtým ako išiel do Trnavy
požičal od svojej priateľky K. W.. V byte pána G. tieto peniaze podal obžalovanému H., nevedel prečo
ich vlastne dal H., len potom, keď sa tieto peniaze odovzdávali tomu G., H. mu ich znovu podal a on
ich vlastne odovzdal tomu G.. Po podpise leasingovej zmluve a všetkých potrebných dokladov išli ešte

všetci z bytu von pred činžiak, pretože G. si ešte potreboval na tom vozidle ešte niečo pozrieť a odfotiť.
Keď si toto urobil, tak on sa ho spýtal, že či už môže na vozidle AUDI odísť on a na to mu G. po rozhovore
s H. a H. povedal, že vozidlo mu títo dvaja odovzdajú až potom, čo leasingová spoločnosť im vyplatí
peniaze. Asi o dva týždne na to mu telefonoval pán G. a ten mu oznámil, že peniaze za auto už vyplatil
obžalovaným H. a H. a že auto mu má odovzdať obžalovaný K. H.. Obžalovaný K. H. mu však vozidlo

neodovzdal, hoci on ho o to žiadal. H. naopak o niekoľko dní po podpísaní leasingovej zmluvy za ním
prišiel a žiadal ho, aby mu podpísal nejaké splnomocnenie pre inú osobu, aby mohla tá osoba užívať
predmetné vozidlo AUDI A6 , on to podpísal iba preto, lebo H. povedal, že to potrebuje na to, aby mu
to vozidlo mohli priviezť. Toto urobil z toho dôvodu, pretože sa domnieval, že H. s H. zrejme vozidlo
niekomu zapožičali za finančnú úhradu. Tiež uviedol, že aj on vlastne vozidlo chcel zakúpiť preto, aby

toto vozidlo mohol prenajímať a tak si zlepšiť svoju ekonomickú situáciu. Uviedol, že v minulosti mal
autopožičovňu a vie aké sumy sa platili za požičiavanie áut.

Svedok M. G. uviedol, že niekedy v roku 2005 ale na presný dátum si už nevedel spomenúť sa s ním
telefonicky skontaktoval obžalovaný H. alebo obžalovaný H.. On sa poznal s obomi, pretože on je z

Trnavy aj uvedený obžalovaní sú z Trnavy. Telefonicky mu uviedli, že majú záujem o prefinancovanie
kúpy vozidla AUDI A6 pre firmu HUSACINA u Gálika v Slovenskom Grobe. S oboma obžalovanými sa
neskôr stretol na Prievozskej ulici v Bratislave za Hotelom ASTRA. Obaja obžalovaný že tam došli na
motorovom vozidle značky AUDI. Obaja mu vysvetlili, že majú záujemcu na kúpu uvedeného vozidla
a to pána A. ako zástupcu spoločnosti Husacina u Gálika. Dali mu k dispozícii technický preukaz od

vozidla a ďalšie potrebné doklady, ktoré si on prefotil a tiež mu dali telefonický kontakt na obžalovaného
A.Á.. Preto sa rozhodol, že navštívi v predmetnej reštaurácii obžalovaného A. a vtedy s ním bola aj jeho
priateľka K. G.. On povedal obžalovanému A., aké potrebuje doklady a to daňové priznanie, výkaz ziskov
a strát a súvahu spoločnosti Husacina u Gálika, všetko za rok 2003. Tiež uviedol, že potrebuje výpis z
obchodného registra, občiansky preukaz, vodičský preukaz a aj všetky tieto doklady si od obžalovaného

prefotil. On potom spracoval všetky potrebné podklady a prípad predložil na schválenie v centrále
spoločnosti KOFIS Leasing v Bratislave, z centrály si žiadali ešte opätovnú kontrolu THG vozidla na
inej stanici. Preto zavolal obžalovanému H. a požiadal ho, aby spolu s H. zabezpečili novú kontrolu
THG. Toto zabezpečili, nevie ktorý z obžalovaných to urobil, len mu túto novú správu doručili, potom
on vypracoval návrhy zmlúv, ktoré mu v centrále odsúhlasili. V dokladoch od predmetného motorového

vozidlavidel,žeautobolopísanénaO.G.,akovlastníka,alevozidlovskutočnostiževlastniliobžalovaný
H. a obžalovaný H., ktorí mu to aj takto prezentovali. Povedali mu, že vozia vozidlá zo zahraničia a
napíšu ich potom na rôzne osoby a potom vozidlá predávajú. Keď sa prvý krát stretol s obžalovaným H.
a H. v tej Bratislave, on si vtedy predmetné motorové vozidlo aj fotograficky zdokumentoval. Odfotil sivšetky detaily na vozidle, ktoré potreboval. Ďalej sa dohodol s oboma obžalovanými teda aj s H. aj s H.
akýmspôsobomvyžadujúúhraducenyzavozidlo,títomuuviedli,žepeniazebychcelizískaťvhotovosti.
Ale spoločnosti KOFIS vyžadovala úhradu bankovým prevodom. Preto v tejto veci musela vystupovať

aj jeho priateľka K. G., ktorá má uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou KOFIS Leasing
a táto vlastne musela zastupovať majiteľa vozidla O. G., pretože O. G. nemal v banke žiadny účet,
tak po podpise leasingovej zmluvy Kofis poukázal peniaze na účet jeho priateľky K. G. a tá sa potom
skontaktovala ako s O. G., tak aj s obžalovanými K. H. a F. H. a potom čo obžalovaný H. a H. mu predložili
už nový technický preukaz v ktorom bola ako vlastník vozidla zapísaná spoločnosť KOFIS Leasing a až

potom sa prikročilo k vyplateniu peňazí. Uviedol, že k tomu došlo niekoľko dní po uzatvorení leasingovej
zmluvy v Trnave na Paulínskej ulici pred pobočkou banky DEXIA a odovzdanie peňazí prebehlo tým
spôsobomžepotom,čopeniazeprišlinaúčetK.G.,tátopeniazezúčtuvhotovostiprevzalaaodovzdala
tieto peniaze pred bankou v motorovom vozidle obžalovaným H. a A.. Boli tam prítomný obaja, komu
peniaze odovzdávala v obálke do ruky to už si presne nepamätá. Pri odovzdaní peňazí bol prítomný aj
O. G., ktorý podpísal K. G. pokladničný doklad o tom, že tie peniaze prijal. Svedok uviedol, že takýto

postup pri uzatváraní leasingovej zmluvy je štandardný a že on uzatvoril už niekoľko sto leasingových
zmlúv obdobným spôsobom. Uviedol, že nie je upravené kde sa má leasingová zmluva uzatvárať, ak sa
vozidlo takýmto spôsobom vykupuje napr. z autobazáru tak zmluva sa vykoná v priestoroch autobazáru,
keďže v tomto prípade nešlo o výkup auta z autobazáru, zmluvu mohli uzatvoriť kdekoľvek, preto sa aj
dohodol s účastníkmi, že zmluvu uzatvorí vo svojom byte. Mohol tak urobiť vzhľadom na to, že všetky

podklady mal v osobnom počítači, zmluvu mal na centrále spoločnosti odsúhlasenú, takže zmluvu stačilo
iba vytlačiť a podpísať. Čo sa aj u neho v byte stalo. Pokiaľ sa týka odovzdania vozidla, toto malo byť
odovzdané obžalovanými H. a H. po podpise leasingovej zmluvy v Y. J. E. č. XX, on aj v tomto smere
toto obžalovaným povedal, ale obžalovaný H. mu uviedol, že vozidlo odovzdajú obžalovanému A. až
po tom čo dostanú peniaze z leasingovky. Či už bolo potom vozidlo odovzdané, keď im boli vyššie

uvedeným spôsobom odovzdané, k tomu sa už vyjadriť nevedel. On považoval tento prípad za vybavený
až asi po niekoľkých mesiacoch sa dozvedel z centrály že sa nesplácajú splátky za predmetné vozidlo.
Preto sa začal o vec zaujímať a vtedy sa dozvedel od obžalovaného A., že jemu vlastne vozidlo nebolo
odovzdané a že ani nevie, čo je s vozidlom. Preto sa aj vykonalo leasingovou spoločnosťou štandardné
šetrenie, bolo zistené, že toto vozidlo malo opustiť územie SR smerom na Ukrajinu. A že obžalovaný A.

mal podpísať splnomocnenie na užívanie uvedeného vozidla pre ďalšiu osobu. K iným skutočnostiam
sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa K. G. sa k veci vyjadrovala v podstate zhodne ako svedok M. G.. Svedkyňa uviedla, že ona
bola aj prítomná pri podpise leasingovej zmluvy a všetkých potrebných dokladov v byte u M. G. , tiež

uviedla že si pamätá, že to motorové vozidlo značky AUDI A6 3,2 Quattro bolo písané na vlastníka
vozidla O. G.. A keďže tento O. G. nemal účet v žiadnej banke nebolo možné mu previesť na tento
účet kúpnu cenu. A keďže obžalovaný K. H. a F. H. žiadali vyplatenie peňazí v hotovosti, musela
ona do konania vstúpiť ako sprostredkovateľka, pretože mala uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní so
spoločnosťou KOFIS Leasing, ona preto aj podpísala za O. G. kúpnu zmluvu na vozidlo so spoločnosťou

KOFIS Leasing, pretože O. G. ju na to splnomocnil sprostredkovateľkou zmluvou. Preto aj potom
leasingová spoločnosť KOFIS zaslala peniaze v sume 935.000,- Sk na jej účet v Dexia banke, ona
tieto peniaze z banky vyzdvihla a obratom ich odovzdala obžalovaným K. H. a F. H. v prítomnosti O.
G., ktorý vlastne jej musel podpísať príjem uvedenej sumy 935.000,- Sk, ona mu vlastne aj peniaze
odovzdala a ako s nimi už naložil on, to bola jeho vec. Pri odovzdaní peňazí, ktoré sa uskutočnilo v

Trnave pred Dexia bankou na Paulínskej ulici v Trnave bol prítomný aj jaj priateľ M. G., ktorý vlastne
celý leasing uvedeného vozidla vybavoval, ďalej tam bol prítomný obžalovaný K. H., obžalovaný F. H.
a O. G.. Peniaze že odovzdávali priamo pred bankou v motorovom vozidle. K iným skutočnostiam sa
nevedela vyjadriť.

Svedok O. G. uviedol, že on predmetné motorové vozidlo AUDI A6 3,2 Quattro nekupoval, ani ho
nepoužíval, a dokonca ani nevedel ,že predmetné motorové vozidlo je napísané na jeho osobou.
Ďalej uviedol, že v minulosti pracoval u obžalovaného K. H. a obžalovanému K. H. ako svojmu
zamestnávateľovi viac krát odovzdal aj svoje osobné doklady, ako občiansky preukaz, vodičský preukaz,
ale vždy mu tieto doklady obžalovaný H. vrátil, K vozidlu AUDI A6 3,2 Quattro uviedol, že predmetné

vozidlo používal obžalovaný F. H., ktorého tiež poznal prostredníctvom obžalovaného H.. Vozidlo vždy
šoféroval iba F. H. a to aj vtedy, keď sa vo vozidle viezol aj obžalovaný H.. Uviedol, že si už nepamätá
na dátum, len obaja ako obžalovaný H. aj obžalovaný H. mu povedali, aby s nimi išiel do Trnavy, že sa
bude robiť prepis toho vozidla AUDI. V Trnave prišli do nejakého bytu, ktorý bol prerobený na kanceláriu.V tom byte sa nachádzal jeden mladší pán, ktorého predtým nepoznal, bol tam ešte obžalovaný H.,
obžalovaný H. a bol tam aj obžalovaný A., ktorého tiež poznal a s A. bol ešte jeden neznámy muž. Na
stole, že sa nachádzali nejaké položené doklady, ktoré podpisoval obžalovaný A., ten mladý muž a tiež

že podpisoval nejaké doklady aj on. On sa o tieto doklady nejako nezaujímal, povedali mu že to je iba
formalita, on keď popodpisoval doklady, odišiel z toho bytu, ktorý sa nachádzal v tom činžiaku a oproti
tomu činžiaku bola nejaká krčma, on odišiel do tej krčmy. On sa tam zdržal asi hodinu, dosť si medzitým
vypil, a vie, že do Bratislavy ho odviezli obžalovaný H. a obžalovaný A., do G. išli na tom vozidle AUDI a
vozidlo šoféroval obžalovaný H.. Uviedol tiež, že jemu spomenul obžalovaný A., pri tej príležitosti, keď

doviezol do reštaurácie Husacina u A. v Slovenskom Grobe nejakých hostí, že chce kúpiť od H. nejaké
vozidlo. K iným skutočnostiam sa svedok nevyjadroval.

Svedok Z. K. uviedol, že nepamätá si dátum, bolo to niekedy v roku 2005, keď ho požiadal obžalovaný
S. A., aby s ním išiel do Trnavy, že tam má kúpiť na leasing vozidlo AUDI. A. že mal v tom čase problémy
s alkoholom a preto ho zavolal, aby to vozidlo šoféroval. Keď išli do Trnavy, viezlo ich motorové vozidlo

FIAT Stillo a sedeli v tom aute ešte dvaja muži. V Trnave že sa zastavili na benzínovej čerpacej stanici
a že už tam bolo motorové vozidlo AUDI, že sa jedná o to isté auto zistil tak, že v tom aute boli dvaja
muži, tí sa hneď rozprávali s A. a potom išli za tým motorovým vozidlom AUDI k nejakej bytovke. Tí dvaja
muži z toho vozidla AUDI išli najprv do tej bytovky a oni ich zatiaľ počkali v kaviarni, ktorá bola oproti tej
bytovke. On tam čakal s A.. Bol tam s nimi ešte taký starší pán aj potom ich zavolali, aby išli aj oni do

toho bytu. V tom byte sa už nachádzal nejaký pán, ktorý bol pracovníkom leasingovej spoločnosti, bola
tam ešte jedna slečna a okrem neho tam bol ešte obžalovaný A., obaja obžalovaní H., aj H. a boli tam
ešte ďalší dvaja muži, ktorých však nepoznal. Videl, že jeden z tých mužov, čo sa viezli na AUDI podal
obžalovanému A. väčšiu sumu peňazí, obžalovaný A. si tie peniaze prerátal a odovzdal ich tomu pánovi
z leasingovky. Potom A., leasingovkár, aj ten starší muž niečo popodpisovali, odišli dolu pred činžiak

a vodič toho vozidla AUDI niečo ukazoval obžalovanému A. na tom vozidle, rozprával mu aj niečo o
technických záležitostiach a potom povedal obžalovanému A., že auto si môže prevziať až po zaplatení
ceny. Chvíľu sa tam ešte obžalovaný A. s tým obžalovaným dohadovali, potom tí dvaja muži nasadli do
vozidla AUDIA a odišli preč ( obžalovaný H. a obžalovaný H.). On a A. sa potom vrátili do Slovenského
Grobu na tom vozidle Fiat Stillo. Inak sa k veci nevyjadroval.

Svedok Z. O. sa k veci vyjadroval tak, že si už nepamätá presne dátum, ale že to mohlo byť v mesiaci
marec 2005, keď ho oslovil obžalovaný H., či by neodviezol O. G. a obžalovaného S. A. do Y., kde
mali prelízovať motorové vozidlo značky AUDI. Neskôr sa dozvedel, že obžalovaný S. A. mal na leasing
kupovať motorové vozidlo značky AUDI. On preto odviezol obžalovaného S. A. a O. a G. a ešte jedného

muža, ktorý patril k obžalovanému A. do Trnavy na svojom vozidle Fiat Stillo. V Trnave sa stretli pri
reštaurácii McDonald s obžalovanými K. H. a F. H., títo obžalovaní ich tam už čakali na vozidle značky
AUDI.VozidlošoférovalobžalovanýH..Všetciišliautamiknejakejbytovke,kdeichužčakalvdohodnutej
kaviarni nejaký pán a všetci potom s tým pánom odišli. On si myslel, že do leasingovky. Prvý sa odtiaľ
vrátil O. G. a postupne prišli do tej kaviarne aj všetci ďalší. Obžalovaný S. A. si potom chcel predmetné

vozidlo AUDI odviesť domov, ale obžalovaný H. a obžalovaný H. mu zhodne povedali, že auto ešte
nedostane, chvíľu sa tam potom dohadovali o tomto, on nevie podrobnosti prečo sa dohadovali, preto
on potom odviezol obžalovaného A. s tým jeho známym aj s tým G. znovu naspäť a na tom motorovom
vozidle AUDI odišiel obžalovaný H., ktorý to auto aj šoféroval a spolu s ním išiel aj obžalovaný H.. Tiež
uviedol, že už keď to vozidlo AUDI poznal, tak na tom vozidle AUDI vídaval jazdiť obžalovaného F. H.,

ale to bolo ešte v období predtým ako bola podpísaná leasingová zmluva v Trnave. Neskôr mu povedal
O. G., že to vozidlo AUDI bolo vlastne napísané na neho. K iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Svedok G. S. sa k veci vyjadril tak, že podniká v oblasti factoring a forfainting v spoločnosti Evol. A
uvedenou spoločnosťou Evol bol splnomocnený na vymoženie pohľadávky voči klientovi Husacina u

Gálika, S. A., N. A., X. XX. Jednalo sa o osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6 3,2 Quattro, ktoré bolo
predmetom leasingu spoločnosti KOFIS Leasing, a.s. a S. A. ako konateľ spoločnosti Husacina u Gálika
bol nájomcom uvedeného vozidla. A keďže S. A. nesplácal leasingové splátky, tak bol splnomocnený na
vymoženie dlhu v zmysle leasingovej zmluvy. Preto navštívil uvedeného klienta a zistil, že ten motorové
vozidlo neužíva, že mu nebolo vlastne ani leasingovou spoločnosťou odovzdané, ale že medzi tým

splnomocnil tretiu osobu v rozpore s leasingovou zmluvou k užívaniu vozidla. Tou treťou osobou mal
byť K. H., nar. X.XX.XXXX, bytom S., J. XXXX/X. On navštívil uvedeného K. H. v mieste jeho bydliska,
pričom zistil, že tento je dlhodobo v Anglicku, nechal u jeho manželky telefonický kontakt, aby sa na neho
K. H. ozval. Po nejakej dobe sa mu telefonicky ozval K. H., ktorý uviedol, že osobu S. A. nepozná, a táosoba ho teda ani nemohla splnomocniť k užívaniu vozidla. V minulosti že sa mu stalo, že mu záhadným
spôsobom zmizli osobné doklady, ale tie doklady sa ešte v ten deň našli. Takže odcudzenie dokladov ani
nehlásil na polícii. Svedok ďalej uviedol, že pátral po predmetnom vozidle AUDI, ale bez akéhokoľvek

významu, vozidlo sa mu nepodarilo nájsť. K iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Svedok S. S. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedel, uviedol, že navštevoval svoju priateľku v poľskej
republike a v priebehu roku 2005 nevedel už uviesť presný dátum ho viezol do Poľska K. H., ktorého už
predtým poznal. Do Poľska prechádzali cez hraničné prechody štandardným spôsobom, jeho odviezol

K. H. na dohodnuté miesto a K. H. ďalej pokračoval s predmetným vozidlom Audi A6 na Ukrajinu.
Cestou keďže sa rozprávali o rôznych bežných veciach mu K. H. spomenul, že mal nejakú plnú moc
na Ukrajinu cez Vyšný Komárnik. Ale bližšie skutočnosti uviesť nevedel, pretože uviedol, že jeho to v
podstate ani nezaujímalo. On za tú cestu K. H. zaplatil nejakú sumu, ktorú si tento vyžiadal. Inak sa k
veci nevyjadroval.

Svedok S. Z. sa tak isto nevedel vyjadriť k samotnému skutku, pretože skutok nepozoroval. Uviedol, že
pozná obžalovaného F. H., pretože v rokoch 2002 a 2003 spolu s obžalovaným H. dovážali ojazdené
motorové vozidlá z cudziny na Slovensko. Pozná aj M. G., vie že tento pracuje v nejakej leasingovej
spoločnosti.Svedokuviedol,žesinepamätápresnýdeň,alebolotovmarcialebovaprílivroku2005keď
sa stretol s M. G. v Trnave za Domom Kultúry, medzitým tam prišli na motorovom vozidle obžalovaný H.

a obžalovaný H. a G. niečo podávali. On sa spýtal G., čo má s uvedenými osobami, G. mu odpovedal, že
pre nich spracováva leasing motorového vozidla značky AUDI. K iným skutočnostiam sa nevyjadroval.

Svedkyňa N. M. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedela, pretože tento nepozorovala. Uviedla, že v
minulosti s obžalovaným K. H. žila ako s priateľom, nepamätá si presný dátum, asi od roku 2002 - 2003,

asidoroku2006-2007.VtejdobepracovalavSlovenskejpošteapočastohočožilasobžalovanýmH.si
v priebehu roku 2003 zakúpila motorové vozidlo Fiat Stillo 1,9 JCD COMBI šedej metalízy. Vozidlo malo
evidenčné číslo BA - 812 KT. Vozidlo že zakúpila takým spôsobom, že toto vlastne zakúpil obžalovaný
K. H., ale prihlásil ho na ňu. Auto že v skutočnosti používal obžalovaný H. a on aj splácal leasing. Vie,
že neskôr mu to motorové vozidlo zobrali, pretože mal dlhy. K iným skutočnostiam sa nevedela vyjadriť.

Svedok a zároveň splnomocnenec poškodenej spoločnosti BKS Leasing, a.s. Mgr. X. K. uviedol, že
spoločnosť KOFIS Leasing, a.s. uzavrela dňa 11.3.2005 v Trnave so spoločnosťou Husacina u Gálika,
s.r.o. Slovenský Grob leasingovú zmluvu č. X. za účelom financovania kúpy motorového vozidla značky
AUDI A6 3,2 Quattro, evidenčné číslo PK - 909 BG od predávajúceho O. G.. Vlastníkom uvedeného

vozidla až do splatenia leasingových splátok je ich spoločnosť a spoločnosť Husacina u Gálika, s.r.o.
je iba nájomcom. Nájomca že pri uzatváraní zmluvy vyplatil jednu leasingovú splátku v sume 133792,
- Sk a zmluvný poplatok. Na základe uzatvorenej zmluvy o leasingu ich spoločnosť vyplatila O.M. G.
ako pôvodnému vlastníkovi vozidla na účet K. G. v Dexia banke, (ktorá zastupovala O. G.) doplatok
kúpnej ceny vo výške 935000,- Sk. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 765.000,- Sk bola ako započítanie

pohľadávok a záväzkov vyplatená predajcovi- dodávateľovi priamo spoločnosťou HUSACINA u Gálika .
Ich spoločnosti teda vznikla škoda vo výške 35.371,70 Eura, ktorú si aj uplatnila ako náhradu škody.
Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný S. A. neoznámil ich spoločnosti, že predmetné vozidlo neprevzal.
Aj v takomto prípade však bol v zmysle zmluvy povinný uhrádzať leasingové splátky, ktoré však neplatil.
K iným skutočnostiam sa nevyjadril.

Znalkyňa z odboru písmoznalectvo Mgr. M. J. k veci uviedla, že mala identifikovať pisateľa sporného
podpisu na strane 8 v kolónke „vyhladujem, že všetky údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a
úplné“vpredloženomdaňovompriznaníkdanizpríjmovprávnickýchosôbzarok2003zodňa31.3.2004
spoločnosti Husacina u Gálika porovnaním s predloženým porovnávacím materiálom a mala určiť či bol

pisateľom S. A., K. H., alebo F. H.. Po tom čo mala k dispozícii predložené dokumenty, ktoré podrobne
označila v znaleckom posudku k veci uviedla nasledovné: Že sporný podpis obsiahnutý na strane 8 v
kolónke „vyhladujem, že všetky údaje uvedené v daňovom priznaní sú správne a úplné“ v predloženom
daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 20003 zo dňa 31.3.2004 spoločnosti
Husacina u Gálika sa zhoduje s nesporne pravými podpismi S. A.. Vzhľadom na skutočnosť, že sporný

materiál bol predložený ako fotokópia, nemôže potvrdiť, že S. A. na originál spornej písomnosti vyhotovil
podpis vlastnoručne. Nedá sa vylúčiť možnosť použitia niektorej z metód technického falšovania.Tak isto sa vyjadrila znalkyňa aj na jej položené otázky v bode 2 a v bode 3 znaleckého posudku,
keď mala identifikovať pisateľa sporného podpisu uvedenej v kolónke „podpisový záznam osoby
zodpovednej za zostavenie účtovnej uzávierky“ v predloženom výkaze ziskov a strát za rok 2003

spoločnosti Husacina u Gálika a tiež v kolónke podpisový záznam osoby zodpovednej za zostavenie
účtovnej uzávierky v predloženej súvahe za rok 2003 spoločnosti Husacina u Gálika, keď mala
zodpovedať v oboch prípadoch na tú istú otázku, či bol pisateľom obžalovaný S. A., obžalovaný K. H.,
alebo obžalovaný F. H..

Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené dôkazy, pričom dospel k záveru, že zo spáchania predmetnej
trestnej činnosti sa všetci obžalovaný , t.j. obžalovaný K. H., obžalovaný F. H. a obžalovaný S. A.
navzájom usvedčujú a ich tvrdenia vytvárajú vlastne ucelenú mozaiku. Každý z nich totiž vysvetlil iba
časť skutku, ale tá časť skutku sa zasa zhoduje s časťou skutku ako túto opisoval ďalší z obžalovaných.
I keď obžalovaný sa snažili vlastne každý za seba trestnú činnosť popierať a vinu kládli na toho ďalšieho
z obžalovaných. Obžalovaných K. H., F. H., S. A. zo spáchania skutku však usvedčujú svedkovia a to M.

G. a K. G., ktorí vlastne spracovávali predmetnú leasingovú zmluvu, prípadne K. G. vystupovala iba ako
sprostredkovateľka a zastupovala vlastníka vozidla, ktorým bol oficiálne v dokladoch od predmetného
motorového vozidla Audi A 6 uvedený a bol to O. G.. Uvedený svedok však uviedol, že v skutočnosti
motorové vozidlo Audi A6 3,2 Quattro nikdy nekupoval a ani nevedel o tom, že to vozidlo je písané na
neho. O tom sa dozvedel až po tom, keď mu o tom povedal obžalovaný H. a obžalovaný H., keď ho

požiadali, aby s nimi išiel do Trnavy, že sa ide robiť leasing na to predmetné motorové vozidlo AUDI A6,
že to vozidlo je písané na neho, že to je len formalita, aby to podpísal.

Svedok Z. K., potvrdil iba tú skutočnosť, že bol prítomný pri tom keď sa uzatvárala predmetná leasingová
zmluva v Trnave v nejakej bytovke, že on tam išiel na požiadanie obžalovaného A., ktorý mu povedal,

že ide zobrať na leasing nejaké motorové vozidlo. Bol aj v tom byte, kde sa podpisovali zmluvy, videl,
že zmluvy podpisoval obžalovaný S. A. a ešte jeden pán, ktorého neskôr identifikoval ako O.Š. G. a že
to tam všetko riadil taký mladý leasingovkár .Ale že vozidlo nakoniec A. z Trnavy neodviezol, že sa kvôli
tomu aj pohádal s obžalovaným H. a H..

Obžalovaných zo spáchania predmetného skutku usvedčujú aj listinné dôkazy, ktoré sú pripojené v
spisovom materiály a to falošné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, výkaz ziskov a
strát a súvaha, všetko za roky 2003 týkajúce sa spoločnosti Husacina u Gálika, leasingová zmluva č.
X., všeobecné leasingové podmienky, protokol o prevzatí predmetu leasingu, zápočet pohľadávok a
záväzkov, splátkový kalendár, fotokópie výdavkových a príjmových pokladničných dokladov, vyjadrenie

spoločnosti BKS Leasing, výpisy z bankového účtu K. G., predčasné ukončenie leasingovej zmluvy,
záverečná správa k vymáhaniu, správa k inkasnému prípadu, odborné posudky pôvodu THG, karta
motorového vozidla so žiadosťou o zápis do evidencie a vykonanie zmeny rozhodnutím o technickej
spôsobilosti, doklad o kúpe vozidla v zahraničí, technický preukaz predmetného vozidla, osvedčenie o
evidencii vozidla, výpis z prechodu vozidla cez štátne hranice Slovenskej republiky, ďalej doklady zo

Správy katastra Pezinok, správa Okresného súdu Bratislava I, s aktuálnym výpisom z obchodného
registra spoločnosti Husacina u Gálika, s.r.o., pripojené exekučné doklady rôznych exekučných konaní
týkajúce sa spoločnosti Husacina u Gálika v Slovenskom Grobe, správa o predaji nehnuteľnosti
obžalovanéhoGálika-LVč.803k.ú.SlovenskýGrobavsúvislostisexekúciamijepripojenéajuznesenie
zo dňa 15.12.2003 právoplatné dňa 30.12.2004, keď bolo na Okresnom súde Bratislava I začaté konanie

o výmaz jedného spoločníka - obžalovaného S. A. z obchodnej spoločnosti Husacina u Gálika, s.r.o.,
ktorého účasť v spoločnosti zanikla dňom 7.10.2004, pričom jeho obchodný podiel sa stal voľným. V
spise je pripojená aj správa zo dňa 28.10.2005, keď súd rozhodol o zrušení danej obchodnej spoločnosti
a následne táto vstúpila do likvidácie.

Z uvedených dokladov jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Husacina u Gálika, s.r.o. nepodávala v
roku 2003 žiadne daňové priznanie, ani žiadny výkaz o zisku a strate a ani žiadnu súvahu, pretože
uvedená spoločnosť nepodávala žiadne takéto priznania od roku 2002. A pokiaľ boli uvedené doklady
za rok 2003 vystavené, tieto boli falošné. A s pomocou uvedených dokladov bola leasingová spoločnosť
uvedená do omylu. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané že predmetné motorové

vozidloanileasingovýnájomcaneužíval,vozidlonaďalejužívaliobžalovanýF.H.aK.H.,ktorínazáklade
splnomocnenia daného obžalovaným S. A. vozidlo previezli prostredníctvom inej osoby dňa 25.6.2005
na Ukrajinu ako to vyplýva z dokladu svedčiacom o prechode uvedeného vozidla cez hranicu, ale návrat
predmetného vozidla na územie slovenskej republiky už nebol zaznamenaný.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaní K. H., F. H. a S. A. sa
spoločným konaním dopustili trestného činu podvodu spolupáchateľstvom a svojím konaním tak naplnili

všetky znaky uvedené v skutkovej podstate trestného činu podvodu v zmysle § 250 ods. 1 ods. 4
písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Za použitia § 9 ods. 2, keďže skutku sa dopustili
spolupáchateľstvom.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že všetci obžalovaní spoločným konaním sa

obohatili na škodu cudzieho majetku tým, že uviedli poškodenú spoločnosť KOFIS Leasing, a.s. do
omylu a spôsobili jej škodu vo výške najmenej 935.000,10- Sk čo je v prepočte 31.036,32,- Eur.

Za takéto konanie musia preto všetci obžalovaní znášať príslušnú sankciu uvedenú v trestnom zákone.
Obžalovaný K. H. je z miesta bydliska hodnotený neurčito, za priestupok v mieste bydliska nebol
postihovaný, v minulosti bol jeden krát súdne trestaný a to Obvodným súdom Bratislava III v konaní

2T/32/95 podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona k peňažnému trestu 7.000,-Sk. Peňažný trest zaplatil
14.12.1995, hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. V súčasnosti je nezamestnaný.

Obžalovaný F. H. je z miesta bydliska hodnotený neurčito, doposiaľ nebol postihnutý za priestupok a
nebol doposiaľ ani súdne trestaný. Je živnostníkom.

Obžalovaný S. A. je z miesta bydliska tak isto hodnotený neurčito, v minulosti bol sedem krát súdne
trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
v konaní 5T /26/06 podľa § 250 a/ ods. 3 Trestného zákona, bol mu uložený peňažný trest 20.000,-
Sk, ktorý aj zaplatil 5.3.2007 a hľadí sa na neho ako keby nebol súdne trestaný. V súčasnosti je

nezamestnaný.

Súd pri rozhodovaní o treste prihliadal na všetky vyššie uvedené skutočnosti, prihliadal k podielu
jednotlivých obžalovaných na predmetnej trestnej činnosti, pričom bolo preukázané, že hlavným
organizátorom tohto konania bol obžalovaný K. H., spoločne s obžalovaným F. H., podstatne nižší podiel

na páchanej trestnej činnosti mal obžalovaný S. A., súd prihliadol aj k výške škody, ktorú obžalovaní
svojím konaním spôsobili, ale prihliadol aj k tomu, že zo strany leasingovej spoločnosti sa jednalo
prinajmenšomoneštandardnýpostuppriuzatváranítejtoleasingovejzmluvy,akootomsvedčiakontakty
pracovníka leasingovej spoločnosti s obžalovanými a tiež miesto, kde sa uzatvárala leasingová zmluva a
aj mnohé úkony pracovníka leasingovej spoločnosti, ktoré boli vykonané iba formálne (napr. podpísanie

prevzatia predmetného motorového vozidla hoci v skutočnosti motorové vozidlo odovzdané nebolo,
alebo sprostredkovanie leasingovej zmluvy prostredníctvom poverenej pracovníčky, ktorá formálne
zastupovala majiteľa vozidla, ktorý vlastne formálne podpísal príjmový doklad o prevzatí peňazí, hoci
tieto skutočnosti prevzala iná osoba a pod.). Uvedené skutočnosti len napomohli páchateľom pri
realizácii tejto trestnej činnosti.

Všetkyvyššieskutočnostisaodrazilivovýšketrestuadruhutrestuaodstupňovanietrestuvlastneodráža
podiel obžalovaných na spáchaní tejto trestnej činnosti.

Súd s poukazom na podiel na spáchaní trestnej činnosti u obžalovaného S. A. dospel k záveru, že tento

splnil podmienky na uloženie peňažného trestu v zmysle § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 a preto mohol byť u neho uložený takýto druh trestu, ktorý súd považuje vzhľadom na jeho
najnižší podiel na páchaní trestnej činnosti za primeraný.

UobžalovanýchK.H.aF.H.súduložilprimeranépodmienečnétrestyodňatiaslobodynaspodnejhranici

trestnej sadzby a to s poukazom na ich osobné pomery, keď prihliadol i k tomu, že obžalovaný K. H. bol
v minulosti jeden krát súdne trestaný a obžalovaný F. H. doposiaľ nebol súdne trestaný a uvedené sa
odrazilo aj vo výmere podmienečného trestu, ktorý súd považuje u oboch obžalovaných za primeraný
a spôsobilý splniť ciele individuálnej a generálnej prevencie.

Súd nerozhodoval o náhrade škody z toho dôvodu, že konanie o náhrade škody by v tomto prípade
prekročilo rámec trestného konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do
15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho

práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať
odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať
odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie
má odkladný účinok.