Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223738
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812223738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Ú.
XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, odporca a vedľajší účastník v
konaní zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie
2.221,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 331,99 eur trov konania v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu JUDr. Cifru.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 30.11.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 2.221,72
eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2.017,41 eur od 11.12. 2011 do zaplatenia
ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.9.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na
navrhovateľapohľadávkuvočiodporcovi. Postupcaaodporcoviauzavrelidňa14.12.2006zmluvu,ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská
sporiteľňa a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v
stanovených termínoch, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 2.221,72 eur, ktorá pozostáva z istiny 2.017,41 eur riadneho úroku 21,66 eur,
úroku z omeškania 179,66 eur a ostatného príslušenstva vo výške 2,99 eur. Odporca uznal uvedený
záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré

si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc 11.12.2011,
t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom kalendári,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom,
pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, výpismi z úverového účtu,
platobnou históriou odporcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpenípohľadávok z 28.9.2011, písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na základe čoho
mal zistený tento skutkový stav:

Dňa 14.12.2006 uzavrel odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcovi. Úver bol poskytnutý
vo výške 35.000,- Sk s úrokovou sadzbou 18,40 %, poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, výškou
splátky 961,- Sk mesačne, splatnou k 10. dňu v mesiaci, dátum prvej splátky 10.1.2007 a dátumom
poslednej splátky 10.12.2011. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných
obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 28.9.2011 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa

a.s Bratislava odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok
a prílohy č. 1285/2011/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zo dňa 28.9.2011 a
navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku
voči odporcovi na základe horeuvedenej zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola 10.12. 2011,
pohľadávku tvorila suma 2.221,72 eur, a to istina po splatnosti 2.017,41 eur, úroky 201,32 eur,

úroky z omeškania 21,66 eur, poplatky 2,99 eur, počet dní omeškania 1236.

Pokusom o zmier zo dňa 12.11.2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
2.393,50 eur do 19.11. 2012.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 27.3.2012 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca dlžník. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba

dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi Slovenská
sporiteľňa a.s. v sume 2.017,41 eur a náklady na inkasné konanie 150,- eur. Forma splatenia úveru
nebola bližšie v dohode upravená. Predmetnú dohodu podpísal odporca.

Odporca uviedol, že úver si zobral v čase, keď manželka bola zamestnaná, z dôvodu, že stratila
zamestnanie a on je poberateľom invalidného dôchodku, neboli schopní úver riadne splácať. Podpis na

dohode uviedol, že je jeho, avšak si nepamätá za akých okolností bola dohoda uzavretá.

Dňa 14.1. 2013 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcu. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil odporcovi
a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní z 25.1.2013
poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka
a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o
vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou

uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok
dosiahol predĺženie premlčacej lehoty o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku nie je zapísaná ani výška splátok, ktorá mala byť takto dohodnutá. Takáto
dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľavplanomznení,pretožeprijejuzatváranínebolisplnenéprincípydobromyseľnosti,čestnosti

a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením,
že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať
ju najmä podľa §8 odst. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu

postupovať v zmysle § 109 odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať
uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že
by právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa
30.11. 2012, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia, právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd
za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva

a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,

je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka,
veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu

uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná
norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol zástupca odporcu a vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného
nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa
Zmluvy o splátkovom kalendári bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 10.12. 2011 pri
riadnom splácaní úveru v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh splácal

pravidelne až do roku 2008, pretože z postúpenia pohľadávky vyplýva, že ku dňu postúpenia
pohľadávky bol v omeškaní s počtom dní 1236. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil,
že postupca od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu pripojené nebolo, toto
nepredložil právny zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu a vzhľadom k tomu, odporca nepotvrdil,
že odstúpenie od zmluvy zo strany banky ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru mu doručené

nebolo, vychádza súd zo záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy neodstúpila ani nevyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl. 7.6.1 písm. a/ VOP. Napriek tomu, že odporca prestal dlh
splácať pravidelne už v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch dlh nesplácal vôbec, sporiteľňa tolerovala
tento stav a nepristúpila k výpovedi zmluvy, resp. odstúpeniu od zmluvy tak ako je upravené vo VOP.
Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru mali odporca splácať mesačné

splátky, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok samostatne u každej splátky. Tak
ako súd konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného
zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu
spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie
je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení
Občianskehozákonníka takakosúdpodrobneuviedolvyššie, vzhľadomnato,žespotrebiteľskázmluva
je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné.
Keďžesplatnosťvšetkýchomeškanýchsplátok odporcunastalanajneskôr28.6.2008/niektoréužvroku

2007/, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 28.6. 2011. Návrh vo veci samej
podal dňa 30.11. 2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako
premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných
úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva,
že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých

nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo
dňa 25.1. 2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami
predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. V časti uznania záväzku je uvedená suma 2.017,41

eur a suma nákladov na konanie, pričom v časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch, i keď v predmetnej veci v čase tohto podania dlh premlčaný nebol.
Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu,
navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto
konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o

ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby i keď obaja odporcovia nemali vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie
učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je
podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné,
že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti

odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
odst. 4citovanéhozákona,pričom takétokonaniesúdpovažujeza rozpornésdobrýmimravmivzmysle
§ 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ
postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciuuznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v
čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je
neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. . V konaní bol úspešný odporca a
vedľajší účastník na strane odporcu, pretože stojí na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne
odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./.

Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca proti navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy
konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 91,29 eur -
prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie z 25.1.2013 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom
znení/ a dvakrát RP á 7,81 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu činia 198,20 eur. Trovy
právneho zastúpenia, za vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide teda o trovy oboch účastníkov,

avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú odmenu za zastupovanie na
pojednávaní dňa 27.3.2012v sume 91,29 eur režijný paušál á 7,81 eur a náhrada cestovného a náhrada
za stratu času uplatnené v 1/5 z dôvodu, že v uvedenom termíne sa zúčastnil ďalších pojednávaní na
OS Prievidza vo výške 34,69 eur.

Súd v zmysle uvedeného priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 198,20 eur a spoločné trovy

odporcu a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume 133,79 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu

vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.