Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8106206529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8106206529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Domov sociálnych služieb v
Prešove,sosídlomvPrešove,naul.Volgogradskejč.5,právnezastúpenéhoJUDr.LenkouMolčanovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 10, proti žalovanému V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v P. W. W. v V., so sídlom v V., na ul. B. č. X, právne zastúpenému JUDr. Ivanom Jurčišinom,
advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Vozárovej č. 5, o zaplatenie sumy 166,37 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.04.2010, č. k. 9C 37/2009-168
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalobca nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 4,05,- Eur.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 162,32,- Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaný je od 21.04.1982 prijatý
u žalobcu na celoročný pobyt. Rozhodnutím žalobcu zo dňa 13.08.2003 č. 1198/264/2003 potvrdeným
rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 03.10.2003 č. 1/2003/01820 bolo žalovanému

uložené platiť úhradu za nevyhnutnú starostlivosť t. j. stravovanie, bývanie, používanie vlastného
elektrospotrebičaazaopatrenievcelkovejsume4890,-Skmesačne.Tátočiastkapozostávalazpoložky
stravovanie vo výške 1 320,- Sk mesačne, z položky bývania 1 950,- Sk mesačne, z položky vlastné
elektrospotrebiče vo výške 120,- Sk mesačne a z položky zaopatrenie vo výške 1 500,- Sk mesačne.
Žalovaný si takto uložené povinnosti voči žalobcovi riadne a včas neplnil. V mesiaci február roku 2004
žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 18.02.2004 úhradu vo výške 4 938,- Sk. Išlo však o predpis úhrady za
mesiac január roku 2004. Úhrada za poskytnutú nevyhnutnú starostlivosť vo výške 4 890,- Sk za mesiac

február roku 2004 evidovaná žalobcom od 01.03.2004 ako pohľadávka po lehote splatnosti doposiaľ
žalovaným zaplatená nebola. V tejto časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 4 890,- Sk, ktorej v terajšej dobe
zodpovedá čiastka 162,32,- Eur, súd prvého stupňa podanej žalobe vyhovel. Zároveň podľa ust. § 96
ods. 1 O. s. p. zastavil konanie o zaplatenie sumy 4,05,- Eur (122,- Sk), nakoľko táto čiastka už bola
žalobcovi uhradená.Výrok o trovách odôvodnil ust. § 150 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom stanovenej
lehoteodvolaniežalovaný.Navrholrozsudokvnapadnutejčastizrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie.Ako

dôvod uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo vyberať úhrady v tom mesiaci, v ktorom službu poskytoval
a nie mesiac pozadu. V tejto veci pochybila zamestnankyňa žalobcu chybne vypisujúca potvrdenky za
úhrady už od mesiaca október roku 2002. Okrem toho žaloba vo veci bola podaná až dňa 24.08.2009,
v dôsledku čoho došlo k premlčaniu uplatneného nároku podľa ust. § 101 - ust. § 110 Občianskeho
zákonníka.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo veci už odvolací súd raz rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 07.02.2011, č. k. 7Co 135/2010-207. Týmto
rozhodnutím bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení
konania.

V dôsledku dovolania podaného žalovaným, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 vydané vo veci 2Cdo 9/2012).

V zrušujúcom uznesení dovolací súd uložil odvolaciemu súdu povinnosť venovať pozornosť námietke
žalovaného ohľadne jeho právneho zástupcu, z ktorej vyplýva nedostupnosť tohto zástupcu pre
žalovaného ako invalidného dôchodcu vyžadujúceho si pre kontakt so zástupcom bezbariérový prístup.
Za tým účelom mal odvolací súd vyzvať žalovaného na bližšie ozrejmenie tejto námietky s tým, aby sa

právny zástupca žalovaného vyjadril k pravdivosti žalovaným uvedených skutočností.

Za účelom splnenia pokynu dovolacieho súdu odvolací súd vyzval žalovaného na bližšie ozrejmenie
námietok voči JUDr. Ivanovi Jurčišinovi. Zároveň bol JUDr. Ivan Jurčišin vyzvaný, aby odvolaciemu súdu
oznámil, akým spôsobom sa realizovala právna pomoc pre žalovaného a či žalovaný mal vzhľadom na
svojuimobilituprístupdojehokancelárieaaknie,akýmspôsobomsarealizovalistretnutiasožalovaným.

Žalovaný v podaní zo dňa 06.08.2012 poukázal na skutočnosť podľa ktorej je imobilným občanom s
ochrnutím horných a dolných končatín. Z tohto dôvodu preto nedokáže sám písať. Ustanovený zástupca
sa s ním vôbec nestretol a neposkytol mu žiadnu pomoc. O spísanie odvolania musel požiadať priateľa.
Keď sa zúčastnil pojednávania, ustanovený zástupca na súde prítomný nebol. Preto usúdil, že o jeho
prípad záujem nemá.

Právny zástupca žalovaného JUDr. Ivan Jurčišin v podaní zo dňa 10.08.2012 uviedol, že komunikácia
medzinímažalovanýmprebiehalavýlučnevpísomnejatelefonickejforme.Žalovanýsanikdynedostavil
osobne do jeho kancelárie, sídlo ktorej bolo v tom čase v Prešove na ul. Slovenskej č. 69. Napriek tomu,
že žalovaný bol opakovane telefonicky aj písomne vyzývaný na poskytnutie súčinnosti, na tieto výzvy
neodpovedal a v tejto súvislosti ani nemal vedomosť o jeho imobilite. V prípade, ak by žalovaný oznámil,

že je imobilný, prispôsobil by formu komunikácie s ním tejto skutočnosti.

S prihliadnutím na tieto vyjadrenia je zrejmé, že zásada rovnosti postavenia účastníkov v občianskom
súdnom konaní zakotvená v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a v ustanovení § 18 O.s.p. porušená nebola.
Ustanovenýprávnyzástupcaoťažkomzdravotnompostihnutížalovanéhovedomosťnemal,avprípade,
ak by mu táto skutočnosť zo strany žalovaného bola oznámená, jednoznačne prejavil ochotu prispôsobiť

tejto situácii formu komunikácie so žalovaným.Čo sa týka tvrdenia žalovaného o nedostatočnom záujme ustanoveného právneho zástupcu o
prejednávanú vec, ide len o vyjadrenie subjektívneho pocitu tohto účastníka. JUDr. Ivan Jurčišin po tom,
čo bol ustanovený za zástupcu, dňa 10.02.2010 spísal vo veci vyjadrenie, ku ktorému predložil aj listinné

dôkazy. Po ustanovení JUDr. Ivana Jurčišina do funkcie právneho zástupcu sa uskutočnili celkovo
tri pojednávania. JUDr. Ivan Jurčišin, resp. jeho substitučný zástupca sa nezúčastnil len na jednom
pojednávaní nariadenom na deň 15.02.2010, ktoré však bolo odročené bez prejednania veci vzhľadom
na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania. Na ďalších dvoch pojednávaniach
konaných v dňoch 25.01.2010 a 12.04.2010 bol JUDr. Ivan Jurčišin zastúpený substitučným zástupcom.

Týchto pojednávaní sa ale nezúčastnil žalovaný, a preto JUDr. Ivan Jurčišin nemohol mať vedomosť o
imobilite žalovaného.

Po splnení pokynu dovolacieho súdu odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. opätovne
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p a zistil, že odvolanie žalovaného
nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolaní súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania je nárok na

zaplatenie nedoplatku za poskytnutú nevyhnutnú starostlivosť v P. W. W. za mesiac február roku
2004 vo výške 4 890,- Sk. Aj keď táto úhrada sa v zmysle rozhodnutia žalobcu zo dňa 13.08.2003
č. 1198/264/2003 v spojení s rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 03.10.2003 č.
1/2003/01820 mala uhradiť v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žalovanému starostlivosť poskytla,
táto okolnosť neznamená, aby platba zrealizovaná žalobcom v mesiaci február roku 2004 sa mohla

považovať za úhradu nevyhnutnej starostlivosti poskytnutej v mesiaci február roku 2004. Podľa
predloženej potvrdenky zo dňa 18.02.2004 (č. l. 125 spisu), žalovaný v tento deň síce uhradil čiastku 4
938,- Sk, avšak išlo o úhradu za mesiac január roku 2004. Suma 4 890,- Sk (162,32,- Eur) za mesiac
február roku 2004 zatiaľ uhradená nebola.

Za právne bezvýznamnú je potrebné považovať aj vznesenú námietku premlčania. Žalobca si svoj nárok

uplatnil vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe vyplývajúcej z ust. § 101 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žaloba bola podaná dňa 20.03.2006 ešte pod pôvodnou sp. zn. 17Ro 54/06 a nie až dňa
24.08.2009, ako sa mylne domnieva žalovaný. Po podaní odporu zo strany žalovaného proti platobnému
rozkazu zo dňa 31.03.2009 č. k. 17Ro 54/06 - 28 bola dňa 28.04.2009 vec preradená len z registra Ro
do registra C.

Vychádzajúczuvedenéhoodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzust.§219O.s.p.rozsudoksvýnimkou
nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešný
žalobca náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.