Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811205856
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811205856.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: Q.. Y. G.,

nar. XX.X.XXXX, bytom J., S. 428/46, zast. Mgr. Róbertom Čičmancom, advokátom so sídlom Líščie
Nivy 23, Bratislava 2, proti odporcovi: NEMOCNICA Handlová - 2. súkromná nemocnica, s.r.o., IČO:
36 339 865 so sídlom Handlová, ul. SNP 26, zast. Mgr. Jurajom Nikodémusom, nar. 27.5.1978, bytom
Prievidza, Králika 431/23, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, zaplatenie
náhrady mzdy a vzájomnom návrhu odporcu o skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu
ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu voči navrhovateľovi zo dňa

11.2.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľom naďalej trvá.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 16.156,08 eur brutto, v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Vzájomný návrh odporcu o rozhodnutie súdu o skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu
ku dňu právoplatnosti rozhodnutia zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Prievidza, súdny poplatok vo výške 1168,-
eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania účastníkov rozhodne súd v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 11.4.2011 domáha určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu voči nemu v liste z 11.2.2011, ďalej určenia, že

pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľom naďalej trvá, zaplatenia náhrady mzdy v sume
jeho priemerného zárobku od 11.2.2011 do času, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku,atosodôvodnením,žepočastrvaniapracovnéhopomerunavrhovateľauodporcu,nazáklade
pracovnej zmluvy z 21.6.2006, doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru
v liste z 11.2.2011, podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce z dôvodu, že napriek tomu, že listom z
4.2.2011 bol upozornený na skutočnosť, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny dôjdezo strany zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, opätovne porušil základnú
povinnosť zamestnanca odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času, a to v dňoch
25.1.2011 a 10.2.2011. Dňa 10.2.2011 opustil svoje pracovisko o 14.10 hodine bez vedomia a súhlasu

jeho nadriadeného, čím závažne a opakovane porušil pracovnú disciplínu. V okamžitom skončení
pracovného pomeru odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ pracovisko opustil v čase pred skončením
pracovnej doby, ktorá bola dohodnutá pracovnou zmluvou na 37,5 hodín týždenne, t.j. rovnomerne
na 7,5 hodín denne čistého pracovného času, ku ktorému je nutné pripočítať 0,5 hodiny na jedlo a
oddych s tým, že začiatok pracovnej doby je stanovený na 7.00 hod. a koniec na 15.00 hod. Svojím

konaním poškodil i dobré meno zamestnávateľa, keďže v čase ordinačných hodín nebol k dispozícii
pacientom a zamestnávateľ tak prichádzal o výnosy. Kritikou nemocnice z dôvodu nedostupnosti lekára
v ordinačných hodinách dochádza k poškodzovaniu dobrého mena nemocnice. Navrhovateľ uviedol, že
listom z 17.3.2011 oznámil odporcovi, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá
na tom, aby bol naďalej zamestnávaný. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že sa dopustil závažného porušenia
pracovnej disciplíny z dôvodu, že napriek tomu, že v pracovnej zmluve mal stanovený pracovný čas

zamestnanca na 37,5 hodiny týždenne, jeho pracovný čas bol 33,5 hodín týždenne, o čom svedčia i
výplatné pásky za obdobie február až december 2008, január až december 2009, január až december
2010. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie § 85 ods. 6 Zákonníka práce, v zmysle ktorého pracovný
čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch, s
rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho

žiarenia kategórie A, v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je najviac
33,5 hodiny týždenne. Stanovenie pracovného času na 37,5 hodín v článku IV bod 3 pracovnej zmluvy
je v hlbokom rozpore s cit. ustanovením § 85 ods. 6 Zákonníka práce, ako i platnou kolektívnou zmluvou
2004/2005 z 1.1.2004, a to časťou IV bod 1, pracovné podmienky, veta druhá. Odchod z pracoviska
navrhovateľa dňa 25.12011 o 13.45 hod. a 10.2.2011 o 14.10 hod., tak ako mu bolo zdôvodnené vo

vytýkacomlisteavlisteookamžitomskončenípracovnéhopomeruz11.2.2011,jecontralegem,nakoľko
sa navrhovateľ v uvedených dňoch zdržiaval na pracovisku nad rámec svojich pracovných povinností.
Pretospoukazomnauvedenénavrholpodanémunávrhuvcelomrozsahuvyhovieť.Vpísomnompodaní
z 22.6.2012 zástupca navrhovateľa upresnil podaný návrh v časti uplatňovanej náhrady mzdy, a to za
obdobie od 11.2.2011 do 28.2.2011 na sumu vo výške 458,30 eur a za obdobie marec 2011 až do

rozhodnutia súdu vo veci na sumu 18.750,- eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania z titulu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1269,70 eur. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením na
pojednávaní dňa 23.8.2012 v celom rozsahu, a to v zmysle § 95 O.s.p. v platnom znení.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemal nárok na
skrátený pracovný čas podľa § 85 ods. 6 Zákonníka práce, nakoľko nevykonával činnosti vedúce k

ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategória A, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo primerané závažnosti porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa, s poukazom na judikatúru
R 18/1974, podľa ktorej sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje neospravedlnená
absencia zamestnancov a nerešpektovanie príkazov nadriadených. Diskrepanciu údaja o pracovnom
čase na výplatných páskach za obdobie rokov 2008 až 2010 nepovažuje odporca za rozhodujúcu,

nakoľko k vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny došlo v roku 2011 po poučení dňa 22.12.2010,
že zamestnanci na RTG oddelení nemajú nárok na skrátený pracovný čas, keďže ich pracovisko
nie je rizikovým v zmysle § 85 ods. 6 Zákonníka práce. Poukázal na skutočnosť, že v pracovnej
zmluve mal navrhovateľ uvedený týždenný pracovný čas 37,5 hodín týždenne, v platnom pracovnom
poriadku, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený, bolo uvedené, že pracovný čas zamestnanca je od

7.00 do 15.00 hodiny. Poukázal na to, že sám navrhovateľ na ním predkladaných mzdových výkazoch
za mesiac november a december 2010 uviedol týždenný pracovný čas 37,5 hodín týždenne, pričom
navrhovateľ bol na porušenie pracovnej disciplíny odchodom z pracoviska pred koncom pracovnej doby
upozornený aj pri doručení vytýkacieho listu z 4.2.2011. Namietal, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu
mzdy od 11.2.2011, a to v rozpore s § 79 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého náhrada mzdy patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, čo bolo 21.3.2011. Poukázal na to, že od odporcu nemožno spravodlivo
požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával, a to z dôvodu, že MUDr. B.torá bola prijatá do
pracovného pomeru po skončení prac. pomeru s navrhovateľom, v súčasnosti sama postačuje na
poskytovaniestarostlivostinatomtooddeleníakolekárka,nazákladečohoodporcanemámožnosťďalej

zamestnávať navrhovateľa, ako i vzhľadom k tomu, že nemocnica na danom oddelení nenapĺňa tzv.
limity, t.j. zmluvné objemy preplácané zdr. poisťovňami, tiež z dôvodu ekonomickej situácie nemocnice,keď od 1.1.2012 a od 1.7.2012 dochádza k zvýšeniu platov lekárov podľa zákona č. 588/2012 Z.z. a
ku zvyšovaniu miezd sestier od 1.4.2012 podľa zákona č. 62/2012 Z.z.. Zároveň navrhol, že v prípade,
ak súd návrhu navrhovateľa vyhovie, aby súd z uvádzaných dôvodov rozhodol o skončení pracovného

pomeru navrhovateľa ku dňu právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce
platného v čase skončenia pracovného pomeru navrhol, aby súd povinnosť odporcu nahradiť mzdu
navrhovateľovi za čas presahujúci 12 mesiacov, navrhovateľovi nepriznal a to aj vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ bol a je počas celej tejto doby zamestnaný a poberá riadnu mzdu. Náhradu trov konania
nežiadal priznať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nižšie uvedených svedkov, listinnými dôkazmi
pripojenými v spise 16C 60/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy z 21.6.2006 mal súd preukázané, že v uvedenej zmluve sa účastníci dohodli na tom,
že navrhovateľ nastúpi do práce 1.9.2006, pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.8.2007,
druh práce sa dohodol lekár, pričom v článku IV bod 3 sa dohodlo, že pracovný čas zamestnanca tvorí
37,5 hodín týždenne.

Z vytýkacieho listu z 4.2.2011 mal súd preukázané, že v uvedenom liste odporca doručil navrhovateľovi
upozornenie, že dňa 25.1.2011 opustil svoje pracovisko o 13.45 hodine bez vedomia a súhlasu jeho
nadriadeného, čím hrubo porušil pracovnú disciplínu, preto ho upozorňuje, že opakované porušenie
pracovnej disciplíny bude dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru z disciplinárnych
dôvodov. V liste sa udáva, že pacienti mohli potrebovať starostlivosť navrhovateľa, nemocnica mohla

prísť o výnosy a tiež kritikou pacientov voči nemocnici dochádza k poškodeniu dobrého mena ich
zdravotníckeho zariadenia, čím poškodzuje ich spoločnosť.

V liste z 11.2.2011 zaslal odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom
odporca uviedol, že s navrhovateľom okamžite končí pracovný pomer, podľa § 68 ods. 1 písm. b
Zákonníka práce, a to po zistení, že dňa 10.2.2011 opustil pracovisko o 14.10 hod. bez vedomia

a súhlasu jeho nadriadeného, čím závažne a opakovane porušil pracovnú disciplínu. V uvedenom
liste uviedol, že sa jedná o závažné porušenie podľa § 81 ods. b Zákonníka práce a opakované
závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže listom z 4.2.2011 bol upozornený na skutočnosť, že v
prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny dôjde zo strany zamestnávateľa k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru. Napriek uvedenému opätovne porušil základnú povinnosť zamestnanca

odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času. Ide o neospravedlnené zameškanie práce
odchodom z pracoviska pred skončením pracovnej doby v dňoch 25.1.2011 aj 10.2.2011. V liste sa ďalej
uvádza, že pracovisko svojvoľne opustil v čase pred skončením pracovnej doby, ktorá bola dohodnutá
pracovnou zmluvou na 37,5 hodín týždenne, t.j. na 7,5 hodín denne /plus 0,5 hodiny prestávka/ s tým,
že pracovná doba bola stanovená od 7.00 hod. do 15.00 hod.. Svojím konaním poškodil dobré meno

zamestnávateľa, keďže v čase ordinačných hodín nebol k dispozícii pacientom, a zamestnávateľ tak
prichádza o výnosy, pričom kritikou nemocnice z dôvodu nedostupnosti lekára v ordinačných hodinách
dochádza k poškodzovaniu dobrému mena nemocnice. V závere sa udáva, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo prerokované so zástupcami zamestnancov dňa
10.2.2011.

V liste z 17.3.2011, ktorý bol doručený odporcovi dňa 21.3.2011, navrhovateľ odporcovi oznámil, že s
dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru v liste z 11.2.2011 nesúhlasí a trvá na tom, aby
bol ďalej zamestnaný, aby mohol ďalej vykonávať svoju prácu a jeho pracovný pomer dňom 11.2.2011
sa neskončil. Následne listom, ktorý je uvedený bez dátumu a nachádza sa na č.l. 15 spisu, odporca
navrhovateľovi oznámil, že dôvod, pre ktorý s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer je závažným

porušením pracovnej disciplíny, pre ktorý mal zamestnávateľ právo ukončiť s ním pracovný pomer
okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b Zákonníka práce. Pracovný pomer tak skončil 11.2.2011 z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny skutkovo vymedzenom v okamžitom skončení pracovného
pomeru.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že tento od začiatku pracovného pomeru, t.j. od 21.6.2006 vykonával

aždooznámeniaookamžitomskončenípracovnéhopomeru dohodnutúprácuuodporcuvrozsahu33,5
hodín týždenne. Uviedol, že to, že mal dohodnutý pracovný čas v pracovnej zmluve 37,5 hodín týždenne,si všimol až pri doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Bol v tom, že má vykonávať
prácu len v rozsahu 33,5 hodín týždenne, v zmysle § 85 ods. 6 Zákonníka práce. Prácu vykonával v
pracovnom čase, a to vždy v pondelok v čase od 7.00 hod. do 15.00 hod. a v dňoch od utorka do piatku,

v každom kalendárnom týždni, v čase od 7.00 hod. do 14.00 hod.. O dochádzke sa u odporcu viedli
mesačné výkazy, kde sa v jeho prípade uvádzalo, že odpracováva 33,5 hodín týždenne, tento mesačný
výkaz dochádzky mu podpisoval riaditeľ. Keď bol prijatý do pracovného pomeru u odporcu, primárka
MUDr. Z. S. ho upozornila, že lekári na rádiologickom oddelení majú skrátený pracovný čas, t.j. 33,5
hodín týždenne, v takomto pracovnom čase potom pracoval až do doručenia okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Do leta 2010 bola riaditeľkou nemocnice MUDr. O. W., pričom od októbra 2010
sa riaditeľom odporcu stal Mgr. H. F.. Nikto počas trvania pracovného pomeru mu neoznámil, že sa mu
mení pracovná doba, resp. dĺžka týždenného pracovného času. Na rádiologickom oddelení pracoval
len sám, preto bol zároveň vedúcim lekárom a zamestnané tam boli laborantky Q. S., B. F., W. E.,
ktoré mali tiež skrátený pracovný čas na 33,5 hodín týždenne. Niekedy v januári 2011 im pri spoločnom
stretnutí riaditeľ Q.. F., kde boli prítomné i B. F., W. E., sa riaditeľ vyjadril, že nepracujú v kategórii A,

tak ako je uvedené v § 85 ods. 6 Zákonníka práce, a z toho dôvodu už nebudú mať o týždeň viac
dovolenky, príplatok za žiarenie, pričom im povedal, že skrátený pracovný čas 33,5 hodín týždenne im
ostane s tým, že príplatok za žiarenie im bude vyrovnaný tak, že im zvýši mzdu. Dňa 4.2.2011 prišiel
za ním riaditeľ nemocnice i s námestníčkou I. B., kedy mu doručil vytýkací list z 4.2.2011, v ktorom ho
upozornil, že dňa 25.1.2011 opustil pracovisko o 13.45 hod. bez vedomia a súhlasu nadriadeného. On

si nebol vedomý, či v uvedený deň odišiel o 15 minút skôr, pamätal si, že sám riaditeľ mu vtedy povedal,
že odišiel o 15 minút skôr, čím teda akceptoval, že mal pracovnú dobu len do 14.00 hod, ani vtedy
mu nič nepovedal, že by mal pracovať do 15.00 hod.. Následne sa rozprával s kolegyňou p. S., ktorá
ho upozornila, že dňa 25.1.2011 si nevyčerpal obednú prestávku 30 minút, pracoval i cez obed, preto
následne zatelefonoval riaditeľovi Q.. F. a oznámil mu túto skutočnosť. On mu povedal, že to akceptuje a

zložil mu telefón. V nasledujúcej dobe až do dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru
naďalej vykonával prácu v rozsahu 33,5 hodín týždenne, t.j. v pracovnom čase okrem pondelka od 7.00
hod. do 14.00 hod. a v pondelky do 15.00 hod.. Ako lekár na rádiologickom oddelení si musel urobiť
školenie z magnetickej rezonancie, riaditeľ Q.. F. mu povedal, že ho na toto školenie neuvoľní, pretože
Q. v Z. nebude, preto to chcel prerokovať s konateľom spoločnosti Q.. B.. Dňa 10.2.2011 mu sestrička

povedala, že Q.. B. je v nemocnici, a že poobede príde do kancelárie riaditeľa nemocnice. Preto počkal
do 14.00 hod., kedy mu skončila pracovná doba, obliekol sa a o 14.10 hod. išiel do riaditeľne, kde
chcel zastihnúť konateľa spoločnosti. Tohto však nezastihol, bol tam len riaditeľ a následne navrhovateľ
odišiel domov. Dňa 11.2.2011 mu niekedy v doobedňajších hodinách riaditeľ nemocnice doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru, pričom mu povedal, že keďže dňa 10.2.2011 opustil pracovisko o 14.10

hod. bez vedomia a súhlasu nadriadeného, opakovane tým závažne porušil pracovnú disciplínu, a
preto s ním okamžite končí pracovný pomer. Podľa navrhovateľa skončenie pracovného pomeru bolo
vopred pripravené, pretože v piatok s ním skončili pracovný pomer a v pondelok už mali zabezpečeného
nového lekára Q.. G. B.. Navrhovateľ uviedol, že podľa neho mali všetci zamestnanci na rádiologickom
oddelení skrátený pracovný čas, a to od 7.00 hod. do 14.00 hod., resp. do 14.15 hod.. Pred doručením

okamžitého skončenia pracovného pomeru ho nikto ani raz neupozornil, a to ani ústne ani písomne,
že má pracovný čas od 7.00 do 15.00 hodiny. Z výsluchu navrhovateľa ďalej súd zistil, že po doručení
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu, sa navrhovateľ následne zamestnal v
riadnom pracovnom pomere od 13.6.2011 v NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach, kde vykonáva tú istú
prácu ako u odporcu, kde poberá všetky výhody, t.j. má skrátený pracovný čas, príplatok za žiarenie i

nárok na dodatkovú dovolenku. Tento pracovný pomer mu bol predĺžený dodatkom k pracovnej zmluve,
a to do 30.6.2013. Navrhovateľ uviedol, že ak bude úspešný v tomto konaní, požiada o skončenie
pracovného pomeru u uvedeného zamestnávateľa. U odporcu chce naďalej pracovať z dôvodu, že býva
v Lutile, t.j. pri Žiari nad Hronom a pracovisko odporcu je bližšie ako sídlo NsP v Bojniciach, tiež sa mu
jedná o spravodlivosť, pretože má pocit, že bol prepustený účelovo a miesto, kde pracoval 5 rokov, by

chcel späť.

Z výsluchu svedka Q.. H. F., riaditeľa odporcu, súd zistil, že v uvedenej funkcii je od augusta 2010.
Keď nastúpil do funkcie riaditeľa, následne v decembri 2010 zistil, že bývalá riaditeľka Q.. W. dala
žiadosť na RÚVZ na zrušenie rizikových pracovísk na všetkých oddeleniach, ktoré boli v nemocnici
v tom čase. Týkalo sa to najmä rádio diagnostického oddelenia, ktoré bolo zaradené do kategórie 3.

ako tretia riziková skupina. Tejto žiadosti bolo vyhovené a rozhodnutím RÚVZ Prievidza z 30.9.2009
bolo rozhodnuté, že rádio diagnostické oddelenie sa zaraďuje do 2. kategórie rizika profesie lekár. Nazáklade toho dospeli k názoru, že zamestnanci tohto oddelenia nemajú nárok na skrátenú pracovnú
dobu, na rizikové príplatky, ani na dodatočnú dovolenku v rozsahu jedného týždňa. V decembri 2010 bol
na stretnutí všetkých pracovníkov tohto oddelenia, kde bol prítomný aj navrhovateľ, kedy ich upozornil

na toto rozhodnutie RÚVZ z roku 2009 a zároveň im povedal, že nemajú nárok na príplatky ani na
skrátený pracovný čas, ani na dodatkovú dovolenku. So všetkými pracovníkmi, ktorí mali v pracovnej
zmluve uvedený skrátený pracovný čas, následne spísali dodatok k pracovným zmluvám a s účinnosťou
od decembra 2010 alebo od januára 2011 začali vykonávať prácu v rozsahu 37,5 hodín týždenne. S
navrhovateľom výslovne neriešil, že nemá nárok na skrátený pracovný čas, ani to, že on má v zmluve

uvedený pracovný čas 37,5 hodín, tiež mu výslovne nepovedal, že má chodiť do práce od 7.00 do 15.00
hodiny. Toto mu výslovne povedal až keď mu prvýkrát doručil vytýkací list z 4.2.2011, kedy mu výslovne
povedal, že má podľa zmluvy dohodnutý 37,5 hodinový pracovný čas a teda, že má byť v práci od 7.00
do 15.00 hod.. Svedok potvrdil, že navrhovateľ sa následne mal stretnúť s Q.. B. - konateľom spoločnosti
odporcu, a to dňa 10.2.2011, kedy s ním chcel prekonzultovať žiadosť o zaradenie do ďalšieho štúdia.
Q.. B. vtedy musel odísť, a keď tesne po 14.00 hodine prišiel navrhovateľ, už ho nezastihol. Potom

následne chcel ísť svedok za navrhovateľom, informovať ho o tom, čo sa s Q.. B. rozprával, navrhovateľa
však už nenašiel, pretože tento odišiel z nemocnice preč. Preto sa s ním rozhodol okamžite skončiť
pracovný pomer, čo aj učinil 11.2.2011 v liste z uvedeného dňa. Svedok uviedol, že podľa neho v
čase doručovania tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ vedel, že mal pracovnú
dobu až do 15.00 hodiny. Svedok potvrdil, že na spoločnom stretnutí so zamestnancami sa dohodli, že

príplatok za riadenie im bude zobratý, ale že výška tohto príplatku bude zohľadnená pri výške mzdy, t.j.
že sa im mzda nezníži, pričom sa im pracovný čas predĺži na 37,5 hodín týždenne. Uviedol, že nie sú
pravdivé tvrdenia, že by bol súhlasil, že im zostane pracovný čas 33,5 hodín týždenne. Svedok uviedol,
že pracovná doba od 7.00 do 15.00 hod. platila na rádiologickom oddelení od stretnutia v decembri
2010, kedy na toto stretnutie priniesol príkazný list č. 1/2010, že ruší všetky rizikové príplatky, dodatkovú

dovolenku a skrátený pracovný čas. Po zistení sudcu, že v uvedenom príkaznom liste sa uvádza len
zrušenie vyplácania rizikových príplatkov a nie je tam uvedené i zrušenie skráteného pracovného
času, svedok uviedol, že na toto stretnutie priniesol len tento príkazný list č. 1/2010, pričom na tomto
stretnutí neriešili skrátený pracovný čas, keďže pracovné zmluvy boli také, ako boli, teda na 33,5 hodín.
Uviedol, že navrhovateľ mal však zmluvu na 37,5 hodín týždenne. Na otázku, akým spôsobom bol teda

vydaný príkaz o tom, že pracovný čas je od 7.00 do 15.00 hod., a to v rozsahu 37,5 hodín týždenne,
svedok uviedol, že toto sa riešilo len individuálne s pracovníkmi RDG oddelenia, ktorí mali dovtedy
skrátený pracovný čas, a to tak, že sa písali dodatky týkajúce sa rozsahu pracovného času na 37,5 hodín
týždenne. Tieto dodatky s uvedenými zamestnancami boli uzatvárané v priebehu mesiacov december
2010 a január 2011. Na otázku, či si svedok nespomína na stretnutie, ktoré sa údajne uskutočnilo v

januári 2011 u laborantov, kde bol prítomný i navrhovateľ, W. E., B. F. a kde svedok, t.j. riaditeľ odporcu,
súhlasil, že zamestnancom RDG oddelenia budú zobraté príplatky za žiarenie, dodatková dovolenka, a
že im zostane zachovaný skrátený pracovný čas, svedok uviedol, že je to možné, že došlo k takémuto
stretnutiu, on si však naň nepamätá. Ak sa i uskutočnilo takéto stretnutie, následne sa však stretol s
každýmzamestnancom,sktorýmbolipodpísanédodatkykpracovnýmzmluvámopredĺženípracovného

času na 37,5 hodín týždenne. Na otázku, kedy bol navrhovateľ upozornený, že jeho pracovná doba
trvá od 7.00 hod. do 15.00 hod., svedok uviedol, že to povedal všetkým na stretnutí v decembri 2010,
následne prebiehali rokovania s jednotlivými zamestnancami, s ktorými sa to upravovalo dodatkami.
S navrhovateľom o tom viackrát nehovoril, lebo on mal v zmluve pracovný čas 37,5 hodín týždenne.
To, že navrhovateľ má v zmluve 37,5 hodín týždenne, zistil svedok už v decembri 2010, či si bol tejto

skutočnosti vedomý navrhovateľ, k tomu sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok Q.. F. potvrdil, že výkazy
mzdových nárokov navrhovateľa za obdobie október až december 2010 podpisoval on, a to v časti kde
je uvedený vedúci pracovník, výkazy za január, február 2011 mu nepodpísal z dôvodu, že podľa neho
keďže celá otázka pracovného času na pracovisku navrhovateľa sa začala riešiť od decembra 2010,
nebol si istý, či je správne podpísať tam týždennú pracovnú dobu 33,5 hodín týždenne, a to za január,

február 2011, preto tieto nepodpísal.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že tieto výkazy mzdových nárokov si vypĺňal sám, a to buď ručne
alebo priamo do počítača, nikdy však nevypĺňal kolonku týždenná pracovná doba, kde je v niektorých
mesiacoch uvedené 33,5 hodín a niekde 37,5 hodín týždenne. Predtlač tohto formulára v počítači bola
urobená vždy tak, že tam bol uvedená týždenná pracovná doba 33,5 hodín týždenne, nevie, ako sa

stalo, že v mesiacoch november, december 2010 je tam uvedená pracovná doba 37,5 hodín týždenne.
Poukázal na to, že vo výplatných páskach za január, február 2011 má uvedený týždenný pracovný čas37,5 hodín, pričom v jednotlivých mesiacoch do decembra 2010 má vo výplatných páskach uvedený
pracovný čas 33,5 hodín týždenne.

Z výsluchu svedkyne I. B., námestníčky pre ošetrovateľskú starostlivosť u odporcu, súd zistil, že

riaditeľ nemocnice zvolal dňa 22.12.2010 stretnutie rádiologického oddelenia, kde sa okrem riaditeľa,
navrhovateľa,zúčastniliilaborantkyp.F.,E.,kdeimriaditeľoznámil,ženazákladezistenýchskutočností
sa nepovažujú za rizikové pracovisko, preto nemajú nárok na výhody ako je rizikový príplatok, navýšená
dovolenka a že nemajú nárok na skrátený pracovný čas. Na otázku, odkedy bude platiť nový plný
pracovný čas počas týždňa, riaditeľ odpovedal, že sa to bude riešiť, že ich bude postupne volať na

riaditeľstvo v januári 2011. V priebehu januára sa začali riešiť dodatky k zmluvám s laborantkami, ktoré
začali chodiť do práce na plný pracovný čas počas týždňa, t.j. 37,5 hodín týždenne, asi od začiatku
februára 2011. Stalo sa, že niektoré laborantky nesúhlasili s predĺžením pracovného času na 37,5
hodín týždenne, zostali teda pracovať na 33,5 hodín týždenne. Zmenu v pracovnom čase na 37,5
hodín týždenne podpísala len vedúca laborantka p. S., pani E. a F. to odmietli podpísať, tieto dodnes
pracujú v skrátenom čase 33,5 hodín týždenne. S laborantkou S. bol dodatok ohľadom pracovného času

podpísaný koncom januára 2011. S navrhovateľom sa dodatok k pracovnej zmluve ohľadom pracovného
času nepodpisoval, lebo on mal pracovnú dobu na 37,5 hodín týždenne, čo zistili z jeho pracovnej
zmluvy ešte niekedy v decembri 2010. Na otázku, či v januári 2011 bol zavolaný navrhovateľ a bolo mu
oznámené, že má pracovný čas v pracovnej zmluve v rozsahu 37,5 hodín týždenne, svedkyňa uviedla,
že sa k tomu vyjadriť nevie, pri žiadnom takomto stretnutí nebola, nemá na starosti lekárov. Svedkyňa

potvrdila, že bola pri tom, keď riaditeľ odporcu doručil navrhovateľovi vytýkací list, na základe toho, že
v januári 2011 opustil svoje pracovisko pred skončením pracovnej doby. Riaditeľ mu vtedy povedal, že
vytýkací list mu dáva preto, že opustil pracovisko skôr, nepamätala si, či sa niečo hovorilo o konkrétnom
pracovnom čase, t.j. dokedy mal byť na pracovisku, ale že sa jej zdá, že tam neboli spomínané žiadne
hodiny. Svedkyňa uviedla, že ohľadom pracovného času dal riaditeľ vypracovať príkazné listy, kde bolo

uvedené, že sa mení pracovný čas, tiež že sa berie týmto pracovníkom rizikový príplatok, a že nemajú
nárok na dodatkovú dovolenku. Podľa neho uvedený príkazný list mal riaditeľ v ruke aj na tomto stretnutí
22.12.2010,kedyužbolivypracovanédvapríkaznélisty.KuvedenémutvrdeniuQ..F.,t.j.riaditeľodporcu
uviedol, že na predchádzajúcom pojednávaní tento príkazný list nemal u seba, lebo nebol pripravený
na pojednávanie. Jedná sa o príkazný list z 26.11.2010 č. 2/2010, ktorý založil do spisu. Svedkyňa tiež

potvrdila, že na uvedenom stretnutí v decembri 2010 nebol povedaný dátum, odkedy sa mení skrátený
pracovný čas na plný pracovný čas.

Z výsluchu svedkyne B. F., ktorá je u odporcu zamestnaná ako röntgenový laborant, súd zistil, že táto
je zamestnaná u odporcu od 1.4.2010, pričom má dohodnutú pracovnú dobu 33,5 hodín týždenne.
Svedkyňa potvrdila, že v určitom období prišiel riaditeľ nemocnice i s pani B. s tým, že by sa s nimi

chcel na oddelení porozprávať o tom, že by nemali byť rizikové pracovisko a neprináleží im dodatková
dovolenka. Svedkyňa potvrdila, že vtedy sa hovorilo aj o pracovnom čase. Riaditeľ nemocnice im vtedy
povedal, že by nemali pracovať v skrátenom pracovnom čase, ale na 37,5 hodín týždenne. Potom všetci,
ktorí tam boli prítomní, t.j. navrhovateľ, svedkyňa, p. D. a pani E., sa vtedy dohodli, že riaditeľ im ponechá
skrátený pracovný čas 33,5 hodín týždenne s tým, že nebudú mať nárok na dodatkovú dovolenku s

čím súhlasili. Tiež im sľúbil, že rizikový príplatok vo výške 33,- eur im vynahradí tak, že im zvýši o túto
sumu základný plat, čo sa aj stalo. Svedkyňa uviedla, že si je istá tým, že riaditeľ nemocnice súhlasil
s tým, že im zostane zachovaný skrátený pracovný čas. V nasledujúcom období január, február 2011
až doposiaľ chodia do práce na skrátený pracovný čas, t.j. 33,5 hodín týždenne, a to v pracovnom
čase od 7.00 do 14.00 hod.. I ostatné laborantky majú pracovnú dobu od 7.00 do 14.00 hod. V. S.

mala upravenú pracovnú dobu odvtedy, ako prišla do nemocnice Q.. B., kedy jej zmenili pracovnú dobu
od 7.00 do 15.00 hod.. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ väčšinou odchádzal z pracoviska o 14.00
hod., aký mal pracovný čas podľa zmluvy, k tomu sa vyjadriť nevedela. S navrhovateľom pracovala v
ambulancii p. S., keď tam nebola, zastupovala ju p. E.. W. F. potvrdila, že jej nebolo v priebehu januára
2011 navrhnuté, aby podpísala dodatok k pracovnej zmluve o predĺžení pracovného času na 37,5 hodín

týždenne. Povedala, že si myslí, že to nebolo navrhnuté ani ostatným kolegyniam. Svedkyňa potvrdila,
že i predtým, ako začal pracovať na uvedenom pracovisku navrhovateľ, mali predchádzajúci lekári na
tomto oddelení pracovný čas do 14.00 hod. .Z výsluchu svedkyne Q. S., ktorá je laborantkou na RTG oddelení u odporcu od roku 2006, súd zistil, že
keď sa u odporcu zamestnal navrhovateľ, na tomto pracovisku sa už pracovalo v skrátenom pracovnom
čase 33,5 hodín týždenne. Svedkyňa potvrdila, že koncom roka 2010 zamestnancom RTG oddelenia

bolo navrhnuté, že budú mať predĺžený pracovný čas, bude im zobratá dovolenka a rizikový príplatok.
Vtedy ich o tom informoval riaditeľ. Všetci zamestnanci tohto oddelenia i navrhovateľ s tým nesúhlasili,
a to najmä s predĺžením pracovnej doby. Následne približne o dva týždenne sa s riaditeľom dohodli, že
im bude zobratý rizikový príplatok ako i predĺžená dovolenka a zostane im skrátený pracovný čas, čo sa
týkalo i navrhovateľa ako lekára. Takto to v podstate zostalo až doposiaľ, okrem nej, pretože keď prišla

Q.. B., s ktorou spolupracuje na SONE, svedkyňa sa s riaditeľom dohodla na tom, že bude pracovať na
37,5 hodín týždenne a v tomto zmysle bol urobený i dodatok k jej pracovnej zmluve. Svedkyňa uviedla,
že u navrhovateľa i u všetkých laborantiek, v čase, keď bol s navrhovateľom skončený pracovný pomer,
bol u nich všetkých 33,5 hodinový týždenný pracovný čas, a to od 7.00 hod. do 14.00 hod..

Z výsluchu svedkyne Q.. O. W., bývalej riaditeľky odporcu súd zistil, že táto bola riaditeľkou u odporcu
od 1.1.2006 do 31.3.2010. V tomto období tam pracoval i navrhovateľ, pričom bola jeho priamou

nadriadenou. Svedkyňa potvrdila, že na RTG oddelení bol skrátený pracovný čas od 7.00 do 14.00 hod.
Takto to bolo až kým neodišla. Tvrdila, že keď navrhovateľ nastúpil do zamestnania ako lekár na RTG
oddelenie, na uvedenom oddelení už bol skrátený pracovný čas, čiže pracoval od 7.00 do 14.00 hod. a
taktotobolo,ažkýmonaneskončilapracovnýpomer.Naotázku,prečovpracovnejzmluvenavrhovateľa
z 21.6.2006 sa uviedlo, že pracovný čas zamestnanca tvorí 37,5 hodín týždenne, svedkyňa uviedla, že

ak je to tam uvedené, bolo to tam uvedené nedopatrením, pretože jeho pracovný čas bol dohodnutý ako
skrátený na 33,5 hodín týždenne. Navrhovateľ nikdy počas doby jej pôsobenia ako riaditeľky u odporcu
nepracoval 37,5 hodín týždenne.

Z výsluchu svedkyne W. E., ktorá je zamestnaná u odporcu ako röntgenová laborantka na RTG oddelení,
súd zistil, že podľa uvedenej svedkyne aj v minulosti aj v súčasnosti mali na ich oddelení skrátený

pracovný čas od 7.00 do 14.00 hod. Svedkyňa potvrdila, že si presne nepamätá, kedy sa riešila otázka,
či má byť na ich pracovisku predĺžený pracovný čas, potvrdila však, že vtedy sa riešila otázka aj
odmeňovania, dovolenky ako i otázka pracovného času. Pracovný čas im však zostal nezmenený,
čiže riaditeľ nerozhodol, že by pracovníci RDG oddelenia mali pracovať až do 15.00 hod.. Potvrdila,
že si spomína na jedno stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na inšpekčnej miestnosti laborantov, kde bol

vtedy prítomný riaditeľ nemocnice, navrhovateľ, pani F., B. i ona, na ktorom stretnutí sa s riaditeľom
dohodli, že im zostane zachovaná pracovná doba do 14.00 hod., a že im bude zobratá dodatková
dovolenka. Y. odchádzal s tým, že im zostáva pracovný čas u všetkých, teda aj u navrhovateľa, do 14.00
hod.. Svedkyňa uviedla, že následne jej nebolo navrhnuté, aby podpísala dodatok k zmluve o predĺžení
pracovnej doby do 15.00 hod.. Podľa nej navrhovateľ mal taký istý pracovný čas ako oni laborantky, t.j.

do 14.00 hod., a to i v čase, keď s ním bol skončený pracovný pomer.

Z výsluchu svedkyne Q. D., ktorá je zamestnaná u odporcu ako dokumentačný pracovník, súd zistil, že
uvedená svedkyňa má iný pracovný čas ako rádiologickí laboranti, t.j. od 7.00 do 15.00 hod. , a to hneď
od začiatku jej pracovného pomeru od septembra 2009. Uviedla, že podľa nej navrhovateľ mal pracovný
čas od 7.00 do 14.00 hod., potvrdila, že sa uvažovalo o zmene ich pracovného času, k žiadnej zmene

pracovného času v prípade laborantiek však nedošlo.

Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach z
30.9.2009 mal súd preukázané, že uvedeným rozhodnutím bolo podľa § 13 ods. 4 písm. m/ Zákona
č. 355/2007 Z.z. zrušené zaradenie pracovnej činnosti vykonávanej na pracovisku rádiodiagnostické
oddelenie, účastníka konania Nemocnica Z. - 2. súkromná nemocnica s.r.o., do 3. kategórie rizika pri

prácach (profesiách): lekár a ostatní strední zdravotnícki pracovníci rádiodiagnostického pracoviska v
zdravotníctve. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že citované rozhodnutie bolo vydané z
dôvodu, že v zmysle listu hlavného hygienika SR č. XXXPŽ/XXXX/XXXX z 9.9.2009 boli profesie lekár
a ostatní strední zdravotnícki pracovníci zaradení do 2. kategórie rizika.

Z príkazného listu z 26.11.2010 vydaného Q.. H. Gašparovičom, riaditeľom odporcu, č. 1/2010 súd

zistil, že uvedeným príkazným listom zrušil s účinnosťou od 1.12.2010 vyplácanie rizikových príplatkovs odôvodnením, že rozhodnutím RÚVZ z 30.9.2009 boli rizikové príplatky zrušené zo dňa 30.9.2009,
keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
16.10.2009, pričom do 26.11.2010 sa v uvedenej veci nekonalo, z dôvodu ktorý mu nie je známy.

Z príkazného listu z 26.11.2010 vystaveného riaditeľom odporcu č. 2/2010 mal súd preukázané, že
uvedeným príkazným listom s účinnosťou od 1.1.2011 riaditeľ odporcu upravil týždenný pracovný čas
zamestnancov oddelenia z 33,5 hodín týždenne na 37,5 hodín týždenne, a zároveň zrušil dodatkovú
dovolenku, nakoľko nenaplnením ustanovenia § 85 ods. 6 Zákonníka práce neprináleží skrátený
pracovný čas a v súlade s ustanovením § 106 ods. 2 Zákonníka práce zaniká nárok na dodatkovú

dovolenku, pre vyššie uvedených zamestnancov.

Z rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja - odboru zdravotníctva a humánnej farmácie v
Trenčíne z 12.1.2011, mal súd preukázané, že citovaným rozhodnutím s účinnosťou od 15.1.2011
bola vykonaná úprava ordinačných hodín v ambulanciách v špecializovanej ambulantnej starostlivosti
u odporcu, pričom z prílohy k uvedenému listu vyplýva, že ordinačné hodiny na ZSLaVS v odbore
radiológia, RTG a SONO boli stanovené počas pracovných dní od pondelka do piatku v čase od 7.00

hod. do 15.00 hod. Uvedený list bol doručený odporcovi 27.1.2011.

Z výplatných listín za mesiace október, november, december 2010 mal súd preukázané, že v mesiaci
október 2010 navrhovateľ odpracoval 20 dní, celkovo 134 pracovných hodín, ospravedlnené voľno lekár/
hodiny mal 6,70, základný plat tarifný 1190,48 eur, rizikový príplatok 33,64 eur, náhradu za návštevu
lekára 58,42 eur, a celkovo hrubý príjem 1282,54 eur a čistý príjem 965,39 eur. V mesiaci november 2010

odpracoval 17 pracovných dní, počet sviatkov 2 dni, dodatková dovolenka 1 deň, počet odpracovaných
hodín 113,90 eur, počet hodín sviatkov 13,40, dodatková dovolenke hodín 6,70, ospravedlnené voľno
lekár, dieťa 13,40, základný plat tarifný 1079,55 eur, rizikový príplatok 30,50 eur, náhrada za dovolenku
58,42 eur, náhrada za návštevu lekára 116,85 eur, hrubá mzda 1285,32 eur a čistá mzda 967,39 eur. V
mesiaci december 2010 navrhovateľ odpracoval 13 dní, počet dní sviatkov 1 deň, dovolenka dní 6,5,

dodatková dovolenka 0,5 dňa, počet odpracovaných hodín 87,10, počet hodín sviatkov 6,70, dovolenka
hodín 43,55, dodatková dovolenka hodiny 3,35, ospravedlnené voľno lekár 6,70, ospravedlnené voľno
lekár - dieťa 6,70, základný plat tarifný 760,87, náhrada za dovolenku 408,97, náhrada za návštevu
lekára 116,84, hrubá mzda 1286,68 a čistá mzda 968,37 eur.

Z pracovného poriadku odporcu účinného od 1.9.2006, s ktorým bol oboznámený i navrhovateľ dňa

20.11.2007, a to z článku 5 bod 5.2. vyplýva, že pracovný čas v nemocnici je od 7.00 hod. do 15.00
hod. s prestávkou na obed od 12.30 hod. do 13.00 hod..

Z výkazov mzdových nárokov za mesiace november, december 2010, ktoré vypracoval navrhovateľ a
akovedúcipracovníkpodpísalriaditeľodporcuQ..F.,vyplýva, žetýždenná pracovnádobanavrhovateľa
bola 37,5 hodín týždenne s tým, že pracovný čas bol vymedzený vždy v pondelok v čase od 7.00 do

15.00 hod. a počas každého kalendárneho týždňa v čase od utorka do piatka v čase od 7.00 do 14.00
hod..Zvýkazovmzdovýchnárokovzamesiacejanuár,február2011,ktorébolivystavenénavrhovateľom
a podpísané mzdovou účtovníčkou a nie sú podpísané vedúcim pracovníkom, t.j. riaditeľom odporcu,
mal súd preukázané, že pracovný čas navrhovateľa počas pracovného týždňa je uvedený v pondelok
od 7.00 do 15.00 hod., v dňoch utorok až piatok od 7.00 do 14.00 hod. a celková týždenná pracovná

doba 33,5 hodín týždenne.

Z oznámenia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb v Bratislave z 2.3.2011
mal súd preukázané, že ku dňu 31.12.2010 bolo zrušené členstvo, registrácia a tým i právna subjektivita
základnej odborovej organizácie K. Z., s.r.o., W. XX, Z..

Z pracovnej zmluvy z 10.6.2011 mal súd preukázané, že v uvedený deň navrhovateľ uzavrel s

Nemocnicou s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach, pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej sa
navrhovateľ zaviazal nastúpiť do práce 13.6.2011, druh práce lekár, miesto výkonu práce NsP Prievidza.
Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 30.6.2012. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy z
30.11.2011 uzavretej medzi navrhovateľom a NsP Prievidza mal súd preukázané, že uvedenou dohodoubol predĺžený pracovný pomer navrhovateľa u uvedeného zamestnávateľa do 31.3.2013. Z potvrdenia o
príjme navrhovateľa od zamestnávateľa NsP Prievidza z 15.6.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ
v období jún 2011 až máj 2012 dosahoval u uvedeného zamestnávateľa priemerný mesačný čistý

zárobok vo výške 1028,69 eur mesačne v čistom.

Z pracovnej zmluvy z 3.2.2011 uzavretej medzi Q.. G. B. a odporcom mal súd preukázané, že menovaní
sa dohodli na dni nástupu do práce 14.2.2011, druh práce menovanej lekár, na dobu neurčitú, so
skúšobnou dobou 3 mesiace. Z prílohy č. 2 k uvedenej pracovnej zmluve vyplýva dohoda o mzdových
podmienkach, kde bola dohodnutá mesačná tarifná mzda Q.. G. B. vo výške 2000,- eur, a to s

prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, podľa § 121 ods. 2 Zákonníka práce. Z popisu pracovnej náplne
MUDr. G. B. vyplýva, že bola pridelená na RDG oddelenie.

Z e-mailu od Všeobecnej zdr. poisťovne a.s. z 22.8.2012 mal súd preukázané, že v rokoch 2010 a 2011
ako i v prvom polroku 2012 boli zmluvné objemy výkonov vyššie ako uhradené zo strany VšP, pričom
vo všetkých obdobiach došlo k nedočerpaniu zmluvne dohodnutých objemov výkonov.

Podľa § 68 ods. 1,2 Zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení platnom do 31.8.2011, zamestnávateľ

môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže
podľaodseku1okamžiteskončiťpracovnýpomeribavlehotedvochmesiacovododňa,keďsaodôvode
na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O
začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 cit. zákona, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 cit. zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1,2 cit. zákona, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak
súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi

poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť
nahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimeraneznížiť,prípadnenáhradumzdyzamestnancovi
vôbec nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1,2,4 cit. zákona, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období

a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.(2) Rozhodujúcim obdobím je
kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok
sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako
priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 47 ods. 1,2 cit. zákona, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný

prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utváraťpodmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi
predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a

dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 cit. zákona, kde sú uvedené základné povinnosti zamestnanca, zamestnanec je povinný
najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi
predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku
pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného

času, ...

Podľa § 85 ods. 1,5,6,8 cit. zákona, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. (5) Pracovný čas
zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že
pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas
najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej

prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. (6) Pracovný čas zamestnanca,
ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej
karcinogenity alebo, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie
A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je najviac 33 a 1/2 hodiny
týždenne. (8) Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný

pracovný čas.

Podľa § 90 ods. 4) cit. zákona, začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien
určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u
zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné.

Podľa § 91 ods. 1) cit. zákona, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná

zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému
zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný
poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu
prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas
na odpočinok a jedenie.

Podľa§99cit.zákona,zamestnávateľjepovinnýviesťevidenciupracovnéhočasu,prácenadčas,nočnej
práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný
začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo
dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných

ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v prevažnej časti opodstatnený. I keď mal
navrhovateľ v pracovnej zmluve zo dňa 21.6.2006 dohodnutý pracovný čas 37,5 hodín týždenne, z
vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že ihneď od začiatku trvania tohto pracovného pomeru
jeho určený pracovný čas, keďže pracoval na rádio diagnostickom oddelení, bol 33,5 hodín týždenne,
čo potvrdila vo svojej výpovedi i bývalá riaditeľka odporcu MUDr. W., ktorá uviedla, že pracovný čas

navrhovateľa v pracovnej zmluve v rozsahu 37,5 hodín týždenne bol uvedený len nedopatrením. Na
základe takto stanoveného pracovného času navrhovateľ potom vykonával prácu u odporcu v pondelok
od 7.00 do 15.00 hod. a v utorok až piatok od 7.00 do 14.00 hod., v ktorom pracovnom čase bola
zarátaná i polhodina prestávky na obed, čiže 33,5 hodín týždenne. V tej súvislosti je potrebné uviesť,
že v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce, pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne,

pričom určenie rozsahu pracovného času patrí do dispozície zamestnávateľa, a to v zmysle § 85 ods.
8 cit. Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že niekedy v decembri 2010 riaditeľ
odporcu Q.. F. zistil, že rozhodnutím RÚVZ Prievidza z 30.9.2009, bolo zrušené zaradenie pracovných
činností vykonávaných na pracovisku rádio diagnostické oddelenie odporcu do 3. kategórie rizika a
zaradené boli do 2. kategórie rizika, na základe čoho zamestnanci na uvedenom rádio diagnostickom

oddelení nespĺňali podmienku stanovenú v § 85 ods. 6 Zákonníka práce a prestalo na nich platiť
obmedzenie pracovať najviac v rozsahu 33,5 hodín týždenne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva,
že riaditeľ odporcu Mgr. Gašparovič informoval zamestnancov rádio diagnostického oddelenia u odporcuo tom, že nemajú nárok na skrátený pracovný čas v zmysle § 85 ods. 6 Zákonníka práce, avšak z
jeho strany následne došlo vo vzťahu k navrhovateľovi a k ostatným zamestnancom uvedeného rádio
diagnostického oddelenia k uzavretiu ústnej dohody o zachovaní pracovného času 33,5 hodín týždenne,

s výnimkou u p. S. u ktorej došlo dodatkom k pracovnej zmluve, v súvislosti s nástupom novej lekárky u
odporcu Q.. B., k zmene pracovného času na 37,5 hodín týždenne. Uvedené potvrdili vo svojej výpovedi
vypočuté svedkyne, a to B. F., Q. S., Q. D. i W. E., čo vyplýva z ich vyššie uvedených výpovedí. I samotný
riaditeľ odporcu vo svojej výpovedi povedal, že sa zmena pracovného času riešila so zamestnancami
len individuálne tak, že sa s pracovníkmi RDG oddelenia spísali dodatky ohľadom pracovného času,

s navrhovateľom takýto dodatok nebol spísaný, pretože mal v pracovnej zmluve pracovný čas 37,5
hodín týždenne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené tvrdenie riaditeľa odporcu nie je
pravdivé, pretože dodatok ohľadom pracovného času bol spísaný len so svedkyňou Q. S., ktorá tento
dodatok podpísala len v súvislosti s nástupom do práce Q.. B., t.j. nie v období december 2010, január
2011 tak, ako to tvrdil riaditeľ odporcu a svedkyňa B., pričom s ďalšími zamestnancami uvedeného
oddelenia neboli ohľadom pracovného času spísané žiadne dodatky a ani im to nebolo navrhnuté,

čo potvrdili vo svojich výpovediach uvedené svedkyne. Na základe uvedeného súd zhodnotil, že zo
strany odporcu nedošlo k účinnému stanoveniu širšieho rozsahu pracovného času, ako bolo pôvodne s
jednotlivými zamestnancami dohodnuté a pokiaľ trval na pracovnom čase 37,5 hodín týždenne v prípade
navrhovateľa, keďže to mal tak dohodnuté v pracovnej zmluve, mal ho o tom osobne alebo písomne
informovať, čo neučinil, čo potvrdil vo svojej výpovedi i samotný riaditeľ odporcu a nevyplýva to ani z

vytýkacieho listu z 4.2.2011. Čo sa týka odporcom predloženého príkazného listu z 26.11.2010 č. 2/2010,
v ktorom riaditeľ odporcu s účinnosťou od 1.1.2011 upravil týždenný pracovný čas zamestnancov RDG
oddeleniaz33,5hodíntýždennena37,5hodíntýždenne,súdzastávanázor,žeuvedenýpríkaznýlistbol
zo strany odporcu vypracovaný dodatočne, a to z dôvodu, že keď bol prvýkrát riaditeľ odporcu vypočutý
akosvedokvtomtokonaní,predložilsúduibapríkaznýlistč.1/2010,vktoromsanehovoriloopracovnom

čase, pričom uviedol, že na stretnutie so zamestnancami priniesol len tento príkazný list a dokonca sa
pred súdom vyjadril, že na uvedenom stretnutí neriešili skrátený pracovný čas. Tomu, že príkazný list
č. 2/2010 bol vypracovaný dodatočne, nasvedčuje tiež skutočnosť, že svedkyňa I. B. ktorá síce pred
súdom vypovedala, že na spoločné stretnutie so zamestnancami Y. oddelenia v decembri 2010 riaditeľ
odporcu priniesol i príkazný list č. 2/2010, avšak uviedla, že na uvedenom stretnutí v decembri 2010

nebol povedaný dátum, odkedy sa mení skrátený pracovný čas na plný pracovný čas, a to napriek tomu,
že z uvedeného príkazného listu z 26.11.2010 vyplýva, že platí s účinnosťou od 1.1.2011. Svedecká
výpoveď I. B. sa z toho dôvodu javila súdu ako nedôveryhodná, a to i s poukazom na skutočnosť,
že vo svojej výpovedi uviedla, že s laborantkou S. bol dodatok ohľadom pracovného času podpísaný
koncom januára 2011, pričom samotná svedkyňa Q. S. vo svojej výpovedi uviedla, že dodatok ohľadom

jej pracovného času bol podpísaný až v súvislosti s nástupom Q.. B., s ktorou bola pracovná zmluva
uzavretá 3.2.2011.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že keďže vo vzťahu k navrhovateľovi nedošlo k účinnej
zmene jeho pracovného času na 37,5 hodín týždenne, nemohol sa dňa 10.2.2011 dopustiť závažného
porušenia pracovnej disciplíny, v zmysle § 81 ods. b Zákonníka práce tým, že dňa 10.2.2011 / vo štvrtok/

opustil pracovisko o 14.10 hod, keďže v uvedený deň mu pracovná doba skončila o 14.00 hodine. V
tej súvislosti tiež súd poukazuje na skutočnosť, že i z doložených listinných dôkazov, a to z výplatných
listín navrhovateľa za október, november, december 2010 vyplýva, že jeho pracovný čas bol 33,5 hodín
týždenne, a to napriek tomu, že vo výkaze mzdových nárokov za obdobie november, december 2010
mal uvedenú týždennú pracovnú dobu 37,5 hodín týždenne, napriek tomu, že pracovný čas mal uvedený

od 7.00 do 15.00 hodiny v pondelok a v utorok až piatok od 7.00 do 14.00 hod., t.j. v rozsahu 33,5 hodín
týždenne ( po odpočítaní polhodiny prestávky na obed) a takýto nezmenený pracovný čas má uvedený i
vo výkaze mzdových nárokov za obdobie január, február 2011. Na základe uvedeného potom súd dospel
k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi je
neplatné a pracovný pomer navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi trvá, a preto súd v tejto časti podanému

návrhu ako opodstatnenému vyhovel.

Navrhovateľ sa ďalej svojím návrhom domáhal vyplatenia náhrady mzdy za obdobie od 11.2.2011 v
sume jeho priemerného zárobku do času, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
S prihliadnutím na skutočnosť, že po tom, čo odporca navrhovateľovi doručil okamžité skončenie

pracovného pomeru, tento sa s účinnosťou od 13.6.2011 zamestnal, pričom zamestnaný je až doposiaľ,pričom z potvrdenia o jeho príjme z 15.6.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ v období jún 2011
až máj 2012 dosahoval u terajšieho zamestnávateľa Nemocnice s poliklinikou Prievidza, priemerný
mesačný čistý zárobok vo výške 1028,69 eur, súd v danom prípade na základe žiadosti odporcu, v

zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom do 31.8.2012, priznal navrhovateľovi náhradu
mzdy len za dobu 12 mesiacov a náhradu mzdy mu teda za dlhšie časové obdobie ako navrhoval
nepriznal. V danom prípade náhradu mzdy súd stanovil v zmysle § 134 cit. Zákonníka práce, a to
vo výške jeho priemerného zárobku, ktorý súd zistil v zmysle citovaného ustanovenia za kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t.j. v danom prípade za 4.

kalendárny štvrťrok roka 2010, pričom ho vypočítal zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, t.j. v 4. kalendárnom
štvrťroku. V mesiaci október 2010 navrhovateľ skutočne odpracoval 134 hodín, za čo mal vyplatený
základný plat tarifný plus rizikový príplatok spolu 1224,12 eur (1190,48 +33,64), v mesiaci november
2010 odpracoval skutočne 113,90 hodín, za čo mu bol vyplatený základný plat tarifný plus rizikový
príplatok spolu 1110,05 eur (1079,55+30,50), v decembri 2010 odpracoval 87,10 hodín, za čo mu bol

vyplatený základný plat bez rizikového príplatku vo výške 760,87 eur, z čoho vyplýva, že jeho celkový
hrubý zárobok za uvedené obdobie / za skutočne odpracované hodiny/ predstavoval spolu 3095,04
eur (1224,12+1110,05+760,87 eur) a odpracoval celkovo 335 hodín, z čoho potom súd zistil, že jeho
priemerný hodinový zárobok predstavoval 9,2389 eur (3095,04:335). Keďže súd zisťoval jeho priemerný
mesačný zárobok, tento vypočítal v zmysle § 134 ods. 4 citovaného Zákonníka práce tak, že takto

zistený priemerný hodinový zárobok vynásobil priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v
roku na jeden mesiac, podľa týždenného pracovného času zamestnanca. V roku 2010 bolo celkovo 261
pracovných dní / vrátane sviatkov / , pričom v priemere na jeden mesiac ich bolo potom 21,75, čo pri 6,7
hod. dennom pracovnom čase /t.j. týždennom pracovnom čase 33,5 hodín / predstavuje 145,725 hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac, ktoré súd vynásobil zisteným priemerným hodinovým zárobkom

navrhovateľa 9,2389 eur, na základe čoho súd zistil priemerný mesačný hrubý zárobok navrhovateľa
1346,34 eur, čo za 12 mesiacov potom predstavuje 16.156,08 eur brutto, v ktorej časti súd podanému
návrhu ako opodstatnenému, z vyššie uvedených dôvodov, vyhovel. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
žiadalvyplatiťnáhradumzdyvovyššomrozsahu,atoažzadobu,kedymuodporcaumožnípokračovaťv
práci, alebo ak by súd rozhodol o skončení pracovného pomeru do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku, súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol, keďže mu
priznal náhradu mzdy len za dobu 12 mesiacov z vyššie uvedených dôvodov.

Čo sa týka vzájomného návrhu odporcu, aby súd rozhodol o skončení pracovného pomeru navrhovateľa
u odporcu ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia, v zmysle § 79 ods. 1 cit. Zákonníka práce, v tej
súvislosti súd na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že vzájomný návrh

odporcu je v tejto časti neopodstatnený. Za spravodlivé v danom prípade súd považuje to, aby pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trval, keďže odporca s ním skončil pracovný pomer neplatne, ako
i s prihliadnutím na skutočnosť, že miesto sídla odporcu je vzhľadom na bydlisko navrhovateľa, ktorý do
práce dochádza, bližšie, ako terajší zamestnávateľ navrhovateľa. Čo sa týka skutočnosti, že odporca v
tom istom pracovnom zaradení už zamestnal ďalšiu lekárku MUDr. G. B., v tej súvislosti súd poukazuje

na skutočnosť, že pracovný pomer bol s menovanou uzavretý na základe pracovnej zmluvy z 3.2.2011,
t.j. v čase, kedy ešte s navrhovateľom nebol skončený pracovný pomer, v jej prípade s dňom nástupu do
práce 14.2.2011, pričom odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa
11.2.2011, na základe čoho sa súd prikláňa k názoru navrhovateľa, že v jeho prípade išlo o účelové
skončenie pracovného pomeru, preto súd vzájomný návrh odporcu zamietol.

O povinnosti odporcu zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok vo výške 1168,-
eur, rozhodol súd v zmysle § 2 ods.2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí
podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca. Navrhovateľ bol v tomto konaní
osobne oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. d cit. zákona, a keďže súd podanému návrhu v prevažnej

časti vyhovel, k poplatkovej povinnosti súd zaviazal odporcu, a to podľa položky 1 písm. b/ časti I
sadzobníka súdnych poplatkov z určovacieho návrhu vo výške 99,50 eur a podľa položky 1 písm. a /
časti I sadzobníka súdnych poplatkov v rozsahu 6% zo súdom priznanej istiny /po zaokrúhlení 16.156,-
eur/, čo predstavuje po zaokrúhlení 969,- eur, t.j. spolu 1068,50 eur, ktorý súdny poplatok spolu so
súdnympoplatkomzovzájomnéhonávrhuodporcu/orozhodnutiesúduoskončeniepracovnéhopomeru

navrhovateľa u odporcu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia/ tiež podľa položky 1 písm. b/ v rozsahu 99,50eur predstavuje spolu 1168,- eur, ktorý súdny poplatok je odporca povinný zaplatiť na účet súdu, v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otom,žeotrováchkonaniaúčastníkovrozhodnesúdvlehote30dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia

súd rozhodol v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. v platnom znení, keďže bolo v konaní uplatňovaných viacero
nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.