Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 14, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/85/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109204128
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109204128.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa E. F.,

A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, XXX XX O.G., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing.
Deziderom Jančikom, advokátom so sídlom Hlavná 119, 040 01 Košice proti odporcovi H. F., A..
X.XX.XXXX, W. E. X, XXX XX O., právne zastúpenému JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so
sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti vedené Správou katastra Košice, Katastrálnym úradom Košice ma
D. Č..XXXXX Y. W. Č..XX, nachádzajúci sa na X. F.Í. bytového domu na M. X..Č..XX Q. O., ako aj
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na M. X..Č..XX

Q. O. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1981/100000 a právo zodpovedajúce vecnému bremenu
stavby k pozemku F..Č..XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2 zriadené
podľa zákona č.182/93 Z.z. a evidované vlastníkovi bytu zapísaného pod B/45 D. Č..XXXXX patria do
vlastníctva navrhovateľa.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 515 EUR do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 99, 50 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2009 domáhal voči odporcovi určenia,

že nehnuteľnosti dvojizbový byt Č..XX, nachádzajúci sa na X. F. bytového domu so súpisným Č..XX
postaveného na pozemku reg.“C“, F..Č..XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
53,91 m2, ktorý sa nachádza na ulici M. E. Č.. XX, E. O., E. O. - X., akt. úz. X. P., zapísaný
Správou katastra Košice na D. Č.. XXXXX;pozemok, na ktorom je bytový dom postavený je evidovaný
Správou katastra Košice na D. Č.. XXXXX; spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu, v
ktorom sa predmetný byt nachádza, a to vo výške spoluvlastníckeho podielu 1981/100000-in k celku;
a spoluvlastnícky podiel, resp. právo zodpovedajúceho vecnému bremenu práva stavby v zmysle §23

zákona č.182/1993 Z.z., zaťažujúce pozemok reg.“C“, F..Č..XXXX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 291 m2, na ktorom je predmetný bytový dom postavený patria do výlučného
vlastníctva žalobcu. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh právne a
skutkovo odôvodnil tým, že dňa 25.9.2002 s odporcom uzavrel darovaciu zmluvu predmetom, ktorej bolbezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe čoho nadobudol odporca k týmto
nehnuteľnostiam vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti pod Č..Q.-XXXX/XX. Navrhovateľ
uviedol, že odporcovi daroval nehnuteľnosť z dôvodu príbuzenského zväzku so snahou o zabezpečenie

bývania vlastného syna a tiež, preto, že dcéra dlhodobo žije v zahraničí a jej bytová otázka nebola
problematická, aj keď vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom nikdy neboli ideálne, ale od určitého
momentu sa začali rapídne zhoršovať a to aj z ohľadom na to, že navrhovateľ trpí ťažšími zdravotnými
poruchami, pričom bol viackrát hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení predovšetkým išlo o choroby
srdca, ktoré sú chronické, najzávažnejšie, to bolo v období od januára 2008 a februára 2008, keď bol

prijatý a liečený na kardiologickej a internej ambulancii, pričom odporca o týchto problémoch vedel, no
ani raz neprejavil záujem, neprišiel ho navštíviť. Išlo z jeho strany o absolútny nezáujem, čo navrhovateľa
urážalo a psychicky vyčerpávalo, to prispelo aj k faktu, že sa jeho zdravotný stav zhoršil. V dôsledku
čoho dostal infarkt a bol pripútaný na lôžko a nebol schopný sám sa o seba starať, bol odkázaný na
pomoc iných osôb nezvládal ani jednoduché úkony, pričom odporca oňho vôbec nejavil záujem, odmietol
sa oňho starať, až ho musela prísť opatrovať dcéra z M.. Vzhľadom na to, po týchto hospitalizáciách,

v období januára - februára 2008 sa navrhovateľ rozhodol požiadať o vrátenie daru z dôvodu veľkého
nevďaku zo strany obdarovaného, ktorý sa prejavoval ako hrubé porušenie dobrých mravov, značnej
intenzity a sústavné pre neposkytnutie potrebnej pomoci a takisto aj z dôvodu hrubých urážok. Výzvu
na vrátenie daru zo dňa 14.2.2008 navrhovateľ doručoval odporcovi, ktorú odporca prevzal, na základe
čoho, tento právny vzťah z darovania zanikol okamihom, keď prejav vôle navrhovateľa došiel odporcovi.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že nakoľko odporca neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva jeho
nehnuteľností, je preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle §80 písm.c) O.s.p..

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 1.4.2010, v ktorom uviedol, že
namieta existenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa a súčasne tvrdí, že nie je
pravdou, tvrdenie navrhovateľa o tom, že by sa o neho nestaral, či zanedbával jeho zdravotný stav

pretože, darovaciu zmluvu inicioval samotný navrhovateľ, bolo to jeho slobodné rozhodnutie. V roku
2006, z iniciatívy jeho sestry Y. F. mu navrhovateľ povedal, aby sa uskutočnil prevod tohto bytu na sestru,
čo sa aj stalo, avšak táto zmluva mala právne vady, preto k prevodu vlastníctva na sestru Y. nedošlo a
tento byt je aj naďalej v jeho vlastníctve. Uviedol, že navrhovateľ mu prisľúbil, že ak pristúpi na prevod
bytu, kúpi mu osobné motorové vozidlo, ale navrhovateľ to nesplnil a od toho momentu odporca eviduje

zhoršenie vzťahov medzi ním a navrhovateľom a medzi ním a sestrou. Ďalej uviedol, že sám doposiaľ
nevlastnil žiaden iný byt, býva v podnájme so svojou priateľkou, pričom sa o otca t.j. navrhovateľa
vzorne staral, v minulosti spoločne pracovali, vždy sa zaujímal o jeho zdravotný stav, zabezpečoval pre
navrhovateľa lieky, zabezpečil mu lekársku starostlivosť vrátane operácie srdca, staral sa o neho aj po
iných stránkach, boli to vzájomné návštevy, hrali spolu karty, chodili spoločne na chatu na H., na záhradu

do X.E., T. X. na dom rodičov jeho priateľky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol
a priznal mu náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise, účastníckymi výpoveďami, písomnými podaniami a prednesmi právnych zástupcov účastníkov,
svedeckými výpoveďami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Darovacou zmluvou zo dňa 25.9.2002 navrhovateľ ako darca a výlučný vlastník daroval odporcovi, ako
obdarovanému nehnuteľnosti, t.j. byt Č.. X A. X.F. bytového domu číslo súpisné XX X. F. A. M. J. Č..XX
Q. O., zapísanom na D. Č..XXXXX v katastrálnom území Košice I, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1981/100000-in a vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1981/100000-in zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby k pozemku, na

ktorom je bytový dom postavený, a to F.. Č..XXXX o výmere 291m2 (ktorý pozemok je zapísaný na D.
Č..XXXXX a vo vlastníctve Mesta Košice).

Podľa príjmového pokladničného dokladu Č.. F. Č..XXXXXXXXX zo dňa 26.6.2002 vyplatil navrhovateľ
Ú. W. T. M. O. XX.311,50 Sk za účelom „úhrada nedoplatku k 31.5.2002“.Exekútorský úrad Košice JUDr. Štefan Barilik v exekučnej veci EX 292/02 dňa 25.7.2002 začal exekúciu
v prospech oprávneného Ú. W. T. M., Š. XX, O. proti navrhovateľovi, ako povinnému o zaplatenie
73.103,40 Sk, vrátane trov konania a exekučných trov v celkovej výške 93.699,40 Sk.

Exekútorský úrad Košice JUDr. Štefan Barilik v exekučnej veci EX 292/02 dňa 20.11.2002 vydal
Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v prospech oprávneného
Ú. W. T. M. proti navrhovateľovi, ako povinnému o zaplatenie 73.103,40 Sk, vrátane trov konania
a exekučných trov v celkovej výške 93.699,40 Sk vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na D.
Č..XXXXX, D. Č..XXXXX, t.j. pozemok F..Č..XXXX Y. W. Č..XX A. M. XX.

Podľa poštových peňažných poukazov vyplatil navrhovateľ na adresu Územného bytového družstva

Hornád za obdobie od 28.4.2003 - 12.9.2003 sumu 21.500,- Sk.

Exekútorský úrad Košice JUDr. Štefan Barilik v exekučnej veci EX 292/02 dňa 20.8.2003 začal exekúciu
zrážkami z dôchodku v prospech oprávneného Ú. W. T. M. proti navrhovateľovi, ako povinnému na sumu
20.596,- Sk.

Podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava pod č.440-323-7760 zo dňa 22.6.2004 bol

realizovaný výkon zrážok z dôchodku navrhovateľa (na základe na základe exekučného príkazu v
exekučnej veci č. EX 292/02 zo dňa 20.8.2003) od 16.6.2004 v prospech oprávneného Ú. W. T. M. po
545,- Sk mesačne.

Podľa príjmového pokladničného dokladu Č.. F. XXXXXXXXX zo dňa 2.2.2005 vyplatil navrhovateľ Ú.
W.P. T. M. sumu 152,- Sk na účel „02/2005 doplatok istiny“.

Podľa jednotlivých doložených lekárskych správ navrhovateľom za obdobie od roku 1994 do februára
2008, bol navrhovateľ opakovane hospitalizovaný na kardiologickom oddelení ako ťažko zdravotne
postihnutý a vysoko rizikový pacient pre kardiologické ochorenie s dlhodobo nepriaznivou prognózou
po mikroinfarkte myokardu, cievnom koronárnom postihnutí a artériovej hypertenzii III. stupňa s veľmi
vysokým rizikom.

Dňa 5.5.2005 bola medzi odporcom, ako darcom a Y. F., ako obdarovanou podpísaná Darovacia
zmluva o prevode nehnuteľností, t.j. W. Č..XX A. X. F. bytového domu súpisné Č..XX s príslušenstvom,
nachádzajúcom sa na M. Č.. XX Q. O., spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a
spoločným zariadeniam domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-G., a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo
veľkosti XXXX/XXXXXX-G., resp. zriadilo sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu právu stavby.

Dňa 6.5.2005 bol na Správe katastra Košice pod Č..Q.-XXXX/XX podaný návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na obdarovanú Y. F. a to na základe Darovacej zmluvy z
5.5.2005 uzavretej medzi odporcom (ako darcom) a Y. F. (jeho sestrou) o darovaní nehnuteľnosti, W.
Č..XX na M. J. XX Q. O. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu.

Správa katastra Košice pod Č..Q. XXXX/XXXX T. X.X.XXXX konanie o vklade vlastníckeho práva
prerušila na dobu 30 dní pre nedostatky v darovacej zmluve, v čl. I bode 3 ohľadne prevodu pozemku,
t.j. zriadením vecného bremena alebo prevodom spoluvlastníckeho podielu s tým, že darca nie je
podielovým spoluvlastníkom pozemku.

Na základe toho dňa 7.6.2006 bol vypracovaný (ostal nepodpísaný) dodatok k darovacej zmluve

z 5.5.2005 o doplnení čl.I, bodu 3, podľa ktorého k predmetnému pozemku malo vzniknúť právozodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby v zmysle §23 ods.5 zákona č.182/1993 Z.z., s tým, že
ostatné články zmluvy zostali v platnosti nezmenené.

Dňa14.2.2008(vhornejčastilistinyrukoupísanýdátum18.2.2009)navrhovateľpísomnevyzvalodporcu

na vrátenie daru, t.j. bytu Č..XX A. M. J. XX Q. O. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v zmysle §630 Občianskeho zákonníka pre konanie odporcu,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a spočíva v neprejavovaní záujmu o jeho osobu navrhovateľa v čase
choroby, v nenavštevovaní navrhovateľa, v absolútnom neposkytnutí pomoci navrhovateľovi, ktorá mu
v zmysle zákona o rodine a slušných pravidiel správania náleží a teda kvôli neúctivému správaniu sa a

sústavnému nezáujmu zo strany obdarovaného. Vyzval ho na vrátenie daru a vypratanie nehnuteľnosti
v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

Na pojednávaní dňa 18.6.2010 navrhovateľ uviedol, že v čase, keď daroval odporcovi byt boli vzťahy
medzi nimi celkom dobré aj keď sa často nenavštevovali, v tom čase už bol na invalidnom dôchodku,
mal krátený invalidný dôchodok na základe čoho u neho vznikli finančné problémy a stal sa neplatičom
za byt, v ktorom býval, nedoplatok dosiahol v tom čase sumu 125.000,-Sk. Preto si zavolal odporcu

a povedal mu, že byt prepíše na neho do času, kým dlh nesplatí, aby o neho neprišiel s tým, že po
splatení dlhu mu byt vráti. Navrhovateľ celý dlh splácal zhruba jeden rok a dva mesiace, dlh splácal
na účet exekútora. Uviedol, že problém medzi ním a odporcom začal po dedičskom konaní po svokre
a babke odporcu, kedy dedičia zistili, že počas života previedla byt výlučne na odporcu, čím sa stal
vlastníkom dvoch bytov a obišla sa dcéra Y.. Preto navrhovateľ po tomto dedičskom konaní navrhol, že

vlastníkom bytu po svokre bude odporca a vlastníkom bytu, ktorý mu daroval v roku 2002 bude dcéra
Y.. S týmto návrhom odporca súhlasil, na základe čoho sa pripravila darovacia zmluva medzi odporcom
a jeho sestrou, ktorá však pre nesprávnosti nebola zapísaná do katastra, odvtedy aj napriek tomu, že
sa navrhovateľ opakovane snažil skontaktovať sa s odporcom v tejto veci, nedošlo už k dobrovoľnej
dohode o prevode bytu. Od toho času sa už odporca opakovane zatajoval, nekomunikoval, nezaujímal

sa o navrhovateľa, neposkytoval mu starostlivosť a záujem v chorobe, napr. v roku 2004 potreboval pri
srdcovej slabosti odviesť urgentne do nemocnice, pretože ho na druhý deň mali operovať, tak odporca
ho síce odniesol, ale v rozpore s jeho tvrdením mu nevybavil žiadnu operáciu. O štyri dni po operácii
potom prišla dcéra z M. aby sa o neho starala, odporca sa o neho vôbec nestaral a to ani potom, nie je
pravdou, že by mu niekedy doniesol lieky, sám si pre ne dochádza každý mesiac, nestarala sa o neho

ani pani T.á, matka jeho priateľky, ako to odporca tvrdil, a nie je pravdou ani to, aby s odporcom chodili
na dovolenky do X., alebo do X., pretože keď tam aj prišiel, tak len výlučne, aby pomohol s nejakou
prácou odporcovi, napr. s maľovaním domu Q. X.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že spornom byte býva od
roku 1967, keď ho ešte kúpili spoločne so svojou manželkou a bývali v ňom nepretržite spolu s deťmi
po celý čas, teraz tam býva sám.

Odporca na pojednávaní dňa 18.6.2010 vypovedal, že byt, ktorý je predmetom tohto konania kúpila
rodičom babka nie navrhovateľ, ktorá zomrela 29.2.1999 (Y.Ž. H.), a on od babky kúpil v roku 1997 jej
byt, ktorý sa nachádzal na ulici W. XX Q. O., z dôvodu, že chcel odísť do Y. za prácou, k čomu potreboval
preukázať vlastníctvo k nehnuteľnosti na X.. Ďalej uviedol, že mal aj ďalší byt, na F. J. pod nemocnicou,
ale zhruba iba mesiac, ktorý pre nezhody nekúpil. Uviedol, že pred prevodom sporného bytu dlhodobo,

zhruba rok vedel o finančných problémoch u navrhovateľa a o tom, že tri roky dozadu navrhovateľ
neplatil za byt, na základe čoho vznikol veľký nedoplatok, nad 100.000,-Sk. Odporca vypovedal, že
navrhovateľ mu povedal, že z tohto dôvodu mu chce byt darovať, ale on to bral aj tak, že je to aj pre neho.
Uviedol však, že nevie o tom, že by navrhovateľ hovoril o nejakom časovom obmedzení, teda že byt na
neho prevádza do času splatenia dlhu, a že navrhovateľ mu nepovedal, že by mal túto nehnuteľnosť

za nejakým účelom vrátiť napr., aj po zaplatení dlhu. Odporca potvrdil, že navrhovateľ celý dlh bez jeho
pričinenia splatil sám a uviedol, že vrátenie daru si u neho neuplatnil navrhovateľ, ale sestra Y. v roku
2005, na čo potom uzavreli darovaciu zmluvu o prevode sporného bytu na sestru Y., ktorá zmluva však
z dôvodu právnych vád nebola zavkladovaná a až potom si vrátenie daru u neho uplatnil aj navrhovateľ,
dovtedy ho žiadala len jeho sestra. Odporca sa z bytu odsťahoval v roku 1987, odvtedy ho neužíva,

v roku 1997 zomrela mama, od roku 1998-99 tento byt užíva navrhovateľ. K tvrdenému nevhodnému
správaniu syna k otcovi v čase choroby uviedol, že navrhovateľovi poskytoval pomoc do roku 2005,
avšak potom, ako sestra od neho pýtala sporný byt a ozvali sa mu aj s otcom zhruba po roku a aj to len
preto, aby podpísali dodatok k darovacej zmluve, tak zatvrdol vo svojom správaní voči otcovi. Nesúhlasils tým, že po operácií srdca u navrhovateľa v roku 2004 sa o neho nestaral, pretože bol pri ňom po
celý čas, ešte aj keď sa preberal po operácii bol pri ňom, a až po štyroch dňoch prišla sestra aby sa
postarala o otca. Podľa neho prejavoval navrhovateľovi riadnu starostlivosť tým, že s ním trávil Vianoce,

že chodili na výlety napr. na H., A. X. aj s tým, že navrhovateľ aj pomáhal, napr. pri maľovaní. Podľa
neho riadne dvíhal telefón, keď mu navrhovateľ zatelefonoval, avšak po zhoršení vzťahov od roku 2005
s ním nekomunikuje vôbec, odvtedy sa odporca cíti byť urazený a dotknutý, avšak správanie medzi nimi
dvoma nikdy nebolo zlé, arogantné ani v kontexte invektív. Podľa neho príčinou zhoršených vzťahov
s navrhovateľom bolo to, že navrhovateľ chcel sporný byt prepísať výlučne na sestru, pričom odporca

žiadal, aby sa previedol v polovici. Ďalej uviedol, že o súčasných zdravotných problémoch navrhovateľa
sa dozvedel až z listu zo súdu, ďalej od suseda jeho priateľky sa dozvedel, že navrhovateľ má problémy
aj s nohami ale nevedel o tom, že ochrnul a ani aký problém má. Odporca tvrdí, že navrhovateľ ho nikdy
písomne nepožiadal o vrátenie bytu, nič mu nebolo doručené, vyzval ho pri osobnom stretnutí prvýkrát v
roku 2009, a druhýkrát začiatkom roka 2008. Uviedol, že ak by ho o prevod polovice podielu vlastníckeho
práva k bytu požiadala sestra Y., pravdepodobne by s tým súhlasil a poukázal aj na to, že v plnej miere

akceptuje zriadené vecné bremeno v prospech navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 13.9.2010 uviedol, že darovacia zmluva
bola zrealizovaná uskutočnená len z dôvodu ochrany a zachovania majetku navrhovateľa a skutočným
dôvodom bol nárast dlžoby spočívajúcej v neplatení nájomného, keďže navrhovateľ musel čakať
niekoľko mesiacov na dôchodok, pričom v tom čase ako aj po celý čas svojho otca finančne podporovala

jedine dcéra navrhovateľa. Nie je pravda, že by prepis bol iniciovaný zo strany dcéry navrhovateľa, bol
iniciovaný iba zo strany navrhovateľa, pričom odporca si bol po celý čas vedomý, že po zaplatení dlžoby
byt má prepísať späť na navrhovateľa. Poukázal aj na to, že oklamaním babky Y. H. sa odporca stal
vlastníkom aj jej bytu, dôverovala mu, že odporca mal záujem sa vraj vrátiť k svojej bývalej žene, ktorá
v tom čase pracovala a žila v USA, pričom na vycestovanie za ňou do USA potreboval vlastniť nejakú

nehnuteľnosť, tak ako veriaca žena vo vidine obnovenia manželstva sa dala nahovoriť a byt prepísala
na odporcu, pričom po nej ostali štyria právoplatní dedičia, ktorí o ničom nevedeli, odporca tento byt
následnepredalasvýťažkomsasnikýmnevyrovnal.Poukázalnato,žeodporcasaootcanikdynestaral
a už vôbec nie finančne a so svojím otcom nie je v žiadnom kontakte už sedem rokov, nezaujíma sa o
jeho zdravotný stav, ani raz ho nebol navštíviť, nikdy mu nezabezpečoval lieky, neposkytol mu žiadnu

psychickú, ani inú podporu a tiež na to, že rovnako sa odporca správa aj k svojmu synovi, nezaujíma
sa oňho, neplatil na neho alimenty, nenavštevoval ho, nepozýval ho na narodeniny, na Vianoce. Právny
zástupca navrhovateľa tvrdil, že navrhovateľ opakovane za oddychom, nie za prácou navštevoval svoju
dcéru Q. M., a poukázal aj na absurdnosť tvrdenia odporcu, že mu mal navrhovateľ prisľúbiť motorové
vozidlo za prevod bytu, čo by bolo nemožné vzhľadom na jeho zlé majetkové pomery.

Právny zástupca navrhovateľa v tomto podaní navrhol zmenu žaloby tak, aby súd určil, že nehnuteľnosti
dvojizbový byt Č..XX nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným Č..XX, postaveného
na pozemku reg. „C“, F.. Č.. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 53,91 m2,
ktorý sa nachádza A. J. M. E. Č..XX, okres O., obec O.-X., O.. Ú.. X. P., zapísaný Správou katastra
Košice na D. Č.. XXXXX; pozemok, na ktorom je bytový dom postavený je evidovaný Správou katastra

Košice na D. Č.. XXXXX; spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu, v ktorom sa predmetný
byt nachádza, a to vo výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX-G. k celku; a spoluvlastnícky
podiel, resp. právo zodpovedajúceho vecnému bremenu práva stavby v zmysle ust § 23 zákona č.
182/1993 Z.z. , zaťažujúce pozemok reg. „C“, F.. Č.. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 291 m2, na ktorom je predmetný bytový dom postavený patria do výlučného vlastníctva žalobcu

alebo alternatívne, pokiaľ by sa príslušný súd nestotožnil s týmto návrhom aby nariadil odporcovi vrátiť
navrhovateľovi dar, t.j. vyššie popísané nehnuteľnosti.

V písomnom podaní zo dňa 9.8.2011 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na žalobe v
pôvodnom rozsahu, teda netrvá na navrhovanej zmene žaloby zo dňa 13.9.2010.

Na pojednávaní dňa 21.10.2011 navrhovateľ uviedol, že v čase, keď prevádzal byt na navrhovateľa mal

dlhy za platby za tento byt, preto povedal odporcovi, že na neho byt prevedie aby byt zachránil pred
exekúciou,stým,žepotomhochcespäťastýmtoajodporcariadnesúhlasil,alepotom,keďnavrhovateľdlh splatil a byt chcel späť, tak už sa k nemu odporca nehlásil, nedvíhal telefón, zatajoval sa, a zatajovala
ho aj jeho svokra a aj napriek tomu, že mu opakovane volal nikdy sa ho nepodarilo zastihnúť.

Napojednávanídňa21.10.2011vypovedalsvedokĽ.N.,synšvagrinejnavrhovateľaasúčasnebratranec

odporcu, ktorý uviedol, že o prevode bytu, ktorý je predmetom bytu tohto konania navrhovateľa na
odporcu vie len toľko, že sa tak udialo na základe exekúcie, ktorá mala byť vedená na byt navrhovateľa
a aj to, že následne už odporca byt nevrátil, vraj preto, že boli problémy na katastri nehnuteľností a že
dôvod, pre ktorý navrhovateľ žiadal vrátiť od odporcu byt bol ten, že medzi nimi bola iba dočasná dohoda
o prevode bytu s tým, že to malo byť len do času splatenia dlhu, ktorý bol riešený exekúciou. Všetky tieto

informácie sú svedkovi mu známe z rozhovorov s navrhovateľom, ktorý mu o tomto probléme rozprával.
Priamo sa ho však dotýkal prípad, keď odporca kúpil starý tehlový dvojizbový byt na ulici W. XX O. od
babky, malo ísť iba o fiktívnu zmluvu, podľa ktorej jej mal odporca vyplatiť 160.000,-Sk a babka ho mala
na neho previesť z dôvodu, aby dostal povolenie na odchod T. Y., o tomto mu povedala ich babka, keď s
ňou chodil po nemocniciach. Z predaja babkinho bytu, za ktorý zinkasoval 500.000,-Sk odporca nikomu
nič nedal, povedal, že „nič sa deliť nebude, byt je jeho“. Svedok uviedol, že osobne bol pri tom, keď

navrhovateľ povedal odporcovi, že „Keď tento byt je tvoj, tak môj bude platiť Y..

K vzťahu navrhovateľa a odporcu svedok povedal, že v mladosti vychádzali spolu veľmi dobre avšak
nevie prečo sa ich vzťahy pokazili. Svedok potvrdil, že navrhovateľ prekonal infarkty, kedy mu po celý
čas pomáhali známi alebo kamaráti, ale určite nie odporca.

Na pojednávaní dňa 21.10.2011 svedkyňa P.A. Q., priateľka navrhovateľa uviedla, že s navrhovateľom

nežijú v spoločnej domácnosti, ale priatelia sa od roku 1997, sú partnermi. Vedela o finančných
problémochnavrhovateľaaajotom,žemalnedoplatkyažemuhrozilaexekúcia.Vtomčasenavrhovateľ
dostal infarkt, bol operovaný, keď mal navrhovateľ problémy s exekúciou, mali s odporcom ešte dobrý
vzťah, avšak podľa nej sa odporca o otca nikdy naozaj nezaujímal. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ
byt daroval odporcovi s podmienkou, že mu ho potom po vyplatení dlhu vráti späť. Podľa jej názoru,

odporca za posledných osem rokov neprejavil vôbec žiaden záujem o navrhovateľa, posledne zavolal
a zistil, že otec je na vozíčku, ponúkol jej, že má nejakých známych vo Švajčiarsku, ale navrhovateľ
zobral telefón povedal mu, že ak sa o neho doteraz nezaujímal, tak už teraz nemusí, bolo to v roku 2011
pred týmto súdnym pojednávaním. Asi dva - tri roky dozadu po operácií bajpasu jej navrhovateľ povedal,
že vyzval odporcu, aby mu byt vrátil. Svedkyňa ďalej uviedla, že exekučný dlh za byt vysporiadal celý

navrhovateľ potom, ako mu bol oneskorene jednorázovo vyplatený dôchodok a aj za pomoci jeho dcéry
z M., o tejto finančnej pomoci vedela preto, že peniaze osobne vyberala pre navrhovateľa na pošte.
Svedkyňa uviedla, že s navrhovateľom sa od roku 1997 stretávajú veľmi často a intenzívne, niekedy
bola uňho celý týždeň, niekedy dva tri dni a po celý ten čas, pretože má nízky dôchodok bol odkázaný na
finančnú pomoc a osem rokov dozadu od jeho veľkých zdravotných problémov aj na fyzickú pomoc na

iné osoby, t.j. na svojho priateľa a svedkyňu, nakoľko syn mu žiadnu pomoc neposkytuje, avšak nevedela
sa vyjadriť, či navrhovateľ niekedy požiadal o finančnú pomoc alebo o inú pomoc odporcu.

Na pojednávaní dňa 21.10.2011 vypovedal svedok Q. H., ktorý uviedol, že je veľmi dobrým priateľom
navrhovateľa, považuje ho za jedného zo svojich bratov, poznajú sa približne tri roky, zoznámil ho s ním
jeho mladší brat, odporcu však nepozná. Uviedol, že s navrhovateľom sú denno-denne spolu, stretávajú

sa, svedok a priateľka navrhovateľa sa o neho starajú od rána, do večera, hlavne to bolo po udalostiach,
ktorésanavrhovateľovistalivapríli2010,keďmuochrnuladolnáčasťtela,anivtedyodporcanepomohol
vôbec, pričom svedok bol denno-denne pri ňom, pretože si vyžadoval trvalú starostlivosť. Svedok ďalej
uviedol, že navrhovateľovi pomáha tak, že mu chodil na nákupy, upratoval, išiel pre lieky do železničnej
nemocnice, ku kardiológovi na polikliniku, sprevádzal navrhovateľa na vyšetrenia a v súčasnosti, keď

sa už čiastočne jeho zdravotný stav zlepšil, navrhovateľ aj sám ide na vyšetrenie o barlách. Potvrdil, že
syn sa otca nestará. Za posledné tri roky sa odporca o vôbec nestará, nezaujíma, svedok ho osobne
nepozná a keďže je u navrhovateľa od rána od ôsmej do večera, tak by ho mal možnosť spoznať, alebo
počuť, keby sa ozval. Svedok tiež tvrdil, že nevie o tom, aby navrhovateľ požiadal odporcu o pomoc.

Na pojednávaní dňa 25.1.2012 vypovedal svedok P.. U. O., priateľ oboch účastníkov, teda aj

navrhovateľa a aj odporcu, ktorý, ako právnik pripravoval text darovacej zmluvy na prevod spornéhobytu z navrhovateľa na odporcu v roku 2002 a tiež text darovacej zmluvy na prevod sporného bytu
z odporcu na jeho sestru Y. v roku 2005. Svedok sa od navrhovateľa dozvedel, že odporca zhruba
šesť-sedem rokov dozadu stratil záujem o vzájomnú komunikáciu, domnieva sa, keďže pred uzavretím

darovacej zmluvy mali medzi sebou normálny vzťah, tak celý problém medzi nimi vznikol prevodom bytu
navrhovateľa na odporcu darovacou zmluvou v septembri 2002, kedy sa opakovane obaja pred ním sa
rozprávali o tom, že navrhovateľ má finančný problém, že má pozdĺžnosti na byte a že má obavy, že by
mohlo dôjsť k exekúcií a následnej strate bytu, tak sa dohodli, že byt navrhovateľ prevedie darovacou
zmluvou na odporcu a po uhradení dlžoby sa byt spätne prevedie do vlastníctva navrhovateľa.

Svedok uviedol, že pri týchto rozhovoroch medzi navrhovateľom a odporcom v čase ešte pred uzavretím
darovacej zmluvy v septembri 2002 bol viackrát a dokonca aj po uzavretí darovacej zmluvy. Svedok
tvrdil, že toto riešenie bolo pre navrhovateľa „ z núdze cnosť“ a vedel o tom, že po uzavretí darovacej
zmluvy navrhovateľ vyrovnal všetky dlžoby voči veriteľovi, avšak nevedel potvrdiť, kto tieto dlhy zaplatil.
Nevedel potvrdiť, či navrhovateľ žiadal odporcu o vrátenie bytu späť do svojho vlastníctva, ale počul
od navrhovateľa, že potom už s ním odporca prestal komunikovať. Potvrdil, že aj on mal dojem, že sa

odporca o otca nestará potom, ako sa ho zhruba pred ôsmimi rokmi, v čase, keď mal navrhovateľ vážne
zdravotné problémy so srdcom a bol v nemocnici, pýtal sa ho prečo nejde navštíviť otca, a ten mu na to
povedal, že cit. „ Raz už bol a nie je o čom rozprávať“. Svedok ďalej uviedol, že nakoľko bol pri príprave
zmlúv,vieotom,žeodporcasúhlasilsospätnýmprevodombytuvroku2005,alekprevodubytunedošlo,
keďže odporca odmietol podpísať dodatok k darovacej zmluve v roku 2005, nedostavil sa k notárovi.

Na pojednávaní dňa 25.1.2012 vypovedala svedkyňa Y. F., dcéra navrhovateľa a sestra odporcu, ktorá
uviedla, že s navrhovateľom má veľmi dobrý vzťah, majú medzi sebou silnú citovú väzbu a naopak, s
odporcom nemá žiaden vzťah, k čomu prispela aj táto udalosť s otcovým bytom. Uviedla, že od roku
2002 pracovala Q. M. a s prestávkami sa vracala na Slovensko, teraz tam už žije natrvalo. V roku
2002, v septembri bola podpísaná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom, otec jej oznámil, že má

nejaké dlžoby na byte a že jeho finančná situácia je veľmi zlá, pretože nemal ešte priznaný dôchodok v
celej výške, takže sa dostal do finančných ťažkostí, že mal už aj oznámenie o exekúcií, tak sa rozhodol,
že byt prevedie na jej meno, avšak na Slovensko nemohla prísť, pretože sa potrebovala zamestnať Q.
M. a zabezpečiť si bývanie, tak mu sama navrhla, aby dočasne previedol byt na brata, t.j. na odporcu,
kedy ich vzťah bol ešte normálny. Opakovane sa telefonicky rozprávala s odporcom o tom, že otec na

neho prevedie byt preto, že má na ňom finančné problémy a aby sa tento byt zachránil s tým, že otec
nemal žiaden záujem obdarovať odporcu týmto bytom a z rozhovorov s odporcom vyrozumela, že on
to tiež pochopil tak, že byt bude na neho prepísaný len dočasne. Problém vo vzťahu navrhovateľa a
odporcu nastal až kvôli potom ako otec dlh vyrovnal a v roku 2004 požiadal odporcu o vrátenie bytu
späť, avšak odporca prestal s navrhovateľom odvtedy komunikovať, navrhovateľ potom, ako si odporca

nechal babkin byt mu povedal, že ,,jeho byt pôjde na dcéru“, vtedy s tým odporca súhlasil, neskôr od
toho odstúpil. Svedkyňa uviedla, že otec prekonal dva infarkty, má vysoký krvný tlak, bol mu robený
bajpas, že sa o neho stará finančne, prispieva mu mesačne 100-150 EUR a navštevuje otca minimálne
jeden krát ročne, telefonicky komunikujú minimálne štyrikrát to týždňa.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručený súdu dňa 27.1.2012 uviedol, že

navrhovateľ do dnešného dňa nepretržite platí všetky dane a poplatky spojené s vlastníctvom tejto
spornej nehnuteľností a že sa nikdy neprestal cítiť ako jej skutočný vlastník.

Na pojednávaní dňa 19.4.2012 svedkyňa O. T., priateľka odporcu, s ktorým žije už sedemnásť rokov
uviedla, že navrhovateľ a odporca vychádzali spolu veľmi dobre, navštevovali sa veľmi často a tento
vzťah sa pokazil pred šiestimi-siedmymi rokmi v čase, keď navrhovateľ napísal byt na syna, ktorá sa

domnieva že z dôvodu, že navrhovateľ pred prepisom bytu mal finančné problémy pretože nedostával
dôchodok, ktorý mu mali schváliť, preto podľa jej názoru a podľa toho, ako jej o tom povedal odporca,
tento byt prepísal navrhovateľ na svojho syna kvôli finančným problémom ale aj kvôli zabezpečeniu
bývania pre odporcu. Uviedla, že sestra odporcu Y. je sebecká, samoľúba a márnotratná, preto
navrhovateľ prepísal byt na syna, nie na ňu a že po prepise byt ďalej užíval navrhovateľ, neskôr keď

ochorel a bol operovaný na bajpas, staral sa o otca odporca, odniesol ho do nemocnice, bol tam s ním
celý deň, chodil za ním aj trikrát po operácii, lebo dcéra bola v zahraničí, po operácii potom prišla aj
dcéra z M., nemala peniaze, tak navrhovateľovi sama nakúpila potrebné veci, po piatich dňoch potom
sestra odporcu odišla preč. Následne po dvoch mesiacoch sa vrátila len preto, aby telefonicky oznámilaodporcovi, že sa má dostaviť k notárovi na prepis bytu, z čoho bol odporca veľmi zaskočený, pretože
dovtedy o ničom nevedel a pokúšal sa jej zavolať späť, ale táto už telefón nedvíhala. Dostavil sa preto
k notárovi, kde mu ani navrhovateľ a ani jeho sestra neoznámili dôvod vrátenia bytu ale aj tak zmluvu

podpísal, potom sa ho veľmi dotklo a veľmi citovo sa uzavrel a mal s tým psychické problémy pretože sa
mu vôbec neozývali, až o rok, keď ho opätovne vyzvali na podpis dodatku k zmluve, s čím už odporca
nesúhlasil. Svedkyňa uviedla, že odporca jej povedal v čase keď mu daroval byt otec, že „ otec prepísal
na neho byt z dôvodu, že mu ho exekútor chce zobrať, tak aby o neho neprišiel.“ Svedkyňa potvrdila,
že odporca neplatil za byt ani daň, ani inkaso a ani iné poplatky, pretože všetky poplatky uhrádza

navrhovateľ, keďže byt aj naďalej užíva. Ďalej svedkyňa k bytu po babke uviedla, že odporcovi bol tento
byt mu bol babkou výlučne darovaný, preto nebol dôvod aby vyplácal ostatných dedičov. Uviedla, že
ani navrhovateľ a ani sestra už nekontaktovali odporcu po prepise bytu, preto nemal odporca žiadne
informácie o zdravotnom stave navrhovateľa. Pamätala sa na stretnutie s navrhovateľom, kedy útočne,
ako keby vyhrážaním požiadal odporcu o vrátenie bytu, druhýkrát ho požiadal už počas tohto súdneho
konania. Predtým však chcel byt vrátiť na dcéru Y., nie na seba. Svedkyňa sa domnieva, že problém

medzi navrhovateľom a odporcom vznikol z dôvodu, že sa odporcovi po prepise bytu neozvali, čo sa ho
citovo dotklo, ozvali sa mu až po roku, keď ho opätovne potrebovali len na podpis dodatku k zmluve, nie
preto, že navrhovateľ nekúpil odporcovi sľúbené auto.

Dňa 19.4.2012 svedkyňa O. T., matku priateľky odporcu uviedla, že s navrhovateľom sa pozná zhruba
od roku 2000 a vychádzali spolu veľmi dobre, navštevovali sa až do roku 2005, ešte v roku 2004 bol

navrhovateľ na päťdesiatke jej manžela, avšak od roku 2005 vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom
ochladli, odporca jej povedal, že preto, že „Asi navrhovateľovi už syna netreba“ a že je rád, že „prepísal
byt na sestru“, povedal jej, že navrhovateľ mu sľúbil, že mu za prepis bytu na sestru kúpi auto, ale
odvtedy sa mu už vôbec neozval. Svedkyňa sa domnieva, že dôvodom prepisu bytu z navrhovateľa
na odporcu v roku 2002 bola skutočnosť, že dcéra Y. je veľmi márnotratná, a odporca bol v tom čase

nezamestnaný, rozhodol sa, že prepíše tento byt na odporcu, o finančných problémoch navrhovateľa
nevedela.Ozdravotnomstavenavrhovateľavedelatoľko,žeje srdciar,odporcasamusnažilpomáhať,v
roku 2005 sa od nich dcéra s odporcom odsťahovali, keď navrhovateľ u nich telefonicky zháňal odporcu,
povedala mu, že „ keď mu jeden a pol roka syn nechýbal, tak nech sa mu pokúsi zavolať na jeho telefón“,
s navrhovateľom už nemali žiaden kontakt.

Právna zástupkyňa odporcu v podaní zo dňa 2.8.2011 (po oprave nesprávnosti 2.8.2012) k doterajšiemu
dokazovaniu v mene odporcu konštatovala, že darovacou zmluvou zo dňa 25.9.2002 navrhovateľ
previedol na odporcu, ako na svoje jedno dieťa vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, aby mu
zabezpečil bytovú otázku, nakoľko jeho sestra Adriána Paulínska ju mala zabezpečenú v zahraničí a v
rovnakom čase aby vyriešil ochranu svojho majetku, nakoľko mal žalobca nedoplatky na byte, s tým,

že medzi nimi nebola žiadna dohoda o vrátení tohto daru, či o zrušení právneho vzťahu po vyriešení
finančnej situácie u navrhovateľa, a to ani ústna. Ďalej uviedla, že na žiadosť otca a sestry odporca
darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2005 previedol na sestru Y. vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,
o čom svedčí podaný návrh do katastra nehnuteľností zo dňa 6.5.2005, spolu s dokladmi s Ú. M..
Právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že zmena navrhovateľovho rozhodnutia zobrať mu byt

a dať ho sestre sa ho dotkla, lebo nemala reálny dôvod, po čom vzťahy medzi nimi ochladli a takými
zostali naďalej, setra ho oslovila až niekedy po roku darovania v polovici roku 2006, kedy pre účely
doplnenia zmluvy potrebovala jeho podpis, avšak tento dodatok už po roku nezáujmu o jeho osobu
odmietol podpísať. V mene odporcu uviedla, že aj keď sa ho dotklo že navrhovateľ mu zobral dar a
daroval ho sestre, napriek tomu urobil tento úkon, t.j. podpísal darovaciu zmluvu na sestru, dokonca aj

s následným doplnením návrhu na vklad, avšak ešte viac sa ho dotklo ich odmlčanie potom, že čo mali
prevod bytu na sestru za vybavený, kedy im on vyšiel maximálne v ústrety, preto hlboko sklamaný a
nemal záujem vo veci konať. Ďalej uviedla, že písomným podaním zo dňa 13.9.2010 navrhovateľ zmenil
dôvod vrátenia daru a upravil petit žaloby, v ďalšom konaní poukazuje na to, že dôvodom darovania bola
iba ochrana majetku navrhovateľ a jeho nepriaznivá hospodárska situácia a vrátenie daru je založené na

dohode účastníkov, že po zmene hospodárskej situácie na strane odporcu obdarovaným mu dar vráti.
Dokazovaním sa podľa nej preukázalo, že navrhovateľ svojím konaním nemienil ani tak vrátiť dar sebe,
ako svojej dcére. Ak navrhovateľ tvrdí, že mu odporca neposkytol potrebnú pomoc v čase jeho choroby v
období od januára 2008 a februára 2008 a považuje jeho správanie za hrubé porušenie dobrých mravov,
ako dôvod vrátenia daru, tak podľa právnej zástupkyne odporcu bolo preukázané, že odporca objektívne

nemal vedomosť o navrhovateľovom zdravotnom stave v posudzovanom období v roku 2008, nakoľkov tom čase nebola medzi nimi žiadna komunikácia, čo však nie je hrubým porušením dobrých mravov
a navrhovateľ dokonca sám tvrdí, že o pomoc zdravotnom stave v tomto období ho neinformoval, ani
nepožiadalopomocdokoncaoňhoaninestál.Ďalejpoukázalanato,žeanivčasedarovaniabytunejako

zvláštne sa nenavštevovali, pričom mali „celkom dobré vzťahy“ a teda bežný vzťah nespočíva na stálom
kontakte, ale v podpore v prípade potreby, informácie o otcovi čerpal z okolia, pričom navrhovateľ sa
od neho pomoci nedožadoval. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že správanie odporcu v januári, februári
2008 tým, že mu neposkytol zdravotnú pomoc a opateru malo byť v rozpore s dobrými mravmi je
nepreukázané, pretože odporca o jeho zdravotnom stave nevedel, teda nie je možné toto jeho správanie

popisovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pretože tu nie je splnené podmienka kvalifikovaného
porušenia dobrých mravov voči darcovi. A pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že v rozpore s dobrými mravmi sa
k nemu správal odporca aj v období od 21.10.2005 do 21.10.2004, tak jeho nárok je premlčaný. Ďalej
uviedla, že ani v jednom prípade vrátenia daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov či už v
januári alebo februári 2008 alebo 21.10.2005 až 21.10.2004 neobstojí, nakoľko absentuje výzva na
vrátenie daru, pretože ak sa vrátenie daru týka nehnuteľností, musí byť tento úkon urobený písomne.

Namietala navrhovateľove podania, z ktorých nie je zrejmé, či ide o vôľu vrátiť dar či prepísať byť na
sestru, či o dohodu medzi nimi týkajúcu sa zrušenia právneho vzťahu. Uviedla, že v tomto súdnom spore
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o uskutočnení relevantnej výzvy na vrátenie daru odporcom.
Vychádzajúc z návrhu navrhovateľa po oprave petitu a následných vyjadrení s poukazom na svedecké
výpovede uviedla, že darovanie na odporcu bolo uskutočnené iba titulom nepriaznivej hospodárskej

situácie navrhovateľa, avšak bez preukázania podmienky návratnosti daru po zlepšení finančnej situácie
u navrhovateľa, a s tým, že pre tento postup nie sú splnené zákonné podmienky, pretože zrušenie
právneho vzťahu pre uvedený dôvod vyžaduje písomnú formu dojednania, ktorá tu absentuje. Právna
zástupkyňa odporcu teda uviedla, že keďže písomne dojednanie o zrušení právneho vzťahu neexistuje
a zákon nepozná vrátenie daru pre dôvody zmeny hospodárskej situácie na strane darcu, z ktorého

dôvodu sa darca domáha určenia vlastníckeho práv, ako aj z dôvodu, že nie sú splnené podmienky
na postup podľa §630 Občianskeho zákonníka pre prípad porušenia dobrých mravov v období január
február 2008, kedy nebolo preukázané konanie odporcu ako hrubé porušenie dobrých mravov, ba ani
doručenie relevantnej výzvy na vrátenie daru, ale ani pre prípad porušenia dobrých mravov v dobe
21.10.2005-21.10.2004, kedy navrhovateľ ani netvrdí, aby vyzval odporcu na vrátenie daru, a teda tu

vzniesla námietku premlčania, preto navrhla súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 14.9.2012 vypovedal svedok P. T., otec priateľky odporcu o tom, že aj s
navrhovateľom sa poznajú veľmi dlho, a že v roku 2002, keď byt navrhovateľ prepisoval na svojho
syna mu povedal, že tento byt dá prepísať na svojho syna, pretože je spoľahlivý a zodpovedný, nie na
dcéru, ktorá je márnotratná. Presný dôvod prepisu bytu svedok nepoznal. V roku 2002 mali mať podľa

tvrdenia svedka navrhovateľ a odporca nadštandardný vzťah, veľmi dobrý, skôr kamarátsky, brávali ho
na chalupu, na Vianoce, na dovolenky, na záhradu k dcére a nevie kedy sa pokazili a aké sú teraz.
Svedok tvrdil, že podľa neho do finančných problémov sa navrhovateľ v roku 2002 dostal, keď platil za
dcéru jej dlhy a okrem toho platil on všetko, napríklad aj za svoju priateľku.

Túto výpoveď svedka však súd (v zhode s právnou zástupkyňou odporcu) posúdil z údajov časových,

ktoré uvádzal za zmätočnú, preto ju ďalej nebral do úvahy.

V závere právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 14.9.2012 uviedol, že trvá na určení, že
sporné patria do výlučného vlastníctva pána navrhovateľa E. F., nakoľko ide simulovaný právny úkon,
ku ktorému došlo v čase darovania, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
Uviedol, že toto bolo preukázané listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov, pretože navrhovateľ skutočne

chcel len ochrániť svoj majetok, obával sa o svoj majetok aby oňho neprišiel v rámci exekúcie, keďže
mal dlžoby voči bytovému podniku. Uviedol, že navrhovateľ sa nikdy neprestal správať ako skutočný
vlastník nehnuteľnosti, pretože stále platil naďalej šeky, inkaso, dane to znamená, toto je hlavný dôvod,
prečo žiadame rozhodnúť tak ako sme navrhli v rámci našej žalobe a zároveň žiadame aj priznať trovy
konania.

V závere právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 14.9.2012 uviedla, že zotrváva na svojom
písomnomvyjadrenízodňa2.8.2012,vktoromsúpodrobnérozobratédôvody,prektorépovažuježalobuza nedôvodnú. Uviedla, že navrhovateľ si uplatnil vlastnícke právo pre dôvod podľa §630 Občianskeho
zákonníka, t.j. pre porušenie dobrých mravov, čo sa nepreukázalo, preto neskôr svoj názor zmenil a
uplatňovalsiinédôvodynauplatnenienároku,avzáverečnejrečinavrhovateľcestouprávnehozástupcu

poukazuje na iný dôvod absolútnej neplatnosti, o ktorej nebolo v konaní zmienky, pretože v konaní sa
dokazovali skutočnosti ohľadne platnej darovacej zmluvy, ani raz to nepoprel.

Podľa §80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení
či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba podľa §80 písm.c.) O.s.p. je určovacia žaloba a má spravidla preventívny charakter a jej
účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu,

alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom
zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností ak
rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (NS SR sp.zn

1Cdo/56/2003), t.j. ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
navrhovateľ má právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Naliehavý právny záujem je v zásade daný tam, kde je sporný právny a skutkový stav k spornej
nehnuteľnosti, teda v prejednávanej veci súd mal daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko podľa právneho stavu je vlastníkom sporných nehnuteľností odporca a podľa tvrdeného

stavu vlastníkom sporných nehnuteľností je navrhovateľ.

Predmetom tohto sporu vymedzeného návrhom je určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k
nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra Košice, Katastrálnym úradom Košice ma D. Č..XXXXX ako
W. Č..XX, nachádzajúci sa A. X. F. bytového domu na M. X..Č..XX Q. O., ďalej ako aj podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na M. X..Č..XX Q. O. vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX a tiež spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX k pozemku,
resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu stavby k pozemku F..Č..XXXX, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 291 m2 zriadené podľa zákona č.182/93 Z.z. a evidované vlastníkovi bytu
zapísaného F. W. D. Č..XXXXX (ďalej v texte len „sporným nehnuteľnostiam“) za stavu, keď je odporca
v katastri nehnuteľností zapísaný ako ich vlastník a popiera vlastníctvo navrhovateľa a nie je ochotný

mu tieto sporné nehnuteľnosti dobrovoľne vydať.

Na vysvetlenie vymedzeného predmetu konania súd uvádza, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa
23.2.2009 domáhal určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam a následne
dňa 13.9.2010 navrhol zmenu žaloby tak, že okrem určenia vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným
nehnuteľnostiam sa alternatívne, pokiaľ by sa príslušný súd nestotožnil s týmto návrhom domáhal

nariadenia vrátenia daru, t.j. sporné nehnuteľnosti, následne však právny zástupca navrhovateľa dňa
9.8.2011 zobral späť návrh na zmenu žaloby keď uviedol, že trvá na žalobe v pôvodnom rozsahu, t.j. na
určení vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené predmetom
konania zostalo určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa môže darca domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti
treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej

situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie(chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom
na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu.

Navrhovateľ sa požadovaného určenia a vrátenia nehnuteľností domáhal z dôvodu porušenia dobrých
mravov odporcom tým, že mu v chorobe neposkytol potrebnú starostlivosť a nezaujímal sa o neho.

Za týmto účelom súd vykonal dokazovanie svedeckými a účastníckymi výpoveďami, z ktorých vyplynulo,
že :

- dňa 25.9.2002 sa navrhovateľ ako darca a výlučný vlastník a odporca, ako obdarovaný dohodli na
darovaní sporných nehnuteľností, a to W. Č.. X A. X.F. bytového domu Č. X. XX s príslušenstvom na M.

J. Č..XX Q. O., zapísanom na D. Č..XXXXX v katastrálnom území Košice I, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-G. a na
zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva stavby k F.. Č..XXXX (pozemok zapísaný
na D. Č..XXXXX vo vlastníctve Mesta Košice) vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX-G.,

- dňa 26.6.2002 vyplatil navrhovateľ Ú.P. W. T. M. O. 40.311,50 Sk, platba vykonaná za účelom „úhrada

nedoplatku k 31.5.2002“,

- dňa 25.7.2002 Exekútorský úrad Košice JUDr. Štefan Barilik začal exekúciu v prospech oprávneného
Ú. W. T. M., Š. XX, O. proti navrhovateľovi, ako povinnému, o zaplatenie 93.699,40 Sk,

- dňa 20.11.2002 bol vydaný Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť v prospech oprávneného Územné bytové družstvo M., Š. XX, Košice proti navrhovateľovi,

ako povinnému o zaplatenie 93.699,40Sk k nehnuteľnostiam na D. Č..XXXXX, D. Č..XXXXX, t.j.
F..Č..XXXX, W. Č..XX, M. XX,

- za obdobie od 28.4.2003 - 12.9.2003 vyplatil navrhovateľ na adresu Ú. W. T. M. sumu spolu 21.500,- Sk,

- dňa 20.8.2003 exekútor začal exekúciu zrážkami z dôchodku v prospech oprávneného Ú. W. T. M., Š.
XX, O. proti navrhovateľovi, ako povinnému o zaplatenie 20.596,-Sk,

- od 16.6.2004 bol podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava z dôchodku navrhovateľa
realizovaný výkon zrážok v prospech oprávneného Ú. W. T. M. po 545,- Sk mesačne,

- dňa 2.2.2005 vyplatil navrhovateľ Ú. W. T. M. sumu 152,- Sk na účel „02/2005 doplatok istiny“,

- od roku 1994 do februára 2008 bol navrhovateľ opakovane hospitalizovaný na kardiologickom oddelení
s diagnózou ako ťažko zdravotne postihnutý a vysoko rizikový pacient pre kardiologické ochorenie

s dlhodobo nepriaznivou prognózou po mikroinfarkte myokardu, cievnom koronárnom postihnutí a
artériovej hypertenzii III. stupňa s veľmi vysokým rizikom,

- dňa 5.5.2005 odporca ako darca a Y. F., ako obdarovaná podpísali Darovaciu zmluvu o prevode
sporných nehnuteľností,

- dňa 6.5.2005 podali návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa

darovacej zmluvy z 5.5.2005,

- dňa 1.6.2005 konanie o vklade vlastníckeho práva bolo prerušené na dobu 30 dní pre nedostatky
v darovacej zmluve, v čl. I bode 3 ohľadne prevodu pozemku, t.j. zriadením vecného bremena alebo
prevodom spoluvlastníckeho podielu s tým, že darca nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku,

- ku dňu 7.6.2006 bol vypracovaný dodatok k darovacej zmluve z 5.5.2005 o doplnení čl.I, bodu 3, podľa

ktorého k predmetnému pozemku malo vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby
v zmysle §23 ods.5 zákona č.182/1993 Z.z. a ostatné články zmluvy zostali v platnosti nezmenené,

- dňa 14.2.2008 navrhovateľ písomne vyzval odporcu na vrátenie daru, t.j. sporných nehnuteľností
pre konanie odporcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a spočíva v neprejavovaní záujmu o jehoosobu navrhovateľa v čase choroby, v nenavštevovaní navrhovateľa, v absolútnom neposkytnutí pomoci
navrhovateľovi, ktorá mu v zmysle zákona o rodine a slušných pravidiel správania náleží a teda kvôli
neúctivému správaniu sa a sústavnému nezáujmu zo strany obdarovaného a vyzval ho na vrátenie daru

a vypratanie nehnuteľnosti do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy,

- dňa 18.6.2010 navrhovateľ uviedol, že v čase, keď daroval odporcovi byt boli vzťahy medzi nimi celkom
dobré, bol na invalidnom dôchodku, mal krátený invalidný dôchodok na základe čoho u neho vznikli
finančné problémy a stal sa neplatičom za byt, v ktorom býval, nedoplatok dosiahol v tom čase sumu
125.000,-Sk, preto si zavolal odporcu a povedal mu, že byt prepíše na neho do času, kým dlh nesplatí,

aby o neho neprišiel s tým, že po splatení dlhu mu byt vráti, celý dlh splácal zhruba jeden rok a dva
mesiace na účet exekútora,

- odporca na pojednávaní dňa 18.6.2010 uviedol, že zhruba rok pred prevodom sporného bytu vedel
o finančných problémoch u navrhovateľa a o tom, že tri roky dozadu navrhovateľ neplatil za byt, na
základe čoho mu vznikol veľký nedoplatok, nad 100.000,-Sk, uviedol, že navrhovateľ mu povedal, že z
tohto dôvodu mu chce byt darovať, ale on to bral aj tak, že je to aj pre neho,

- právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 13.9.2010 uviedol, že darovacia zmluva
bola zrealizovaná uskutočnená len z dôvodu ochrany a zachovania ako jediného majetku navrhovateľa
a skutočným dôvodom bol nárast dlžoby spočívajúcej v neplatení nájomného, keďže navrhovateľ musel
čakať niekoľko mesiacov na dôchodok, a prepis bol iniciovaný zo strany navrhovateľa, pričom odporca
si bol po celý čas vedomý, že po zaplatení dlžoby byt má prepísať späť na navrhovateľa,

- dňa 21.10.2011 na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v čase, keď prevádzal byt na navrhovateľa mal
dlhy za platby za tento byt, preto povedal odporcovi, že na neho byt prevedie aby byt zachránil pred
exekúciou,stým,žepotomhochcespäťastýmtoajodporcariadnesúhlasil,alepotom,keďnavrhovateľ
dlh splatil a byt chcel späť, tak už sa k nemu odporca nehlásil, nedvíhal telefón, zatajoval sa, a zatajovala
ho aj jeho svokra a aj napriek tomu, že mu opakovane volal nikdy sa ho nepodarilo zastihnúť,

- dňa 21.10.2011 svedok Ľ. N. bratranec odporcu uviedol, že o prevode bytu vie od navrhovateľa toľko,
že sa tak malo stať na základe exekúcie, ktorá mala byť vedená na byt navrhovateľa a aj to, že následne
už odporca byt nevrátil,

- svedkyňa P. Q., priateľka navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.10.2011 uviedla, že keďže sa priatelia
sa od roku 1997, vedela aj o finančných problémoch navrhovateľa a aj o hrozbe exekúcie na byt

pre nedoplatky, na základe čoho navrhovateľ byt daroval odporcovi s podmienkou, že mu ho potom
po vyplatení dlhu vráti späť, celý exekučný dlh za byt vysporiadal navrhovateľ potom, ako mu bol
oneskorene jednorázovo vyplatený dôchodok a aj za pomoci jeho dcéry N. M.,

- svedok Q. H. veľmi dobrý priateľ navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.10.2011 uviedol, že sa poznajú
sa približne tri roky, sú denno-denne spolu, stretávajú sa, svedok a aj priateľka navrhovateľa sa o

neho starajú, po operácii srdca v roku 2008 chodil na nákupy, upratoval, išiel pre lieky do železničnej
nemocnice, ku kardiológovi na polikliniku, sprevádzal navrhovateľa na vyšetrenia a v súčasnosti, keď
sa už čiastočne jeho zdravotný stav zlepšil, navrhovateľ aj sám ide na vyšetrenie o barlách, odporca sa
otca nestará, nevedelo tom, aby navrhovateľ požiadal odporcu o pomoc,

- dňa 25.1.2012 vypovedal svedok P.. U. O., priateľ oboch účastníkov, teda aj navrhovateľa a aj odporcu,

ktorý, ako právnik pripravoval text darovacej zmluvy na prevod sporného bytu z navrhovateľa na odporcu
v roku 2002 a tiež text darovacej zmluvy na prevod sporného bytu z odporcu na jeho sestru Y. v roku
2005, ktorý bol osobne prítomný rozhovorov medzi účastníkmi potvrdil, že viackrát v septembri 2002
pred podpisom zmluvy a dokonca aj po uzavretí darovacej zmluvy, sa pred ním navrhovateľ a odporca
rozprávali o tom, že navrhovateľ má finančný problém, že má pozdĺžnosti na byte a že má obavy, že by

mohlo dôjsť k exekúcií a následnej strate bytu, tak sa dohodli, že byt navrhovateľ prevedie darovacou
zmluvou na odporcu a po uhradení dlžoby sa byt spätne prevedie do vlastníctva navrhovateľa, ďalej
uviedol, že odporca súhlasil so spätným prevodom bytu v roku 2005, a k prevodu bytu nedošlo pre chybu
v zmluve,

- dňa 25.1.2012 svedkyňa Y. F., dcéra navrhovateľa a sestra odporcu vypovedala o tom, že v roku 2002

jej otec oznámil, že má nejaké dlžoby na byte a že jeho finančná situácia je veľmi zlá, pretože nemalešte priznaný dôchodok v celej výške, takže sa dostal do finančných ťažkostí, že mal už aj oznámenie
o exekúcií, tak sa rozhodol, že byt prevedie na jej meno, avšak ona, keďže v tom čase nemohla prísť
na Slovensko, mu sama navrhla, aby dočasne previedol byt na brata, t.j. na odporcu, o tom sa tiež

opakovane telefonicky rozprávala s odporcom, teda, že otec na neho prevedie byt preto, že má finančné
problémyaabysatentobytzachránilpredexekúciou,otectedanemalžiadenzáujemobdarovaťodporcu
týmto bytom., uviedla, že z rozhovorov s odporcom vyrozumela, že on to pochopil rovnako, teda, že
byt bude na neho prepísaný len dočasne,

- dňa 19.4.2012 svedkyňa O. T., priateľka odporcu uviedla, že podľa jej názoru a podľa toho, čo jej

povedal odporca, navrhovateľ previedol byt na odporcu z dôvodu finančných problémov u navrhovateľa
pred prepisom bytu, nakoľko nedostával dôchodok, ktorý mu mali schváliť ale aj kvôli zabezpečeniu
bývania pre odporcu, svedkyňa uviedla, že odporca jej povedal v čase keď mu daroval byt otec, že
„ otec prepísal na neho byt z dôvodu, že mu ho exekútor chce zobrať, tak aby o neho neprišiel,“ a tiež
povedala, že odporca aj chcel byt vrátiť, ale sa nahneval na navrhovateľa a sestru, že sa mu ozvali len
kvôli tomu a že mu navrhovateľ nekúpil sľúbené auto,

- dňa 19.4.2012 svedkyňa O. T., matka priateľky odporcu sa domnieva, že dôvodom prepisu bytu z
navrhovateľa na odporcu v roku 2002 bola skutočnosť, že dcéra Y. je veľmi márnotratná, a odporca
bol v tom čase nezamestnaný, rozhodol sa, že prepíše tento byt na odporcu, o finančných problémoch
navrhovateľa nevedela,

- právna zástupkyňa odporcu v podaní zo dňa 2.8.2012 v mene odporcu uviedla, že darovacou zmluvou

zo dňa 25.9.2002 previedol na odporcu, ako na svoje jedno dieťa vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, aby mu zabezpečil bytovú otázku, nakoľko jeho sestra Y. F. ju mala zabezpečenú v
zahraničí a súčasne aby vyriešil ochranu svojho majetku, nakoľko mal nedoplatky na byte, avšak
namietala, aby medzi nimi bola dohoda o vrátení tohto daru po vyriešení finančnej situácie u
navrhovateľa, a to ani ústna, v závere konštatovala, že darovanie na odporcu bolo uskutočnené iba

titulom nepriaznivej hospodárskej situácie navrhovateľa, avšak bez preukázania podmienky návratnosti
daru po zlepšení finančnej situácie u navrhovateľa, preto nie sú splnené zákonné podmienky pre
zrušenie právneho vzťahu a vrátenie daru.

Podľa § 41a ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny
úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť

tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny
úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ
by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39
Občianskeho zákonníka). Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle

(konvalidáciou).

Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy podľa §37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje resp., síce existuje avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav. Takýmto prejavom vôle patria
medziinýmúkonyurobenézvnútornomvýhradouasimulovanéprávneúkony.Vážnosťvôlesúvisístým,

že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než
to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované
právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod..Tvrdením o simulovanom právnom úkone, pri ktorého preukázaní by súd musel dospieť k záveru o
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, musí podať účastník, ktorý takúto neplatnosť tvrdí, ibaže by
takéto okolnosti vyvstali v priebehu konania a súd sa nimi z moci úradnej musel zaoberať (Rozsudek

Nejvyššího soudu ČR ze dne 16. září 2009, sp. zn. 30 Cdo 833/2008).

Nakoľko k absolútnej neplatnosti zmluvy súd prihliada ex offo a je povinný skúmať všetky dôvody
absolútnej neplatnosti (§37 a nasl. Občianskeho zákonníka), účastník nemusí tvrdiť a namietať
neplatnosť právneho úkonu, a teda aj v tomto prípade, aj napriek tomu, že navrhovateľ až v závere pri
hodnotení právnej stránky vecí poukázal na to, že ide o simulovaný právny úkon, zaoberal sa súd touto

skutočnosťou z moci úradnej, vyvodil z nej dôsledky aj bez návrhu a v tom zmysle rozhodol.

V danom prípade v rámci dokazovania (účastníckymi, svedeckými výpoveďami ako aj písomnými
prejavmi ich právnych zástupcov) bolo jednoznačne preukázané, že obaja účastníci zmluvy, tak darca,
ako aj obdarovaný v zmluve označenej ako „darovacia zmluva" len predstierali uzatvorenie darovacej
zmluvy, pričom v skutočnosti mali vôľu zabrániť výkonu exekúcie na sporné nehnuteľnosti začatej v júli
2002 a sledovali jediný cieľ, a to zabezpečiť byt pred výkonom exekučného konania. Ani odporca sa

nemôžebrániťtým,žebyakoadresátnevážnehoprávnehoúkonunevedeloskutočnejvôlinavrhovateľa,
pretože nielen on sám, ale aj svedkovia potvrdili jeho vedomosť o tom, že jediným cieľom navrhovateľa
bolo ochrániť majetok pred exekúciou. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že bolo preukázané,
že navrhovateľ a odporca opakovane, ešte pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 25.9.2002 (čo
potvrdili navrhovateľ, odporca, svedkovia Y. F.A., P.. O., O. T., ml.) sa rozprávali o tom, že dôvodom

prevodu sporných nehnuteľností je zlá finančná situácia u navrhovateľa a evidovaný dlh za nájom a
služby spojené s užívaním tohto bytu, a rozprávali sa o dôvode prevodu aj po podpise zmluvy, nakoľko
o tom vedeli aj ďalší svedkovia z ich rozprávania, napr. F.. P. Q., Ľ. N., O. T., st., a nakoniec tento
úkon, pri ktorom chýba vážnosť vôle oboch účastníkov takto vyhodnotila v písomnom vyjadrení zo
dňa 2.8.2012 aj právna zástupkyňa odporcu („darovanie na odporcu bolo uskutočnené iba titulom

nepriaznivej hospodárskej situácie navrhovateľa“).

Na základe uvedeného, súd právne uzavrel, že keďže posudzovaná darovacia zmluva z 25.9.2002 ako
dvojstranný právny úkon trpí vadami vôle, keďže absentuje skutočnú vôľu oboch účastníkov darovať a
byť obdarovaný, ide o simulovaný právny úkon, ktorý je v zmysle §37 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný, pričom táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) a

voči každému. Disimulovaný právny úkon, ktorý takto účastníci urobili by mohol byť platný, len vtedy, ak
by splnil všetky náležitosti právneho úkonu, o čo v tomto prípade nejde, pretože aj tento disimulovaný
právny úkon - obchádzanie výkonu exekúcie by bol nedovolený, obchádzal by zákon, na základe čoho
by bol absolútne neplatný v súlade s §39 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko súd dospel k tomuto záveru, nevyporiadaval sa ďalej s ďalšími tvrdeniami a námietkami

účastníkov konania a ich právnych zástupcov, pretože by to nemalo žiaden právny význam pre
rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené podľa §132 O.s.p. súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo účastníci uviedli a vo veci rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa

v časti o určenie, že sporné nehnuteľnosti, t.j. W. Č..XX, nachádzajúci sa na X. F. bytového domu na M.
X..Č..XXQ.O.,akoajpodielpriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomu
na M. X..Č..XX Q. O. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX a právo zodpovedajúce
vecnému bremenu stavby k pozemku F..Č..XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
291 m2 zriadené podľa zákona č.182/93 Z.z. a evidované vlastníkovi bytu zapísaného pod B/45 D.

Č..XXXXX patria do vlastníctva navrhovateľa.

V prevyšujúcej časti žalobu, t.j. o určenie, že spoluvlastnícky podiel k pozemku, zapísaného v reg.“C“
ako F..Č..XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2, na ktorom je predmetný
bytový dom postavený, patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa zamietol, nakoľko spoluvlastníckypodiel k predmetnému pozemku nebol predmetom darovacej zmluvy z 25.9.2002 a navrhovateľ ho nikdy
nevlastnil.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech

v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo
od úvahy súdu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. o určenie, že
spoluvlastnícky podiel k pozemku patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý bol navrhovateľom
uplatnený navyše), priznal súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške a podľa

výpočtu v súlade s ďalej citovanými zákonnými ustanovenia.

Navrhovateľ si náhradu trov konania za právne zastúpenie vyčíslil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 19.9.2012 sumou 515 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §11 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna

trinástina výpočtového základu, ak

a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,

b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo

c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo

slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa §14 ods.1, písm.a., b.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2009 ak je advokát platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2009 ak je advokát platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je
advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa §27 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, sadzba dane je 19% zo základu dane.

Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám
účinnýmod1.januára2011)vobdobíod1.januára2011doposlednéhodňakalendárnehoroka,vktorom
Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej
republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.

Trovy konania navrhovateľa tvoria trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právne služby :

- príprava a prevzatie zastúpenia - 16.6.2008, v sume 48,63 EUR + réžia 6,31 EUR + DPH 19% k
odmene v sume 9,23 EUR, spolu 64,17 EUR,

- žaloba - 25.2.2009, v sume 53,49 EUR + réžia 6,95 EUR + DPH 19% k odmene v sume 10,16 EUR,
spolu 70,6 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 18.6.2010, v sume 55,49 EUR + réžia 7,21 EUR + DPH 19% k odmene
a náhradám v sume 11,91 EUR, spolu 74,61 EUR,

- podanie vo veci samej - 13.9.2010, v sume 55,49 EUR + réžia 7,21 EUR + DPH 19% k odmene a
náhradám v sume 11,91 EUR, spolu 74,61 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 21.10.2011, v sume 57 EUR + réžia 7,41 EUR + DPH 20% k odmene a

náhradám v sume 12,88 EUR, spolu 77,29 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 25.1.2012, v sume 58,69 EUR + réžia 7,63 EUR + DPH 20% k odmene
a náhradám v sume 13,26 EUR, spolu 79,58 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 19.4.2012, v sume 58,69 EUR + réžia 7,63 EUR + DPH 20% k odmene
a náhradám v sume 13,26 EUR, spolu 79,58 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 14.9.2012, v sume 58,69 EUR + réžia 7,63 EUR + DPH 20% k odmene
a náhradám v sume 13,26 EUR, spolu 79,58 EUR,

spolu 600,02 EUR.

Nakoľko si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil nižšiu sumu (515 EUR), ako na ktorú mu vznikol nárok,
zaviazal súd odporcu v súlade so zásadou nemožnosti prisúdenia viac, ako je žiadané, k náhrade v tejto

sumy a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Nakoľko navrhovateľa, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je odporca,
ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Ing. Dezidera Jančika, vedený v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s.,

pobočka Košice-mesto, č.ú.:XXXXXXXXXX/XXXX a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Uznesením č.k.38C/85/2009-65 zo dňa 17.12.2009 (práv 14.1.2010) bol navrhovateľ oslobodený od
povinnosti platiť súdny poplatok za podanú žalobu.

Podľa §2 ods.1, písm.a.) z.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom do 4.3.2009 poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa §2 ods.2 veta prvá z.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom do 4.3.2009 ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom do 4.3.2009 poplatok vyberaný v

občianskom súdnom konaní z návrhu na začatie konania, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi
je 99, 50 EUR.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu k úhrade súdneho poplatku z návrhu na začatie tohto
konania vo výške 99, 50 EUR na účet tunajšieho súdu a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach, dňa 14. September 2012

JUDr. Jarmila Centková

Za správnosť vyhovenia: sudkyňa

Mária Ušalová, asistent