Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/146/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111216300
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111216300.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: I.. L. T., nar. XX. X.
XXXX, bytom F. B., Ď. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Tichá č. 18, proti žalovaným: 1) L.. T. F., nar. XX. X. XXXX, bytom F. B., Ď. Č.. XX, 2) R. C., M.. XX. X.
XXXX, bytom v B., Ď. Č.. XX, 3) I.. L. U., nar. X. X. XXXX, bytom v B., Ď. Č.. XX, 4) L. D., nar. XX. X.
XXXX, bytom v B., Ď. Č.. XX, 5) W. B., nar. XX. X. XXXX, bytom v B., Ď. Č.. XX, 6) P. F. Q. Ď., Ď. Č.. XX
J. XX, B.I., IČO: XX XXX XXX, zastúpeným JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Vojenská č. 14, o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. až 6. rade trovy konania vo výške 648,62 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaných v 1. až 6. rade JUDr. Ivana Husára, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15. 6. 2011 domáhal určenia neplatnosti uznesenia
zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici Ď. Č.. XX, XX v B. zo dňa 30. 5. 2011, ktorým
vlastníci bytov schválili čerpanie prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv za rok 2010: 1) čerpanie
prostriedkov z fondu na právne služby pre advokáta JUDr. Husára, 2) čerpanie prostriedkov z fondu
prevádzky, údržby a opráv na domovú kotolňu, zrušenia predpisu správcu domu Spoločenstva vlastníkov
bytov Ď. na rozúčtovanie nákladov na kúrenie zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa rozpočítava základná zložka
10 % rovnako pre byty s individuálnym kúrením, ako aj ostatné byty, zrušenia rozdelenia nákladov na
výrobu tepla, na kúrenie a výroku teplej úžitkovej vody v pomere 80:20. V roku 1993 Územné bytové
družstvo U., vtedajší správca bytového domu Ď. Č.. XX, XX zrušil spoločnú kotolňu, nachádzajúcu sa
mimo bytového domu, v dôsledku čoho v dome neexistovalo žiadne spoločné kúrenie ani náhradné
riešenie. Žalobca problém s kúrením vyriešil samostatným elektrickým kúrením a elektrickým bojlerom
na ohrev vody, ktoré umiestnil priamo vo svojom byte. V prípade riešenia dodávky tepla, teplej vody
do ostatných bytov bytového domu je táto dodávka zabezpečená zariadením, ktorého objednávateľom,
investorom aj preberateľom je fyzická osoba - žalovaná v 4. rade. Zariadenie bolo inštalované v
priestoroch práčovne a sušiarne, t.j. v spoločných priestoroch bytového domu. Týmto spôsobom boli
obmedzené užívacie práva žalobcu v čase, keď bol nájomcom a obmedzujú sa jeho vlastnícke práva ako
spoluvlastníka - ako majiteľa bytov č. 11, 12. Žalobca dňa 22. 5. 2000 uzavrel zmluvu o výkone správy
so správcom bytov Bytex Slovensko, s.r.o., Palackého č. 14, Košice z dôvodu, že v mandátnej zmluve
medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov Ď. a Bytex Slovensko, s.r.o. nebola zahrnutá správa jeho dvoch
bytov a v zmluve sa správca zaviazal obstarať správu spoločných častí a spoločných zariadení domu.
Dňa 30. 5. 2011 sa konala schôdza vlastníkov bytov, na ktorej bola predložená správa o hospodárení
za rok 2010, podľa ktorej peňažné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv boli použité vo výške

200,- Eur pre právne služby JUDr. Husára, advokáta, ktorý zastupuje niekoľkých vlastníkov bytov v
žalobe vedenej pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36C/188/2010 a aj prostriedky žalobcu
boli použité na tieto právne služby pre žalovaných v spore, v ktorom žalobca vystupoval ako žalobca.
Prostriedky z fondu boli použité aj na opravu bojlera na teplú vodu, zmäkčovač do bojlera na súkromné
zariadenie kotolne, kde nemá žalobca spoluvlastnícky podiel. Bol predložený a schválený návrh na
rozúčtovanie nákladov na kúrenie, podľa ktorého náklady na kúrenie, ktoré pozostávajú zo základnej
zložky 10 % a spotrebovanej zložky 90 %, mali byť rozpočítané v základnej zložke rovnako pre všetky
byty, t.j. aj pre byty s individuálnym kúrením. Žalobca nesúhlasil s takýmto rozpočítaním pre všetky byty
rovnako. Uznesenie z členskej schôdze bolo zverejnené spôsobom v dome obvyklým dňa 3. 6. 2011.
Žalobca s uznesením nesúhlasil, nakoľko výsledok hlasovania bol nesprávne uvedený a uznesenie bolo
nejednoznačné, žiadal ho opraviť podľa skutočného hlasovania.

V súlade s § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. sa žalobca ako prehlasovaný vlastník bytu obrátil do 15
dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby o veci rozhodol.

Žalovaní v 1. až 6. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 8. 2011 žiadali
žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. V prvom rade namietali
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže napadnuté uznesenie sa týka všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, zakladá teda pre všetkých rovnaké práva a povinnosti a jeho
procesné následky zaväzujú všetkých vlastníkov v bytovom dome rovnako. V súlade s § 91 ods. 2
Občianskeho zákonníka vzniká na strane vlastníkov tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo a nakoľko
žalobca neoznačil v návrhu na začatie konania všetky osoby, ktorých sa napadnuté uznesenie týka,
resp. žaloba nesmeruje ani voči všetkým vlastníkom bytov, ktorí sa na predmetnej schôdzi zúčastnili,
žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

V zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky nič nebráni tomu, aby prostriedky fondu prevádzky,
údržby a opráv boli použité aj na úhradu odmeny advokátovi za súdny spor, ktorý mal súvis s prevádzkou
domu alebo nebytového priestoru v dome. Najmä, ak v prípade úspechu v súdnom spore budú prípadné
priznané náhrady trov konania poukázané spätne do fondu opráv.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov zodpovedajú za stav domu, spoločných častí a zariadení domu,
príslušenstva a pozemku. Táto povinnosť je všeobecná a zákon nepripúšťa, aby niektorý z vlastníkov
neprispieval na tieto náklady. Spoločným zariadením bytového domu je v zmysle § 5 ods. 5 citovaného
zákona č. 182/1993 Zb. aj kotolňa vrátane jej technologického zariadenia. Skutočnosť, že niektorý
z vlastníkov bytov nevyužíva na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia niektoré zo spoločných
častí a zariadení domu, nezakladá pre toho vlastníka oslobodenie, či zníženie príspevkov do fondu
prevádzky, údržby a opráv. Naviac už vôbec neexistuje dôvod pre nemožnosť čerpania prostriedkov z
fondu prevádzky, údržby a opráv na opravy a údržbu bojlera a kotolne. Tvrdenie žalobcu, že kotolňa nie
je spoločným zariadením bytového domu, ale vlastníctvom pani L. D., je nepravdivé. Pani D. súhlasila
s tým, že účtom môže byť jej účet a z prostriedkov na tento účet naakumulovaných zo strany vlastníkov
bytov následne hradili náklady súvisiace s realizáciou výstavby kotolne. Žalobcom uvádzaná zmluva o
výkone správy č. 36/1/2000 je absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 6 zákona č. 182/1993 Z.z., keďže v zmysle predmetného ustanovenia zákona na správu jedného
domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy. Vlastníci bytov uzavreli dňa 30. 5. 1995 zmluvu
o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov Ď. so sídlom Ď. Č.. XX, B.. Žalobca nesúhlasil s tým, aby 10
% základnej zložky na kúrenie bolo aplikovaných aj v prípade jeho bytu. Uvedený názor žalobcu nie
je správny, nakoľko ustanovenia odsekov 1 až 9 k § 7 vyhlášky MS SR č. 630/2005 Z.z. v aktuálnom
znení sa použijú iba v prípade, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nerozhodnú inak. Uvedené
vyplýva z § 7 ods. 10 predmetnej vyhlášky. Spôsob výpočtu uvedený v § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky nie je
záväzný, má informačno-odporúčací charakter a nič nebránilo vlastníkom bytov, aby si stanovili odlišné
pravidlá pre pomer medzi spotrebnou a základnou zložkou.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaných, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, č. XXXXX zo dňa 14. 6. 2011, okres B. X, obec B. - P., katastrálne
územie P. L., súd zistil, že vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Ď. Č.. XX, XX F.
B. sú V. C. (byt č. 4), T. P. a J. P. (byt č. 5), L. D. a L. D., rod. B. (byt č. 6), T. Y. (byt č. 10), I.. L. T. (byt
č. 11, 12), P. B. a W. B., rod. L. (byt č. 16), L. F. J. V. F., D.. L. (byt č. 17), Y. L., D.. B. (byt č. 18), T. P.
J. V. P. (byt č. 1), R. C. (byt č. 2), V. L. (byt č. 3), J. Q. (byt č. 7), L. S. (byt č. 8), B. G. (byt č. 9), L. U.
J. A. U. (byt č. 13), L. P. (byt č. 14), L.. T. F. J. G. F. (byt č. 15).

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných.

Nerozlučné spoločenstvo je charakteristické tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov
spoločne. V nerozlučnom spoločenstve sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov, práva a povinnosti
spoločníkov sú nerozlučné, procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov. Ide o nútené
spoločenstvo. Pri tomto spoločenstve sa konanie musí od začiatku až do konca vzťahovať na všetkých
spoločníkov. Pri posudzovaní, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca
povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva.

Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci. Vecnú
legitimáciu má ten, kto je subjektom práva, ktoré je predmetom konania. Nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že žaloba je podaná proti niekomu, koho žalobca označuje za osobu, ktorá je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda o nej tvrdí, že je pasívne vecne legitimovaná.

Uznesenie z členskej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov Ď. zo dňa 30. 5. 2011 sa dotýka všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zakladá pre všetkých rovnaké a nerozlučné
práva a povinnosti vlastníkov v bytovom dome, čím vzniká nerozlučné procesné spoločenstvo.

Žalobca neoznačil v žalobe všetkých účastníkov tvoriacich nerozlučné procesné spoločenstvo.

Tvrdenie žalobcu, že označil žalovaného v 6. rade - P. F. Q. Ď., Ď. XX J. XX, B., IČO: XX XXX XXX, s
ktorým vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o zriadení spoločenstva vlastníkov dňa
30. 5. 1995, je neakceptovateľné, keďže sa jedná o nerozlučné spoločenstvo a rozhodnutie súdu sa
musí vzťahovať na všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (§ 1 ods. 1, 2
citovaného zákona). Pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že kotolňu nevyužíva, keďže vo svojich bytoch, ktoré sú prepojené,
má vlastné kúrenie, ako aj ohrev teplej vody, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom elektrického bojlera.
Je podielový spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení domu, sušiarne, práčovne, do
ktorých nemá prístup. Pôvodná kotolňa bola zrušená a iná dodávka tepla do domu nebola možná.

Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že v novembri 1993 bolo zo strany prevádzkovateľa kotolne
oznámené vlastníkom bytov, že kotolňu prevádzkovať nebude. V bytovom dome bývali starší ľudia s
nízkymi príjmami a sociálne slabší ľudia a vlastníci bytov nevedeli rýchlo zabezpečiť kotol a elektrinu,
preto požiadali majiteľa, ktorý sa zaoberal kúrením, aby im pomohol. V tomto období v roku 1993 bola
zvolaná schôdza všetkých spoluvlastníkov a nikto nemal žiadne námietky. V bytoch bola zima a iná
situácia ani nebola možná. Na schôdzi sa všetci spoluvlastníci bytov dohodli, že každý z vlastníkov
bytov zaplatí po 30 000,- Sk na jeden byt. Žalovaná v 4. rade bola ochotná poskytnúť svoj účet
zriadený na jej meno, kde sa budú finančné prostriedky platiť, keďže banka iným spôsobom uvedené
záležitosti nevedela riešiť. Žalobca sa zúčastnil na búracích prácach a na odstraňovaní starého kotla.
Keď bolo potrebné zaplatiť 60 000,- Sk, keďže mal dva byty, nikomu nič neoznámil a vybavil si sám
elektrické vyhrievanie. Jeho elektrické zariadenie nápor nezvládalo a v bytovom dome bolo potrebné
riešiť opakované výpady prúdu, pretože žalobca používal väčšie množstvo elektrickej energie. Žalobca
sa na schôdzach nezúčastňoval a nezúčastnil sa ani na schôdzi dňa 30. 5. 2011. V súčasnej dobe
majiteľmi kotolne sú všetci spoluvlastníci bytov.

Z výpovede žalovaného v 3. rade súd zistil, že do svojho bytu sa prisťahoval až v roku 2006 a bol
zvolený do rady spoločenstva vlastníkov bytov, pričom bol oboznámený so situáciou, ktorá je v bytovom
dome. Žalôb zo strany žalobcu bolo už niekoľko, žalobca žaluje opakovane jednotlivých vlastníkov bytov,
pričom zavádza, klame, prípadne zneužíva informácie, ktoré má.

Z výpovede žalovanej v 4. rade súd zistil, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa zdržiaval v zahraničí
v čase, keď bolo potrebné odpojiť starý kotol, lebo práve on bol iniciátorom výmeny starého kotla za nový.
Sám dával ostatným spoluvlastníkom bytov informácie, ako treba postupovať pri stavbe novej kotolne
a odstránení starej. Keď sa robili búracie práce, žalobca vykonával tieto búracie práce. Keď bolo treba
platiť za montáž kotolne a zistil, že je potrebné zaplatiť za dva byty, bez súhlasu ostatných vlastníkov
si vybavil samostatné kúrenie. V byte býva dlho, preto súhlasila, aby bol účet zriadený na jej meno a
každý vlastník platil šekom na tento účet. Každý spoluvlastník bytu vyplatil svojich 30 000,- Sk na účet.
Žiadne peniaze nemala k dispozícii, ani s nimi nemanipulovala. Žalobca má na svedomí veľké množstvo
škôd v bytovom dome.

Z výpovede žalovanej v 5. rade súd zistil, že spoločne so žalobcom v minulosti pracovala v rámci
Územného bytového družstva U.Á. B., ktorého bol žalobca štatutárnym zástupcom, žalobca odišiel
do Nemecka, ale so žalovanou ostal v písomnom kontakte. Žalobca pomáhal pri všetkých prácach
súvisiacich s realizáciou novej kotolne. Osobne sa zúčastnil vŕtacích, búracích prác a keď sa dozvedel,
že za jeden byt bude potrebné zaplatiť 30 000,- Sk, pričom vlastnil dve bytové jednotky, zriadil si vlastné
kúrenie. Súhlas, prípadne stanovisko ostatných vlastníkov nežiadal. Odkedy je žalobca vlastníkom
bytových jednotiek v bytovom dome, vyvoláva nezhody medzi jednotlivými vlastníkmi. Listami, ktoré
posiela do schránok, poburuje ľudí a jeho zásluhou sa zhoršili medziľudské vzťahy medzi susedmi.

Žalovaného v 2. rade R. C. súd nevypočul, lebo sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a v byte býva
podnájomca. Matka žalovaného v 2. rade, ktorá je žalovaným v 2. rade splnomocnená, má vážne
zdravotné ťažkosti.

Dňa 3. 6. 2011 bolo vyhotovené Uznesenie z členskej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov Ď. zo
dňa 30. 5. 2011, na ktorom členská schôdza Spoločenstva vlastníkov bytov Ď. konaná dňa 30. 5. 2011
schválila správu o činnosti za rok 2010, správu o hospodárení za rok 2010, čerpanie fondu prevádzky,
údržby a opráv za rok 2010, plán opráv za rok 2011, predpis pre rozúčtovanie nákladov, výšku platieb
do fondu prevádzky, údržby a opráv s predpokladom zvýšenia z 0,30 Eur/m2 na 0,40 Eur/m2 (termín: od
1. 8. 2011). Uznesenie bolo schválené väčšinou prítomných, proti hlasovala pani T. (manželka žalobcu),
ktorá nesúhlasila s príspevkami do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Listom zo dňa 10. 6. 2011 I.. L. T. zastúpený I.. L. T., Ď. Č.. XX, B. vyslovil nesúhlas s uznesením zo
schôdze vlastníkov konanej dňa 30. 5. 2011 a žiadal o jeho prepracovanie. Vyslovil nesúhlas so správou
o hospodárení za rok 2010, čerpaním fondu opráv a údržby za rok 2010, plánom opráv za rok 2011,
predpisom pre rozúčtovanie nákladov, výškou platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Podľa § 10 ods. 1 veta tretia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších právnych predpisov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do
fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

Výška príspevkov jednotlivých vlastníkov bytov do fondu prevádzky, údržby a opráv je teda vyjadrená
veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov. Ak niektorý z vlastníkov bytov v dome nevyužíva na základe
svojho dobrovoľného rozhodnutia niektoré zo spoločných častí a zariadení domu, nezakladá pre tohto
vlastníka právo na oslobodenie od platenia príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Úhrady
za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na
účet domu v banke (§ 10 ods. 6 citovaného zákona). Z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv
sa financujú všetky náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravou spoločných častí, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu (§ 10 ods. 3 citovaného zákona č. 182/1993 Z.z.).

Prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv môžu byť v súlade s citovaným zákonom použité aj na
úhradu odmeny advokátovi za súdny spor, ktorý súvisí s prevádzkou domu alebo nebytového priestoru
v dome, ak s tým vlastníci bytov a nebytových priestorov vyslovia súhlas.

Aj v tejto časti je žaloba žalobcu neopodstatnená.

Predmetom evidovania v katastri nehnuteľností sú nehnuteľné veci - stavby, pozemky, byty a nebytové
priestory, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov. Kotolňa nie
je samostatným predmetom evidovania v katastri nehnuteľností. Kotolňa je podľa zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (§ 2 ods. 5 citovaného zákona č. 182/1993 Z.z.) považovaná za spoločné
zariadenie domu. Spoločné zariadenia domu sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a teda tvrdenie žalobcu, že kotolňa je vlastníctvom žalovanej v 4. rade, je nepravdivé.
Práve z fondu prevádzky, údržby a opráv sa hradia náklady na opravy, údržbu kotolne a bojlera a žaloba
žalobcu, podľa ktorého uznesenie zo schôdze vlastníkov bytov, podľa ktorého je čerpanie finančných
prostriedkov z fondu na domovú kotolňu neplatné, je nedôvodná.

Žalobca nesúhlasil s tým, aby 10 % základnej zložky na kúrenie bolo aplikovaných aj v prípade jeho
bytov s poukazom na § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 650/2005 Z.z.

Podľa § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa
ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, základná zložka
na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov,
ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s
individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom 0,25 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch
s individuálnym vykurovaním.

Podľa § 7 ods. 10 citovanej vyhlášky ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1
až 9 sa neuplatňuje.

Spôsob výpočtu uvedený v § 7 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky teda nie je záväzný, má len informačný
charakter. Vlastníci bytov si môžu stanoviť odlišné pravidlá pre pomer medzi spotrebnou a základnou
zložkou. Na schôdzi vlastníkov bytov dňa 30. 5. 2011 došlo k schváleniu pomeru 90 % - spotrebná zložka
a 10 % - základná zložka v súlade s citovanou vyhláškou.

Žalobcom uvádzaná zmluva o výkone správy č. 36-1/2000 je absolútne neplatná pre rozpor s ust. § 39
Občianskeho zákonníka a § 6 zákona č. 182/1993 Z.z., na správu bytového domu môže byť dohodnutá
len jedna z foriem správy, buď prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov alebo správcovskej
spoločnosti. V danom prípade vlastníci bytov v bytovom dome na ulici Ď. Č.. XX, XX v B. uzavreli dňa
30. 5. 1995 zmluvu o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov Ď. so sídlom Ď. Č.. XX, B., IČO: XX XXX
XXX, ktoré zabezpečuje výkon správy bytového domu.

Občiansky súdny poriadok ani zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nepozná petit v znení
„súd ruší predpis správcu domu“, prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa na súd, aby vo veci
rozhodol o neplatnosti rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 4 citovaného zákona).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaným v 1. až 6. rade, ktorí boli
v konaní plne úspešní, priznal súd náhradu trov konania v celkovej sume 648,62 Eur. Trovy konania
žalovaných pozostávajú z trov právneho zastúpenia ich advokáta za dva úkony právnej služby - príprava
a prevzatie zastúpenia dňa 5. 8. 2011, vyjadrenie k žalobe 5. 8. 2011, (jeden úkon za zastupovanie
jedného žalovaného v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky
- 28,50 Eur x 6 zastupovaných (x 2 úkony právnej služby) + 2 x režijný paušál 7,41 Eur = 356,82 Eur,

1 úkon právnej služby, účasť na pojednávaní dňa 16. 2. 2012, (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, § 13
ods. 2 citovanej vyhlášky) 1 úkon vo výške 29,34 Eur x 6 zastupovaných + režijný paušál 7,63 Eur =
183,70 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu 540,52 Eur + 20 % DPH 108,10 Eur, spolu trovy právneho
zastúpenia 648,62 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).