Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 3, 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/24/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899795
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3508899795.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci

navrhovateľky: R. E., bytom U. XX, C., právne zastúpená Mgr. Toni Khuri, advokátom so sídlom
v Bratislave, Pribišova 31, proti odporcovi: S.. A. U., bytom Z. XX, H. Z. H. N., právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie
5.537,81 Eur s prísl. a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 13.928,40 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5.537,81 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomný návrh odporcu sa z a m i e t a .

III. Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166.832,- Sk
a na zaplatenie náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 31.12.2001 uzavrela s odporcom zmluvu o
združení podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Účelom združenia bolo zabezpečovanie
prevádzky F.. S odporcom sa v rámci uzatvorenej zmluvy o združení dohodli, že prevádzku F. budú
zabezpečovať spoločne a nerozdielne vo všetkých veciach a každý je podielovým spoluvlastníkom

majetku združenia podľa podielu, v akom vložil finančné prostriedky v prospech združenia. Pre účely
združenia v zmysle zmluvy malo byť vedené spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti združenia. Za
osobu zodpovednú za účtovníctvo bol určený odporca a správou majetkových hodnôt boli poverení
navrhovateľka a odporca nerozdielne. Peňažné prostriedky sa mali sústreďovať na bankovom účte číslo
XXXXXXXXXX N. Tatrabanke. Boli dohodnutí v zmysle zmluvy, že zisk sa delí v pomere 50:50 pre
navrhovateľku a odporcu. F. mala viacero dodávateľov. V návrhu ďalej poukázala na skutočnosť, že
za odber F. nad dohodnuté množstvo mala byť odporcovi priznaná zo strany dodávateľov F. peňažná

provízia, ktorú si však odporca ponechal a navrhovateľke sa polovica tohto zisku nedostala. Takto mal
odporca prijať od spoločnosti U., s.r.o. sumu 23.728,- Sk a sumu 20.947,- Sk a od spoločnosti
K. - K., B..K.. províziu za obdobie 12/2002 - 7/2003 vo výške 288.989,70 Sk. Odporca polovicu tohto
ziskupredstavujúcužalovanúistinunavrhovateľkenevyplatil,pretosanavrhovateľkadomáhazaplatenia
súdnou cestou.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi existovala dohoda, podľa ktorej patrili

uvedené provízie odporcovi. Poukazoval na skutočnosť, že provízia vo výške 2%, ktorú mal od firmy
U. K.. K. Q..X.. bola za sprostredkovanie a bola viazaná aj na odbery iných F.. Keby nedojednal
odbery aj iných F., združenie by malo nárok maximálne na 4%-tnú províziu a on by nemal nárok na
žiadnu províziu. Podľa neho bola to však navrhovateľka, ktorá mala výlučný prospech z iných obchodovF.. Prospech navrhovateľky spočíval v tom, že spoločnosti S., K..Q..X.., v ktorej bola navrhovateľka
spoločníčkou sa vyplácali provízie z obchodov, ktoré táto spoločnosť F. sprostredkovala. Vzhľadom na
to, že žalovaná istina patrila výlučne odporcovi na základe dohody účastníkov združenia, žiadal odporca

návrh zamietnuť.

Odporca súčasne uplatnil vzájomný návrh, ktorým sa voči navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy
419.606,90 Sk s príslušenstvom. Vzájomný návrh odôvodňoval skutočnosťou, že spoločnosti S.,
K..Q..X.. bola vyplatená provízia i z takých obchodov, ktoré táto spoločnosť F. nesprostredkovala, a

preto na províziu nárok nemala. Tieto prostriedky vyplatila spoločnosti S., K..Q..X.. zo spoločných
prostriedkov navrhovateľka, pričom prekročila sumu dohodnutú v zmluve o združení, s ktorou mohol
účastník združenia disponovať samostatne bez súhlasu druhého účastníka združenia. Navrhovateľka
týmto konaním spôsobila odporcovi škodu, ktorá predstavuje polovicu takto neoprávnene vyplatených
prostriedkov, teda predmet vzájomného návrhu.

Navrhovateľka sa k vzájomnému návrhu vyjadrila v tom smere, že ňou vyplatené prostriedky boli
vyplatené dôvodne a že pri jej činnosti v rámci združenia robievala finančné operácie vyššieho objemu
bežne a odporca to nikdy nenamietal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia k návrhu so vzájomným návrhom,

vyjadrenia k vzájomnému návrhu, zmluvy o združení, listov zo dňa 08.09.2003 a 15.10.2003, kúpnych
zmlúv zo dňa 08.07.2003, výzvy na dohodu o zrušení združenia, návrhu na nariadení predbežného
opatrenia, odvolania proti predbežnému opatreniu, zmluvy o sprostredkovaní, zmluvy so K. - K., a.s. o
finančnom bonuse, kúpnej zmluvy so K. - K., a.s., dodatku č. 1 - 4, potvrdenia so K. - K.,
a.s. o vyplatených províziách, výsluchom svedka Z. L., svedka C. E., výsluchom účastníkov konania a

zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o združení zo dňa 21.12.2001 súd zistil, že účastníci uzavreli zmluvu o združení podľa § 829
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Účelom združenia bolo spoločné zabezpečenie prevádzky N.
F. K. N. Bratislave. Združenie nemalo samostatnú právnu subjektivitu a v zmysle čl. 1 zmluvy svoje práva

povinnosti voči tretím osobám si malo uplatňovať prostredníctvom účastníka združenia, fyzickej osoby -
odporcu. V zmysle čl. 5 pre účel združenia účastníci mali viesť spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti
združenia, pričom za osobu zodpovednú za účtovníctvo bol určený odporca. Správou majetkových
hodnôt združenia boli poverení nerozdielne odporca i navrhovateľka. Peňažné prostriedky nadobudnuté
činnosťou v prospech združenia sa mali sústreďovať na bankovom účte zriadenom v R.

Č.. XXXXXXXXXX/XXXX určenom v čl. 5 bod 2 zmluvy. Príjmy, výdavky, strata alebo zisk zo spoločnej
činnosti sa mali uskutočňovať mesačne v termíne podľa dohody účastníkov zmluvy a zisk nadobudnutý
z prevádzky F. sa delil medzi účastníkov združenia na navrhovateľku a odporcu v pomere 50:50. Každý z
účastníkov združenia mohol bez predchádzajúceho súhlasu druhého účastníka jednorázovo disponovať
so spoločným majetkom maximálne do výšky 20.000,- Sk a mesačne maximálne do celkovej výšky

50.000,- Sk. V zmysle čl. 8 predmetnej zmluvy, každý účastník mal povinnosť vyvíjať podľa svojich
schopnostíamožnostíčinnosťnadosiahnutiedojednanéhoúčelustanovenýmspôsobomakomuukladá
zmluva,zdržaťsaakýchkoľvekčinností,ktorébymohliznemožniť,alebosťažiťdosiahnutiestanoveného
účelu a zachovať tiež mlčanlivosť o veciach, ktoré sú majetkom združenia.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2003 súd zistil, že medzi spoločnosťou U., K..Q..X.. a odporcom sa
spoločnosť U., K..Q..X.. ako predávajúci zaviazala poskytnúť odporcovi v zmysle čl. 6 ods. 3 zmluvy
finančný bonus vo výške 2% z hodnoty objednaného tovaru za splnenia podmienky, že odporca
ako kupujúci objedná tovar v hodnote minimálne 1,000.000,- Sk bez DPH mesačne. Z čl. 3 predmetnej
kúpnej zmluvy je zrejmé, že miestom plnenia dodávok a súčasne miestom odberu boli F. „., B., G. XX, C..

Z listu zo dňa 08.09.2003 súd zistil, že týmto listom oznámila spoločnosť U., K..Q..X.. odporcovi, že
podľauvedenéhoustanoveniakúpnejzmluvyzodňa08.07.2003poukázalanajehoúčetXXXXXXXXXX/
XXXX sumu 20.947,- Sk, čo predstavuje bonus 2% zo sumy 1,047.333,- Sk. Ďalším listom zo
dňa 15.10.2003 bolo oznámené poukázanie sumy 23.728,- Sk (2% z 1,186.397,- Sk), a to z rovnakého

dôvodu a na rovnaký účet. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účet uvedený v tomto liste bol
odlišný od účtu, na ktorom sa v zmysle zmluvy o združení osôb na dosiahnutie dojednaného účelu mali
sústreďovať peňažné prostriedky združenia.Z kúpnej zmluvy tiež uzatvorenej dňa 08.07.2003 a súčasne uzatvorenej opätovne medzi spoločnosťou
U., K..Q..X.. a odporcom súd zistil, že v súvislosti s dodávaním tovaru bola medzi spoločnosťou U.,
K..Q..X.. a odporcom uzatvorená i táto ďalšia kúpna zmluva, na základe ktorej mal odporca nárok na

finančný bonus, ktorého výška závisela od počtu dní, do koľkých bola uhradená faktúra
za dodaný tovar. Podľa čl. 6 ods. 3 za splnenia podmienky, že kupujúci objedná z
ponuky predávajúceho tovar v hodnote minimálne 1,000.000,- Sk bez DPH pri úhrade faktúr do 30 dní
od vystavenia predávajúci sa zaviazal poskytnúť kupujúcemu bonus 8% z hodnoty, pri úhrade faktúry
do 45 dní od vystavenia bonus 7% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 60 dní od vystavenia

6% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 90 dní od vystavenia 5% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 120 dní
od vystavenia 4% z hodnoty. Rovnako ako v prípade predchádzajúcej zmluvy i v tomto prípade bola
miestom plnenia dodávok tovaru F. „.K., B., G. XX, C..

Z ďalších listov, a to zo dňa 08.09.2003 a 15.10.2003 bolo zistené, že spoločnosť U., K..Q..X.. poukázala
odporcovi sumu 41.893,- Sk (ako 4% z 1,047.333,- Sk) a 47.456,- Sk (ako 4% z 1,186.397,- Sk), rovnako

nainýúčet,akobolúčeturčenývzmluveozdruženípreprostriedkyzískanéčinnosťouvrámcizdruženia.

Obdobný spôsob výplaty finančného bonusu, teda časť na účet spoločných prostriedkov a časť na
účet výlučných prostriedkov odporcu bol odporcom ako prevádzkovateľom F. K. dohodnutý aj s ďalším
dodávateľom F.Q. R., so spoločnosťou K. - K., B..K...

Zo zmluvy o finančnom bonuse za odber tovaru uzavretej dňa 31.05.2002 medzi spoločnosťou K. -
K., B..K.. a odporcom súd zistil, že v zmysle tejto zmluvy odporcovi bol priznaný nárok na vyplatenie
finančného bonusu vo výške 5% z ceny tovaru za podmienky splnenia minimálneho mesačného odberu
produktov od firmy B. v hodnote 100.000,- Sk. Podľa zmluvy finančný bonus mal byť poukazovaný na

číslo účtu 2624704881/1100, t.j. účet odlišný od účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky
získané činnosťou v rámci združenia napriek skutočnosti, že odporca predmetnú zmluvu uzatváral ako
prevádzkovateľ F. K. K. K. B., G. XX, C.. Na túto zmluvu sa viaže Dodatok č. 1 zo dňa 02.01.2003
uzatvorený medzi odporcom a spoločnosťou K. - K., B..K.., kde ako kupujúci je uvedený odporca so
sídlom zapísaný v živnostenskom registri, avšak s miestom výkonu F. K., ako číslo účtu je uvedené číslo

účtu odlišné od účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia.
V zmysle uvedeného dodatku v prípade, že kupujúci bude odoberať tovar v hodnotách podľa tabuľky
uvedenej v tomto dodatku, pri úhrade faktúry do 120 dní od vystavenia faktúry je oprávnený k získaniu
finančného bonusu 2% a v prípade úhrady do 60 dní od vystavenia faktúry je oprávnený k získaniu
finančného bonusu vo výške 3%.

Z potvrdenia spoločnosti K. - K., B..K.. súd zistil, že za obdobie, ktoré je predmetom žaloby, v časti prijatia
finančných prostriedkov odporcom od spoločnosti K. - K., B..K.., teda za obdobie od decembra 2002
do júla 2003 bola K. K. - K., B..K.. vyplatený na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX celkom suma 288.989,70
Sk. Uvedený účet nebol účtom pre spoločné prostriedky účastníkov združenia, ale účtom výlučných

prostriedkov odporcu.

Súd ďalej zistil, že odporca uzavrel so spoločnosťou K. - K., B..K.. i kúpnu zmluvu, pričom ako miesto
výkonujevtejtozmluveuvedenáF.K.,ktorávzmyslekupujúcehomôžetiežvzmyslepredmetnejzmluvy
objednávaťtovar,pričomakočísloúčtukupujúcehojeuvedenéčísloúčtuzdruženiavzmyslepredmetnej

zmluvy o združení. Na túto zmluvu sa ďalej viaže Dodatok č. 2, Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, všetky
dodatky uvedené ako Dodatky o finančnom zvýhodnení k predmetnej kúpnej zmluve medzi zmluvnými
stranami - opätovne odporcom, so sídlom uvedeným takým, ako má zapísané v živnostenskom registri,
avšak s miestom výkonu F. K., ako kupujúcim a spoločnosťou K. - K., B..K.. ako predávajúcim, pričom
číslo účtu kupujúceho je uvedené vo všetkých týchto dodatkoch číslo totožné ako číslo účtu určeného v

zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaných dôkazov, odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 31.03.2008 potvrdil, že časť finančného bonusu (provízie) od spoločnosti U., K..Q..X.. B. Sanitas -
K., B..K.. bola poukazovaná na účet spoločných prostriedkov a časť na jeho účet. Odporca uviedol, že

províziu 2% poberal výlučne on a netvorila spoločný majetok účastníkov združenia.

Právna zástupkyňa odporcu tiež poukazovala na skutočnosť, že zo zmlúv založených v súdnom spise a
to medzi spoločnosťou U. a odporcom, ako aj medzi spoločnosťou K. - K., B..K.. a odporcom vyplýva, žes ohľadom na ich obsah sa nejedná o totožné zmluvy. Zmluva medzi spoločnosťou U. a odporcom, na
ktorej bol ako účet uvedený účet združenia, je podľa svojho obsahu rámcovou kúpnou zmluvou, v ktorej
boli dohodnuté podmienky na získanie finančného bonusu v závislosti od lehoty splatnosti jednotlivých

faktúr zo strany združenia K., na druhej strane kúpna zmluva označením uzavretá medzi spoločnosťou
U., K..Q..X.. a odporcom, v ktorej bol ako účet uvedený podnikateľský účet odporcu bola podľa obsahu
zmluvou o obchodnom zastúpení, pričom táto skutočnosť vyplýva najmä z faktu, že odplata, t.j. finančný
bonus alebo provízia bola určená pevným percentom v prípade, ak odporca zabezpečí stanovený
minimálny odber F.. Skutočnosť, že medzi uvedenými zmluvami bol podstatný rozdiel a svojou povahou

neboli obe kúpnymi zmluvami, vyplýva i z vyjadrenia konateľa spoločnosti U. poskytnutého do trestného
konania listom zo dňa 11.07.2007, ktorý uvádza, že prvá kúpna zmluva riešila poskytnutie finančného
bonusu pri úhrade faktúr pred ich lehotou splatnosti, zatiaľ čo druhá kúpna zmluva riešila finančný bonus
pri dodržaní stanoveného mesačného odberu. Ďalej poukazovala na to, že obdobne bola
táto skutočnosť upravená aj v rámci zmluvných vzťahov so spoločnosťou K. - K., kde bola uzavretá
zmluva o finančnom bonuse za odber tovaru zo dňa 31.05.2002, v ktorej bol taktiež nárok na finančný

bonus stanovený vo výške pevného percenta pri dodržaní minimálneho odberu. Na druhej strane podľa
nej bola s touto spoločnosťou a združením K. uzavretá rámcová kúpna zmluva v znení jej dodatkov, z
ktorých z čl. 3 nepochybne vyplýva, že strany sa dohodli na poskytnutí finančného rabatu a to vo výške
a v závislosti od lehoty splatnosti a jej dodržania zo strany združenia K.. Vyslovila názor, že z obsahu
uvedených zmlúv vyplýva, že v zmluvách, v ktorých je uvedený podnikateľský účet odporcu sa

odporca zaviazal pre tieto spoločnosti vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu minimálneho odberu F.,
za čo mal dohodnutú odplatu vo výške presne stanoveného percenta z tohto odberu, pričom na druhej
strane boli rámcové kúpne zmluvy, kde v prospech združenia K. bola dohodnutá zľava, resp. finančný
rabat a finančný bonus v závislosti od lehoty splatnosti faktúr, čo jednoznačne súviselo
s dodacími podmienkami dojednanými v zmluvách.

Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne odporcu, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou U. a
odporcom je zmluvou o obchodnom zastúpení, čo potvrdzuje podľa nej i list tejto spoločnosti zo dňa
11.07.2007, ktorý uvádza, že prvá kúpna zmluva riešila poskytnutie finančného bonusu pri úhrade faktúr
predichlehotousplatnosti,zatiaľčodruhákúpnazmluvariešilafinančnýbonuspridodržanístanoveného

mesačného odberu a o obdobných zmluvných vzťahoch medzi spoločnosťou K. - K. a odporcom sa javí
uviesť za nevyhnutné nasledovné.

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania predmetných zmlúv medzi
odporcom a uvádzanými spoločnosťami, z ktorých plnenia neboli poukazované na účet, na ktorom

sa mali sústreďovať peňažné prostriedky združenia, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný
zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého
druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa
zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Predmet záväzku obchodného zástupcu vyplýva z
§ 654 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania predmetných zmlúv a je ním vyhľadávanie

záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Vychádzajúc z predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou U. a odporcom, z ktorej
finančný bonus 2% bol poukazovaný nie na účet združenia, ale ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, na účet odporcu, nie je možné konštatovať, že by medzi účastníkmi tejto zmluvy došlo

k uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení. Už z názvu tejto vyplýva, že ide
o kúpnu zmluvu, avšak posudzujúc zmluvu i podľa obsahu už z čl. 1 je zrejmé, že predmetom tejto
je predaj sortimentu D., ktorý tvoria prípravky distribuované predávajúcim kupujúcemu za podmienok
určených v zmluve. Z čl. 3 predmetnej zmluvy je zrejmé, kde sa bude tovar dodávať - t.j. že sa bude
dodávať do F. K.. Z uvedeného vyplýva, že záujemca, t.j. F. K., bol presne v zmluve vymedzený a

teda predmetom odporcu ako obchodného zástupcu nebolo jednoznačne vyhľadávanie záujemcov o
uzavretie obchodov a s ohľadom na túto skutočnosť ani nemohlo byť. Z dohodnutého miesta plnenia
dodávok uvedeného v zmluve je tiež zrejmé, že ním bola práve F. K., ktorej spoločné zabezpečenie
prevádzky bolo práve účelom združenia vzniknutého na základe zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou
a odporcom, združenia, ktoré nemalo samostatnú právnu subjektivitu a ktoré práva a povinnosti v zmysle

čl. 1 predmetnej zmluvy o združení osôb uplatňovalo prostredníctvom odporcu. Skutočnosť, že medzi
zmluvami uzatvorenými medzi odporcom a spoločnosťou U. bol podstatný rozdiel a svojou povahou
neboli obe kúpnymi zmluvami podľa názoru súdu nevyplýva ani z vyjadrenia konateľa spoločnosti U. v
liste zo dňa 11.07.2007. Tento i v liste naopak uvádza, že išlo o kúpne zmluvy, pričom táto skutočnosťvyplýva i z jeho výpovede ako svedka. S poukazom na predmet sporu nie je relevantné, že
uviedol, že obchodným partnerom bol odporca a nie F., keď F. ani nemohla byť bez právnej subjektivity
účastníkom zmluvy a práve preto združenie realizovalo práva a povinnosti prostredníctvom odporcu.

Obdobne daný výklad treba aplikovať i na zmluvné vzťahy, do ktorých vstupoval odporca so
spoločnosťouK..Vychádzajúczpredloženýchzmlúvofinančnombonuse zaodbertovaruuzatváral
odporca s touto spoločnosťou zmluvu ako prevádzkovateľ F. K. so sídlom B., C., pričom je nesporné, že
rovnako kúpna zmluva a dodatky ním uzatvárané s touto spoločnosťou sa rovnako týkajú predmetnej F..

Je nesporné, že prevádzka F. K. bola, podľa čl. 1 zmluvy o združení, v zmysle ktorého je potrebné chápať
i samotnú zmluvu o finančnom bonuse, spoločným cieľom združenia vytvoreného navrhovateľkou a
odporcom, ktoré nemalo právnu subjektivitu a ktorého práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám
realizoval práve odporca. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, spoločnosťou K. - K.,
B..K.. vrátane potvrdenia vystaveného spoločnosťou K. - K., B..K.., bonusy, a to i zo zmluvy o finančnom
bonuse za odber tovaru mali byť vyplatené odberateľovi: K., B., G. XX, C.. Nie je pritom relevantné,

že táto spoločnosť v ňou realizovanej tabuľke už uvádza pri zmluvách o finančnom bonuse číslo účtu
odporcu. Je nevyhnutné tiež konštatovať, že nebolo preukázané, že by sa predmetné zmluvy,
o ktorých právna zástupkyňa odporcu vyslovila právny názor, že sú zmluvami o sprostredkovaní, viazali
na iný tovar dodaný inému subjektu, či subjektom ako práve predmetnej F., ktorej prevádzkovanie bolo
účelom združenia vytvoreného účastníkmi.

Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia.

S poukazom na citované ustanovenie § 834 Občianskeho zákonníka, pri posudzovaní odôvodnenosti

návrhu je rozhodujúce posúdenie skutočnosti, či boli provízie nadobudnuté do dispozície odporcu
získané pri výkone spoločnej činnosti.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, vznik nároku na sporné provízie poukázané na
účet odporcu závisel od množstva odobratého tovaru. Množstvo odobratého tovaru s poukazom na

všetky zmluvy pri tom záviselo od toho, či F. K. pri svojej prevádzke dané množstvo realizuje
na trhu. Je jednoznačné, že prevádzka F. bola jediným účelom združenia a jednoznačne predmetom
spoločnej činnosti a preto nemôže byť dôvodný iný záver ako ten, že množstvo odobraného tovaru
záviselo od spoločnej činnosti účastníkov združenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na skutočnosť,
že každá jedna zo zmlúv je viazaná práve na F. K.. Provízie vyplácané za odobraté množstvo tovaru sú

preto jednoznačne spoluvlastníctvom účastníkov združenia. Tvrdenie odporcu, že predmetné provízie
patrili na základe dohody účastníkov združenia výlučne jemu nebolo preukázané. Dohodu účastníkov
združenia, podľa ktorej by práve takto získaná časť zisku patrila len jednému z účastníkov nemožno síce
vylúčiť, no zo zmluvy o združení takýto spôsob delenia zisku nevyplýva a iný dôkaz o existencii takejto
dohody predložený nebol. Odporca bol v tomto smere v dôkaznej núdzi.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v zmysle čl. 5 ods. 3 zmluvy o združení bolo vyúčtovanie
príjmov, výdavkov, strát a zisku dohodnuté v mesačných intervaloch, pričom zisk sa delil medzi
účastníkov združenia rovnakým dielom. Nárok na polovicu zo spoločne nadobudnutého majetku tak
vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikal účastníkom združenia na základe zmluvy každý mesiac bez

toho, aby došlo k zániku účasti na združení alebo k rozpusteniu združenia. Je však nepochybné, že
nárok na polovicu provízií vyplatených odporcovi vznikol navrhovateľke i s poukazom na skutočnosť,
že združenie zaniklo.

S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže provízie vyplácané odporcovi boli získané pri výkone

spoločnej činnosti a zároveň navrhovateľke zo zmluvy o združení vznikol nárok na vyplatenie polovice
takto získaného majetku, bola žaloba v celom rozsahu dôvodná a súd priznal navrhovateľke polovicu
z provízií vyplatených odporcovi.

Vzájomný návrh odporcu súd zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane

navrhovateľky. Navrhovateľka totiž nie je nositeľkou povinnosti, ktorú odporca žiada splniť.

Odporcom požadovaný nárok bol založený na skutkovom základe, podľa ktorého navrhovateľka
vyplatila spoločnosti S., K..Q..X.. finančné prostriedky, ktoré tejto spoločnosti nepatrili, pretože za nenebolo poskytnuté dohodnuté protiplnenie. Navrhovateľkou vyplatené prostriedky boli totiž vyplatené
ako sprostredkovateľská odmena za také obchody F. K., ktoré F. táto spoločnosť nesprostredkovala.
Vzhľadom na uvedené žiadal odporca vzájomným návrhom od navrhovateľky, aby takto vyplatené

finančné prostriedky vrátila.

Sprostredkovateľská odmena vyplatená za obchody, ktoré neboli sprostredkované je plnením
bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak
k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo je povinnosťou ho vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie by však nemal ten, koho konaním k nemu došlo (v tomto prípade navrhovateľka), ale
ten, kto by sa obohatil (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda spoločnosť S., K..Q..X...
Na posúdení vzájomného návrhu ako nároku z bezdôvodného obohatenia nemení nič ani skutočnosť, že
odporca tento nárok právne odôvodnil ako náhradu škody vzniknutej z dôvodu úmyselného konania proti
dobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka). Pre posúdenie žalobou uplatneného nároku sú
totiž rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých účastník právo odvodzuje a nie jeho právne posúdenie.

Keďže dôvod zamietnutia vzájomného návrhu spočíval v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nebolo
pre rozhodnutie potrebné zisťovať, či k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo, a preto súd dôkazy,
ktorými odporca preukazoval nedôvodné vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny nevykonal.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, keď výsluch ďalších navrhovaných svedkov zo
strany účastníkov nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu, súd navrhované dôkazy účastníkmi konania
nenariadil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej

navrhovateľke priznal náhradu vo výške 100% ňou uplatnených účelne vynaložených trov konania. O
náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného zákona.