Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899972
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899972.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu I. X., bytom J., Z. X/XX proti žalovaným:
1/ Ing. arch. D. A., bytom J., S. XX, 2/ RNDr. O. A., bytom J., S. XX, 3/ A.. O. G., bytom J. J. XXX, 4/
A. G., bytom J. J. XXX, 5/ J. T., bytom J., K. X., 6/ B. T., bytom J., K. X, 7/ U.. O. K., bytom J., F. X, 8/
O.. O. K., bytom J., F.., 9/ A. L., bytom J., M. X. XX, 10/ W. L., bytom J., M. X. XX, 11/ K. I., bytom J., Z.
XX, 12/ J. I., bytom J., Z. XX, 13/ A. G., bytom J., D. X/XX, 14/ J. G., bytom J., D. X/XX, 15/ J. D., bytom
J., M. J. XX, 16/ O. D., bytom J., M. J. XX, 17/ U.. A. D., bytom J., Z. XX, všetci zastúpení JUDr. O. D.,
advokátom so sídlom v J., P.. X., o zaplatenie 20.974,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.marca 2011, č. k. 6C/1449/1994-1004 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu v celom rozsahu. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 2.118,09 Eur (63.809,60 Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne
od 01.02.1994 do zaplatenia, žalovaným 3/, 4/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.118,09
Eur (63.809,60 Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.1994 do zaplatenia, žalovaným
5/, 6/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.118,09 Eur (63.809,60 Sk) s 24 % úrokom

z omeškania ročne od 01.02.1994 do zaplatenia, žalovaným 7/, 8/ povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne sumu 2.867,59 Eur (86.388,90 Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.1994 do
zaplatenia, žalovaným 9/, 10/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.118,09 Eur (63.809,60
Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.1994 do zaplatenia, žalovaným 11/, 12/ povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.616 Eur (78.809,60 Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne od
01.02.1994 do zaplatenia, žalovaným 13/, 14/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.616
Eur (78.809,60 Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.1994 do zaplatenia, žalovaným 15/,

16/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.284,06 Eur (68.809,60 Sk) s 24 % úrokom z
omeškania ročne od 01.02.1994 do zaplatenia a žalovanému 17/ povinnosť zaplatiť sumu 2.118,09
Eur (63.809,60 Sk) s 24 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.1994 do zaplatenia. Žalovaní žiadali
žalobu aj po jej úprave a po pripustení jej zmeny na pojednávaní dňa 21.12.2010 zamietnuť. Tvrdili,
že so žalobcom sa dohodli na dokončení hrubej stavby desiatich terasových rodinných domov za cenu
717.000,- Sk. Žalobca z dôvodov na jeho strane dohodu nedodržal, dohodnutý rozsah prác vykonal
len čiastočne a nie v požadovanej kvalite. Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil: Dňa

13.05.1992 uzatvorili účastníci konania ako odberatelia so spoločnosťou J. ako dodávateľom dohodu
o odstúpení od zmluvy uzatvorenej podľa hospodárskeho zákonníka zo dňa 15.02.1991, doplnenej
dodatkom č. 1 zo dňa 02.06.1991 s tým, že spoločnosť J. ukončí na stavbe 10 bj. na ulici Z. v J. stavebné
práce k 30.06.1992 a dodávateľ zlikviduje stavenisko v lehote do 15.07.1992. Dňa 13.04.1992 uzatvoriližalovaní ako odberatelia (okrem žalovaných 7/, 8/ a 17/) a žalobca ako dodávateľ hospodársku zmluvu č.
5/IV.92 na dodávku prác HSV a PSV na stavbe desiatich terasových rodinných domov, obj. 301 SIBV E.
J. s termínom začatia stavebných prác 05/1992 a termínom dokončenia týchto prác 03/93. Nedeliteľnú

prílohu zmluvy tvoril súpis prác potrebných na dokončenie hrubej stavby 10 terasových rodinných domov
v lokalite E. J. J.. HSV boli ohodnotené sumou 1.341.000,- Kčs, PSV sumou 1.499.000,- Kčs, spolu
2.840.000,- Kčs, VRN 135.000,- Kčs = 2.975.000,- Kčs. Žalovaní okrem žalovaného 17/ ako odberatelia
uzatvorili písomnú zmluvu o dielo so žalobcom ako dodávateľom, predmetom ktorej bola dodávka
stavebných prác na rozostavanej stavbe 10 terasových SIBV E. J. v J., podľa vypracovanej projektovej a

rozpočtovej dokumentácie, v rozsahu uvedenom v prílohe č. 2. Odberatelia sa zaviazali, že dokončené
práce prevezmú a zaplatia dohodnutú cenu po predložení konečnej faktúry a po splnení predmetu
zmluvy. Termín ukončenia stavebných prác bol dňa 31.12.1992. Cena dodávky bola určená vo výške
717.000,- Sk. Cena za práce podľa predmetu zmluvy bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami podľa
§ 2 zák. 526/1992 Zb. a jej regulácia bola možná iba podľa §-u 3, 4 uvedeného zákona, inak bola cena
záväzná pre obe zmluvné strany. Zo stavebného denníka žalobcu je zrejmé, že dňa 03.08.1992 boli

zahájené stavebné práce na 10 bj., pričom stavba nebola J. uvoľnená. Zo štatútu pre výstavbu a užívanie
desiatich terasových rodinných domov SIBV E. J. p. č. 2108/41, k. ú. J. je zrejmé, že parcela č. XXXX/
XXX, na ktorej je situovaný objekt 10 rodinných domov terasovej výstavby, je v ideálnom spoluvlastníctve
desiatich vlastníkov, a to Ing. arch. D. A. a manželky, Ing. O. K. a manželky, MVDr. O. G. a manželky,
J. T. a manželky, K. I. a manželky, A. L. a manželky, MVDr. O. Z. a manželky, K. F. a manželky, J. D. a

manželky, A. G. a manželky. Zo štatútu ďalej vyplývalo, že náklady na realizáciu stavby budú hradené
tak, že každý stavebník hradí 1/10 finančných nákladov. Podkrovie bude financované z prostriedkov
vlastníkov - žalovaných 1/ a 9/. Náklady na dokončovacie práce budú hradené individuálne. Dňa
27.03.1992 sa účastníci písomne zaviazali predmetný štatút dodržiavať. Z potvrdenia zo dňa 27.10.1992
vyplýva, že žalobca prevzal sumu 52.000,- Sk od B. T. na účely investičnej výstavby. Faktúrou č. 081293

vyfakturoval žalobca žalovaným práce prevedené na stavbe 10 terasových rodinných domov E.Q. práce,
a to každému zo stavebníkov vo výške 55.591,- Sk. Dňa 06.09.1993 odstúpili žalovaní od zmluvy o dielo
č. 050492 z dôvodu nedodržania termínu ukončenia stavebných prác do 31.12.1992, ani do 31.04.1993,
ako bolo dohodnuté neskôr, taktiež z dôvodu, že predmet zmluvy nebol podľa citovanej zmluvy, nakoľko
neboli vykonané všetky práce v zmysle zmluvy, ani kvalita prác. Z listu žalovaných zo dňa 19.07.1993

adresovanéhožalobcovijezrejmé,ževšetcistavebnícibolikrajnenespokojnísprístupomžalobcukjeho
záväzkom, ktoré na seba prevzal uzavretím zmluvy o dielo, podľa ktorej sa zaviazal vykonať dokončenie
hrubej stavby desiatich terasových rodinných domov E.. Predovšetkým nesplnil čas dodávky, keď do dňa
19.07.1993 stavbu neodovzdal. Za týchto okolností vzniká objednávateľom právo od zmluvy odstúpiť
v zmysle § 642 Občianskeho zákonníka. Následne vznikne objednávateľom právo požadovať vrátenie

záloh, ktoré mu na zhotovenie diela doposiaľ poskytli, a to po odpočítaní hodnoty skutočne prevedených
prác, vrátane ich kvality, vychádzajúc z cien platných v čase uzavretia zmluvy, teda nie podľa jeho faktúr
a ním plánovaného zisku. Objednávatelia trvali na splnení zmluvy do 31.07.1993. Žalobca v liste zo
dňa 08.08.1993 uviedol, že "na nič iné nečakám, len na to, aby objednávatelia od zmluvy odstúpili".
Záverom uviedol, že týmto považuje korešpondenciu so žalovanými za skončenú, prípadné listy nebudú

preberané a budú im vrátené. Z výpovede svedka A. L., jedného zo stavebníkov terasových domov,
ďalej zistil, že skôr, ako sa začalo s výstavbou domov, dohodli sa všetci stavebníci, že budú každý byt
stavať spoločne, teda aj celý dom, z dôvodu, že stavby jednotlivých bytov na seba nadväzujú. Ďalej
sa dohodli, že každý z desiatich stavebníkov sa bude podieľať na cene hrubej stavby 1/10. Poukázal
na to, že on a žalovaný 1/ majú byt na samom vrchu a k týmto bytom patrí aj podkrovie, takže sa

dohodli, že toto podkrovie, resp. jeho vnútornú úpravu si budú financovať so žalovaným 1/. Uviedol,
že pôvodne celú hrubú stavbu realizovala firma J., ktorá však prišla iba po tretie poschodie a niečo
urobila aj na štvrtom poschodí. Na piatom poschodí firma J. neurobila nič. Keďže žalobca odkúpil jeden
z bytov, ponúkol sa, že dostavia hrubú stavbu, preto s ním uzatvorili zmluvu. Na jeho poschodí urobil
len časť obvodových múrov, a to na obývačke a spálni, strop na štvrtom poschodí a schody na piate

poschodie. Dohodli sa, že dohodnutá cena podľa zmluvy nebude platená naraz, ale postupne tak, ako
bude žalobca práce fakturovať. Mal vedomosť o tom, že niektorí stavebníci odmietali platiť faktúry a
žalobca preto prestal stavať. Potom si našli inú firmu I., ktorá mala dokončiť hrubú stavbu a zmluvu s
ňou uzatvorili všetci desiati stavebníci. Poukázal na to, že pôvodne bola so žalobcom uzavretá prvá
zmluva, predmetom ktorej bolo postavenie domu na kľúč, teda celej stavby, pričom cena bola dohodnutá

v sume viac ako 2.900.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalobca nenastúpil v termíne na vykonanie prác
a nemohol to stihnúť a boli i iné výhrady, pretože niektorí stavebníci nesúhlasili s tým, aby sa stavalo na
kľúč, bola uzavretá nová zmluva na vykonanie určitých prác. Svedok Ing. O. K., jeden zo stavebníkov,
uviedol, že prvý kontakt medzi žalobcom a stavebníkmi nastal vtedy, keď žalobca odkúpil jeden z bytovv terasových domoch v lokalite E. J. v J.. Žalobca prišiel s atraktívnou ponukou na dokončenie stavby.
Atraktívnosť ponuky spočívala v termíne plnenia a v cene. Stavebníci sa pre žalobcu rozhodli po tom,
čo bol vypracovaný ponukový list totožný so súpisom prác potrebných previesť na dokončení hrubej

stavby a tento súpis tvoril prílohu prvej zmluvy medzi žalobcom a deviatimi stavebníkmi terasových
rodinných domov. Neskôr sa zistilo, že splnenie termínu nebolo možné stihnúť, ako bolo dohodnuté, a
preto došlo k posunu ukončenia stavebných prác s vyčlenením určitých prác len pre žalobcu. Niekedy
v letných mesiacoch v roku 1992 bol ústny dohovor medzi žalobcom a stavebníkmi o tom, že bude
zredukovaný rozsah prác a na základe zmeny rozsahu vykonaných prác mala byť prispôsobená i cena.

Žalobca si nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy, pretože v termíne stavbu neodovzdal, neodovzdal ju ani v
náhradnom termíne a na základe uvedených skutočností musel zo stavby odísť a v prácach pokračovala
iná firma. Taktiež poukázal na to, že žalobca práce vykonal nekvalitne. Zo znaleckého posudku č. 5/99
Ing. A. I., znalca z odboru stavebníctvo - stavebné konštrukcie, oceňovanie nehnuteľností, poruchy
stavieb - stavebné konštrukcie vyplýva, že cena stavebných prác podľa rozpisu v cenovej úrovni roku, v
ktorom boli realizované, je podľa jednotlivých faktúr: faktúra č. 09/1992 - 195.432,- Sk, faktúra č. 10/1992

- 227.998,- Sk, faktúra č. 04/1993 - 693.414,- Sk, spolu 1.116.844,- Sk. Zo znaleckého posudku ďalej
vyplýva, že na stavbe desiatich rodinných domov Na J. bol z dôvodu realizácie upravený výkop pre
postavenie autožeriavu pre montáž stropných panelov na domoch v nižších podlažiach. Tento priestor
po odkopaní nebolo možné zasypať, z toho dôvodu bol upravený na suterénne priestory a je ho možné
užívať spolu s bytmi. Výstavbou týchto priestorov došlo k navýšeniu výmer stavebných konštrukcií a

dodávateľ ich fakturoval ako práce naviac. Tieto práce mali byť dodatkované v zmluve, alebo potvrdené
v stanovenom denníku. Cena stavebných prác vykonaných na rozšírení podlažia + 11,60 m a čiastočne
pričlenených k bytu na podlaží + 14,60 m vo vlastníctve žalovaného 1/ je faktúra z 24.10.1994 v sume
97.157,60 Sk. Cena prác prevedených podľa súpisu uvádzaného vo faktúrach ocenených na cenovú
úroveň v čase, keď boli práce realizované, je 1.116.844,- Sk. V tomto čase uzavrel žalobca zmluvu č.

050492 na dodávku týchto prác za 717.000,- Sk. Zo znaleckého posudku č. 187/2008 znaleckého ústavu
- Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, odbor stavebníctvo vyplýva, že stavebné práce, na
vykonaní ktorých sa účastníci podľa prílohy č. 050492 dohodli, boli žalobcom vykonané a oprávnene
vykazované v súpisoch realizovaných stavebných prác: vo faktúre č. 09/1992 a č. 10/1992 - v plnom
rozsahu,vofaktúreč.04/1993-bezdodávkybetónu50m3asmontážouzastrešeniaškridlamivrozsahu

334,40 m2. Ostatné výmery (množstvá) stavebných prác oprávnené v plnom rozsahu. Vo faktúre práce
naviac pre žalovaného 1/ - výmery stavebných prác oprávnené v plnom rozsahu. Cena vykonaných
stavebných prác (podľa zisteného rozsahu) v závislosti na dohodnutej pevnej cene stavebných prác
717.000,- Sk je 551.536,- Sk - precenená na CÚ 1900. Znalkyňa Ing. O. spracovateľka znaleckého
posudku č. 187/2008, na pojednávaní dňa 21.12.2010 uviedla, že suma stavebných prác vo výške

551.536,- Sk je len informatívnou cenou vo vzťahu k fakturovanej cene vo výške 1.057.431,- Sk a táto
fakturačná alebo predajná cena je smerodajná. Precenením fakturovanej sumy len potvrdili správnosť
fakturačnej ceny. Preceňovanie fakturačnej sumy robili cenovým indexom platným v roku 1990, a to
z toho dôvodu, že rozpočet a aj projektová dokumentácia boli z tohto obdobia. Do fakturačnej sumy
vo výške 1.057.431,- Sk neboli zahrnuté práce naviac. Uviedla, že žalobca pri fakturovaní neprekročil

množstvo fakturovaných prác. Taktiež poukázala na to, že v rámci znaleckého posudku okrem výmery
vykonaných prác kontrolovali aj jednotkové ceny za stavebné práce. Tieto nepresiahli smerné orientačné
jednotkové ceny, uviedla, že faktúra č. 09/1992 bola prepočítaná cenovým indexom za tretí štvrťrok
roku 1992, faktúra č. 10/1992 bola prepočítaná cenovým indexom za štvrtý štvrťrok roku 1992, faktúra
č. 4/1993 bola prepočítaná cenovým indexom za tretí štvrťrok roku 1993. Žalobca vykonal celkovo

dohodnuté práce 76 %, pričom k tomuto rozsahu vykonaných prác dospeli porovnaním dohodnutej ceny
vovýške717.000,-Kčssinformatívnoucenouvovýške551.536,-Sk.Taktiežuviedla,žekeďsavyjadrila,
že žalobca si správne vyfakturoval sumu 1.057.431,- Sk, pri takomto hodnotení vychádzala z čl. 3 zmluvy
o dielo, z ktorého je zrejmé, že účastníci si dohodli reguláciu ceny v zmysle § 3 a 4 zákona o cenách.
Podľa jej názoru, suma, ktorá je uvedená vo výške 717.000,- Sk, nebola určená pevne a žalobca ju

mohol meniť. Znalec U. I., spracovateľ posudku č. 187/2008, na pojednávaní dňa 21.12.2010 uviedol, že
hlavnou spracovateľkou znaleckého posudku, ktorý bol podaný v predmetnom konaní, bola Ing. O. G.,
ktorá nie je zamestnankyňou ÚSI. Táto bola prizvaná ako konzultantka na vypracovanie predmetného
znaleckého posudku vzhľadom na jej odborné zameranie a zadané úlohy. Aby mal znalecký posudok
všetky atribúty, musel sa ho zúčastniť aj on ako spracovateľ, nakoľko je zamestnancom ÚSI a v zmysle

štatútu ústavu nie je možné, aby iná osoba ako zamestnanec podala znalecký posudok v mene ústavu.
So závermi znaleckého posudku sa stotožnil, bližšie sa k odbornej stránke vyjadriť nevedel. Poukázal
na to, že sa osobne zúčastnil na miestnom šetrení pri meraní exaktných výmer. V čase ohliadky bola
stavba užívaná niekoľko rokov. Pri stanovení rozsahu prác vykonaných žalobcom sa teda vychádzaloz listinných podkladov, ktoré sa nachádzajú v predmetnom spise. Z prehľadu úhrad žalovaných za
prevedené práce 10 BJ SIBV J. je zrejmé, že žalovaní uhradili žalobcovi 610.896,- Sk. Na základe takto
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol. Žalobca sa

zaplatenia žalovaných súm domáhal titulom vykonania diela - a to stavby desiatich terasových rodinných
domov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca a žalovaní (okrem žalovaných 7/, 8/, 17/)
uzatvorili dňa 22.04.1992 písomnú hospodársku zmluvu č. 5/IV.92, predmetom ktorej boli stavebné
práce potrebné na dokončenie hrubej stavby desiatich terasových rodinných domov v lokalitC. v J. v
celkovom rozsahu 2.975.000,-Sk. V novembri 1992 bola medzi účastníkmi uzatvorená ústna zmluva o

dielo,nazákladektorejdošlokzmenerozsahuprácacenydieladohodnutýchúčastníkmivhospodárskej
zmluve č. 5/IV.92 zo dňa 22.04.1992. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak zo žaloby, ale aj z tvrdení
žalovaných v konaní. Táto zmluva bola následne vyhotovená písomne pod č. 050492. Predmetom
zmluvy o dielo bola dodávka stavebných prác na rozostavanej stavbe desiatich terasových domov S
IBV E. J. v J., podľa vypracovanej projektovej dokumentácie v rozsahu uvedenom v prílohe č. 2. V
zmysle čl. III. zmluvy o dielo bola cena diela účastníkmi dohodnutá vo výške 717.000,- Sk, a to podľa

prílohy č. 2 zmluvy o dielo. Cena za práce podľa predmetu zmluvy bola dohodnutá medzi zmluvnými
stranami podľa § 2 zákona č. 526/1990 Zb. a jej regulácia bola možná iba podľa §-u 3, 4 uvedeného
zákona, inak bola cena záväzná pre obe zmluvné strany. Uvedené ustanovenie zmluvy teda nedávalo
žalobcovi možnosť jednostranne meniť dohodnutú cenu diela. V zmluve bola dohodnutá pevná cena
diela vo výške 717.000,- Sk, pričom ani v zmysle ustanovení § 3, 4 zákona č. 526/1990 Zb. nie je možná

zmena ceny diela v závislosti od jeho rozsahu a požiadaviek účastníkov. Z článku VII. zmluvy o dielo
vyplýva, že pevná cena uvedená v čl. III. prílohy zmluvy "bude hradená tak, že hodnota prevedených
prác je deliteľná 10". Pokiaľ žalobca následne v konaní tvrdil, že cena diela bola dohodnutá vo výške
1.779.900,- Sk, a to v zmysle prílohy č. 2, takúto dohodu o cene v konaní nepreukázal a uvedená
skutočnosť nevyplýva ani z obsahu zmluvy o dielo, ani z prílohy k zmluve o dielo č. 050492 riadne

podpísaných žalobcom. Naopak, príloha č. 2 finančných nákladov vo výške 1.779.900,- Sk na realizáciu
prác na dokončenie hrubej stavby desiatich terasových domov obj. 301 IBV E. J. v J. do konca roka 1992
niejeúčastníkmikonaniapodpísaná,takžejunemožnopovažovaťzadohoduozmenecenydiela.Pokiaľ
sa znalkyňa na pojednávaní dňa 21.12.2010 vyjadrila, že cena vo výške 717.000,- Sk nebola dohodnutá
pevne a žalobca ju mohol meniť, takéto vyjadrenia znalkyne považoval súd za irelevantné, nakoľko

predmetomodbornéhoposúdeniaznalkyňouboliodbornévecizodborustavebníctvoanieprávnyvýklad
a posúdenie zmluvy. Zo zmluvy o dielo je zrejmé, že jej písomné vyhotovenie žalobca podpísal dňa
13.02.1993. Námietku žalobcu o tom, že termín ukončenia stavebných prác je dňa 31.12.1992, pričom
zmluva o dielo bola podpísaná až dňa 13.02.1993, považoval súd za právne irelevantnú, nakoľko medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že účastníci zmenili hospodársku zmluvu predmetnou zmluvou o

dielo už pred písomne dohodnutým termínom ukončenia diela, i keď žalobca jej písomné vyhotovenie
podpísal až 13.02.1993. Dôkazom existencie takejto dohody medzi účastníkmi konania je aj písomné
vyhotovenie zmluvy o dielo, ktorá je podpísaná žalovanými 5/ a 6/ dňa 20.11.1992. Sám žalobca na
pojednávaní dňa 31.01.1995 uvedenú skutočnosť potvrdil, keď uviedol, že v novembri 1992 sa so
žalovanými dohodli, že do konca roka uskutoční práce, ktoré bolo do zimy treba uskutočniť, a to v sume

717.000,-Sk.Ďalejnatomtopojednávaníuviedol,žesúpisprácbolvprílohezmluvyodieloaneskôrbola
potom vypracovaná písomná zmluva o dielo, ktorú žalovaní podpísali dňa 13.02.1993. Súd podotýka,
že písomná forma zmluvy o dielo nie je podmienkou platnosti zmluvy v prípade účastníkov konania.
Žalobca v konaní tvrdil, že zmluva o dielo uzatvorená medzi ním a žalovanými 5/ a 6/ bola falšovaná,
takéto tvrdenie však nepreukázal, keďže žalovaní v konaní predložili originál uvedenej zmluvy a z jej

vyhotovenia uvedená skutočnosť nebolo zrejmá. Žalobca namietal neplatnosť zmluvy o dielo, nakoľko
táto bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a podľa neho mala byť uzatvorená podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že je na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu,
aký typ zmluvy a podľa akých zákonných ustanovení uzatvoria, pokiaľ je takáto zmluva uzatvorená v
súlade so zákonom. Žalobca ďalej namietal, že zmluva o dielo neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy

odielo,nakoľkovnejniejeuvedenýodberateľaanitermínzačatiastavebnýchprác.Výslovnéoznačenie
účastníkov v záhlaví zmluvy nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo a taktiež zmluvné strany nie sú
v konaní medzi účastníkmi sporné, pričom účastníkov je možné identifikovať z ich podpisov na zmluve,
preto túto námietku žalobcu považoval súd za irelevantnú. Ani určenie termínu začatia stavebných
prác nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo a vo vzťahu k premetu konania je irelevantný.

Dňa 27.03.1990 sa žalovaní zaviazali dodržiavať štatút pre výstavbu a užívanie desiatich terasových
rodinných domov, v zmysle ktorého náklady na realizáciu hrubej stavby budú hradené tak, že každý
stavebník hradí 1/10 finančných nákladov a podkrovie bude financované z prostriedkov vlastníkov, t.
j. žalovaného 1/ a žalovaného 9/ a náklady na dokončovacie práce budú hradené individuálne. Dňa06.09.1993 žalovaní odstúpili od zmluvy o dielo v zmysle čl. II. zmluvy z dôvodu nedodržania termínu
ukončenia stavebných prác do 31.12.1992, ani do 31.04.1993, ako bolo dohodnuté. Ďalším dôvodom
odstúpenia od zmluvy bolo nevykonanie prác v dohodnutom rozsahu a kvalite. Odstúpenie od zmluvy

bolo riadne doručené žalobcovi, ktorý podpísal jeho prevzatie. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká
v zmysle § 349 Obchodného zákonníka a v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikla
účastníkom konania povinnosť vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia. Súd považoval odstúpenie od
zmluvy za platné, nakoľko nedodržaním termínu ukončenia stavebných prác a riadnym nevykonaním
diela (dielo nebolo vykonané v dohodnutom rozsahu, ale len v rozsahu 76 %) došlo k podstatnému

porušeniu zmluvy o dielo č. 050492 v zmysle 345 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaní nevyužili
svoje právo od zmluvy o dielo odstúpiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení dozvedeli a
ako osoby oprávnené požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámili žalovanému, že na
splnení jeho povinnosti trvajú, boli žalovaní oprávnení odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, a to po uplynutí primeranej lehoty. Vzhľadom k tomu,
že pre dodatočné splnenie povinnosti žalobcovi určili lehotu do 31.07.1993, vzniklo im právo odstúpiť

od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.08.1993 vyplýva, že
"na nič iné nečakám, len na to, aby objednávatelia od zmluvy odstúpili." Z listu žalobcu ďalej vyplýva,
že týmto považuje korešpondenciu za skončenú a prípadné listy nebudú preberané a budú vrátené.
V zmysle § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj
záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty

na plnenie alebo pred jej uplynutím. Vzhľadom na vyhlásenie žalobcu zo dňa 08.08.1993 považoval
súd lehotu poskytnutú žalobcovi na splnenie jeho povinnosti za primeranú a odstúpenie od zmluvy o
dielo za platné. Žalobca namietal platnosť odstúpenia od zmluvy aj z dôvodu nedostatku formálnych
náležitostí. Súd však považoval odstúpenie od zmluvy za platné, nakoľko je z neho zrejmý prejav
vôle stavebníkov odstúpiť od zmluvy o dielo č. 050492, ktorá je v ňom nezameniteľne identifikovaná a

taktiež sú zrejmé dôvody odstúpenia. Žalobca sa v konaní bránil, že stavba mu nebola riadne a včas
odovzdaná spoločnosťou J., ktorá pred ním na stavbe vykonávala práce pre žalovaných a preto nemohol
dodržať termín ukončenia diela. Uvedené tvrdenie žalobcu považoval súd za účelové, nakoľko zo
stavebného denníka žalobcu vyplývalo, že stavebné práce začal vykonávať 04.08.1992, aj napriek tomu,
žestavbanebolaspoločnosťouJ.uvoľnená.Žalobcavkonanínepreukázal,ženeodovzdaniestaveniska

spoločnosťou J. mu bránilo so začatím a vykonávaním stavebných prác. Námietku žalobcu o tom, že
kvôli neskorému odovzdaniu stavby nemohol dodržať termín ukončenia stavebných prác, považoval súd
za irelevantnú, pretože žalobca v konaní uviedol, že práce prestal vykonávať z dôvodu neuhrádzania
faktúržalovanými.Žalovanívkonanínamietalirozsahvykonanýchprác.Nazistenierozsahuvykonaných
prác žalobcom bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie. Z vyjadrenia znalkyne je zrejmé, že

žalobca vykonal dohodnuté práce celkovo v rozsahu 76 %, čomu zodpovedá cena stavebných prác vo
výške 551.536,- Sk. Z vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaní nenamietali, vyplýva, že žalovaní mu uhradili
sumu 610.896,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní uhradili cenu žalobcom skutočne vykonaného
diela v celom rozsahu, preto súd žalobu zamietol. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila k správnosti fakturovanej
sumy, súd tento jej záver nemohol akceptovať, nakoľko pri zaujatí tohto stanoviska znalkyňa vychádzala

z nesprávneho predpokladu, že cena diela nebola medzi účastníkmi dohodnutá pevne a žalobca ju
mohol jednostranne meniť. Žalovaní 1/, 2/ uznali svoj záväzok vo výške 3.391,- Sk, uznanie však
zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že predmetný záväzok v čase uznania trval, pokiaľ sa nepreukáže
opak. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný zánik záväzku žalovaných 1/, 2, preto súd uznanie
záväzku nemohol akceptovať. Žalobu proti žalovanému 17/ o zaplatenie faktúry č. 081293 splatnej dňa

31.01.1994, podanú na súde dňa 12.11.2009, súd ako nedôvodnú zamietol i z dôvodu premlčania práva
žalobcu na zaplatenie tejto faktúry. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Vzhľadom na uvedené trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 01.02.1994,
t. j. deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 081293 a jej koniec pripadol na deň 01.02.1997. Žalobca

si uplatnil svoje právo proti žalovanému 17/ až dňa 12.11.2009, t. j. po uplynutí premlčacej doby.
Žalovaný 17/ nie je podnikateľom a preto žalobcom uplatnené právo a aj jeho premlčanie bolo potrebné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Medzi žalobcom a žalovaným 17/ nebol v konaní
preukázaný zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo č. 050492. Právne vec posúdil aj podľa § 536 ods. 1, § 345,
§ 346 Obchodného zákonníka, § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania bude

rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Ako najzávažnejší dôvod na podanie
tohtoodvolaniauviedol,žerozsudokokresnéhosúdubolsamosudkyňouBalalovousvýdatnoupomocou
právnika žalovaných zmanipulovaný. V konaní od 17.05.1994 bolo 10 sudcami prevedených 27

pojednávaní, čo trvalo 22,7 rokov a za celú dobu právnik žalovaných so sudcami manipuloval. Poslednú
sudkyňu Balalovú svojimi vyjadreniami, lživými tvrdeniami, ohováraním, predložením sfalšovanej
verejnej listiny v skutočnosti prinútil, aby vydala uvedený rozsudok. Poukázal na to, že takéto konanie
si právnik žalovaných môže dovoliť, lebo je zastrešený krajskou prokurátorkou, ktorá je jeho manželkou
a sudkyne sa ho boja. Druhý vážny dôvod na podanie odvolania uviedol, že samosudkyňa Balalová

predložila predsedovi súdu dňa 31.08.2009 úradný záznam, v ktorom uviedla, že sa vo veci cíti zaujatá,
nakoľko s odporkyňou 8/ JUDr. O. K. je v priateľskom vzťahu, príležitostne sa stretávajú, zaujímajú
sa o pracovné a súkromné vzťahy. Dňa 04.09.2009 predsedníčka súdu na úradný záznam sudkyne
reagovala tak, že nezistila dôvody, pre ktoré by mala byť predmetná vec sudkyni odňatá, keď je vec bola
pridelená pokynom č. 100/2007 dňa 22.08.2007, t. j. 2 roky pred tým, ako sudkyňa predložila svoj úradný
záznam. Namietal, že žiadne ustanovenie O.s.p. nepripúšťa, aby sudca, ktorý vo veci koná, mohol

so žalovaným riešiť pracovné vzťahy týkajúce sa uvedenej veci, preto sudkyňa nemôže o veci konať,
a predseda súdu mal urobiť také opatrenia, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť pokusu o zaujatosť.
Ako ďalší dôvod na podanie odvolania uviedol, že sudkyňa Balalová hrubým spôsobom porušila §
127 ods. 1 O.s.p. tým, že ignorovala súdom nariadené znalecké posudky, ktoré boli vypracované na
posúdenie skutočností uplatňovaných v žalobách zo 17.05.1994. Poukazoval na znalecký posudok

znalca Ing. A. I., v ktorom ocenil, podľa stanovených úloh súdom, stavebné práce realizované podľa
jednotlivých faktúr sumou 1.116.844,- Sk a ocenil stavebné práce vykonané na rozšírení podlažia +
14,60 Sk vo vlastníctve žalovaného A. sumou 97.157,60 Sk. Nebola predložená žiadosť na preskúmanie
tohto znaleckého posudku, preto za nesprávny považoval postup sudkyne Kepeňovej, keď ustanovila
znalecký Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku

na rozsah vykonaných stavebných prác žalobcom na 10 terasových rodinných domov SIBV v J., pričom
podľa neho úlohy pre znalca dané uznesením z 15.01.2007 mohol dať len laik v stavebnej problematike,
úlohy sú neodborné, zmätočné a pre znalca nepoužiteľné. Zdôrazňoval, že zmluva o dielo č. 050492 je
absolútne neplatná z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a naviac bola sfalšovaná.
Mal však za to, že znalci potvrdili stavebné práce vykonané žalobcom a oprávnene vykazované v

súpisoch realizovaných stavebných prác vo fa č. 09/1992 a č. 10/1992 v plnom rozsahu a vo fa č.
04/1993 bez dodávky betónu 50 m3 s montážnou zastrešenia škridlami v rozsahu 334,40 m3, ostatné
práve v celom rozsahu a vo fa 1993 pre A. naviac výmery stavebných prác oprávnené v celom rozsahu,
a že na str. 10 znaleckého posudku potvrdili cenu vykonaných stavebných prác dohodnutých v zmluve
o dielo podľa zisteného rozsahu na základe posúdenia v úlohe č. 1 v sume 1.057.431,- Sk. Poukázal

na to, že znalkyňa Ing. G. uviedla na pojednávaní dňa 21.11.2010, že suma stavebných prác vo výške
551.536,- Sk je len informatívnou sumou vo vzťahu k fakturovanej cene vo výške 1.057.431,- Sk a táto
fakturačná cena je smerodajná. Cenu stavebných práce 551.536,- Sk znalci uviedli ako precenenú na
cenovú úroveň 1990, aj napriek tomu, že stavebné práve boli realizované v roku 1992 a 1993, kedy boli
ceny precenené indexami z dôvodu celoštátneho rastu cien na čiastku 1.057.431,- Sk. Ďalej uvádzal, že

v prípade, že by odvolací súd považoval zmluvu o dielo č. 050492 za platnú, poukázal na čl. IV. fakturácie
a platenie - por. č. 4, kde je uvedené, že v prípade, že dôjde k zrušeniu alebo k odstúpeniu od tejto
zmluvy z dôvodu odberateľa, bude dodávateľ fakturovať odberateľovi vo výške prevedeného rozsahu
vykonaných prác a to podielom z dohodnutej ceny. Sudkyňa Balalová tak závažným spôsobom porušila
ustanovenia § 205 ods. 1 a 2 písm. a/ až f/ zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov a nebrala do

úvahy výpovede žalovaných, ktoré boli prednesené v priebehu konania od 17.05.1994 na jednotlivých
pojednávaniach, keď dňa 10.05.1996 žalovaný L. uviedol, že žalobca bol prítomný a chodil spolu po
poschodiach a kontroloval so stavebníkmi vykonané práce, že sa jednalo o rozšírenie obytnej plochy,
resp. pivničných priestorov, ktoré neboli v súlade s projektovou dokumentáciou, a ktoré boli naviac. Keď
dňa 10.08.1998 právnik žalovaných do zápisnice uviedol, že štatút je platný, je vecou žalovaných a

ďalších účastníkov predmetnej stavby, ako si náklady rozpočítajú, bol vytvorený spoločenský fond, z
ktorého sa mala výstavba financovať. Keď dňa 04.05.1995 svedok K. na pojednávaní uviedol, že je
jednýmzostavebníkovapokiaľideohospodárskuzmluvu,tútozmluvunepodpísalanebolprítomný,keď
sa zmluva podpisovala ostatnými stavebníkmi... navrhovateľ bude naďalej pokračovať na stavbách a na
základe súpisu, ktorý bol súčasťou hospodárskej zmluvy, sa budú vykonávať práce PSV a dohodlo sa tie

na niektorých PSV prácach, konkrétne časti konštrukcie klampiarske, opravujem tesárske a krytiny tvrdé
a pripúšťa, že tam bolo tiež niečo z izolácií urobené. Keď na pojednávaní dňa 08.03.1995 ako žalobca
uviedol, že na jeseň roku 1992 sa neuzatvárala žiadna zmluva o dielo, len sa so žalovaným K. vytipovali
práce, ktoré by mali byť do konca roka hotové a tzv. zmluva o dielo bola podpísaná dňa 13.02.1993 apráve táto zmluva bola so žalovaným A. neskoršie sfalšovaná a predložená súdu ako pravá, že stavebné
práce stavebníkom fakturoval priebežne a to v mesiaci september 1992 faktúrou č. 09992/92 v sume
190.111,- Sk, v mesiaci október faktúrou č. 131092 v sume 308.887,- Sk a tieto sumy fakturoval každému

individuálne, na každého pripadla 1/10 fakt. ceny, že stavebníci faktúry uhrádzali s omeškaním a
žalovaný K. faktúru na čiastku 30.888,- Sk neuhradil vôbec a po mesiaci október 1992 prestali stavebníci
stavebné práce platiť celkom. Keď dňa 08.03.1995 na pojednávaní žalovaný T. uviedol, že s Ing. K. a
L. boli prítomní v auguste na vykonávaní inventúry, ktorá sa týkala kontroly skladov, kde boli uložené
radiátory aj okná a myslel si, že aj rozvádzače...všetko bolo v kompletnom stave. Keď žalovaná T.

uviedla, že firma J. stavenisko neodovzdala tak, ako bolo dohodnuté, ale až začiatkom júla 1992 a
predtým ešte 22.04.1992 uzavreli so žalobcom HZ, ktorú aj podpísala so svojím manželom...práce
vykonával prevažne na svojom byte a na 4. poschodí a časť 5. podlažia, na ich 2. poschodí vykonal
minimálne práce. Keď dňa 31.01.1995 do zápisnice žalovaný B. uviedol, že sa stotožňuje s výpoveďou
žalobcu, že od J. prevzal stavbu v štádiu rozpracovanosti po 3. poschodie, teda dokončieval 4. a 5.
poschodie, teda 4. zakryl a min. práce na 5. poschodí. Keď svedok D. do zápisnice uviedol, že neuznáva

dátum 13.02.1993, ktorý uviedol žalobca ako deň podpísania zmluvy a to z toho dôvodu, že podľa
zmluvy o dielo termín dokončenia bol dojednaný na 31.12.1992. Opätovne poukázal na to, že tieto
výpovede žalovaných sudkyňa nebrala do úvahy pri rozhodovaní. Na odvolacom pojednávaní, ktoré
bude nariadené, predloží ďalšie dôkazy, podklady a iné písomnosti, ako faktúry za materiál, dodacie
listy, mzdové listy robotníkov, výkazy DPH a iné, ktorými budú preukázané jeho oprávnené nároky voči

žalovaným 1/ až 17/. Vyslovil tiež pochybnosti o sudkyni vyznať sa v ust. § 642 Občianskeho zákonníka,
ktoré je citované na str. 14 odôvodnenia rozsudku, ako aj to, prečo na str. 17 odôvodnenia sa uvádza
§ 100 Občianskeho zákonníka o premlčaní, keď žiadne premlčanie nie je aktuálne, vzhľadom na dĺžku
tohto konania. Dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR zo 14.09.2006, sp. zn. I. ÚS 176/06, ktorým
ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného žiadal,

aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť
105.137,79 Eur s úrokom z omeškania podľa § 3 zák. č. 87/1995 Z. z. tak, ako boli na súde predložené
dňa 18.10.2010, spolu s trovami konania v čiastke 58.141, 25 Sk, resp. 1.929,94 Eur.

Žalovaní 1/ až 17/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§

212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a to po skutkovej aj právnej stránke. Súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil

v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré odôvodnenie aj odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje. Preto sa obmedzil len na konštatovanie jeho správnosti v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. K
jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu udáva:

I. Odvolaciu námietku žalobcu, že vec bola prejednávaná a rozhodovaná sudkyňou JUDr. Ľubicou
Balalovou, ktorá mala byť pre zaujatosť vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci, odvolací

súd nepovažuje za dôvodnú. Z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. vyplýva, že súd rozhodnutie
zruší, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Vylúčenie sudcu z pojednávania a rozhodovania veci je upravené v § 14 O. s. p.. Ak
bolorozhodnutéovylúčenísudcuatentonapriektomurozhodolvoveci,jedanýodvolacídôvodvzmysle
citovaného ustanovenia. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne rozhodoval ako nadriadený

súd uznesením zo dňa 06.10.2009, č. k. 19NcC/19/2009-808 o vylúčení sudkyne JUDr. Ľubice Balalovej
z prejednávania rozhodovania veci (sudkyňa sa cítila zaujatá z dôvodu, že so žalovanou 8/ JUDr. O.
K. je v priateľskom vzťahu, že žalovaná 8/ je vyššou súdnou úradníčkou na Krajskom súde v Trenčíne,
ktorý je odvolacím súdom pre jej senát, že sa príležitostne stretávajú, zaujímajú sa o ich pracovné a
súkromné vzťahy, a že ju osobne pozná, ešte z obdobia, keď pracovala v Slovenskej sporiteľni, a kde jej

pomáhala pri vybavovaní viacerých úverov) a vo výroku vyslovil, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín
JUDr. Ľubica Balalová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnomsúde Trenčín pod sp. zn. 6C 1449/1994. V odôvodnení svojho uznesenia Krajský súd v Trenčíne
uviedol, že z vyjadrenia sudkyne JUDr. Ľubice Balalovej nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo
možné vyvodiť pochybnosti o zaujatosti sudkyne, nejedná sa o taký osobný vzťah sudkyne k účastníčke

konania (žalovanej 8/), ktorý by spochybnil jej nezaujatý postup k prejednávanej veci, o čom svedčí aj
jej vyjadrenie z 30.7.2007 (č. l. 560), v ktorom uviedla, že sa vo veci necíti zaujatá, nemá žiadny pomer
k veci ani účastníkom konania. Z uvedeného teda vyplýva, že o tom, či je vec prejednávajúca sudkyňa
vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci, bolo rozhodnuté. K uvedenému ešte odvolací
súd dodáva, že Najvyšší súd SR uskutočnil výklad ustanovení zákona o vylúčení sudcu vo viacerých

svojich rozhodnutiach (napr. z 30. apríla 2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009, sp. zn. 1 Ndc 11/2009) a dospel k
záveru, podľa ktorého skutočnosť, že sudca sa zo svojich subjektívnych hľadísk "cíti zaujatý", nezakladá
bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha okolností, z
ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska
viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania. Rozhodnutie o vylúčení sudcu
predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi /

čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky/. Vzhľadom na uvedené možno vylúčiť sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci iba výnimočne a iba z dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom, nestranne a spravodlivo. Rozhodovanie o zaujatosti sudcu spočíva v zisťovaní,
či existuje taký jeho vzťah k veci, o ktorej má rozhodnúť, k účastníkovi konania alebo jeho právnemu
zástupcovi, ktorý by mohol založiť objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti. Otázka zaujatosti sudcu

nikdy nemôže byť postavená celkom naisto; nie je možné vychádzať len zo subjektívnych pochybností
osôb zúčastnených na konaní, ale aj z právneho rozboru skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam
vedú. S takýmto výkladom zákona o vylúčení sudcu sa stotožnil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze z
26.08.2010, sp. zn. IV.124/2010. Aj odvolací súd vychádzajúc z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
a z povahy okolností v danej veci (vec prejednávajúca sudkyňa sa najskôr dňa 30.07.2007 vyjadrila, že

vo veci sa necíti zaujatá, k veci a účastníkom nemá žiadny vzťah a dňa 31.08.2009 sa vyjadrila, že sa cíti
zaujatá,nakoľkokžalovanej8/mápriateľskývzťah)dospelkzáveru,žetuniesúokolnosti,ktorébymohli
byť považované za relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p.. Rozdielne stanovisko vec prejednávajúcej
sudkyne odvolací súd vyhodnotil tak, že vyplýva skôr z toho, že sa jedná o náročnú vec prejednávanú
od roku 1994, a že ju prejednávalo pred ňou už niekoľko sudcov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že

vec bola prejednávaná a rozhodovaná zákonným sudcom. Aj tvrdenie žalobcu, že celú dobu právny
zástupca žalovaných so sudkyňami /ktoré vec prejednávali/ manipuloval a v skutočnosti prinútil, aby
sudkyňa uvedený rozsudok vyniesla, odvolací súd považuje len za subjektívne pocity žalobcu. Ničím
nepreukázal, že by právny zástupca nejakým spôsobom ovplyvňoval rozhodovanie súdu v danej veci.

II. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne hodnotenia znaleckých posudkov odvolací súd uvádza, že

v zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Súd však
znaleckým posudkom nie je viazaný, hodnotí ho ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v

§ 132. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len
presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a
jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé, že súd
prvého stupňa vo veci ustanovil dvoch znalcov, ktorým zadal úlohy, pričom v súvislosti s vyhodnotením
všetkých dôkazov vo veci vykonaných, každého jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti /

výpovede účastníkov, výpovede svedkov, výpovede znalcov, listinné dôkazy/ vzal za súladný znalecký
posudok č. 187/2008 vyhotovený znalcom - Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, odboru
stavebníctva, podľa ktorého cena vykonaných stavebných prác podľa zisteného rozsahu v závislosti na
dohodnutej cene prác 717.000,- Sk predstavovala 551.536,- Sk. Zadanie tejto úlohy znalcovi vyplynulo z
dohodnutej ceny diela medzi účastníkmi podľa zmluvy o dielo č. 050492, s čím sa stotožňuje aj odvolací

súd.

III. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne neplatnosti a sfalšovania zmluvy o dielo č. 050492 odvolací
súd uvádza, že nesporne z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že účastníci (okrem
žalovaných 7/, 8/ a 17/) uzavreli dňa 22.04.1992 písomnú hospodársku zmluvu č. 5/IV.92, predmetom
ktorej boli stavebné práce na dokončenie hrubej stavby desiatich terasových rodinných domov v lokalite

E. J. v J. v dohodnutej cene 2.975.000,- Sk. K zmene rozsahu prác, doby a ceny za vyhotovenie diela,došlo v mesiaci november 1992, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, keď účastníci uzatvorili
najskôr zmluvu o dielo ústne /ktorej obsah predstavuje písomné vyhotovenie zmluvy o dielo č. 050492/,
a ktorou si dohodli predmet plnenia /rozsah vykonaných prác podľa prílohy č. 2/, čas plnenia do

31.12.1992 a cenu dodávky podľa prílohy č. 2 vo výške 717.000,- Sk. Išlo teda o cenu dohodnutú
pevne, a preto nebolo potrebné znaleckým dokazovaním skúmať, či takto dohodnutá cena je v súlade
s cenníkom, prípadne s inou cenou, ktorú mohol žalobca v skutočnosti na vykonanie dohodnutých
stavebných prác aj vynaložiť. Zo zmluvy vyplýva aj to, že bola medzi účastníkmi uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka. To, že k uzavretiu tejto zmluvy o dielo došlo, vyplýva aj zo samotných žalôb

žalobcu a ním predložených zmlúv. So všetkými námietkami žalobcu ohľadne sfalšovania zmluvy,
podpisovania zmluvy, dohodnutej inej ceny diela 1.779.900,- Sk sa dostatočne vyporiadal súd prvého
stupňa, jeho závery korešpondujú s vykonanými dôkazmi, preto odvolací súd len na ne poukazuje ako
správne a opätovne ich znovu nerozvádza.

IV. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nevzal do úvahy aj ďalšie výpovede žalovaných, ktoré boli
prednesené v priebehu konania, odvolací súd opätovne uvádza, že podľa ustanovenia § 132 O.s.p.

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Ako
vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy,
každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom uviedol, z ktorých tvrdení účastníkov
vychádzal, teda ktoré považoval za rozhodné pre danú vec.

V. K návrhu žalobcu, že na odvolacom pojednávaní predloží ďalšie dôkazy, podklady a iné písomnosti,
ako faktúry za materiál, dodacie listy, mzdové listy robotníkov, výkazy DPH a iné, ktorými preukáže
svoje oprávnené nároky voči žalovaným, odvolací súd uvádza, že účastníci boli na pojednávaní
dňa 23.02.2011 poučení súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Z uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie /§ 115a/ najneskôr do vyhlásenia
rozsudkuvovecisamej,pretoženadôkazyaskutočnostipredloženéaoznačenéneskôrsúdneprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v §
205a. Z obsahu spisu teda vyplýva, že účastníci konania /aj žalobca bol prítomný na pojednávaní dňa

23.02.2011/ boli poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a nenavrhli /teda aj žalobca/ doplniť dokazovanie,
a nejedná sa ani o jeden z prípadov uvedených v § 205a O.s.p.. Preto odvolací súd k tomuto návrhu
žalobcu na doplnenie dokazovania neprihliada.

VI. K námietke žalobcu, ktorou spochybňuje na str. 14 odôvodnenia rozsudku konštatovanie súdu o
odstúpení od zmluvy podľa § 642 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa

na str. 14 rozsudku len cituje obsah listu žalovaných z 19.07.1993 adresovaného žalobcovi, ktorým
žalovaní upozornili žalobcu na možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle § 642 Občianskeho
zákonníka pre neplnenie času dodávky. Následne podľa písomného záznamu z 06.09.1993 od zmluvy
o dielo žalovaní odstúpili, čo potvrdil aj žalobca svojím podpisom. Súd prvého stupňa však správne
toto odstúpenie posúdil ako odstúpenie podľa § 345 Obchodného zákonníka. Preto námietka žalobcu,

ktorou spochybnil „schopnosť sudkyne sa vyznať v ustanoveniach Občianskeho zákonníka“, nebola
opodstatnená.Nedôvodnábolatiežnámietkažalobcuohľadne premlčaniajehonárokuvočižalovanému
17/, keď žalobcom vytýkaná okolnosť, že nárok nemôže byť premlčaný, nakoľko konanie sa vedie od
17.05.1994, nemala na posúdenie premlčania nároku voči žalovanému 17/ žiadny právny význam. Súd
prvého stupňa posúdil premlčanie z hľadiska § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný 17/ nebol

účastníkom zmluvy o dielo a žalobca si voči nemu svoj peňažný nárok podľa faktúry č. 081293 splatnej
do 31.01.1994 uplatnil až 12.11.2009, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

VII. Napokon za opodstatnenú odvolací súd považuje námietku žalobcu o neprimeranej dĺžke
tohto konania /od 18.05.1994/, ktorá však na správnosť rozhodnutia v danej vec nemala žiadny
vplyv. Žalobcovi bolo v dôsledku neprimeranej dĺžky tohto konania priznané primerané finančné

zadosťučinenie v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS 176/2006 zo 14.09.2006.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. z dôvodu,

že v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.