Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2011

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/82/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710207359
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2011:7710207359.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny v právnej veci žalobcu: E. D., nar. X.X.XXXX,

bytom U., R. XX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, AK Vranov nad Topľou, M.
R. Štefánika 873/204 proti žalovanému: P. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpeného JUDr.
Miroslavom Vidovencom, advokátom, AK Michalovce, v konaní zaplatenie 4 315,20 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 315,20 EUR so 6 %-tným úrokom z omeškania ročne od
5.2.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 697,- EUR do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Mikuláša Drobňáka,
vedený na č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1 998,82 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudošloutunajšiemusúdudňa4.3.2009sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
mu sumu 11.617,87 Eur s príslušenstvom.

Na pojednávaní dňa 26.5.2009 žalovaný čiastočne uznal nárok do výšky 7.302,66 Eur, pretože táto
suma mu bola poskytnutá cez bankový prevod.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 78/2009-26 zo dňa 26.5.2009 súd zistil, že súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 7 302,66 EUR s príslušenstvom v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. na základe
čiastočného uznania nároku, pričom ostatné nároky žalobcu vylúčil v zmysle ust. § 112 ods. 2 O.s.p.
na samostatné konanie.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalovaného poznal, predtým ako mu dal peniaze, pol roka, tento mu

povedal, že má možnosť doviezť auto z Ameriky. Na základe toho začali medzi sebou konať a tento
mu sľúbil, že donesie auto, na ktorom sa dohodli a predbežne sa dohodli aj na cene. Keďže potreboval
zálohu, dal mu najprv polovicu kúpnej ceny sumu 220 000,- Sk, o čom chcel spísať notársku
zápisnicu, avšak on mu povedal, či mu neverí, ale aj napriek tomu potom túto sumu poslal bankovým
prevodom na jeho účet. Uviedol, že opätovne prišiel za ním žalovaný, že bude potrebné doplatiť polovicu
kúpnej ceny a tie peniaze potrebuje okamžite a z toho dôvodu mu dňa 16.9. za prítomnosti svedka p.
Hrabčáka a jeho manželky dal osobne žalovanému sumu 130 000,- Sk, na čo mu žalovaný povedal, žeauto bude do mesiaca na Slovensku. Uviedol, že bola taká dohoda, že keď sa auto dovezie, prepíše sa
na neho, avšak žalovaný toto vozidlo zapísal na manželku.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ mu poskytol pôžičku 220 000,- Sk na zakúpenie

motorového vozidla, ktoré malo byť odpredané. Uviedol, že ďalšími podielníkmi v tejto kúpe mali byť
svedkovia p. E. F. a U. F.. Na otázku, či mu žalobca odovzdal za prítomnosti svedkov sumu 130 000,-
Sk uviedol, že nie.

Z výpovede svedkyne P. B. na pojednávaní dňa 4.2.2011 (č.l. 24) súd zistil, že je priateľkou žalobcu a
bolo to niekedy v septembri r. 2008 keď ju žalobca požiadal o pôžičku 10 000,- Sk, pričom jej manžel
Vladimír bol vybrať peniaze. Prišli k žalobcovi, dali mu 10 000,- Sk a potom išli s ním za, na pojednávaní

prítomným žalovaným, niekde blízko Michaloviec, kde má servis. Uviedla, že sedela v aute, keď vystúpil
žalobca aj s jej manželom a žalovanému dávali peniaze. Nevedela uviesť v akej sume tieto peniaze
tomuto pánovi dávali, pričom potom nasadli do auta a odišli preč.

Z výpovede svedka X. B. na pojednávaní dňa 4.2.2011 (č.l. 24) súd zistil, že je priateľ so žalobcom,
pretože spolu pracovali. Uviedol, že žalobca ho požiadal, či by mu nepožičal 10 000,- Sk, pretože si

chce dať doviezť motorové vozidlo HUMMER a chýba mu ešte 10 000,- Sk. Tieto peniaze mu dal u neho
doma, vtedy ešte s priateľkou, terajšou svojou manželkou. Potom sadli do jeho motorového vozidla a
šli do servisu do Zálužíc, kde vystúpili z motorového vozidla a za jeho prítomnosti p. D. odovzdal p. Ž.
sumu 130 000,- Sk. Uviedol, že tam išiel ako svedok, pretože žalobca nemal žiadny písomný doklad
o tom, že dával tieto peniaze. Tieto peniaze mu odovzdal na dvore, a potom ešte nejaký čas s ním

hovoril, pričom svedok toto už nesledoval a šiel späť do auta, nakoľko účastníci sa bavili o tom, kedy
toto motorové vozidlo žalovaný privezie, pričom žalovaný mu povedal, že ešte potrebuje tieto peniaze,
pretože kontajner je niekde v Čechách. Čo sa týka pôžičky tak žalobca mu túto vrátil asi po troch
týždňoch.

Z výpovede svedkyne G. B. na pojednávaní dňa 4.2.2011 (č.l. 25) súd zistil, že je priateľkou žalobcu.

Pamätala sa na tú skutočnosť, kedy došlo k odovzdaniu týchto peňazí. Bolo to podľa jej názoru v piatok,
kedy matka navrhovateľa vybrala sumu 120 000,- Sk a dala navrhovateľovi, a potom prišli p. B. aj s
terajšou manželkou, ktorí dali ešte 10 000,- Sk a spoločne na motorovom vozidle odišli do Zalužíc za
p. Ž., kde potom p. B. aj so žalobcom vystúpili z motorového vozidla a odovzdali žalovanému sumu
130 000,- Sk. Poukázala na to, že ešte v aute sa bavili o tom, že jej priateľ nemá žiadny doklad o tom,

že tieto peniaze dal, tak z toho dôvodu tam išiel p. B., aby bol ako svedok pri odovzdávaní peňazí.

Žalovaný k výpovediam svedkov uviedol, že nehovoria pravdu, pretože nie je pravda, žeby mu dal
žalobca 130 000,- Sk, nakoľko to mal byť zárobok za predané motorové vozidlo.

Žalobca uviedol, že nevie, prečo žalovaný klame, o aký zárobok tu malo ísť, keď on chcel od žalovaného
motorové vozidlo kúpiť, pričom boli dohodnutí na polovicu ceny motorového vozidla 300 000,- Sk a

potom žalovaný túto sumu navýšil.

ZvýpovedesvedkaE.F.(č.l.33)súdzistil,žesvedokpoznáp.Ž.,ktorýhooslovil,žechcekúpiťmotorové
vozidlo HUMMER, avšak nemá takú hotovosť, tak ho požiadal o pomoc a on mu potom požičal 110
000,- Sk, ktoré potreboval na kúpu auta na predaj a táto suma mu chýbala. Na otázku, či mu žalovaný
uvedenú sumu vrátil a či mal nejaký zisk z predaja, svedok uviedol, že žalovanému požičal sumu niekedy

koncom roku 2008 a koncom roku 2009 mu túto sumu vrátil, kedy sa auto predalo a vrátil mu 40 000,- Sk
ako zisk z predaja vozidla. Na ďalšiu otázku, či bol svedkom nejakých udalostí v súvislosti s motorovým
vozidlom zn. HUMMER, jeho zabezpečovaním finančných prostriedkov na kúpu, uviedol, že bol na firme
p. Železa, kde počul nezhody medzi p. D., kedy sa ho pýtal, kedy príde ten kontajner a počul, že p. D.
si pýtal svoju čiastku 220 000,- Sk späť aj svoj zisk.Z výpovede svedka U. F. ( č.l. 33) súd zistil, že má vedomosť o tom, že p. Ž. mal zabezpečiť motorové
vozidloHUMMER,kdeajprítomnýžalobcamalzáujemokúputohtovozidla,pričompožičalp.Ž.1kúpnej
ceny 110 000,- Sk. Túto sumu mu požičal niekedy koncom roku 2008, pričom žalovaný túto sumu mu

vrátil asi o rok spolu navýšenú o sumu 40 000,- Sk, čo bol zisk z predaja motorového vozidla. Na otázku
zástupcu žalovaného, či niekedy predtým kupovali spoločne so žalovaným motorové vozidlo, uviedol,
že áno, že aj v súčasnej dobe má jednu Octaviu. Pamätal si na to, že navrhovateľ chodil za žalovaným,
pričom si pamätal, že žalobca žiadal vrátiť celú sumu + zisk, pričom auto ešte nebolo predané. Na
otázku, či svedok počul o nejakej čiastke, ktorá bola spomínaná na firme, svedok uviedol, že počul,

pretože žalobca tam vykrikoval, žiadal 220 000,- Sk, a ešte chcel aj 130 000,- Sk a že túto sumu chcel
ako zisk z predaja motorového vozidla, pričom auto ešte nebolo predané.

Žalobca k výpovedi svedkov uviedol, že títo nehovorili pravdu, pretože on nevedel o žiadnom zisku,
nakoľko chcel auto kupovať pre seba a nie preto, aby mal nejaký zisk z predaja.

Na otázku zástupcu žalovaného, či keď chcel od žalovaného motorové vozidlo HUMMER, či si
zabezpečilinévozidlo,žalobcauviedol,ženie,žeondal 350000,-Skžalovanému,atentomumotorové

vozidlo nezabezpečil a peniaze mu nevrátil, pričom sumu 220 000,- Sk mu vrátil na základe rozsudku
a motorové vozidlo mal už aj predtým.

Na ďalšiu otázku, aká bola dohoda o cene žalobca uviedol, že to bolo pôvodne 500 000,- Sk,
pričom následne žalovaný túto sumu navyšoval, na čo mu žalobca povedal, že on je ochotný motorové
vozidlo kúpiť najviac za 600 000,- Sk, pretože za 700 000,- Sk takéto vozidlo by kúpil už aj na Slovensku.

Dohodli sa na zálohe, ktorú mu vyplatil v sume 220 000,- Sk a následne prišiel asi o týždeň za
ním žalovaný, v piatok po obede, že potrebuje ešte doplatiť sumu 130 000,- Sk, nakoľko kontajner je už
na ceste. Uviedol, že žiadal potvrdenie od žalovaného, pričom mu povedal, že on neoklame, má firmu,
povedal, že dnes poobede notára nezoženieme, ale súrne potreboval tieto peniaze. Preto prišiel aj s
tými svedkami, ktorí vypovedali na predchádzajúcom pojednávaní, aby mal nejaký dôkaz o tom, že mu

tieto peniaze dal.

Na ďalšiu otázku zástupcu žalovaného, prečo nepoukázal tieto peniaze na účet, ako tie prvé, žalobca
uviedol, že žalovaný žiadal, aby rýchlo tieto peniaze vyplatil, pretože keby išli cez účet, tak by prišli na
účet za tri dni, a on ich potreboval rýchlo odniesť do Poľska, alebo nevie kde. Z toho dôvodu tam mal
aj tých svedkov.

Na ďalšiu otázku, či sa mu tak rýchlo podarilo zabezpečiť svedkov, žalobca uviedol, že on svedkov
nezháňal, pretože ten kamarát, ktorý mu požičal peniaze išiel s ním aj s manželkou a mal tam aj svoju
priateľku.

Na ďalšiu otázku, prečo si nepýtal príjmový doklad uviedol, že žalovaný mu povedal, že či mu neverí,
že nikoho ešte neoklamal, má tam svoju firmu, a nie je potrebný žiaden príjmový doklad, nakoľko boli

prítomní svedkovia pri odovzdávaní peňazí.

Z opätovnej výpovede svedkyne G. B. na pojednávaní dňa 12.4.2011 (č.l. 37) súd zistil, že zotrváva
na svojej pôvodnej výpovedi zo dňa 4. februára 2011. Na otázku zástupcu žalovaného, kde došlo k
odovzdaniu peňazí uviedla, že to bolo v areáli servisu žalovaného, kde ona sedela v aute a navrhovateľ
mu dával peniaze pred autom, pričom pre autom bol p. B. a žalobca.

Na otázku, či bola svedkom toho, ako matka navrhovateľa vybrala sumu 120 000,- Sk uviedla, že nie,
ale počula čo sa rozpráva v domácnosti.

Na ďalšiu otázku, či videla ako došlo k odovzdaniu peňazí uviedla, že áno, že videla, ako navrhovateľ
dáva p. Ž. peniaze, pričom tieto peniaze boli pravdepodobne bez obálky. Čo sa týka toho, či tieto peniazeboli prerátavané uviedla, že áno, aj doma ich prerátavali aj potom v aute, pri odovzdaní uviesť nevedela,
či boli prerátavané.

Z opätovnej výpovedi svedka X. B. (č.l. 37) súd zistil, že tento v celom rozsahu zotrváva na svojej

výpovedi zo dňa 4. februára 2011, pričom na otázku zástupcu žalovaného, kto kontaktoval ohľadom
pôžičky, kedy kontaktoval žalobca ohľadom jeho pôžičky a či bol pri tom, keď odovzdával žalobca
žalovanému peniaze uviedol, že navrhovateľ kontaktoval jeho, pretože on v tom čase jeho manželku ani
nepoznal, a bolo to v piatok ráno, pričom mu povedal, že nemá čas a peniaze mu donesie až poobede.
Bol pri tom, keď žalobca odovzdával žalovanému sumu 130 000,- Sk, pričom žalobca mu sumu 10

000,- vrátil asi o týždeň. Svedok ďalej uviedol, že žalobca ho poprosil, aby išiel s ním za žalovaným
do Zalužíc, pretože u neho mal auto v servise. Nasadli do jeho auta spolu s jeho priateľkou, rovnako
žalobca so svojou priateľkou, pričom prišli za žalovaným na dvor, kde pred autom za jeho prítomnosti
žalobca prerátal žalovanému sumu 130 000,- Sk, pričom svedok mu ešte povedal, prečo nepýta nejaký
doklad o tom, že mu tieto peniaze dal, načo žalovaný uviedol, že veď on je tam ako svedok, takže nemusí
vydávať žiadny doklad, pretože sa ponáhľa do Čiech po auto žalobcu.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného
zaplatiť sumu 4 315,20 EUR nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vyplatil
žalovanému túto sumu, čo potvrdili aj svedkovia, ktorých navrhol vypočuť žalovaný. Títo potvrdili, že
žalobca sa domáhal vrátenia vyplatenej kúpnej ceny. Na základe uvedeného navrhol žalobe vyhovieť
a uplatnil si trovy konania.

Zástupcažalovanéhouviedol,žepodľaichnázorunazákladevykonanéhodokazovanianiejeaniprávny
základ nároku, ktorý si uplatňuje žalobca nakoľko vznikli pochybnosti o tom, či vôbec bola nejaká čiastka
žalovanému zo strany žalobcu požičaná. Poukázal na výpovede svedkov E. F. a U. F., ktorí zhodne ako
žalovaný sa vyjadrili k okolnostiam zoskupenia finančných prostriedkov na kúpu predmetného vozidla
zn. HUMMER a jednoznačne uviedli, že žalovanému požičali uvedenú sumu na kúpu predmetného

motorového vozidla. Predovšetkým svedok p. F. uviedol, že malo sa jednať o zisk a teda žalobca uviedol,
že chce zisk zo svojho potenciálneho predaja motorového vozidla, ktoré sa malo zabezpečiť. Ďalej
poukázal na to, že sú tu rozpory vo výpovedi žalobcu ako aj svedkyne p. B., a teda celkový spôsob
odovzdania peňazí je podľa ich názoru pochybný. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná dôvodnosť nároku, ani nárok žalobcu a z toho dôvodu sa dostal žalobca do dôkaznej núdze.

Uviedol, že neboli odstránené rozpory vo výpovediach účastníka, teda žalobcu ako aj svedkov, a teda
podľa jeho názoru je zásadný rozdiel, či niekto tvrdí, že došlo k odovzdávaniu peňazí v kancelárii za
prítomnosti dvoch osôb a tieto osoby tvrdia, že tak tomu nebolo, že došlo k odovzdávaniu na dvore pred
autom. Z toho dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatňoval
trovy konania.

Podľa§657OZ,zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, veta prvá OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určením
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak ide o meškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.V danom prípade predmetom konania je pôžička uzavretá ústne medzi účastníkmi konania, pričom doba
pôžičky v ústnej dohode dojednaná nebola. Skutočnosť, že skutočne došlo k požičaniu žalovanej sumy
zo strany žalobcu žalovanému má súd za preukázané jednoznačne z výpovede žalobcu, svedkov p.

X. B., P. F. B. a G. B.j. Títo svedkovia uviedli, že boli prítomní pri tom, ako žalobca spolu so svedkom
X. B. v areáli priestoru autoservisu žalovaného odovzdávali žalovanému sumu 130 000,- Sk, pričom
svedok X. B. uviedol, že žalobcovi požičal ešte sumu 10 000,- Sk, ktorú mu v deň, kedy odovzdával
peniaze žalovanému doniesol a spolu so žalobcom, manželkou aj s priateľkou žalobcu sadli do jeho
motorového vozidla a peniaze žalobca za jeho prítomnosti odovzdal žalovanému. Súd nebral do úvahy

výpovede svedkov E. F.R. a U. F., ktorí síce uviedli, že žalovanému požičali sumu 110 000,- Sk na
zakúpenie motorového vozidla HUMMER, pričom tento im túto sumu vrátil spolu so ziskom 40 000,-
Sk, avšak títo uviedli v podstate len svedok U. F., že počul, ako žalobca vykrikoval v priestoroch servisu
žalovaného, že žalovaný mu má vrátiť 220 000,- ešte aj 130 000,- Sk. Z výpovede žalobcu má súd
za jednoznačne preukázané, že žalobca chcel motorové vozidlo kúpiť pre vlastnú potrebu a nie tak
ako tvrdí žalovaný, ako aj svedkovia, ktorých v konaní navrhol vypočuť p. F. a F., že malo byť toto

auto kúpené na predaj a zisk si mali podeliť. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením právneho zástupcu
žalovaného, že došlo k rozporu výpovediam zo strany svedkov, pretože v podstatných náležitostiach
svedkovia opísali situáciu pri odovzdávaní peňazí tak, ako sa podľa názoru súdu stala, a preto súd
nemal dôvod neuveriť výpovediam týchto svedkov navrhnutých žalobcom a z toho dôvodu žalobe v
celom rozsahu vyhovel, pretože žalovaný bol v omeškaní so splatením dlhu, čo má súd za preukázané

poslednouvýzvounazaplateniepredpodanímžalobyzodňa20.1.2009,kdežalobcavyzvalžalovaného,
aby najneskôr do 5.2.2009 dobrovoľne zaplatil svoj záväzok. Súd má za to, že od tejto doby sa dostal
žalovaný do omeškania s platením, a preto v zmysle § 517 ods. 1 OZ mu priznal úrok z omeškania,
ktorý priznal v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. v tom čase platnej úrokovej sadzby vo výške
6 % úroku z omeškania z dlžnej sumy ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak, že náhradu priznal úspešnému
žalobcovi a tieto trovy pozostávali z trov za zaplatený súdny poplatok v sume 697,- EUR a trovy právneho
zastúpenia JUDr. Mikuláša Drobňáka za tieto úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci dňa
24.8.2009 v sume 151,05 EUR, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti rozsudku OS Michalovce zo
dňa 25.8.2009 v sume 151,05 EUR, účasť na pojednávaní bez pojednávania vo veci t.j. 1 úkonu dňa

2.11.2010 v sume 37,76 EUR, účasť na pojednávaní bez pojednávania vo veci 1 úkonu dňa 30.11.2010
v sume 37,76 EUR, účasť na pojednávaní dňa 4.2.2011,15.3.2011, 12.4.2011 po 151,05 EUR, t. j. v
celkovej výške úkonu právnej služby 830,77 EUR, režijný paušál za rok 2009 - 2x úkony po 6,95 EUR
t. j. 13,90 EUR, za rok 2010 - 2x úkony po 7,21 EUR t. j. 14,42 EUR a za 3 úkony právnej pomoci z
r. 2011 x 7,41 t.j. 22,23 EUR + režijný paušál 50,55 EUR. Ďalej priznal cestovné výlohy za použité

motorové vozidlo Toyota Rav 4 na trase Vranov n/T -Michalovce a späť dňa 2.11.2010, 30.11.2010,
4.2.2011, 15.3.2011 a 12.4.2011 náhrada za PHM 25,93 EUR, za použitie vozidla 54,90 EUR + náhrada
za premeškaný čas s poukazom na § 17 za čas stratený na ceste Vranov n/T - Michalovce a späť, 5
ciest x 2 polhodiny, spolu 10 polhodín x 12,02 EUR t.j. 120,20 EUR, spolu cestovné výdaje a strata času
v sume 201,03 EUR + DPH 216,47 EUR, teda v celkovej sume 1 298,82 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.