Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/468/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232641
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112232641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10.
marca 2014 č. k. 7C/467/2012-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods.
1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, § 41 ods. 1, 2 písm. c) d) a i), § 44 ods. 1, 2 zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a zistil, že navrhovateľ pred podaním žaloby
vpredmetnýchveciachpodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.písomnoužiadosťoupožiadalodporcu

o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania predmetných žalôb
na žiadosť pozitívne nereagoval. Odporca sa vyjadril, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom je zrejmé, že navrhovateľ podal žalobu na
súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Mal za to, že navrhovateľ sa môže domáhať svojho nároku
na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K
tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh na súd predčasne, uviedol, že aj keď návrh bol
podaný pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo

zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil,
čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu, a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6-mesačná
lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať za predčasne podaný. Navrhovateľ sa v konaní
domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu nesprávneho
úradného postupu, ktorý mal spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti na vydanie poverenia
nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote, resp. primeranej lehote, ako aj preto, že exekučný súd skúmal
opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok

na takýto postup. Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo všetkých spojených veciach
a z ich pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v čase podania týchto
návrhov na vydanie poverenia, bolo exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov
podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňovalpodľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez
zbytočnýchprieťahovvkonaní.Súdvykonanýmdokazovanímzistil,žeexekučnékonaniavoveciachpod

sp. zn. 14Er/456/2011, 34Er/528/2010, 27Er/529/2010, 18Er/998/2010, 9Er/906/2010, 34Er/579/2010 (s
výnimkou vecí pod sp. zn. 17Er/264/2010, 34Er/276/2010, 27Er/8/2009 a 34Er/8/2009 boli začaté po
01. 06. 2010, teda v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 (platné po 01. 06.
2010) je uvedené, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Práve
vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý súd preskúmaval a nebol povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť
o vydaní poverenia v lehote do 15 dní. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd o žiadostiach
o udelenie poverenia rozhodol podstatne skôr, teda v kratšej lehote, ako to uvádza navrhovateľ vo
svojich návrhoch. Ďalej súd poukázal na to, že aj vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/456/2011

(sp. zn. 7C/470/2012) súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 2 dní, a nie s omeškaním o
110 dní, ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu (dňa 27. 07. 2011 podal exekútor žiadosť o udelenie
poverenia a súd rozhodol uznesením č. k. 14Er/456/2011-9 zo dňa 29. 07. 2011). Vo veci vedenej pod
sp. zn. 27Er/529/2010 (sp. zn. 7C/476/2012) súd zistil, že dňa 15. 07. 2010 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd dňa 22. 07. 2010 poveril súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie. Z toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 7 dní (v 15-
dňovej lehote na vydanie poverenia), a nie s omeškaním 9 mesiacov, ako to uvádzal navrhovateľ v
návrhu. V ďalšej veci sp. zn. 27Er/8/2009 (sp. zn. 7C/471/2012) súd tiež zistil, že bola dodržaná
15- dňová lehota na vydanie poverenia, nakoľko z tohto spisu vyplýva, že dňa 09. 01. 2009 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučný súd dňa 20. 01. 2009 poveril súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie. Z toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do
11 dní (v 15-dňovej lehote na vydanie poverenia), a nie s omeškaním 6 mesiacov, ako to uvádzal
navrhovateľ v návrhu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 34Er/8/2009 (sp. zn. 7C/472/2012)
súd zistil, že dňa 09. 01. 2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom
exekútor doručil súdu dňa 26. 02. 2009 podanie - opravu návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný

súd dňa 02. 03. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie. Z
toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 4 dní (v 15-dňovej lehote na vydanie
poverenia), a nie s omeškaním 5 mesiacov, ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Preto v týchto veciach
bol návrh jednoznačne nedôvodný, nakoľko 15-dňová lehota na vydanie poverenia dodržaná bola.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 17Er/264/2010 (sp. zn. 7C/467/2012) súd zistil, že dňa 23. 04. 2010

podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.
Bratislava sp. zn. SR 21113/09. Uznesením č. k. 17Er/264/2010-16 zo dňa 18. 04. 2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti
súdneho exekútora rozhodol do 12 mesiacov, a nie s omeškaním o 431 dní, ako to uvádzal navrhovateľ

v návrhu. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/276/2010 (sp. zn. 7C/468/2012) súd zistil, že dňa
28. 04. 2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a. s., Bratislava sp. zn. SR 15921/09. Uznesením č. k. 34Er/276/2010-16 zo dňa 24. 11.
2010, právoplatným 18. 03. 2011, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 7 mesiacov, a nie
s omeškaním o 366 dní, ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné
konanie sa začalo za účinnosti Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, kde
v § 44 ods. 2 EP je uvedené „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní
oddoručeniažiadostipísomnepoveríexekútora,abyvykonalexekúciu.“Zdikcie§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Súd zároveň poukázal na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah

v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). Z vykonaného dokazovania tiež vyplývaneprimeraná zaťaženosť exekučných oddelení OS Nitra v danom období, pričom je nesporné, že súd
v exekučných veciach konal priebežne v rámci jeho technického a personálneho vybavenia. Pokiaľ
ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v

časti istiny vo veciach 7C/467/2012, 7C/468/2012, 7C/470/2012, 7C/473/2012 (označované ako ISTINA
RS), súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd ex
offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní v

spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu
ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach je pomerne
časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú a
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ

ako oprávnený vo vyššie uvedených veciach žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto
doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že doba
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí
viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach navrhovateľa

ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne a bez
prieťahov aj s poukazom na extrémne množstvo exekučných konaní v danom období práve zo strany
navrhovateľa, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom

k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti
štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v
konaní preukázaný. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou
prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom
k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho

insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká
sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám navrhovateľ tým, že
uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne
pri rozhodovaní vychádzal zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona na ochranu spotrebiteľa a
súdnej praxe. Navrhovateľovi musela byť všeobecne známa rozhodovacia prax všeobecných súdov

v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj navrhovateľovi vznikla majetková
škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu
Nitra v exekučnej veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa považoval za
neopodstatnený. Ďalej súd poukázal aj na to, že vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach
bola daná žiadosť o vydanie poverenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia

vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov
a na rozsiahlu právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu aj v rámci
exekučnéhokonaniaskúmaťtotorozhodcovskérozhodnutiespoukazomnarozhodnutieSúdnehodvora
Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o

návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú

doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod 59). K odporcom
vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že nárok navrhovateľa za premlčaný nepovažuje, keďže
odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené uznesenie, ktorým bola žiadosťo udelenie poverenia zamietnutá alebo bolo vydané poverenie, do podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu, neuplynula lehota 3 rokov ani v jednej z vyššie
uvedených vecí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal

vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu
nevyplývajú.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd

1. stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo

zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 467/2012) od
odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 6.164,98 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
1.233 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní
rozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahovvkonaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 7Er/264/2010. Exekučným titulom v tejto

veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
v Bratislave sp. zn. SR 21113/09.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 468/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1.967,60 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v

sume 393,52 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 34Er/276/2010.Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 15921/09.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 470/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1.586,97 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 317,39 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 14Er/456/2011.

Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 17427/09.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 471/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
330 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní

rozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahovvkonaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 27Er/8/2009. Exekučným titulom v tejto
veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
v Bratislave sp. zn. SR 07853/08.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 472/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
275 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní
rozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahovvkonaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 34Er/8/2009. Exekučným titulom v tejto

veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
v Bratislave sp. zn. SR 07031/08.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 473/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1.261,88 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v

sume 252,38 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 34Er/528/2010.
Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 14036/09.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 474/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v
sume 295,04 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných

prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 18Er/998/2010.
Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 08452/10.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 476/2012)

od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
495 eur, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní
rozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahovvkonaní
vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 27Er/529/2010. Exekučným titulom v tejto
veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom

v Bratislave sp. zn. SR 18254/09.

Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 478/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
1.137,75 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať

v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahovvkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitravexekučnejvecisp.zn.9Er/906/2010.Exekučným
titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.
s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 17381/09.Navrhovateľ sa podaným návrhom (vedeným na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7C 479/2012)
od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v

sume 531,07 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať
v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 34Er/579/2010.
Exekučným titulom v tejto veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 23003/09. Uznesením zo dňa 30. 03. 2013 č.

k. 7C/467/2012-24 boli tieto veci spojené na spoločné konanie s tým, že naďalej boli vedené pod sp.
zn. 7C 467/2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 05. 2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
od 01. 06. 2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01. 06. 2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia vo veci vedenej
pod sp. zn. 7Er 264/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 11.
03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v predmetnej veci dňa 23. 04. 2010. Uznesením č.k. 17Er/264/2010-16 zo dňa 18. 04.
2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
5CoE/95/2012-45 zo dňa 31. 08. 2012 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2012.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 34Er 276/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 09. 03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 28. 04. 2010. Uznesením zo dňa 24. novembra
2010 č. k. 34Er/276/2010-16 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so

sídlomExekútorskéhoúradu Záhradnícka60,Bratislavaoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezo
dňa 29. 03. 2010 zamietol a následne uznesením zo dňa 31. 10. 2011 č. k. 34Er 376/2010-23 exekúciu
zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2012.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 14Er 456/2011 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u

súdneho exekútora dňa 25. 05. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 27. 07. 2011. Uznesením č. k. 14Er/456/2011-9
zo dňa 29. 07. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 27Er 8/2009 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 06. 12. 2008. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 01. 2009. Exekučný súd dňa 20. 01. 2009
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 34Er 8/2009 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 06. 12. 2008. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 09. 01. 2009. Súdny exekútor bol výzvou zo
dňa 21. 02. 2009 vyzvaný na odstránenie vád návrhu. Exekútor doručil súdu dňa 26. 02. 2009 podanie -
opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 02. 03. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 34Er 528/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 12. 05. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Súdny exekútor bol výzvou zo dňa
14. 09. 2010 vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru. Exekútor doručil súdu dňa 14. 12. 2010 požadované doklady. Uznesením zo dňa 11. apríla 2011

č. k. 34Er/528/2010-12 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa
25. 05. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 25.
10. 2011 č. k. 34Er 528/2010-19 exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.
03. 2012.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 18Er 998/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 01. 12. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 21. 12. 2010. Uznesením zo dňa 17. februára
2011 č. k. 18Er/998/2010-10 súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 08. 12. 2010 zamietol. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. marca 2012 č. k. 18Er

998/2010-17 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 07. 2012.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 27Er 529/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 27. 05. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 15. 07. 2010. Exekučný súd dňa 22. 07. 2010

poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 9Er 906/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 02. 09. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 24. 11. 2010. Uznesením č. k. 9Er/906/2010-10

zo dňa 25. 04. 2012 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 02. 2013.

Exekúcia vo veci vedenej pod sp. zn. 34Er 579/2010 začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora dňa 07. 06. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 04. 08. 2010. Uznesením č. k.
34Er/579/2010-10 zo dňa 20. 12. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením č. k. 34Er/579/2010-17 zo dňa 18. 01. 2012
súd konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 05. 2012.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatia exekúcie vo veciach, vedených pod sp. zn. 7Er 264/2010, sp. zn. 34Er 276/2010,
sp. zn. 27Er 8/2009, sp. zn. 34Er 8/2009, sp. zn. 34Er 528/2010 a sp. zn. 27Er 529/2010 obsahuje
zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v lehote 15 dní rozhodnúť,
či poverenie pre exekútora vydá, musí sa danou exekúciou zaoberať, aby v prípade, ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora vydať. Z toho potom vyplýva,
že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho exekútora poverenie a v

opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora v spise nie sú podklady,
vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov a po ich predložení
o žiadosti súdneho exekútora v primeranej lehote rozhodnúť. Z dokazovania vykonaného súdom 1.
stupňa vyplýva, že vo veciach vedených pod sp. zn. 27Er 8/2009 a sp. zn. 27Er 529/2010 došlo k
vydaniu poverenia do 15 dní od podania žiadosti, teda v zákonom stanovenej lehote a v ostatných

veciach síce k rozhodnutiu súdu 1. stupňa do 15 dní odo dňa žiadosti o udelenie poverenia súdnym
exekútorom nedošlo, avšak z dôvodu, že súd prvého stupňa vyzýval súdneho exekútora na predloženie
dokladov potrebných pre rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie poverenia, ako to správne konštatoval
súd prvého stupňa. Vo veciach, vedených pod sp. zn. 14Er 456/2011, sp. zn. 18Er 998/2010, sp.
zn. 9Er 906/2010 a sp. zn. 34Er 579/2010 už lehota pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora v

prípade, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ako tomu bolo aj v tomto prípade, neplatila,
preto žiadna zákonom stanovená lehota súdom prvého stupňa porušená nebola. Vzhľadom k tomu,
že vo všetkých týchto veciach boli žiadosti súdneho exekútora zamietnuté z dôvodu, že rozhodcovská
doložka je neplatná a exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky jemateriálne nevykonateľný, čo predstavovalo neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a
v exekučných veciach, od ktorých si navrhovateľ svoj nárok uplatňuje bolo rozhodnuté v primeranom
čase, nemohlo dôjsť u navrhovateľa k vzniku škody ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za

nesprávny úradný postup. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom
platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie
základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Keďže
exekučným titulom v danej veci bol nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, v
dôsledku čoho bola exekúcia zastavená, priebehom exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu

navrhovateľovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. Keďže v uvedených exekučných konaniach nebol
preukázaný nesprávny úradný postup súdu 1. stupňa ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za
škodu, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
odvolací súd rovnako ako súd 1. stupňa, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, výškou
škody nebolo potrebné sa zaoberať, preto pokiaľ súd 1. stupňa návrh navrhovateľa zamietol, jeho
rozhodnutie je vecne správne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212

ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva, že
keďže navrhovateľ postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní
nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto
dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov
podľa návrhov alebo predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom
konania (§ 120 ods. 1 OSP). Tvrdenie navrhovateľa, že súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, je nesprávne. Súd
1. stupňa citoval dané ustanovenie v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná.

Vzhľadom ku konštantnej rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach navrhovateľa nemohlo v
danej veci hovoriť o trvaní stavu právnej neistoty u navrhovateľa do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil
a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom preukázania

materiálnej škody navrhovateľa. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v
súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu 1. stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.