Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/705/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210936
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocneným zástupcom
Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 221,28 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/276/2012-38 zo dňa 23. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/276/2012-38 zo dňa 23. 06. 2014 žalobu v celom
rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
Konštatoval, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia majetkovej škody 175, -eur a
nemajetkovej ujmy v sume 221,28 eur, z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní
(pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnou Z., nar. XX. XX. XXXX

vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 537019) v zákonom stanovenej dobe 30 dní.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských a slobôd, § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01. 01. 2013
(ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.), § 9 ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Podľa súdu ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného
súdu Liptovský Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej

súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 182/2005, ktorý spočíva v oneskorenom rozhodnutí. V prvom
rade poukázal súd na nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť či ide
o spisovú značku exekútora pôvodne povereného vykonaním exekúcie alebo jeho nástupcu meno a
sídlo súdneho exekútora. Na margo tvrdenia žalobcu a jeho nevedomosti spisovej značky exekučného
súdneho konania, konštatoval, že ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na nevyhnutnú
komunikáciu žalobcu so súdnym exekútorom (či už priamo alebo prostredníctvom jeho vtedajšieho
právneho zástupcu) žalobca meno a sídlo súdneho exekútora, ktorého pôvodne požiadal o vykonanie

exekúcie, ako aj jeho nástupcu musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy
o vykonaní exekúcie). Z pripojenej fotokópie spisu sp. zn. 5Er/265/2005 okresného súdu vyplýva, že
vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, tak že
žalobca nemal dôvod pri ich riadnej komunikácii spisovú značku súdneho konania nepoznať. Návrhoprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo dňa 18. 11. 2010 na zmenu súdneho exekútora bol súdu
doručený dňa 21. 11. 2010 ako elektronický, opatrený zaručeným elektronickým podpisom. Podaním zo
dňa 15. 12. 2010 bola súdna exekútorka JUDr. Krasňanová vyzvaná na vyjadrenie sa k predloženému

návrhu, predloženie exekučného spisu sp. zn. EX 182/2005 a na oznámenie uplatnenia a vyčíslenia
náhrady trov. Podaním doručeným súdu 05. 01. 2011 exekútorka oznámila, že sa k tomuto návrhu
nevyjadruje, trovy exekúcie si neuplatňuje a žiadaný spis preto nezasiela. Podaním zo dňa 25. 01. 2011
exekučný súd urgoval od súdnej exekútorky predloženie exekučného spisu, ktorý bol súdu doručený 08.
02. 2011. Následne súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení uznesením č.

k. 5Er/265/2005-24 zo dňa 13. 04. 2011 z dôvodu nespôsobilosti notárskej zápisnice č. N 4351/2004,
NZ 80411/2004 zo 06. 11. 2004 notárky JUDr. Jarmily Kováčovej, so sídlom A. XX, G. byť exekučným
titulom. Dňa 13. 08. 2012 uznesením č. k. 5Er/265/2005-58 exekučný prvostupňový súd doplnil toto
rozhodnutie o výrok o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora; dopĺňacie uznesenie sa
staloprávoplatným21.09.2012.Následneuznesenieovyhláseníexekúciezaneprípustnúaozastavení
exekúcie potvrdil odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10CoE/148/2012-62 zo dňa 30. 10. 2012,

právoplatným 07. 01. 2013.
Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal tvrdenie o bezdôvodnej nečinnosti súdu trvajúcej viac
ako 146 dní. Pri rozhodovaní o zmene exekútora súd postupoval so všetkou opatrnosťou, dbajúc nielen
na poslednú vetu § 44 ods. 7 zákona NR SR o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (ďalej len „Exekučného poriadku“) účinného do 31.

05. 2011 (v zmysle ktorého súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora), ale aj na ods. 8 tohto zákonného ustanovenia (postúpenie veci
s exekučným spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal pôvodnú súdnu exekútorku o
predloženie exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov exekúcie. Po ich doručení 08. 02.
2011 súd rozhodol v najbližšie možnom termíne 13. 04. 2011 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a o zastavení exekučného konania, postupujúc v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku,
konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ale aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08,
ktorý je pre SR prameňom práva.
Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu (porušenie právnej

povinnosti) preukázaná nebola. Naopak, súd splnil svoju povinnosť skúmať všetky náležitosti a
materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (pre jej splnenie v tomto štádiu konania lehota
určená nebola) a zastavením exekúcie zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícii
oprávneného. Z dôvodu právnej istoty súd zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora v exekučnom
konaní vedenom na základe vadného rozhodnutia, označovaného za exekučný titul.

Okrem nepreukázania porušenia právnej povinnosti žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších
podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody (vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania bolo
nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových
tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a
zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175,- eur,

či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie
čiastky 70,- eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto
náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola
dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady
na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40,- eur, administratívne výdavky 50,-

eur na komunikáciu so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či ide o pôvodného exekútora, alebo
o „nového“ exekútora) a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- eur. Odôvodnenie požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy 221,28 eur žalobcom je v rovine predpokladaných možných, do úvahy
prichádzajúcich, ale fakticky nevzniknutých skutočností. Žalobca netvrdil, že došlo a kedy k zániku

povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, alebo k jeho insolvencii. Ak
konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické
osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil
konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány

zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z
realizovaného obchodu a hospodárskej strate na strane žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej
evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď
môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu,či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu
škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal
ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť dôvodnosť žalovaným vznesenej
námietky premlčania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania založil okresný súd na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy
konania, náhradu ktorých navrhol priznať.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ktoré doteraz neboli
uplatnené, - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (správne malo byť uvedené žalobcu - poznámka
odvolacieho súdu) a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., pretože

sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil poukázal na to, že riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.
Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak
spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o

skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu
tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s

ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach, tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že - názor krajského súdu
vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - žalobca podal ústavnú sťažnosť pre

porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu;
- nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony
a rozhodoval vylúčený sudca.
Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu

žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie,
pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania.
Ďalej žalobca vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť

konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej
účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným

sudcom na nestrannom súde.
Tiež to, že nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za takejto
procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu

ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napr. žalobca uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty,resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného
súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj
moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty

na doručovanie).
Žalobca v odvolaní tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Dodal,žesúdvykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť
len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného

postupu štátneho orgánu.
Podľa žalobcu ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému
návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p. mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa
§ 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho, súd
bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám
(žalobca navrhoval vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis) a následne vo

veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Pokiaľ súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti súd sa v
odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).
Úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a

správy informačného systému a z titulu výdajov: - na administratívne spracovanie textov urgencií, - na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, - na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie
a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu

o tom, že majetková škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme.Žalobcatvrdil,žehodlalvkonanípredsúdomprostredníctvomvykonanéhopojednávaniapredložiť
dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu
nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby

tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
Tvrdil, že predložil ako dôkaz o vzniku škody žalobcovi znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je tak jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku
v určenej výške. V tejto súvislosti vytýkal súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa

s predloženým znaleckým posudkom. Z tohto totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli
žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého posudku
sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o
vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, na úpravu informačného systému, nákladov na
poštovné a na telekomunikačné služby.

K nemajetkovej ujme uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo
k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepubliky,akoajprávanaprejednanievecivprimeranejlehotezaručenéhočl.6ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase. Sám súd predsa zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a

pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné objektívne dôvody.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
K návrhu na prerušenie konania tvrdil, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o

prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu, práva na
nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej, o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu uvedeného
tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal, aby odvolací

súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ v odvolaní žalobca namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom

súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd v
prvom rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že námietku zaujatosti podľa § 15a ods.
1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 8 spisu). Okrem toho Krajský súd v Žiline uznesením č.
k. 9NcC/73/2013-16 zo dňa 31. 01. 2013 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš
JUDr. Eva Uličná je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod

sp. zn. 8C/276/2012. Ostatní sudcovia okresného súdu a teda vrátane zákonnej sudkyne JUDr. Jany
Haluškovej nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. V tejto súvislosti preto odvolací súd
posúdil nedôvodnosť námietky žalobcu, že vo veci konal vylúčený sudca a uvádza, že ustanovenia
Občianskehosúdnehoporiadku(§14anasl.O.s.p.)predstavujúvýnimkuzvýznamnejústavnejzásady,
že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to

možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Pomer k účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým
príbuzenským,čiinýmobdobnýmvzťahom,ktorémunaroveňmôžebyťvkonkrétnomprípadepostavený
vzťah priateľský alebo naopak nepriateľský. Teda predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci je jeho určitý kvalifikovaný pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by
mohol vzbudiť pochybnosti o jeho nezaujatosti v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti
zistené neboli. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané
okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre
legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá

ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely
preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani
to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v

zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho,
ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo

dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia

sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol
pojednávanienaktoromzaneprítomnostižalobcumeritórnerozhodol(vžiadostisapritomzdôrazňovalo,
že žalobca trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť sa vyjadriť k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení

svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, odvolací
súd k týmto uvádza:Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 23. 06. 2014 pojednávanie. Splnomocnený
zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 09. 06. 2014 (č.l. 28 p. v. spisu). Dňa 20. 06. 2014 o 10.44
hod. doručil žalobca zo strany splnomocneného zástupcu návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu

objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o
nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe jeho námietky. Okresný súd vec prejednal na pojednávaní
v neprítomnosti účastníkov konania a splnomocneného zástupcu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia
okresnéhosúduvyplýva,ženeakceptovalžiadosťžalobcuajehosplnomocnenéhozástupcuoodročenie
nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov, vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.

s. p. aj v neprítomností účastníkov prihliadajúc na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zdôraznil, že
o návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu, ktoré bolo doručené splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 14. 02. 2014. Procesný návrh na prejednanie z dôvodu, že žalobca požiadal o
vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania. Podľa
odvolacieho súdu v prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
Žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane

brániacej mu v účasti na pojednávaní (§ 119 O. s. p.), požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že
vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené vyššie) nebol dôvodný.
Žalobca a jeho splnomocnený zástupca, ktorí boli na pojednávanie včas predvolaní, viac ako 5 dní pred
termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) sa tohto nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si
žalobca a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné

oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam
protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.
s. p., ktoré realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu, že nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a tvrdení, a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď boli v zmysle

ust. 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho
splnomocneného zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal
tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o dokazovanie, okresný súd vykonal dokazovanie
navrhnuté samotným žalobcom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného exekučného spisu sp. zn.
5Er/265/2005, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Podľa odvolacieho súdu čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe, toto bolo doručené okresnému
súdu dňa 03. 03. 2014, ktorý ho poslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 09. 06. 2014 spolu
s predvolaním na pojednávanie. Nie je preto pravdivé tvrdenia žalobcu, že nemal možnosť sa vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného.

Nebolo preukázaným ani tvrdenie žalobcu v odvolaní o nenariadení pojednávania vo veci. Jeho
uskutočnenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 36 spisu).
Pokiaľ žalobca namietal postup okresného súdu s tým, že tento nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O. s. p., poukazuje odvolací súd na to, že rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie v
zmysle § 153b O. s. p. nie je povinnosťou súdu, ale možnosťou, aj to však len za predpokladu, že

skutkový stav tvrdený žalobcom považuje súd za nesporný. Je zrejmé, aj vzhľadom na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade tomu tak nebolo.
Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne

pripustil odvolanie. Táto námietka žalobcu je nepravdivá, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 23. 06. 2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nevyplýva žalobcom tvrdená
skutočnosť. Okresný súd na označenom pojednávaní nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie
konania lebo žalobca v prejednávanej veci takýto návrh ani nepodal.

Okresný súd v danom prípade vykonal preto dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich
procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom.

Preskúmaním veci podľa odvolacieho súdu okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,

pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil.
Inak povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2
O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoréboli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné. Odvolací súd sa preto s
dôvodmi uvádzanými okresným súdom stotožnil. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že súd sa dopustil
viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,

však v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú, odvolací súd uvádza, že podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora nebola dodržaná. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR
(II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania

(na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno
totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a
významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné
okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd. Tento sa zaoberal aj ďalšími
atribútmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, t.j. príčinná súvislosť,
vznik škody, ktoré žalobca nepreukázal. Svoje rozhodnutie i v tomto smere náležite odôvodnil, majúc za

to, že žalobca nepreukázal ani vznik škody a nemajetkovej ujmy, či príčinný vzťah medzi ním tvrdenou
škodu a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol podrobné argumenty vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam, s ktorými argumentmi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .