Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226025
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112226025.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I vo veci navrhovateľa: T.. U. U., M.. X.X.XXXX, Q. U., K. Č.. XX a odporcu:

Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova č. 2, Bratislava, o náhradu škody nemajetkovej
škody vo výške 310.000,- eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. takto

r o z h o d o l :

I. Súd nepripúšťa zmenu skutkového základu žaloby označenú v podaní navrhovateľa zo dňa
29.10.2014 doručenú súdu dňa 30.10.2014.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 10.08.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- eur, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku trestného konania zn. ČVS: PPZ-94/BPK-S-2010, v ktorom bol obvinený z prečinu

ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) TZ pre skutok, ku ktorému malo dôjsť 18.04.2008,
ktorý je popísaný aj v uznesení GP z 10.01.2011 sp. zn. XIV Gv 37/2010. Nárok si uplatňuje titulom
nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Touto
žalobou napádané trestné konanie bolo iniciované členom trestného senátu JUDr. Klimentom, ktorý
prejednával v rámci odvolacieho konania trestnú vec navrhovateľa, kde bol obžalovaný pre trestný čin
podplácania podľa § 161 ods. 1, ods. 1písm. b) TZ. Uznesením PPZ, Úradu boja proti korupcii zo dňa
17.06.2010 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2

písm.c)TZ.VecdozorovalprokurátorgenerálnejprokuratúryMgr.PeterŠufliarsky,ktorýspisovaltrestné
oznámenie sudcu NS SR JUDr. Klimenta. Podľa informácie, ktorá zaznela pred výsluchom navrhovateľa
v predmetnej veci sa vyšetrovatelia informovali, že v prípade odsúdenia pre skutok ide navrhovateľ
do basy, pretože už bol právoplatne odsúdený pre iný trestný čin, kde dostal od menovaného sudcu
podmienku. Generálny prokurátor v zastúpení I. námestníkom JUDr. Dobroslavom Trnkom uznesením
z 8.4.2011 č.j. XIV Pz 3/2011 - 8 rozhodol o skutku z 18.04.2008, ktorým uznesenie o vznesení
obvinenia ku skutku, ku ktorému malo dôjsť, zrušil. Podľa rozhodnutia GP je vyššie uvedené rozhodnutie

vyšetrovateľa nezákonným rozhodnutím, ktoré svojim obsahom odporuje zákonu. GP SR vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že nešlo o konanie, ktoré spadá pod niektorú skutkovú podstatu trestného činu.
Z uvedeného je zrejmé, že policajný orgán vydal rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu. Z obsahu skutku
a rozpornej kvalifikácie vyšetrovateľom je jednoznačné, že od začiatku trestného konania vyšetrovateľ
nezákonne vyhodnotil konanie navrhovateľa ako prečin, napriek tomu, že mal zastaviť trestné stíhanie,
osobu navrhovateľa obvinil spod uvedeného skutku.Navrhovateľ ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že Ústavný súd v konaní sp. zn. ÚS 129/2010-33
rozhodnutím zo dňa 9.3.2011 rozhodol tak, že v konaní, v ktorom bol odsúdený v spojení s rozhodnutiami
NS SR č.k. 1Tdo Vš1/2009 pre trestný čin podplácania bolo porušené jeho právo a rozhodnutie zrušil

a vrátil na ďalšie konanie. Právo na náhradu navrhovateľovi vzniklo v zmysle §5 ods. 1 cit. zákona v
spojení s nezákonným rozhodnutím. Listom z 28.07.2011 požiadal MV SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Na uvedený list dostal odpoveď, že jeho trestné stíhanie nebolo právoplatne
zastavené, preto ministerstvo vo veci nemôže konať.

Navrhovateľ si v zmysle §17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške

300.000,- eur. Nemajetkovú ujmu v tejto výšku si uplatňuje v spojení s tým, že trestné konanie, ktoré
bolo začaté mu spôsobilo veľké traumy, pretože sa pred navrhovateľom vyšetrovatelia rozprávali, že
mu hrozí trest odňatia slobody s výkonom trestu nepodmienečne. Tak ako na navrhovateľa celé toto
konanie negatívne pôsobilo na neho i celú jeho rodinu osud manželky počínajúc, ktorej v roku 2010
museli operovať mozgovú časť hlavy a podľa výsledkov lekárov je jej zdravotný sta zlý. V spojení s
týmto trestným stíhaním si nej ej schopný nájsť si vhodný prácu, o ktorú požiadal na MV SR, GP SR, MS

SR, niektorým sudcami, ako aj inými osobami je označovaný ako zločine. Predmetné trestné stíhanie
ho veľmi ponižuje, bolo v ňom súdom nariadené znalecké dokazovanie psychiatrom a psychológom a
to 200 km od jeho bydliska v Banskej Bystrici. V súvislosti s trestným stíhaním bol odpočúvaný, pričom
odposluch trvá možno dodnes. Prokurátor, ktorý predmetnú vec dozoroval Mgr. Šufliarsky sa zúčastnil
oslavy u T.. B. spolu s poškodeným T.. B. a jeho manželkou. V predmetnej veci sa domáha nemajetkovej

ujmy, ktorá vznikla tým, že ako občan bol ponižovaný tým, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci
vystupoval prokurátor, ktorý bol zjavne zaujatý, keď Mgr. Šufliarsky mal podobný vzťah k poškodenému
T.. B., pričom vo veci rozhodol ako nezaujatý. Nemajetková ujma navrhovateľovi vznikla tým, že :

špeciálny prokurátor Mgr. Šufliarsky bol zaujatý,

boli mu odpočúvané telefónne hovory,

trestné oznámenie bolo podané na základe jemu neznámych fotokópii dokladov, pričom s ich obsahom
ho vyšetrovateľ napriek žiadosti navrhovateľa neoboznámil,

pred vyšetrovacím úkonom mu bolo oznámené, že mu hrozí basa, pretože je v podmienke,

bol vyzývaný, aby išiel na výsluchy do Banskej Bystrice, pričom všetkých svedkov pred navrhovateľom
a j po ňom vypočúval vyšetrovateľ vždy v Bratislave, bolo mu v konaní znemožnené brániť sa,

bolo mu nariadené psychiatrické a psychologické vyšetrenie, neakceptovaním vyšetrenia na psychiatri
mu hrozila väzby, resp. zatknutie,

nikto ho v takejto situácii nezamestná,

bol ponižovaný ako občan rôznymi narážkami,

nemôže vykonávať činnosť, akú v minulosti vykonával - športovanie, spoločenskí podujatia a pod.

Navrhovateľ podal dňa listom zo dňa 28.07.2011 na MV SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu nemajetkovej škody. Na uvedenú žiadosť mu MV SR odpovedalo, že jeho trestné stíhanie
nebolo doposiaľ právoplatne zastavené, preto vo veci ministerstvo nemôže konať.

Navrhovateľ žiadal v konaní vypočuť vyšetrovateľa T.. Q., prokurátora L.. Š., T.. Č. a T.. Š., svoju sestru
T.. T. U., svoju manželku, sudcu, ktorý povolil vykonať znalecký posudok z odboru psychiatrie, sudcu,

ktorý povolil vykonať odposluchy, sudcu NS SR T.. W., T.. B..

Odporca sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.09.2012. So žalobou nesúhlasil, žiadal
ju ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal prekážku litispedencie konania s konaním vedeným na tunajšom
súde pod sp. zn. 24C 27/2011, pretože má za to, že žalobný návrh, ktorý navrhovateľ inicioval v konaní
24C 27/2011 je obsahovo zhodný so žalobným návrhom vedeným v tejto veci. V oboch konaniachnavrhovateľpoukazujenatrestnékonanievedenépodČVS:PPZ-94/BPK-S-2010zodňa2.12.2010,ako
ja na nález Ústavného súdu SR ÚS 129/2010-33 zo dňa 09.03.2011, ktorý vraj rozhodol, že v konaní kde
bol odsúdený v spojení s rozhodnutím NS SR 1Tdo Vš 1/2009 bolo porušené jeho právo a rozhodnutie

bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie. V konaní 24C 27/2011 navrhovateľ žiadal nemajetkovú ujmu
1.000.000eurvkonaní19C70/2012žiadalnemajetkovúujmu300.000,-eur.Zuvedenéhodôvodužiadal
odporca konanie zastaviť, resp. aby ho prerušil.

Z obsahu pripojeného súdneho spisu zn. 24C 27/2011 súd zistil, že žalobným návrhom sa navrhovateľ
domáha voči odporcom označeným ako Generálna prokuratúra SR a SR zastúpená Ministerstvom

vnútra nemajetkovej ujmy z dôvodu jeho diskriminácie v trestnom konaní, keď ho začali trestne
stíhať uznesením zo dňa 2.12.2012 v konaní ČVS PPZ-94/BPK-S-2010. Porovnaním oboch žalobných
návrhov súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie konanie z dôvodu prekážky
litispedencie, pretože si v nich navrhovateľ uplatnil nemajetkovú ujmu z rozdielneho právneho titulu. V
konaní 19C 70/2012 navrhovateľ uplatňuje nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v konaní
24C 27/2011 žiada určiť, že bol postupom odporcu diskriminovaný, keď ho začali trestne stíhať pod

č.k. ČVS: PPZ-94/BPK-S-2010 a z tohto titulu žiada nemajetkovú ujmu vo výške 1.000.000,- eur. Z
uvedeného dôvodu potom neboli splnené ani podmienky na prerušenie konania, na ktorom nakoniec
ani odporcu následne už netrval.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne , ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Riadne predvolaný navrhovateľ sa na súdne pojednávanie nariadené na 14.11.2014 nedostavil, neprišla
ani riadne predvolaná svedkyňa, pričom obaja mali vedomosť, že súdne pojednávania sa nebude
odročovať, nakoľko odporca svoju neúčasť neavizoval, riadne sa na pojednávanie dostavil. Vzhľadom

na uvedené súd preto postupoval v konaní aj bez prítomnosti navrhovateľa a vec rozhodol podľa § 101
ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ vosvojomnávrhubolpovinnývzmysleust.§79ods.1O.s.p.pravdivoopísaťrozhodujúce
skutočnostiaoznačiťdôkazy,ktorýchsadovolávaaďalejprispieťkdosiahnutiuúčelukonaniapravdivým
a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101

ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní vidí v tom, že bolo začaté
trestné stíhanie jeho osoby pre skutok, ktorý mal vykonať spísaním a podaním listu zo dňa 18.04.2008
predsedovi NS SR, pričom podľa rozhodnutia generálnej prokuratúry zo dňa 8.4.2011 sa zákonnou
formou domáhal svojich práv ako obvinený. Navrhovateľ namietal, že v trestnom konaní:

špeciálny prokurátor Mgr. Šufliarsky bol zaujatý,

boli mu odpočúvané telefónne hovory,

trestné oznámenie bolo podané na základe jemu neznámych fotokópii dokladov, pričom s ich obsahom
ho vyšetrovateľ napriek žiadosti navrhovateľa neoboznámil,

pred vyšetrovacím úkonom mu bolo oznámené, že mu hrozí basa, pretože je v podmienke,bol vyzývaný, aby išiel na výsluchy do Banskej Bystrice, pričom všetkých svedkov pred navrhovateľom
a j po ňom vypočúval vyšetrovateľ vždy v Bratislave, bolo mu v konaní znemožnené brániť sa,

bolo mu nariadené psychiatrické a psychologické vyšetrenie, neakceptovaním vyšetrenia na psychiatri

mu hrozila väzby, resp. zatknutie,

nikto ho v takejto situácii nezamestná,

bol ponižovaný ako občan rôznymi narážkami,

nemôže vykonávať činnosť, akú v minulosti vykonával - športovanie, spoločenskí podujatia a pod.

AkonezákonnérozhodnutienapádaUzneseniePPZ,Úradbojaprotikorupcii ozačatítrestnéhostíhania
dňa 17.06.2010, ako aj Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 2.12.2010.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 08.10.2014 rozšíril žalobný návrh o sumu
10.000,- eur. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov navrhovanú
zmenu žaloby pripustil.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 30.10.2014 podal návrh na zmenu právnej
kvalifikácie žaloby, tak že žaluje náhradu škody aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu pri

dielčich úkonoch a rozhodnutiach realizovaných orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd navrhovanú
zmenu skutkového základu žaloby nepripustil, o čom rozhodol v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.
Dôvodom pre zamietnutie toho návrhu je skutočnosť, že z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo
bez všetkej pochybnosti zjavné, že trestné konanie vedené pod sp. zn. ČVS PPZ-94/BPK-S-2010 bolo
právoplatne skončené dňa 29.06.2012, kedy bola uznesením námestníka GP SR pre trestný odbor

zamietnutá sťažnosť poškodeného proti uzneseniu GP SR o zastavení trestného stíhania. Je teda
zrejmé, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo nezákonným rozhodnutím, z čoho vyplýva, že
prejednávať uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý bol
zavŕšený zastavením trestného stíhania nie je namieste.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to z obsahu

oboznámeného pripojeného vyšetrovacieho spisu zn. ČVS: PPZ - 94/BPK-S-2010, z obsahu výsluchu
navrhovateľa, výsluchu zástupcu odporcu a ďalších listinných dôkazov založených v spise, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-94/BPK-S-2010, zväzok č 1 vyplýva, že
navrhovateľ bol dňa 19.10.2005 obžalovaný prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR na tom

skutkovom základe, že dňa 13.07.2004 v Piešťanoch v kaviarni hotela Eden ako obhajca obvineného L..
F.D. P. vo veci vedenej na Úrade boja proti organizovanej kriminalite požiadal JUDr. Máriu Mešencovú,
obhajkyňu v tej istej veci obvineného P. S., aby ovplyvnila svojho klienta tak, aby menovaný pri
konfrontácii plánovanej na deň 16.07.2004 zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď, aby bola v prospech
obvineného L.. P. a sľúbil za to T.. L. L. a P. S. úplatok vo výške 100.000,- Sk každému z nich a potom,

keď obvinený P. S. zmenil svoju výpoveď dňa 16.09.2004 v Piešťanoch v kaviarni hotela Eden odovzdal
T.. L. L. sumu 30.000,- Sk, pričom prehlásil, že 25.000,- Sk je určených pre ňu a 5.000,- Sk je určených
pre P. S.. Konanie bolo vedené na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2Tš/15/2005.

Rozsudkom zo dňa 30.11.2006 bol navrhovateľ Špeciálnym súdom v Pezinku uznaný vinným pre
trestný čin podplácania, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným

odkladom. Najvyšší súd SR odvolanie obžalovaného Uznesením zn. Toš 2/2007 zo dňa 9.9.2008
zamietol, keď neakceptoval námietky navrhovateľa ako obžalovaného, okrem iného že „vo veci
nevystupoval ako verejný činiteľ, preto voči nemu nemohol byť použitý agent tak ako sa to stalo, a preto
tento dôkaz nemôže byť v konaní proti nemu použiteľný“. Predmetný rozsudok Špeciálneho súdu v
Pezinku tak nadobudol právoplatnosť.Zo Zápisnice o verejnom zasadnutí senátu Najvyššieho súdu SR v Bratislave konanom dňa 09.09.2008
v trestnej veci obžalovaného T.. U. U. sp. zn. 2 Toš 2/2007 vyplýva, že členmi odvolacieho senátu boli
JUDr. Juraj Majchrák ako predseda senátu a JUDr. Peter Hatala a JUDr. Juraj Kliment ako členovia

senátu. Z obsahu zápisnice nie je zrejmé, že by verejné zasadnutie prebehlo v rozpore so súdnou
etiketou.

Navrhovateľ už ako odsúdený si uplatnil svoje práva v súvislosti s trestným konaním aj prostredníctvom
dovolacieho konania na NS SR a iniciovaním konania pred Ústavným súdom SR. Dovolanie
navrhovateľa ako odsúdeného bolo NS SR v konaní 1Tdo Vš 1/2009 zamietnuté, Ústavný súd SR

rozhodnutím sp. zn. I. ÚS 129/2010-33 z 09.03.2011 však zrušil rozhodnutie NS SR, ktorým rozhodoval
o dovolaní a vec mu vrátil na nové konanie, dňa 11. 11.2014 Najvyšší súd SR dovolaniu navrhovateľa
ako odsúdeného vyhovel, opäť teda bude v trestnej veci navrhovateľa sp. zn. 2 Toš 2/2007 rozhodovať
v odvolacom konaní NS SR. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia bolo uvedené súdu známe z informácii
publikovaných v denníku SME dňa 14.11.2014.

Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS PPZ-94/BPK-S-2010 súd zistil, že Uznesením

PPZ, Úradu boja proti korupcii zo dňa 17.06.2010 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ohovárania
podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) TZ na tom skutkovom základe, že doposiaľ presne nestotožnená
osoba vystupujúca ako T.. U. U. s úmyslom ohroziť vážnosť JUDr. Juraja Klimenta, sudcu NS SR u
spoluobčanov a s úmyslom poškodiť ho pri výkone funkcie sudcu, najmenej od marca 2008 oznámil
o JUDr. Jurajovi Klimentovi nepravdivé údaje s cieľom privodiť mu disciplinárne konanie za porušenie

základných povinností sudcu podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. Predmetná vec bola právoplatne
skončená dňa 29.06.2012, kedy námestník generálneho prokurátora SR pre trestný odbor uznesením
vedeným pod sp. zn. IV/1 GPt 489/11-32 zamietol sťažnosť poškodeného proti uzneseniu prokurátora
Generálnej prokuratúry o zastavení trestného stíhania.

Uznesením PPZ zo dňa 2.12.2010 bol navrhovateľ stíhaný ako obvinený pre skutok kvalifikovaný ako

prečin ohovárania podľa § 373 odst. 1 a odst. 2 písm. c) TZ.

Uznesením GP SR zo dňa 10. 01.2011 sp. zn. XIV Gv 37/2010 bola zamietnutá sťažnosť obvineného
T.. U. U. proti výroku o vznesení obvinenia pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania.

Uznesením zo dňa 8.4.2011 GP v trestnom stíhaní vedenom proti obvinenému T.. U. U. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania rozhodol tak, že v časti týkajúcej sa skutku, ku ktorému malo

dôjsť dňa 18 apríla 2008 právne kvalifikované ako prečin ohovárania bol porušený zákon v neprospech
obvineného. V tejto časti sa uznesenie prokurátora odboru osobitného určenia GP SR zrušilo.

Uznesením zo dňa 17.10.2011 GP SR bolo zastavené trestné stíhanie obvineného T.. U. U. pre skutok
uvedený v uznesení vyšetrovateľa PPZ, Úrad boja proti korupcii č.k. PPZ - 94/BPK-S-2010 zo dňa
2.12.2010 v spojení s uznesením generálneho prokurátora SR sp. zn. XIV Pz 3/2011 -8 zo dňa 8.4.2011,

ku ktorému došlo na tom skutkovom základe, že s úmyslom ohroziť vážnosť JUDr. Juraja Klimenta sudcu
Najvyššieho súdu SR u spoluobčanov a s úmyslom poškodiť ho pri výkon funkcie sudcu, najmenej od
marca 2008 obvinený T.. U. U. oznámil o JUDr. Jurajovi Klimentovi nepravdivé údaje s cieľom privodiť
mu disciplinárne konanie za porušenie základných povinností sudcu podľa §30 zákona č. 385/2000 Z.z.
o sudcoch a prísediacich tým spôsobom,

- že v liste zo dňa 8.10.2008 adresovanom JUDr. Jurajovi Majchrákovi predsedovi senátu NS SR žiadal
opravu a doplnenie zápisnice zn. 2 To3 2/2007, ktorou sa domáhal opravy a doplnenie zápisnice z
verejného zasadnutia konaného dňa 9.9.2008, aby v nej bolo zaznamenané, že člen senátu JUDr. Juraj
Kliment počas pojednávania viackrát vybuchol smiechom nad tým, čo referoval predseda senátu JUDr.
Juraj Majchrák a smiech vždy trval viac minút,- v liste zo dňa 7.10.2009 adresovanom JUDr. Štefanovi Harabinovi, predsedovi NS SR a predsedovi
Súdnej rady SR označenom ako podnet na disciplinárne stíhanie uviedol, že člen senátu JUDr.
Juraj Kliment, rod. B. sa počas celého súdneho pojednávania očividne zabával a ukazoval ďalšiemu

členovi senátu JUDr. Hatalovi asi zábavné časti spisu, čím JUDr. Jurajovi Klimentovi spôsobil morálnu
ujmu zdiskreditovaním jeho osoby a zároveň tieto nepravdivé tvrdenia uviedol s cieľom privodiť jeho
disciplinárne stíhanie.

GP SR svojim uznesením zo dňa 29.06.2012, IV/1 GPt 489/11-32 zamietla sťažnosť poškodeného T..
T. B. proti uzneseniu GP SR, nakoľko je nedôvodná. Trestná vec tak bola právoplatne skončená.

Podľa§1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocivznení

platnom ku dňu vydania uznesenia o začatí trestného stíhania tento zákon upravuje aj zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre účely tohto zákona sa
v zmysle § 2 cit. zákona pod výkonom verejnej moci rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov
verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb.
Za orgán verejnej moci sa považuje štátny orgán a orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia,

orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 (Rozsah zodpovednosti) cit. Zákona ods. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 cit. zákona (Orgán konajúci v mene štátu) ods. (1) Vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru. 3)

Podľa § 5 (Nezákonné rozhodnutie) ods. (1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa. § 6 ods. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa odst. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa
odst. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané

v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.Podľa § 15 (Predbežné prerokovanie nároku) ods. (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. Podľaodst.(2)Akbolažiadosťpodanánanepríslušnomorgáne,jetentoorgánpovinnýbezodkladne
ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú
zachované.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na :

a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje

b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ods. (4) Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej
jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

Podľa ods. (5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods. (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec
postúpená inému orgánu.

Podľa ods. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v
trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Podľa ods. 2 Prokurátor najmä vykonáva
dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V citovanom zákone o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003
Z.z. je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za
súčasného splnenia troch podmienok, a to

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci

3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.

V súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí nie je súd v konaní o náhradu škody titulom
zodpovednosti štátu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní

a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie
skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd je tiež viazaný dôvodmi,
pre ktorý príslušný orgán rozhodnutie zrušil. Za nezákonnosť sa považuje nielen nesprávne právne
posúdenie otázok hmotného práva, ale tiež procesné pochybenia. Špecifickým prípadom je nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením

obvineného. Z ustálenej judikatúry vyplynulo, že právo na náhradu škody vzniká aj v takom prípade, keď
začaté trestné stíhanie bolo voči konkrétnej osobe zastavené, teda neviedlo k právoplatnému odsúdeniu
obvineného. To neplatí však všeobecne, najmä nie vtedy ak konanie bolo začaté aj pre správanie
poškodeného pred alebo počas trestného stíhania, teda ak poškodený svojim iným, či ďalším konaním
ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred zahájením trestného stíhania alebo počas jeho

priebehu (autor P. Vojtek, Odpovědnost za škodu při výkonu veřejné moci).

Zastavením trestného stíhania Uznesením zo dňa 17.10.2011 GP SR bolo zastavené trestné stíhanie
obvineného T.. U. U. pre skutok uvedený v uznesení vyšetrovateľa PPZ, Úrad boja proti korupcii č.k.
PPZ - 94/BPK-S-2010 zo dňa 2.12.2010 v spojení s uznesením generálneho prokurátora SR sp. zn.
XIV Pz 3/2011 -8 zo dňa 8.4.2011, pre skutok, ktorý nie je trestným činom, vzniklo navrhovateľovi právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, za ktoré sa považuje Uznesenie o začatí
trestného stíhania navrhovateľa ako obvineného zo dňa 2.12.2010.

Navrhovateľovi tak vznikol voči štátu nárok na úhradu nákladov, ktoré vynaložil na svoju obranu v
trestnom konaní, kde bol „úspešný“ v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj inej skutočnej
škody a ušlého zisku podľa § 17 ods. 1 cit. zákona.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou súd dospel k záveru, že navrhovateľ podmienky na
jej priznanie v peniazoch súdu nepreukázal. V čase keď prebiehalo trestné stíhanie navrhovateľa pre

trestný čin ohovárania už bol právoplatne odsúdený pre trestný čin podplácania, a to na základe
rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK-2Tš/15/2005. Navrhovateľovi bol uložený trest odňatia
slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky do 9.9.2012 (právoplatnosť rozsudku nasala
9.9.2008) a trestom prepadnutia veci. Uvedené vyplýva aj z odpisu z registra trestov zo dňa 23.02.2011,
ktorý je súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu. Práve v súvislosti s uvedeným trestným konanímmusel navrhovateľ ukončiť činnosť advokáta, priebeh tohto trestného konania bolo masívne mediálne
prezentovaný, vrátane osoby navrhovateľa, čo mohlo mať bezpochyby negatívny dopad na rodinu
navrhovateľa, zdravotný stav členov rodiny, ako aj na samotného navrhovateľa. Súd je toho názoru,

že ujma o ktorej navrhovateľ tvrdí, že nastala v profesijnom a súkromnom živote zjavne súvisí s
týmto súdnym konaním. V kontexte s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že práve na základe rozhodnutia
Ústavného súdu SR zn. I. ÚS 129/2010-33 zo dňa 09.03.2011, ktorým bolo rozhodnuté, že došlo k
porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
SR postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1TdoVš 1/2009 a 2 Tošs 2/2007 a

zároveň bolo zrušené uznesenie NS SR sp. zn. 1 TdoVš 1/2009 z 17.09.2009 a sp. zn. 2 Tošs 2/2007
a následne najmä v dôsledku rozhodnutia NS SR zo dňa 14.11.2014, ktorým bolo vyhovené dovolaniu
navrhovateľa, nastalzvrat vpredmetnomtrestnomkonaní.Otázku,čibudúsplnené predpokladynároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti s týmto konaním preto možno posúdiť
až po jeho právoplatnom skončení. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná opäť o „živé konanie“
súd nemohol vykonať dokazovanie pripojením aktuálneho obsahu spisového materiálu tohto trestného

konania, vzhľadom na predmet sporu sa však mohol uspokojiť so všeobecne dostupnými tlačovými
informáciami.

V súvislosti s konaním vedeným voči navrhovateľovi pre prečin ohovárania ČVS PPZ-94/BPK-S-2010 je
potrebné dodať, že konanie skončilo jeho zastavením pred podaním obžaloby. Nedostalo sa tak do sféry
verejného prejednania veci pred súdom. Navrhovateľ v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by

bolo možné jednoznačne ustáliť, že mu v príčinnej súvislosti s týmto trestným konaním vznikla skutočná
ujma v jeho osobnostnej sfére, následky a ich závažnosť, ktoré by mu v súvislosti s trestným konaním
vznikli v súkromnom živote, v spoločenskom uplatnení, resp. v profesijnej sfére, predmetné konanie
nebolo medializované. Svoje tvrdenie založil len svojom osobnom presvedčení a svojich pocitoch.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že navrhovateľ podniká od 24.01.2005 ako živnostník

v rôznych oblastiach (výroba hroznových vín, ovocných vín a burčiaku, sprostredkovanie predaja,
prenájmu a kúpy nehnuteľnosti, poradenská činnosť v oblasti obchodu a zákaziek, atď.). Vzhľadom
na jeho právoplatné odsúdenie Špeciálnym súdom v Pezinku pre trestný čin podplácania navrhovateľ
nemal čistý register trestov, preto sa nemohol uchádzať o štátnozamestnanecký pomer na MV SR, MS
SR podľa zákona o štátnej službe č. 400/2009, kde bezúhonnosť je jedným zo základných predpokladov

prijatia do služby (§19 ods. 1 zákona) a preukazuje sa odpisom z registra trestov. Skutočnosť, že tak
nemohol urobiť z dôvodu prebehnuvšieho trestného konania pre prečin ohovárania tak nemá pravdivý
základ. Vzhľadom na trestné konanie vedené pred Špeciálnym súdom v Pezinku a jeho charakter nie
je možné príčinnú súvislosť medzi trestným konaním vedeným pre prečin ohovárania ani uvádzanými
dôsledkami, ktorými odôvodňuje vznik a výšku nemajetkovej ujmy ani konštatovať. Zlý zdravotný stav

manželky, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, a ktorý mal podľa neho vzniknúť v súvislosti s namietaným
trestným konaním nie je pre meritum sporu podstatný, nakoľko predmetom konania nie je nemajetková
ujma tejto osoby. Naviac, trestné stíhanie navrhovateľa začalo vydaním uznesenia dňa 02.12.2010,
manželka navrhovateľ sa podľa jeho vyjadrenia operácie hlavy podrobila v roku 2010.

Navrhovateľom namietané dielčie rozhodnutia a úkony, ktoré boli vykonané v rámci trestného konania

boli, podľa názoru súdu, v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Nečinnosť orgánov činných v
trestnom konaní, nesprávnosť jednotlivých postupov, resp. prieťahy v konaní neboli konštatované.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd zamietol návrhy navrhovateľa na dokazovanie
výsluchom príslušníkov Policajného zboru a prokurátorov GP, resp. Špeciálnej prokuratúry, ktorí za
orgány činné v trestnom konaní na prípade pracovali. Súd za účelom dokazovania vo vzťahu

k uplatnenej nemajetkovej ujme predvolal navrhovateľom navrhnutú svedkyňu T.. T. U. na súdne
pojednávanie konané dňa 14.11.2014. Navrhovateľ ani predvolaná svedkyňa sa po vyvolaní veci
do pojednávacej miestnosti nedostavili, súd nakoniec od výsluchu svedkyne upustil. Vzhľadom na
nečinnosť navrhovateľa, ktorého úlohou v súdnom konaní bolo preukázať svoju aktívnu vecnú
legitimáciu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, t. j. dôvodnosť žalobného návrhu čo do právneho

základu a výšky, ustálenie skutkového a právneho stavu postačujúceho na rozhodnutie vo veci samej,
súd vyhlásil dokazovanie za skončené.S poukazom na uvedené súd preto žalobu vo veci samej zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný odporca si trovy
konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti prvému výroku rozsudku odvanie nie je prípustné (§202 ods. 3 písm. f) O.s.p)

Protidruhémuatretiemuvýroku rozsudkujemožnépodaťodvolanie do15dníododňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.