Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113212950
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113212950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky X.. F.. T.

E., bytom V. XX, K. proti odporcovi Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, sídlo Sibírska 1329/2, Holíč zo
dňa 10.04.2013, sp. zn. PEC- F 188/2012.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2013 domáhala proti odporcovi v zmysle §
40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako účastník rozhodcovského konania
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ako dôvod na podanie tejto žaloby sa navrhovateľka odvoláva

na ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z.. Uviedla, že ako účastníkovi
rozhodcovského konania jej bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
pretože ako účastníkovi jej nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jej práv a na ich ochranu
a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a
to zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z.,
čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci
medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. PEC- F 188/2012 zo dňa 10.04.2013, vydaný rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom bola navrhovateľka zaviazaná vo výroku I., aby odporcovi uhradila sumu 1.269,97
Eurspolusúrokomzomeškaniakapitalizovanýmkudňu19.10.2012vovýške104,64Euraďalejúrokom
z omeškania vo výške 0,026 % denne z čiastky 1.494,75 Eur od 20.10.2012 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu vo výške 224,78 Eur, a to všetko v splátkach po 180 Eur mesačne splatných k 25. dňu každého
mesiaca, začínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozsudku,
vo výroku II. sa konanie vo výške 10 Eur na istinu zastavilo, vo výroku III. bola navrhovateľka zaviazaná

uhradiť trovy konania vo výške 260,59 Eur, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po splnení povinností
ustanovených vo výroku I. tohto rozhodcovského súdu alebo po nastúpení účinku straty výhody splátok
uložených vo výroku I. tohto rozsudku. Navrhovateľka uvádza, že toho času nie je schopná zaplatiť
sumu 1.269,97 Eur, ktorá je istinou. Z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok odporcom nesúhlasí
navrhovateľka s bodom I. rozhodcovského rozsudku, teda s výškou zmluvnej pokuty 224,78 Eur, s
úrokmi z omeškania kapitalizovaným ku dňu 19.10.2012 vo výške 104,64 Eur a ďalej vo výške 0,026 %
denne z čiastky 1.494,75 Eur odo dňa 20.10.2012 do zaplatenia a poplatok vo výške 72 Eur s bodom

III. v plnom rozsahu, kde navrhovateľka ako žalovaná v rozhodcovskom konaní by mala byť povinná
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 260,59 Eur, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho posplnení povinností ustanovených vo výroku I. tohto rozhodcovského rozsudku. Uvedené navrhovateľka
zdôvodňuje tým, že súčasťou zmluvy o úvere bolo poistenie dlžníka v prípade dlhodobej pracovnej
neschopnosti, straty zamestnania, čo terajší odporca vo vtedajšej procesnej pozícii veriteľa si neplnil

zmluvné záväzky a vystavuje ju Rozhodcovským rozsudkom k peňažnému plneniu, ktoré jej neprináleží.
Ďalej navrhovateľka uvádza, že v súvislosti s potrebami odporcu navrhovateľka ako poistník uzatvorila
poistnú zmluvu č. 19100694 medzi odporcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s., IČ:
49J40749, so sídlom Litevská 1174/8, Praha 10, ČR ako poistiteľom. Záväzok navrhovateľky vyplýva z
Úverovej zmluvy medzi ním a odporcom zo dňa 12.11.2007 v bode 45, kde navrhovateľka súhlasila s

tým, aby bola odporcom ako poistníkom poistená na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať
úver podľa uzavretej úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja
príjmov, na poistenie rizika neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity alebo smrti úrazom,
čo navrhovateľka naplnila, odporca zmluvu ako poistník uzavrel, ale odmieta plniť, čím porušil zmluvné
podmienky, ktoré sám navrhovateľke ponúkol. Navrhovateľka uvádza, že ona ku dňu uzatvorenia zmluvy
podmienky bodu 45 a hlavy VIII úverových podmienok splnila.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 08.07.2013. Odporca
v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere č. 3710241160
dojednanávúverovýchzmluvnýchpodmienkach,ktorésúneoddeliteľnousúčasťoupredmetnejúverovej
zmluvy, je v súlade s § 4 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. Navrhovateľka v podanej žalobe uvádza,
že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože ako účastníkovi

rozhodcovského konania jej nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jej práv a na ich obranu.
Z tvrdení navrhovateľky však podľa odporcu nie je zrejmé, akým konaním zo strany rozhodcovského
súdu bola v priebehu rozhodcovského konania porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Odporca
uvádza, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ale aj z popisujúcich skutočností v žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno vyvodiť záver, že zásada rovnosti účastníkov konania

bola dodržaná. Je nepochybné, že navrhovateľke bola žaloba prostredníctvom rozhodcovského súdu
doručená a bola jej poskytnutá možnosť vyjadriť sa a navrhnúť vykonanie dôkazov na ochranu svojich
práv. Z tvrdení uvedených v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj z písomností, ktoré
sa nachádzajú v rozhodcovskom spise je preukázateľné, že zásada rovnosti účastníkov konania
nebola porušená. Skutočnosti, že sa navrhovateľka dostala do nepriaznivej finančnej, sociálnej

situácie, ochorela a stratila zamestnanie nie je možné považovať za porušenie zásady rovnosti
účastníkov konania. Rozhodcovský súd na základe predložených dôkazov povolil navrhovateľke
uplatnenú pohľadávku odporcu splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Ďalej odporca poukázal
na to, že navrhovateľka hoci uviedla, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa a vymenovala niekoľko právnych predpisov, pričom konkrétne nešpecifikovala,

ktoré ustanovenie toho ktorého právneho predpisu slúžiace na ochranu spotrebiteľa bolo porušené. K
uzavretiu poistenia úverových splátok podľa bodu 45 a 46 úverovej zmluvy č. 3710241160 odporca
uviedol, že navrhovateľka si vznik nároku na poistné plnenie mala uplatniť v Českej poisťovni ZDRAVÍ,
a.s., a nie u odporcu. O tejto skutočnosti bola navrhovateľka viackrát informovaná prostredníctvom
telefonického hovoru, a emailom jej bolo zaslané aj tlačivo na oznámenie poistnej udalosti. Odporca

ďalej považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka bola povinná v zmysle hl. 8 § 5 ÚZP hradiť všetky
záväzky voči žalovanému vrátane úhrady za poistenie i po dobu vybavovania poistnej udalosti až do
okamihu, kedy za ňu Česká poisťovňa ZDRAVÍ, a.s., prevezme úhradu záväzkov z úverovej zmluvy.
Navrhovateľka však porušila zmluvne dohodnuté povinnosti, dostala sa do omeškania čiastočne s
úhradou 39. mesačnej splátky splatnej dňa 03.05.2011 a úhradou 40. mesačnej splátky splatnej dňa

03.06.2011. Keďže sa navrhovateľka oneskorila s platením jednej mesačnej splátky po dobu dlhšie ako
tri mesiace v zmysle hl. 7 § 3 písm. a) bol poskytnutý úver dňa 27.09.2011 zosplatnený. Poistenie dňom
zosplatnenia úveru zaniklo v zmysle dojednania hl. 8 § 4 ÚZP. Odporca nesúhlasí a ani nemôže súhlasiť,
že porušil zmluvne dojednané povinnosti z uzavretého záväzkového vzťahu, pretože bola to práve
navrhovateľka, ktorá porušila zmluvne dohodnutú platobnú disciplínu, čím vlastným konaním spôsobila

zánik poistnej zmluvy. Podľa odporcu sa navrhovateľka sama snaží navodiť nerovnováhu v danom
právnom vzťahu z predmetnej úverovej zmluvy, keď sa sústreďuje na výklad zmluvných podmienok
v neprospech žalovaného ako veriteľa bez toho, aby na druhej strane dodržovala dohodnuté pravidlá
zmluvného vzťahu, s evidentným cieľom vyhnúť sa povinnostiam dlžníka splácať poskytnutý úver. Na
základe uvedeného odporca navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.Navrhovateľka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2014 uviedla, že podľa § 115a ods.
1 OSP súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania. Navrhovateľka uviedla, že v samotnom návrhu
sa podrobne vyjadrila k čl. I.- VI. zmluvy, okrem iného dala do pozornosti čl. IV. zmluvy. Uviedla, že

neplnením poistnej udalosti boli porušené zmluvné podmienky. Súčasťou splátky bola aj suma poistky,
ktorá slúžila na zaistenie úveru. Navrhovateľka poukázala na to, že pri spísaní úveru postupovala
zodpovedne, poistila si úver. Ďalej dala navrhovateľka do pozornosti neprijateľné podmienky - veľkosť
písmanaÚverovejzmluve.Mázato,žeodporcatútoskutočnosťvyužívavosvojprospech.Ďalejuvádza,
že je isté, že uzavrela súbor poistenia B, nakoľko v zmluve je uvedené, že klient podpisom zmluvy

súhlasil s tým, aby bol poistníkom poisteným na poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať úver
podľa tejto Úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, na
poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti úrazom. Toto poistenie nebolo
dodržané, aj pri skutočnostiach ako boli navrhovateľkine práceneschopnosti v období od 07.04.2011 do
31.05.2012 a od 19.10.2012 do 07.03.2013, ani v dôsledku straty zamestnania a evidencie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľka poukázala, že zmluva

o úvere je napísaná niekoľkými typmi písma, pričom najväčším písmom je číslo účtu a ostatná časť
zmluvy je najmenším, nečitateľným písmom a pri uzatváraní zmluvy o úvere nie je možné sa oboznámiť
podrobne s jej obsahom, má za to, že ide o nekalé praktiky nebankoviek. Záverom poukázala na svoj
nepriaznivý zdravotný stav.

Vec bola prejednaná a rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá

nežiadala odročiť pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zamestnanca odporcu, oboznámením návrhu na
začatie konania, rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC- F 188/2012 zo dňa 10.04.2013, ostatných
príloh návrhu, písomného vyjadrenia odporcu, fotokópie spisu rozhodcovského konania sp. zn. PEC F
188/2012, výzvy k úhrade dlhu, poštového podacieho hárku, originálu úverovej zmluvy č. 3710241160,

lekárskych správ ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky, písomného vyjadrenia navrhovateľky zo
dňa 11.11.2014, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 12.11.2007 zmluvu o úvere č. 3710241160, na základe ktorej
odporca poskytol navrhovateľke úver 150.000 Sk ( 4.979,09 Eur), ktorý sa zaviazala odporcovi
vrátiť v celkovej výške 241.860 Sk ( 8.028,28 Eur), a to v 60-tich mesačných splátkach po 4.031 Sk

( 133,80 Eur). Z obsahu Úverovej zmluvy č. 3710241160 zo dňa 12.11.2007 vyplýva, že navrhovateľka
ako klient podpisom zmluvy súhlasila s tým, aby bol poistníkom poisteným na poistné riziko dočasnej
straty schopnosti splácať úver podľa tejto Úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti, straty
pravidelného zdroja príjmu, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity, smrti
úrazom.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky. Veľkosť písma textu
Úverových zmluvných podmienok je veľmi malá, takmer nečitateľná. Z hlavy 3 Úverových zmluvných
podmienok vyplýva, že úver spoločnosť poskytuje klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme
finančnej čiastky. Podľa hlavy 8 bod 4 Úverových zmluvných podmienok, okrem ďalších prípadov
uvedených v poistnej zmluve a ZPP - ÚZ poistenie zaniká tiež v okamihu zosplatnenia úveru podľa

ustanovení tejto ÚZ, a to dňom zosplatnenia. Podľa hlavy 8 bod 5, klient sa zaväzuje hradiť všetky
splatné záväzky voči spoločnosti (vrátane úhrady za poistenie) i po dobu vybavovania poistnej udalosti
poistiteľom,t.j.aždookamihu,kedyzanehopoistiteľprevezmeúhraduzáväzkovztejtoúverovejzmluvy.

V hlave 15 bod 18 Úverových zmluvných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v rámci
ktorej si zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s

ňou budú rozhodnuté jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom,
a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname tiež uvedený,
a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych
dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, dohodli si zmluvné strany, že jediného rozhodcu zo Zoznamu
rozhodcov v takom prípade určí žalobca, teda odporca.Odporca sa s odkazom na Úverovú zmluvu č. 3710241160 zo dňa 12.11.2007 domáhal u rozhodcu
JUDr. Radima Kuchtu, aby zaviazal navrhovateľku na zaplatenie sumy 1.279,97 Eur s príslušenstvom,
sozmluvnoupokutouanáhradutrovrozhodcovskéhokonania.RozhodcaJUDr.RadimKuchtavydaldňa

10.4.2013 rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC- F 188/2012, ktorým vo výroku I. zaviazal navrhovateľku
zaplatiť odporcovi sumu 1.269,97 Eur spolu s úrokom z omeškania kapitalizovaným ku dňu 19.10.2012
vo výške 104,64 Eur a ďalej úrokom z omeškania vo výške 0,026 % denne z čiastky 1.494,75 Eur od
20.10.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 224,78 Eur, a to všetko v splátkach po 180 Eur
mesačne splatných k 25. dňu každého mesiaca, začínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, výrokom II. konanie o zaplatenie sumy 10 Eur zastavil,
výrokom III. navrhovateľku zaviazal uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 260,59 Eur, a to do 25. dňa
mesiaca nasledujúceho po splnení povinností ustanovených vo výroku I. tohto rozhodcovského súdu
alebo po nastúpení účinku straty výhody splátok uložených vo výroku I. tohto rozsudku. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku vyplýva, že právomoc na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná
rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci úverovej zmluvy. V odôvodnení

rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že rozhodca preveril znenie Rozhodcovskej doložky uvedenej
v zmluve z hľadiska svojej právomoci a konštatoval, že sú splnené všetky podmienky na to, aby vo
veci mohol konať a rozhodnúť. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodca doručil dňa 21.9.2012
navrhovateľke žalobu s prílohami s výzvou, aby v lehote 7 dní sa vyjadrila k žalobe, predložila dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľka sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 25.9.2012,

v ktorom poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu a príjmovú situáciu. Keďže nepriložila k podaniu
príslušné listiny, rozhodca ju k tomu vyzval uznesením zo dňa 21.11.2012 a navrhovateľa uznesenie
prevzala dňa 11.12.2012. Navrhovateľka na výzvu reagovala písomným podaním zo dňa 17.12.2012, ku
ktorémupriložilalistinnédokladyojejpríjmovejsituácii.Vodôvodnenírozsudkurozhodcavysvetlil,prečo
považuje za neopodstatnené námietky navrhovateľky ohľadom navrhovateľkou tvrdeného nedodržania

poistnej zmluvy, ktorou bol úver poistený. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa
29.04.2013 a navrhovateľka podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala jeho zrušenia dňa 23.05.2013.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.06.2013 č.k. 20C/7/2013-26 bola odložená
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku JUDr. Radima Kuchtu zo dňa 10.04.2013, sp.zn. PEC- F
188/2012 do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o návrhu navrhovateľky na zrušenie

rozhodcovského rozsudku, vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 20C/7/2013.

Poverený zamestnanec odporcu žiadal na pojednávaní návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný.
Rozhodcovská doložka bola podľa odporcu uzavretá vo forme, ktorú vyžaduje zákon o rozhodcovskom
konaní. Predložil súdu originál úverovej zmluvy zo dňa 12.11.2007, z ktorej podľa odporcu vyplýva,
že úverové zmluvné podmienky odporcu boli technicky spojené so samotnou úverovou zmluvou, s

tým, že v úverových zmluvných podmienkach je obsiahnutá v bode 18 rozhodcovská doložka. Potom
čo sa navrhovateľka omeškala s platbami úveru, jej odporca zaslal výzvu na splatenie celého úveru
zo dňa 27.9.2011, v závere ktorej bola navrhovateľka vyzvaná, aby odporcovi oznámila či súhlasí s
riešením sporu cestou rozhodcovského konania, prípadne si praje, aby rozhodnutie bolo vydané v rámci
súdneho konania na všeobecnom súde. Na uvedenú výzvu navrhovateľka nereagovala. Zástupca

odporcu uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či navrhovateľka bola pred uzavretím zmluvy zo strany
odporcu osobitne poučená, resp. upozornená, že prípadný spor zo zmluvy bude riešiť rozhodcovský
súd. Ďalej uviedol, že odporca s navrhovateľkou nepodpísal osobitnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej
by sa zmluvné strany dohodli, že spory zo zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd.

Z predloženej fotokópie rozhodcovského spisu ( č.l. 78), konkrétne z listiny Splatenie celého úveru s

výzvou k úhrade zo dňa 27.09.2011 vyplýva, že odporca vyzval navrhovateľku na splatenie celého úveru
v celkovej výške 2.678,71 Eur, s upozornením, že ak nebude dlžná čiastka uhradená v lehote 15 dní
odo dňa spísania tohto listu, bude daný prípad postúpený k zahájeniu príslušného procesného konania.

Z predloženej listiny ( č.l. 88) Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 27.09.2011, ktorú
predložil odporca na pojednávaní konanom dňa 18.09.2013 vyplýva, že odporca vyzval navrhovateľku

na splatenie celého úveru v celkovej výške 2.678,71 Eur, s upozornením, že ak nebude dlžná čiastkauhradená v lehote 15 dní odo dňa spísania tohto listu, bude daný prípad postúpený k zahájeniu
rozhodcovského konania. V závere uvedenej listiny bola navrhovateľka vyzvaná, aby odporcovi
oznámila či súhlasí s riešením sporu cestou rozhodcovského konania, príp. si praje aby rozhodnutie

bolo vydané v rámci súdneho konania na všeobecnom súde.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti

od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 tohto
zákonného ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyKaždý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako "smernica"), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda

medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 41 ods.1 veta prvá zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, sp. zn. PEC- F 188/2012 zo dňa 10.04.2013, z dôvodov
uvedených v ustanoveniach § 40 ods.1 písm. g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Navrhovateľka uviedla, že ako účastníčke rozhodcovského konania jej bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, pretože jej nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie

jej práv a na ich ochranu a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Z predloženého rozhodcovského spisu bolo preukázané, že navrhovateľke
bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 29.04.2013, a navrhovateľka podala na tunajší
súd dňa 23.05.2013 návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC F 188/2012 zo dňa
10.04.2013, t.j. v 30-dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na
ktorú sa vzťahuje špeciálny právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a subsidiárne aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv
Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného
v čase uzavretia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považujú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná úverová zmluva
túto charakteristiku spĺňa a spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv. Odporca v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti poskytol navrhovateľke ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver. Súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Súd poukazuje na to, že charakter úveru ako
absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) nemá za následok, že sa na
predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj

zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka,
rovnako ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc zo zásady
špeciality zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi veriteľom ako
právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov a

pôžičiek nebankovým spôsobom a spotrebiteľom - navrhovateľkou ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý úver bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky (Hlava 3. Úverových zmluvných
podmienok). Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa tohto zákona.Navrhovateľka v návrhu uvádzala, že pri rozhodovaní rozhodcu boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, vrátane zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Tento zákon v § 3 ods. 3 stanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd preto skúmal, či úverová zmluva, ktorú vyhodnotil ako
spotrebiteľskúzmluvu,neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Súdprioritneposúdilrozhodcovskú
doložku, na základe ktorej rozhodca rozhodol, a ktorá je formulovaná v úverových zmluvných
podmienkach k Úverovej zmluve, v hlave 15 bod 18. Výčitka navrhovateľky je oprávnená v tom
smere, že úverové zmluvné podmienky predstavujú neprehľadný text písaný malými písmenami. Z textu

rozhodcovskej doložky vyplýva, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou
budú rozhodnuté jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, a to zo
Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname tiež uvedený, a je teda
oprávnenýurčiťzarozhodcusámseba. Obezmluvnéstranyberúnavedomie,žerozhodcovskékonanie
je neverejné, spravidla iba písomné, a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmych kalendárnych dní odo
dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné. Pre

prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného
rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca. Súd dospel k záveru, že takto dohodnutá rozhodcovská
doložka je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Ďalej súd uvádza,
že výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v
čase uzavretia zmluvy, nie je konečný a súd môže podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka po

preskúmaní veci ako neprijateľnú podmienku vyhodnotiť aj iné zmluvné ustanovenie, pokiaľ spĺňa
zákonom vyžadované predpoklady.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu
dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže

náležité naplánovať, sú plne namieste.

Súd má za preukázané, že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom

sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a
zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky
členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie
výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného
smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho

aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovenásmernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu v predmetnom konaní, spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti

(porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodovanie
sporu pred rozhodcom je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť

vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o
rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská

doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle všeobecnej
klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatná. Uvedenému záveru nasvedčuje aj to, že s účinnosťou od 1.1.2008 bolo
do Občianskeho zákonníka zakotvené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, v zmysle ktorého je neprijateľná

podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výslovné zakotvenie jednej súčasti pojmu dobré mravy
do pozitívneho práva. Preto takto výlučne dojednaná rozhodcovská doložka je a bude v rozpore s
dobrými mravmi, a to bez ohľadu na účinnosť uvedenej novely, a to s poukazom na to, že dobré mravy
nepodliehajúzmenámtakdynamickýmspôsobomakoslovenskýprávnyporiadok.Vtejtosúvislostitreba

brať ohľad aj na vyššie zmienenú povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle
znenia a účelu smernice.

Podporne súd poukazuje na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Mcdo/9/2012, podľa ktorého návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi
takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo

neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá

ktorá voľba konkrétne znamená.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľka pri
uzatváraní Úverovej zmluvy nebola oboznámená s rozhodcovskou doložkou, teda že v prípade
vzniknutých sporov budú tieto riešené cestou rozhodcu. Odporca v konaní nepreukázal, že
navrhovateľka bola pred uzavretím zmluvy zo strany odporcu osobitne poučená, resp. upozornená,

že prípadný spor zo zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd. Uviedol, že odporca s navrhovateľkou
nepodpísal osobitnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej by sa zmluvné strany dohodli, že spory zozmluvy bude riešiť rozhodcovský súd. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka bola vyzvaná výzvou
zo dňa 27.09.2011, aby sa vyjadrila či súhlasí s riešením sporu cestou rozhodcovského konania,
prípadne si praje, aby rozhodnutie bolo vydané v rámci súdneho konania na všeobecnom súde, pričom

k výzve sa nijako nevyjadrila. Uvedené nemal súd preukázané, nakoľko v súdnom spise sú založené
dve na prvý pohľad rovnaké výzvy označené ako Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa
27.09.2011, pričom jedna ( č.l 78) je súčasťou predloženého rozhodcovského spisu a tá neobsahuje
výzvu na vyjadrenie sa k rozhodcovskému konaniu a druhú ( č.l. 88), ktorú predložil odporca na
pojednávaní konanom dňa 18.09.2013, v závere ktorej bola navrhovateľka vyzvaná, aby odporcovi

oznámila, či súhlasí s riešením sporu cestou rozhodcovského konania, príp. si praje aby rozhodnutie
bolo vydané v rámci súdneho konania na všeobecnom súde. Odporca preukázal doručovanie iba jednej
výzvy. Napriek uvedenému je súd toho názoru, že ani v prípade ak by navrhovateľke bola odporcom
predložená možnosť vyjadriť sa, ktoré konanie uprednostní, či rozhodcovské konanie alebo konanie
pred všeobecným súdom, nebol by tu naplnený záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo v
danom prípade nemal súd preukázané. Dodatočne zaslaná výzva odporcu navrhovateľke, aby sa
vyjadrila, či súhlasí s riešením sporu cestou rozhodcovského konania, prípadne cestou všeobecného
súdu nemení nič na neprijateľnosti rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluvných podmienkach.

Každopádne skutočnosť, že navrhovateľka nereagovala na výzvu odporcu nemožno vyhodnotiť ako jej
súhlas s tým, aby spor zo zmluvy rozhodoval rozhodca v rozhodcovskom konaní.

Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby navrhovateľka mala pred podpisom Úverovej zmluvy možnosť
oboznámiť sa so Úverovými zmluvnými podmienkami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa
riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní,

keďže rozhodcovská doložka je začlenená do úverových zmluvných podmienok vopred pripravených
odporcom, a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú (§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli
pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne

ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktoré
upravuje neprijateľné zmluvné podmienky v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakotvuje právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.Jetýmnaplnenýnavrhovateľkouuvádzanýdôvodprezrušenierozhodcovskéhorozsudku
podľa § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ by rozhodca dôsledne aplikoval ustanovenie

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka, od ktorej
odvíjal svoju právomoc rozhodnúť daný spor z úverovej zmluvy zakladá značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach na neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa. Rozhodca tak nepostupoval, rozhodol
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je nepochybne vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1, písm. j) zák.

č. 244/2002 Z.z. vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Navrhovateľka zároveň namietala, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti
účastníkov. Navrhovateľka bližšie nekonkretizovala, v akých okolnostiach mal by byť naplnený
tento zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Neuviedla, akým konaním zo strany
rozhodcovského súdu bola v priebehu rozhodcovského konania porušená zásada rovnosti účastníkov

konania. Tento dôvod sa môže viazať len na taký procesný postup rozhodcovského súdu, v dôsledku
ktorého by bola porušená zásada rovnosti účastníkov. Z obsahu rozhodcovského spisu jednoznačne
vyplýva, že rozhodca zaslal na vyjadrenie navrhovateľke, ktorá mala v rozhodcovskom konaní
postavenie žalovanej, žalobu s jej prílohami s poučením o povinnosti predložiť na jej tvrdenia dôkazy.
Navrhovateľka mala teda možnosť sa vyjadriť k žalobe, skutočnostiam v nej uvedených, k dôkazom

navrhnutýmodporcom,malaprávopodaťžalobnúodpoveď,vzájomnýnávrh,námietky,navrhnúťdôkazy
a pod. a tieto procesné práva aj využila, pretože zaslala rozhodcovi vyjadrenie k žalobe spolu s listinnými
dôkazmi. V odôvodnení rozsudku sa rozhodca s argumentmi navrhovateľky zaoberal, povolil jej na
jej žiadosť možnosť splácať dlh v splátkach. Súd teda nemal za preukázané, že navrhovateľke akožalovanej v rozhodcovskom konaní nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie svojich práv.
Preto neboli splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa ustanovenia § 40 ods.
1, písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z..

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže súd návrhu vyhovel, navrhovateľka má v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
právo na náhradu trov konania. Nakoľko je však navrhovateľka od platenia súdnych poplatkov v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená, a z obsahu spisu jej iné

trovy konania nevyplývajú, súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.