Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/599/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311209866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:4311209866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov :
1/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., V. XX, 2/ I. F., nar. X.XX.XXXX, bytom U., W. XX, právne
zastúpený JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokát, XXX XX Y. XXX, proti odporcovi: CETELEM
SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO:35 787 783, právne zastúpeného Advokátska
kancelária Nagyová Tenkáč s.r.o. so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o neplatnosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti

rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/137/2012-123 zo dňa 18.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zo stáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 8C/137/2012-123 zo dňa 18.11.2013 rozhodol tak, že: I. Zrušuje
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s.

so sídlom Nábrežná 1293, 022 01 Čadca sp. zn. KRS/380/2010 zo dňa 6. 6. 2011 vydaný rozhodcom
JUDr. Evou Fajtovou., II. Návrh na určenie, že rozhodcovská doložka uvedená v Článku V.-13.
všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako
súčasť Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42666995549001 zo dňa 9. 10. 2008 uzatvorenej
medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom je neprijateľná zmluvná podmienka, sa zamieta. III. Návrh
na určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42666995549001 zo dňa 9. 10. 2008
uzatvorená medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom je neplatná, sa zamieta. IV. Návrh na uloženie

povinnosti odporcovi zaplatiť každému z navrhovateľov primerané finančné zadosťučinenie 500,- €, sa
zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. VI. Odporca je povinný
zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 € na účet Okresného súdu Čadca do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali
I.) zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri komerčnej rozhodcovskej

spoločnosti a. s. so sídlom Nábrežná 1293, 022 01 Čadca, sp. zn. KRS/380/2010 zo dňa 6. 6. 2011
vydaný rozhodcom JUDr. Evou Fajtovou, II. určenia, že rozhodcovská doložka uvedená v Článku V.-13.
všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako
súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42666995549001 zo dňa 9. 10. 2008 uzatvorenejmedzinavrhovateľmiaodporcomjeneprijateľnázmluvnápodmienka,III.určenia,žezmluvaoposkytnutí
spotrebiteľského úveru č. 42666995549001 zo dňa 09. 10. 2008 uzatvorená medzi navrhovateľmi a
odporcom je neplatná, IV. uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť každému z navrhovateľov primerané

finančné zadosťučinenie 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
Navrhovatelia taktiež navrhli, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s. so sídlom Nábrežná 1293, 022 01
Čadca, sp. zn. KRS/380/2010 zo dňa 06. 06. 2011 vydaného rozhodcom JUDr. Evou Fajtovou až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V návrhu uviedli, že ako spotrebitelia s odporcom uzavreli

Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej im odporca poskytol peňažné prostriedky
vo výške 1.991,64 Eur. Na podpis im predložil zmluvu s početnými neprijateľnými podmienkami, na čo
ich až neskôr upozornilo občianske združenie zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa. V čase uzatvárania
zmluvy neboli dobre zorientovaní v spotrebiteľskej problematike a boli to pre nich tak veľmi zložité
veci. Zmluvu podpísali v nepriaznivej finančnej situácii (mali nedoplatky za vodu a plyn), čím bola od
počiatku daná aj ich finančná tieseň. Úver mali splatiť v 48 mesačných splátkach, ktoré boli stanovené

na 59,78 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 11. 2008. Svoj dlh splácali spočiatku riadne,
časom však mali ešte väčšie finančné problémy ako v čase, keď si úver brali a tak už navrhovateľovi
neboli schopní platiť celú čiastku splátky. Požiadali aj o možnosť splácať nižšie splátky, v čom im
odporca nevyhovel. Nakoniec odporca odstúpil od zmluvy a vyhlásil úver za splatný. Dňa 13. 06. 2011
im bol doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri komerčnej rozhodcovskej

spoločnosti a. s., sp. zn. KRS/380/2010 zo dňa 06. 06. 2011. I.) Rozhodcovskému rozsudku vyčítajú
tieto vady: 1./ rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky rozhodcovskej doložky (žalobný dôvod podľa § 40 ods. 1, písm. c/ Zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka). Do
bodu V.-13 všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského

úveru (ďalej len všeobecné podmienky) odporca ako tvorca zmluvných podmienok zakomponoval
rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah
do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Ak je táto
rozhodcovská doložka súčasťou štandardných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že

spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Vzniká tiež otázka, či vôbec prichádza do úvahy rozhodcovská
doložka v rámci štandardnej zmluvy, teda bez osobitného vyjednania. Navrhovatelia ako priemerný
spotrebitelia tejto problematike nerozumejú, nemali žiadnu možnosť si rozhodcovskú doložku vyjednať,
nakoľko ju dodávateľ vložil do všeobecných podmienok. Z tohto dôvodu mohli zmluvu ako celok iba
odmietnuť, alebo zmluvu prijať vrátane rozhodcovskej doložky. Podľa ich názoru zanedbateľné nie je

ani to, že doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu, ale práve naopak, už pri vzniku právneho
vzťahu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ vybral
dva rozhodcovské súdy, ktoré mali riešiť všetky spory so spotrebiteľom. V zmluve boli predformulované
2 rozhodcovské súdy, ktoré mali v prípade potreby rozhodovať o podanom žalobnom návrhu. Spotrebiteľ
má pritom vždy oprávnený záujem na tom, aby príslušným súdom bol súd v mieste jeho bydliska.

Ako žalobcovia sú teda nútení tiež žiadať, aby súd vo výroku určil aj neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky a to z toho dôvodu, že dodávatelia často argumentujú, že doložka je samostatná a v prípade
vyhlásenia neplatnosti zmluvy podľa nich nezdieľa osud neplatnosti úverovej zmluvy. Žiadali ďalej, aby
súd posúdil namietanú rozhodcovskú doložku vo svetle nasledovných rozhodnutí: rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 05. 05. 2010 sp. zn. 3CoE/ 29/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 24. 08. 2010 č. k. 5CoE/321/2010-41, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. 09.
2010 č. k. 11CoE/8/2010-113, rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. 06.
2010 č. k. 4Er/605/2009-12 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčín zo dňa 29. 07. 2010 č. k.
8CoE/150/2010-41. 2./ Pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpis na ochranu
práv spotrebiteľa (žalobný dôvod podľa § 40 ods. 12, písm. j/ Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní). Príslušný rozhodcovský súd vôbec neposkytol ochranu ich spotrebiteľským právam, pričom
im nie je známe, prečo by rozhodcovský súd nemal rešpektovať európske právo a vnútroštátne
zákony. „Súdny“ proces pred rozhodcovským súdom bol podľa ich názoru len odobrením a kopírovaním
žalobného návrhu a nemá nič spoločné s objektívnym rozhodnutím, nespĺňal pravidlá spravodlivého
súdneho procesu a dokonca majú podozrenie, že rozhodcovský súd je v určitom spriaznenom vzťahu

s odporcom, pre ktorého vydáva rozsudky. Rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal primeranosťou
zmluvných podmienok a neprimerané zmluvné pokuty vyhlásil za primerané len preto, že si ich
navrhovatelia formálne neuplatňovali, avšak vôbec sa súd nezaoberal zisťovaním, v čom sa skutočne
suma, ktorú od nich odporca požaduje zaplatiť, skladá, či už v nej nie sú započítané neprijateľné úroky zomeškania,čizmluvnépokuty.Zmluvavštandardnýchustanoveniachobsahujezmluvuorevolvingovom
úvere, dohodu o zrážkach zo mzdy oprávňuje veriteľa - odporcu požadovať na zabezpečenie svojej
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere od dlžníka - navrhovateľov splnomocnenie, ktorým dlžník

splnomocňuje odporcu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu (Podmienka III.-5.-5),
oprávnenie jednostranne zmeniť zmluvné podmienky navrhovateľom, zmluvnú pokutu vo výške 8 %
z každej splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania viac než 30 dní (Podmienka V.-3.), úrok z
omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy, prednostné používanie ustanovení Obchodného
zákonníka a toto je len slabý náčrt porušovania zákonných ustanovení, ktorých sa dopustil odporca a

neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré obsahuje zmluva a ktoré neprípustným spôsobom zasahujú
do ich spotrebiteľských práv, pričom rozhodcovský súd ani jednu z nich nevyhlásil za neprijateľnú a
dokonca bez akýchkoľvek pochybností priznal odporcovi právo na plnenie z nich. Súdu dávajú do
pozornosti,žerozhodcovskýsúdichzaviazalplatiťodporcoviúrokyzomeškaniavovýške0,08%denne,
čo je v rozpore v súčasnosti s účinným Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie je nepreskúmateľné okrem iného aj preto,

že celková suma, ktorú im rozhodcovský súd uložil zaplatiť je neprehľadná a oni vôbec nevedia, čo v
sebe obsahuje. Tento nedostatok činí rozsudok aj materiálne nevykonateľným. Rozhodcovský rozsudok
je ničotným právnym úkonom rozhodcovského súdu, keďže bol vykonaný na základe hrubo nemorálnej
- neprijateľnej rozhodcovskej doložky a teda nemôže obstáť a tvoriť nový kvalifikovaný záväzok medzi
stranami. Z tohto dôvodu sa vo veci domáhajú aj zrušenia rozhodcovského rozsudku a to s odkazom na

§ 87 písm. f/ O. s. p., § 40 ods. 1, písm. c/ a písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
II.) Navrhovatelia sa ďalej domáhali určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
ako celku. Žalovaný porušil ich spotrebiteľské práva tým, že pri koncipovaní všeobecných zmluvných
podmienok, ktoré im potom dal podpísať, použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú neplatné podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zmluvnými podmienkami odporcu sa už zaoberala aj komisia na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
(ďalej len komisia), ktorá vo svojom závere označila viacero zo zmluvných podmienok za neprijateľné.
Zo záveru komisie vybrali:
- bod IV.-1.-1. všeobecných podmienok - uvedené ustanovenie spôsobuje viazanie poskytnutia

úverového rámca na predchádzajúce poskytnutie úveru od dodávateľa. V tejto súvislosti dáva komisia
predovšetkým do pozornosti § 4 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Komisia
nadobudla presvedčenie a rovnako aj z vyjadrenia dodávateľa je zrejmé, že dodávateľ úverový rámec
spolu s kartou poskytuje iba podmienene na základe vlastnej úvahy až následne po tom, ako klient
vstúpi do úverového právneho vzťahu s dodávateľom. Podľa uvedeného ustanovenia zákona o ochrane

spotrebiteľa predávajúci t. j. dodávateľ nesmie viazať poskytnutie služby na poskytnutie inej služby. Aj
keby sa tento zákaz na dodávateľa nevzťahoval, komisia poukazuje predovšetkým na prípad, kedy by
spotrebiteľ mohol byť v dôsledku neschopnosti splácania v poradí prvého poskytnutého úveru fakticky
prinútený siahnuť po ponuke úverového rámca. Táto skutočnosť by tak za každých okolností výrazným
spôsobom ovplyvnila správanie spotrebiteľa smerom k prijatiu poskytovaného úverového rámca. Je

nepochybné, že v tomto kontexte sa viazanosť poskytovaného úverovania môže javiť aj ako podmienka
spôsobujúca nerovnováhu v právach a povinnostiach a to na ťarchu zmluvnej vôle spotrebiteľa. Pre
tieto prípady by tak inak zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná viazanosť poskytovania služieb
mohla znamenať neprimeranú hospodársku (finančnú) závislosť spotrebiteľa od dodávateľa. Toto
ustanovenie komisia dáva osobitne do pozornosti z toho dôvodu, že konanie dodávateľa spočívajúce v

dohadovaní predchádzajúcim úverom, podmieneného úverového rámca môže napĺňať aj znaky nekalej
obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 2, písm. b/ Zákona o ochrane spotrebiteľa. Komisia je presvedčená,
že dodávateľovi nič nebráni, aby spotrebiteľom úverový rámec poskytol ako individuálne dojednanú
samostatnú službu po vzniku úverového vzťahu a nie ako vo všeobecných obchodných podmienkach
upravenú viazanú službu.

- bod IV. -2.5. všeobecných podmienok - ide o ustanovenie pre priemerného spotrebiteľa veľmi zložité,
nejasné až nezrozumiteľné, komisia je preto toho názoru, že ustanovenie by malo byť podstatne
formulačne zjednodušené, rovnako zo strany dodávateľa riadne vysvetlené, čo si však môže vyžadovať
až jeho individuálne vyjednanie, resp. prinajmenšom zahrnutie do úverovej zmluvy uzatváranej so
spotrebiteľom. To, že je ustanovenie uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, predstavuje

zároveň nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa s týmto spotrebiteľ ani len neoboznámi. V tejto
súvislosti komisia dodáva, že dodávateľom predložené všeobecné obchodné podmienky v súvislosti s
úverovým rámcom a úverovou kartou odkazujú na v poradí ďalšie všeobecné obchodné podmienky, čo
iba prispieva k neprehľadnosti zmluvných ustanovení, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľa a dodávateľa.Svojou nezrozumiteľnosťou toto ustanovenie spotrebiteľa navyše vystavuje značnej právnej neistote pri
využívaní dodávateľom poskytovanej služby.
- bod V.-5. všeobecných podmienok - komisia poukazuje na zjavnú nevyváženosť práv a povinností

dodávateľa a spotrebiteľa v súvislosti s odstúpením od zmluvy uzavretej prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie. Podľa komisie je zjavne neprimerané, ak možno zmluvu uzavrieť aj
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, zatiaľ, čo odstúpenie od takejto zmluvy je striktne
viazané na zaslanie písomného oznámenia formou doporučeného listu do sídla spoločnosti. Nie je
podľa komisie dôvodné, aby dodávateľ takýmto spôsobom obmedzoval formu, akou môže spotrebiteľa

vypovedať zmluvu, najmä, ak mu zákon garantuje, že zmluvu bude môcť vypovedať aj inými
prostriedkami.
- bod V.-13. všeobecných podmienok - rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi
výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok.
Ak je takáto rozhodcovská doložka súčasťou štandardných podmienok, vzniká nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pre konanie spotrebiteľa preto v súvislosti
s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať štátny súd o ochranu,
ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho neželal). Predmetná rozhodcovská
doložka nenapĺňa tento záujem na ochrane spotrebiteľa. Doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi
na štátny súd, ale otázka nemá znieť, či má možnosť spotrebiteľ uplatniť svoje právo na štátnom

súde, ale správne má byť položená na účely zistenia, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tak, či rozhodcovská doložka ho nenúti podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá. O taký prípad ide vtedy, ak
spotrebiteľ má síce možnosť uplatniť právo na štátnom súde, ale zároveň podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, ak konanie vyvoláva dodávateľ. Aj v takom prípade ide o rozhodcovskú doložku, ktorá

vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzniká otázka, či za
takého stavu prichádza do úvahy vôbec rozhodcovská doložka v rámci štandardnej zmluvy, teda bez
osobitného vyjednania. Komisia posúdila rozhodcovskú doložku dodávateľa a dospela k záveru, že táto
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil nezvratne výlučne v rozhodcovskom konaní, konkrétne za
stavu, že spor vyvolal dodávateľ. Spotrebiteľ naviac nemá žiadnu možnosť si rozhodcovskú doložku

vyjednať, nakoľko ju dodávateľ vložil do všeobecných obchodných podmienok. Z tohto dôvodu mohol
spotrebiteľ zmluvu ako celok iba odmietnuť alebo tak, ako tomu bolo v prípade viacerých podnetov
spotrebiteľov doručených komisii, zmluvu prijať vrátane rozhodcovskej doložky. Nie je zanedbateľné
ani to, že doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu, ale práve naopak, už pri vzniku právneho
vzťahu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ vybral

rozhodcovské súdy, ktoré majú riešiť všetky spory so spotrebiteľom. Tu komisia dáva do pozornosti,
že miesto rozhodcovských súdov nespĺňa ani požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti konania pre
spotrebiteľa.
S týmito závermi komisie sa navrhovatelia plne stotožňujú. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych
a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva ako celok. Určite neuviedli všetky zmluvné
podmienky, ktoré možno v zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach zmluvy považovať za
neprimerané a nekalé. Tieto aj ďalšie zmluvné podmienky môže súd posúdiť a aj ich vyhlásiť a to
aj bez návrhu. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd aplikoval § 41 Občianskeho zákonníka v jeho
eurokomfornom výklade s Článkom VI. ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých obchodných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Článok VI. je pritom kogentným ustanovením, ktoré
požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred
používaním nekalých zmluvných podmienok. Rovnako navrhli, aby súd aplikoval aj § 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku a vyhlásil ním zmienené, prípadne aj ďalšie zmluvné podmienky za
neprijateľné, resp., aby aplikoval § 153 ods. 4 O. s. p.. Žiadajú preto určiť neplatnosť Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru ako celku. Na určení majú pritom ako spotrebitelia vždy naliehavý právny záujem
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1N Cdo 1/2009).
III.) Odporca voči nim ako spotrebiteľom sa dopustil vážnej nekalej obchodnej praktiky - použil veľmi
drobné písmo a je problém súvislé čítať zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, pretože sa
začínajú po pár odsekoch zle čítať riadky a bez technických pomôcok (lupy, pravítka) sa nedajú riadne

prečítať ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať. Uviedli, že Okresný súd Bratislava II.
judikoval túto vážnu praktiku ako nekalú. Odporca im pritom vôbec nevysvetlil podmienky v zmluve tak,
aby im plne porozumeli. Nekalou praktikou je vždy konanie bez odbornej starostlivosti. Odporca konal
bez odbornej starostlivosti, keď ich - spotrebiteľov vystavil zjavne nečitateľným, resp. iba veľmi obtiažnečitateľným zmluvným podmienkam - z dôvodu porušovania ich spotrebiteľských práv si navrhovatelia
veľa vytrpeli - znášali permanentný stav neistoty, obáv z výšky dlhu a jeho neustáleho narastania,
trpeli stresom, keď odporca uplatňoval voči ním jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky. Na druhej

strane odporca neurobil žiadny krok, neprejavil dobrú vôľu k tomu, aby podmienky prehodnotil a aby
ich nevystavil svojmu konaniu bez odbornej starostlivosti. Z týchto dôvodov za utrpené stresy žiadajú aj
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- €, ktoré im však vôbec nenahradí ich doteraz utrpenú
ujmu.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov
konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh navrhovateľov je čiastočne
dôvodný a rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri komerčnej
rozhodcovskej spoločnosti sp. zn. KRS/380/2010 zo dňa 06.06.2011 vydaný rozhodcom JUDr. Evou

Fajtovou. Návrh na určenie, že rozhodcovská doložka uvedená v článku V.-13. Všeobecných podmienok
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako súčasť zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. 42666995549001 zo dňa 09.10.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľmi v 1/
a 2/ rade a odporcom je neprijateľná zmluvná podmienka zamietol. Zamietol tiež návrh na určenie, že
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 09.10.2008 uzatvorená medzi navrhovateľmi 1/, 2/

a odporcom je neplatná a taktiež zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť každému z
navrhovateľov primerané finančné zadosťučinenie po 500,- Eur. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 Eur na
účet Okresného súdu Čadca do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval na základe vykonaného
dokazovania, že navrhovatelia ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď navrhovatelia tento návrh na určenie neplatnosti odôvodnili tým,
že odporca porušil ich spotrebiteľské práva tým, že pri koncipovaní všeobecných zmluvných podmienok,
ktoré mu dal podpísať, použil početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky uvedené
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. No neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok uvedených
v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a všeobecných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, tak

touto neprijateľnosťou sa bude súd zaoberať až v ďalšom konaní, keď bude pokračovať v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe podľa § 43 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní po tom,
ako nadobudne právoplatnosť rozsudok, ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok. Dôvody, pre ktoré
navrhovatelia namietali neplatnosť zmluvy o úvere sú len vo všeobecnej rovine a súd nedospel k záveru,
že celá zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatným právnym úkonom. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Zároveň konštatoval, že vzhľadom k tomu, že zrušil rozhodcovský rozsudok z
dôvodov podľa § 40 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd v zmysle
§ 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračovať v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe, v ktorom sa bude zaoberať aj neprimeranosťou jednotlivých zmluvných podmienok
zakotvených vo všeobecných podmienkach.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, a
to konkrétne voči výroku č. I., II., III., IV., a V. z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2, písm. c/, d/ a f/
O.s.p. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že I. odvolací súd zruší
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, určí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Ďalej určí, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je neplatná, určí, že
odporca je povinný zaplatiť každému z navrhovateľov primerané finančné zadosťoučinenie 500,- Eur do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a určí, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov
odvolacieho konania v sume 135,76 Eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s výrokmi súdu v
časti II., III. a IV. výroku a v tejto časti žiada, aby odvolací súd tieto výroky potvrdil. V písomnom vyjadrení
ďalej podrobne uvádza, prečo navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení ďalej uvádza,
aby rozsudok okresného súdu v časti I., V. a IV. sa zmenil tak, že návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku sa zamieta. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému

náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, a v časti II., III. a IV. sa rozsudok okresného
súdu potvrdzuje.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §

156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového

materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd
prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti sp. zn. KRS/380/2010 zo dňa 06.06.2011 vydaný
rozhodcom JUDr. Evou Fajtovou. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu

odvolaciehokonaniasanatýchtoprávnychaskutkovýchzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom, na ktorých navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade
založili svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako vecne správne.

Pokiaľ odporca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, odvolací súd
poznamenáva, že odporca odvolanie nepodal, podal len písomné vyjadrenie k odvolaniu, a preto jeho
odvolacími argumentmi sa odvolací súd vôbec nezaoberal.

Navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade v odvolacom konaní neboli úspešní a odporca, ktorý odvolanie nepodal,
len sa písomne k odvolaniu vyjadril, aj keď si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, ktoré však nevyčíslil postupom podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., odvolací súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.