Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612220498
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612220498.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľky I. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom M. I/XX, W., zastúpenej ustanoveným právnym zástupcom JUDr. Ondrejom
Szilágyim, advokátom so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec proti odporcovi Sociálna poisťovňa, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, v konaní o určenie neplatnosti dohody o
zmene obsahu pracovnej zmluvy a o náhradu mzdy o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 6Cpr/3/2012-89 z 13. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v poradí druhým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na určenie „neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, ktorý skončil Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ktorá
bola podpísaná dňa 27. 04. 2011“ z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého
právneho záujmu na takejto určovacej žalobe. Ak nevyhovel súd prvej časti návrhu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, nemohol vyhovieť navrhovateľke ani v časti návrhu o náhradu mzdy.
Skutkový stav zistený v konaní popísal súd tak, že navrhovateľka uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu
č. 900-AH02/2010-22005222 dňa 22. 01. 2010, podľa ktorej mala nastúpiť do práce 25. 01.
2010. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do ukončenia súdneho sporu s pani N. C.. Po tom,

ako súdny spor s pani N. C. skončil, navrhovateľka naďalej pracovala u odporcu s jeho vedomím, čím
sa pracovný pomer navrhovateľky dohodnutý na dobu určitú zmenil na pracovný pomer uzavretý na
neurčitý čas. O dôsledkoch výkonu práce s vedomím zamestnávateľa po uplynutí dojednaného času, po
ktorý mal pracovný pomer navrhovateľky podľa pracovnej zmluvy z 22. 01. 2010 trvať, zamestnávateľ
navrhovateľku neinformoval a 27. 04. 2011 s ňou uzavrel Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy,
na základe ktorej sa mal pracovný pomer navrhovateľky skončiť 30. 09. 2011. Týmto dňom pracovný
pomer navrhovateľky u odporcu aj skončil. Krajský súd v Banskej Bystrici uložil okresnému súdu v

uznesení, ktorým jeho prvý rozsudok zrušil, aby skúmal, či má navrhovateľka naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Okresný súd rešpektujúc právny názor
odvolacieho súdu skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe a dospel
k názoru, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na takomto určení vzhľadom na to „že bez
tohto určenia nedošlo k žiadnemu ohrozeniu práva navrhovateľky a takisto bez tohto určenia sa nestalo
právnepostavenienavrhovateľkyneistým“,keďženavrhovateľkanetrvalanatom,abyjuodporcanaďalej
zamestnával. Po skončení pracovného pomeru u odporcu uzavrela navrhovateľka ďalšie dva pracovné

pomery s obchodnou spoločnosťou Kaufland a Mestom Lučenec.Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, z tohto dôvodu napriek úspechu v konaní mu náhrada trov
konania prisúdená nebola.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Jeho rozsah (prostredníctvom svojho

právneho zástupcu) vymedzila tak, že smeruje len proti prvému výroku rozsudku, ktorým okresný súd
návrh zamietol v celom rozsahu. Znovu opakovala, že jej pracovný pomer, ktorý vznikol na základe
pracovnej zmluvy z 25. 01. 2010, sa výkonom práce po ukončení súdneho sporu s pani C. s vedomím
zamestnávateľa zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas. Podpisom Dohody o zmene obsahu
pracovnej zmluvy odporca účelovo zmenil pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú na pracovný

pomer na dobu určitú. Do omylu o dôsledkoch podpisu tejto Dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvy uviedol navrhovateľku odporca. Uzavretím tejto Dohody stratila navrhovateľka nárok na užívanie
bytu, ktorý bol viazaný na pracovný pomer u odporcu. Ukončením pracovného pomeru u odporcu dňa
30. 09. 2011 ostala navrhovateľka bez zamestnania a ocitla sa na ulici s tromi deťmi. Jej právny
status sa zmenil. Bola nútená hľadať si akékoľvek zamestnanie, aby aspoň čiastočne eliminovala
vzniknutú situáciu. Po strate zamestnania a zmene spoločenskej situácie sa u navrhovateľky začali

prejavovať aj zdravotné problémy. Po traume, ktorú získala navrhovateľka nielen uvedením do omylu,
ale aj nátlakom (o ktorom tvrdí, že sa stal) odporcu pri uzatvorení Dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvy už nemala navrhovateľka ďalej záujem a ani silu pracovať u odporcu. Pociťovala frustráciu
pri riešení svojej situácie a zadosťučinenie práv i spravodlivosti videla práve v podaní tohto návrhu
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Od odporcu požadovala aspoň určité odškodné

za spôsobenú ujmu. Ujma, či už psychická alebo materiálna, ktorú navrhovateľka utrpela v dôsledku
konania odporcu, je ťažko merateľná. Preto navrhovateľka pri určení výšky odškodného vychádzala
z priemerného mesačného zárobku, ktorý u odporcu dosahovala (ako jeho dvojnásobok), pretože v
období dvoch mesiacov navrhovateľka zamestnaná nebola. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak „že Sociálnu poisťovňu zaviaže zaplatiť 1.099,64 € navrhovateľke ako náhradu,

ktorú jej spôsobil snahou o uzavretie Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy a samotným uzavretím
Dohody a tým uvedením navrhovateľky do omylu“.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Po prejednaní veci bez odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel odvolací súd
k názoru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

v celom rozsahu potvrdil. I keď navrhovateľka obmedzila rozsah odvolania na prvý výrok rozsudku
okresného súdu, musel odvolací súd v zmysle § 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p. preskúmať aj výrok o trovách
prvostupňového konania ako závislý na výroku rozhodnutia o veci samej.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozhodnutie okresného súdu je správne vo výroku a odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd konštatoval neexistenciu naliehavého
právnemu záujmu navrhovateľky na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. a nemožnosti

vyhovieť návrhu navrhovateľky v časti o uplatnený nárok na náhradu mzdy, ak nebolo vyhovené
návrhu na určenie neplatnosti Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. V rozhodnutí okresného
súdu rovnako ako aj v odvolaní navrhovateľky sú nepresnosti, ktoré by mohli robiť rozhodnutia súdov
nezainteresovaným (mimo účastníkov konania) nezrozumiteľnými, preto odvolací súd stručne zopakuje
skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa a z neho vyplývajúce právne závery, na základe ktorých

okresný súd správne návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Už v uznesení sp. zn. 17CoPr/9/2013 z 08. 01. 2014 odvolací súd konštatoval, že navrhovateľka sa
nedomáha návrhom na začatie konania z 29. 11. 2012 ani jeho upresnením nárokov vyplývajúcich z §
77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, podľa ktorého, môže zamestnanec neplatnosť skončeniapracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
uplatniť na súde, ale iba určenia neplatnosti Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 27. 04. 2011 a
práve preto uložil okresnému súdu skúmať, aký naliehavý právny záujem má navrhovateľka na takomto

určení, keď u odporcu naďalej pracovať nechce a žiadnym spôsobom nezdôvodnila potrebu takéhoto
rozhodnutia súdu. Z listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, je možné skutočne konštatovať,
že pracovný pomer navrhovateľky uzavretý 22. 01. 2010 na dobu určitú, sa zmenil v zmysle § 71
ods. 2 Zákonníka práce na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas z dôvodu, že navrhovateľka
pokračovala s vedomím zamestnávateľa vo výkone práce aj po tom, ako skončil súdny spor s pani

F.. Zmena pracovného pomeru na dobu neurčitú je zákonným dôsledkom výkonu práce po uplynutí
dojednanej doby trvania pracovného pomeru s vedomím zamestnávateľa, ale je potrebné dodať, že
ustanovenie § 71 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa aj odlišnú dohodu so zamestnancom. K takejto
dohode došlo práve navrhovateľkou namietanou Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy, kedy sa
účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodli, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončí 30. 09.
2011. Platnosť tejto dohody mohla a navrhovateľka aj namietala, ale aby mohlo byť jej návrhu vyhovené,

musela by súdu preukázať, že rozhodnutie súdu o neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej
zmluvy má význam pre praktický život a nie je len výsledkom zbytočne vedeného sporu. V priebehu
konania navrhovateľka nezdôvodňovala, na aký účel potrebuje rozhodnutie súdu o určení neplatnosti
Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Nedomáhala sa ďalšieho zamestnávania u odporcu a na
základe určenia neplatnosti Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy nemohla dosiahnuť ani peňažné

nároky, ktoré pôvodne v konaní označovala ako náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru, ale v odvolaní už ako odškodné od zamestnávateľa za psychickú a materiálnu ujmu, ktorú
utrpela tým, že po dátume 30. 09. 2011 musela opustiť byt, užívanie ktorého bolo viazané na pracovný
pomer s odporcom a nenašla si hneď zamestnanie. Nárok navrhovateľky na ňou žiadané odškodné za
psychickú a materiálnu ujmu nevyplýva zo žiadnych ustanovení Zákonníka práce a takémuto návrhu

by súd nemohol vyhovieť ani v prípade, že by Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy vyhlásil súd
za neplatnú.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti v prvostupňovom konaní, že jej právny záujem na určení

neplatnosti Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy spočíva v tom, že „navrhovateľka má maloleté
nezaopatrené dieťa, prišla o zamestnanie v Sociálnej poisťovni, tak nemala zdroj príjmu, takže bola
v zúfalej situácii, preto to riešila aj tak, že si hľadala zamestnanie akékoľvek, tak že sa jej podarilo
na dohodu zamestnať v Kauflande, potom neskôr na mestskom úrade vzhľadom k tomu, že zostala
bez finančných prostriedkov“ nepreukazujú existenciu naliehavého právneho záujmu na ňou podanej

určovacej žalobe. Ide len o popis okolností, ktoré nastali po skončení pracovného pomeru u odporcu.
Ide o dôsledky ukončenia pracovného pomeru, ktoré nastali, ale žiadnym spôsobom neohrozovali práva
navrhovateľky a nemali za následok zneistenie jej právneho postavenia. Navrhovateľka ani netvrdí, že
by vyslovením neplatnosti Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy mohla naďalej užívať byt, ktorý
ako tvrdí, bol viazaný na dobu pracovného pomeru u odporcu.

Základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bez preukázania existencie naliehavého
právneho záujmu musí súd návrh podľa § 80 písm. c/ O. s. p. zamietnuť ako neprípustný. Ide pritom
o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Preto súd po zaujatí záveru, že určovací
návrh podľa § 80 písm. c/ O. s. p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo/44/2008).

Navrhovateľka ako správne konštatoval okresný súd existenciu naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy nepreukázala, keď nevedela zdôvodniť, akým

spôsobom zmení takéto rozhodnutie súdu jej právne postavenie.Rozhodnutie o ďalšom nároku na priznanie peňažnej sumy 1.099,64 € je taktiež vecne správne. Nárok
na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru ako pôvodne označovala tento nárok
navrhovateľka nevznikol z dôvodu, že súd nevyslovil neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru u

odporcu a nárok na náhradu mzdy vo výške dvojmesačného priemerného zárobku podľa Zákonníka
práce nevznikol navrhovateľke ani z iného dôvodu. V odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
súdu navrhovateľka už aj uznala, že jej nárok na náhradu mzdy od odporcu nevznikol (keďže ho už
neuplatňovala) a uviedla, že sumu rovnajúcu sa dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku
chcela od odporcu ako morálne zadosťučinenie za traumu, ktorú utrpela v dôsledku uzavretej Dohody

o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Na priznanie tejto sumy z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou
neexistuje žiaden zákonný podklad.

Okresný súd správne rozhodol aj o práve odporcu na náhrady trov konania. I keď bol odporca v konaní
úspešný, žiadne trovy konania si neuplatnil. Z tohto dôvodu mu súd nemal aké podľa § 142 ods. 1 O.
s. p. priznať.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.