Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010455
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.

Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára 2015
prejednal odvolanie obžalovaného

E. Y.

nar. XX.XX.XXXX v L., okr. J., trvale bytom J., L. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T/136/2014 zo dňa 29.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Pri nezmenenom výroku o vine sa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný E. Y. o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému
trestu odňatia slobody na 5 (rokov) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/136/2014-171 zo dňa 29.10.2014 bol obžalovaný E.
Y. uznaný vinným 1) z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.,
pretože od presne nezisteného dňa v januári 2014 až do apríla 2014 sa v byte, v ktorom žije s matkou
- poškodenou H. Y., nar. XX.XX.XXXX, v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X 5 až 7-krát v každom mesiaci
vyhrážal poškodenej H. Y., že ju podreže a podpáli, ak mu v deň, kedy poberá starobný dôchodok

neodovzdá 70 €, čím v poškodenej vzbudil obavu, že hrozby splní a poškodená mu z dôchodku
odovzdávala požadovanú peňažnú čiastku, v bodoch 2) a 3) z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., pretože dňa 9. mája 2014 okolo 16.30 hodiny v spoločnom byte v J. na
L. ulici číslo XXX/XX/X žiadal od poškodenej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, aby mu odovzdala 50 €, inak ju
podreže a podpáli a keď mu peniaze poškodená odmietla dať, hodil do nej fľašu s vodou, ktorá dopadla
na pravú nohu poškodenej a spôsobila jej zranenie - hematóm pravého predkolenia s opuchom, čo si
narušenie obvyklého spôsobu života poškodenej nevyžiadalo a dňa 13. mája 2014 okolo 10.30 hodiny

v spoločnom byte v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X sa vyhrážal zabitím oceľovou tyčou odloženou v tom
čase na vešiakovej stene poškodenej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, ak mu neodovzdá 50 €, čím v poškodenej
vzbudil obavu, že obžalovaný hrozby splní, ak mu peniaze neodovzdá.Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. k úhrnnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre
výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu hneď do zápisnice o
hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný do výšky uloženého trestu. V jeho písomných
dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku
uloženého trestu vo vzťahu k skutkom pod bodmi 1), 2), 3) považuje za nezákonný z dôvodov

uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané u skutkov
2), 3), že by obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu lúpeže. Vyhrážky,
ktoré smerovali voči poškodenej jeho matke, nemyslel vážne. Je pravdou, že po svojej matke hodil
plastovú fľašu, pretože sa nevedel zmieriť s osobnými ťažkosťami z dôvodu dlžôb voči svedkovi G. Je
toho názoru, že v jeho prípade ide o jedno pokračovacie konanie, ktoré malo byť právne kvalifikované
ako pokračujúci trestný čin vydierania. Obžalovaný sa matke ospravedlnil a prejavil úprimnú ľútosť.

Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní poukázala na to, že rozsudok súdu prvého
stupňa je zákonný a dôvodný, preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné

dôkazy, aby zistil skutkový stav veci, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďou poškodenej
H. Y., ktorá podrobne popísala konanie obžalovaného. Svedkovia Y. G. a V. L. uviedli, že je pravdou,
že obžalovanému predávali veci a že obžalovaný im dlžil peniaze. R. H. Y. uviedla, že obžalovaný sa

hrubosprával vočipoškodenej,stáleodnejpýtalpeniaze, nikdenepracoval, čomupoškodenávytýkala.
Uvedenéskutočnosti potvrdila ajsvedkyňa F.Y.. Pokiaľ ideonamietanúprávnukvalifikáciuobhajobou,
že celé konanie obžalovaného za skutky 1), 2), 3) malo byť posúdené ako jedno pokračujúce konanie,
teda pokračujúci trestný čin vydierania, s týmto názorom obhajoby sa odvolací súd nestotožnil. Je
však potrebné uviesť, že celé konanie obžalovaného smerovalo k tomu, aby mu matka dala peniaze

na uhradenie dlžôb. Hrozba bezprostredného násilia obžalovaným vykonaná nebola a poškodená
obžalovanému pokiaľ ide o skutky pod bodmi 2) a 3) ani požadované peniaze nedala. Predmet, ktorým
obžalovaný hrozil poškodenej, bola tyčka od dáždnika. Teda je možné uzavrieť, že predmetný zločin
lúpeže bol naplnený hraničným spôsobom a samotná poškodená sa obžalovaného v zásade nebála.

Preto súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil v bode
1) ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a v bodoch 2) a 3) ako
pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák.

Preskúmajúc napadnutý rozsudok vo výroku o treste, tu odvolací súd zistil, že uložený trest vzhľadom

už k vyššie uvedenému je neprimeraný. Obžalovaný sa k objektívnemu konaniu doznal, matke sa
ospravedlnil a nad svojím konaním prejavil účinnú ľútosť. Takýto postoj obžalovaného je potrebné
podľa názoru odvolacieho súdu pri ukladaní trestu zohľadniť použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní. Hľadí sa na neho akoby
nebol súdne trestaný. Poľahčujúce okolnosti zistené neboli, obžalovanému priťažovalo, že spáchal

viac trestných činov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že zločin lúpeže bol naplnený hraničným
spôsobom. Z tohto pohľadu sa uložený trest javí odvolaciemu súdu ako neprimerane prísny.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a keďže mu v
tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uložil pri

aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý trest považuje
za primeraný. V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odvolací súd obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.