Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219916
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812219916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 25. júla 2013, č. k. 8C/239/2012-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 468,38 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca uviedol, že majetková
škoda a nemajetková ujma vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v konaní
vedenom pod sp. zn. 9Er/1121/2010 spočívajúcom v tom, že o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol súd po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa v zmysle
§ 115 ods. 1 OSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 25.07.2013, na ktorom podľa
§ 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu.

Poukázal na to, že pred vykonaním prvého pojednávania vo veci samej žalobca doručil súdu návrh
na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že podal na Ústavný súd
Slovenskej republiky sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo rozhodnuté o
tom, že sudcovia Okresného súdu Prievidza nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. O
tomto návrhu na prerušenie konania rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 25.07.2013 tak, že
návrh zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval, že povinnosť súdu prerušiť konanie podľa ustanovenia
§ 109 ods. 1 písm. b) OSP vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený

riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP vzniká len vtedy, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže
byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. O nevylúčení zákonnej sudkyne rozhodol odvolací súd a zákonná sudkyňa je týmto rozhodnutím
viazaná.

Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi mal súd prvého stupňa preukázané, že dňa 26.04.2010
podal súdny exekútor na Okresný súd Prievidza žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciev prospech žalobcu ako oprávneného proti povinnému A.. Okresný súd Prievidza uznesením č. k.
9Er/1121/2010-12 zo dňa 10.09.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Odvolacísúduznesenímzodňa5.4.2011odvolaciekonaniezastavil.Uznesenímč.k.4CoE/467/2010zo

dňa 22.12.2010 Krajský súd v Trenčíne uvedené uznesenie potvrdil a exekučné konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa 08.06.2011. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré boli spôsobené nevydaním
poverenia v zákonnej lehote, a to podaním z 30.08.2010. Z vyjadrenia predsedu súdu vo veci Spr
1019/2010, resp. Spr 1016/2010 vyplýva, že táto sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Ďalej

z úradnej činnosti bolo zistené, že v žalobcom uvádzaných exekučných konaniach Ex 41/2007, Ex
7446/2011 a Ex 11017/2008 nebola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku.

Za aplikácie § 3 ods. 1 písm. a), d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu, § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011, dospel súd
prvého stupňa k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na zákonné znenia ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v týchto obdobiach poukázal súd prvého stupňa na to, že s účinnosťou od
01.06.2010 bola vypustená zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku v znení platnom do 31.05.2011 boli exekučným titulom i vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k novele Exekučného
poriadku vykonanej zákonom č. 144/2010 Z. z. účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že
lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo
o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky, zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej

zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia. Keďže išlo o novelu procesných
ustanovení Exekučného poriadku, táto sa vzťahuje na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo
rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania exekúcie. Následne novelou vykonanou
zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
doplnený exekučný titul o rozhodcovský rozsudok. Opätovne išlo o procesnú novelu, ktorá sa vzťahovala

na všetky konania, v ktorých súd k 01.06.2011 nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Podľa názoru súdu prvého stupňa po 01.06.2011 neexistovala v exekučnom konaní žiadna
zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky.
Súd prvého stupňa zastal tiež názor, že i pred 01.06.2011 sa súdnou praxou považovali rozhodcovské
rozsudky za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, zodpovedala tomu aj

argumentácia odvolacích súdov a dôvodové správy k uvedeným zákonom. V tomto smere považoval
súd prvého stupňa argumentáciu žalobcu, že rozhodcovské rozsudky do 01.06.2011 nebolo možné
považovať za exekučné tituly a teda sa na ne nevzťahovalo vyňatie lehoty na vydanie poverenia, za
účelovú. Žalobca v exekučných konaniach nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku
podľa citovaného ustanovenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa vychádzajúc z výslovného znenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku v ktoromkoľvek znení, prípadná 15-dňová lehota sa vždy vzťahovala len na
udeleniepoverenianavykonanieexekúcievprípade,aksúdnezistilrozporžiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa
osobitne upravuje situácia, keď súd zistí takýto rozpor a je povinný nie udeliť poverenie, ale rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa zdôraznil, že

keby bol zámer zákonodarcu vsunúť pod zákonnú 15-dňovú lehotu obe procesné situácie, nebola by
osobitne upravená situácia pri zistení rozporu so zákonom. Pri skúmaní exekučného titulu ide o zložitý
proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i v rozhodcovskom rozsudku. Súd prvého
stupňa považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nečinnosť Okresného súdu Prievidza v exekučnom
konaní, v ktorom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-

dňovej lehote predstavuje nesprávny úradný postup.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie ani jedného zo základných
predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Žalobca mal podľa názoru súdu prvého stupňa
možnosť domáhať sa nápravy postupu exekučného súdu podaním žiadosti o urýchlené rozhodnutie
vo veci priamo v exekučnom konaní. Ďalej mal žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojho práva

na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnejsťažnostivsúlades§127ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Tútootázkujekompetentnýpreskúmaťlen
ústavný súd, ktorý ju vždy v súlade s ustálenou judikatúrou preskúma s ohľadom na konkrétne okolnosti
jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a

postup súdu. Súd prvého stupňa predovšetkým skúmal, či žalobca podal v exekučnom konaní sťažnosť
predsedovi súdu v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Takáto sťažnosť bola podaná, táto však
bola vyhodnotená ako neopodstatnená. V exekučnom konaní predložil žalobca ako oprávnený exekučný
titul, rozhodcovský rozsudok, ktorý nemohol byť spôsobilým exekučným titulom, preto nemohol vzniknúť
nesprávny úradný postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi mohla vzniknúť majetková škoda

a nemajetková ujma. Žalobcom tvrdené skutočnosti o možnej škode považoval súd prvého stupňa
za hypotetické, účelové a ničím nepodložené (náklady na správu pohľadávky, výkony zamestnancov,
udržanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu so súdnym exekútorom, na
publikačné výdaje spojené s urgenciami, poštovné, telekomunikačné výdaje, kontrola stavu konania).
Poukázal na to, že v exekučnom konaní došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia výlučne
z dôvodov na strane žalobcu. Skutočnosť, že žalobca si dal prisúdiť plnenia zo zmlúv o úvere

rozhodcovskémusúdunazákladeneplatneuzavretejdohodyovyplnenízmenky,nemôžežalobcavyužiť
vo svoj prospech a tvrdiť, že keby súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej lehote,
mohol uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Právo žalobcu sa preto nestalo nevymožiteľným v
príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom súdu, ale v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca
v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami navrhol vykonať exekúciu na podklade nespôsobilých

exekučných titulov, a to i napriek tomu, že by mal poznať právo, keďže vo všetkých konaniach bol právne
zastúpený advokátskou kanceláriou.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku konštatoval, že bolo povinnosťou exekučného súdu
preskúmať exekučný titul v rozsahu prisúdeného plnenia, čo nemožno považovať za nesprávny úradný

postup na účely zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť štátu za takýto postup je vylúčená. Do
úvahy neprichádza ani zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Súd je povinný
zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones

SL proti Cristina Rodríguez Nogueira).

Súdprvéhostupňakonštatoval,žežalobcovinemohlazažiadnychokolnostívzniknúťtvrdenámateriálna
škoda, resp. nemajetková ujma. Poukázal na to, že exekučné súdy zamietali žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na návrh žalobcu na základe rozhodcovských rozsudkov už od r. 2009,
preto žalobca nemohol odôvodnene očakávať aj v nasledujúcich rokoch, že súd na základe obdobných

exekučných titulov bude exekúciu pripúšťať a vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca ako
oprávnený neustále predkladal takého exekučné tituly napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxi.
Za takéhoto stavu sa žalobca nemôže odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo
zmlúv o úvere pred súdom v dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav si zapríčinil jedine žalobca a pokiaľ
mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma, zodpovedá sa ňu sám.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Žalobca na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho
exekučného spisu Okresného súdu Prievidza vedeného v prospech oprávneného - žalobcu proti
povinnému A. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného zo

zmluvy o úvere č. 3461618. Súd prvého stupňa vlastným šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 9Er/1121/2010.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosťkonaťpredsúdom(§205ods.2písm.a/OSPvspojenís§221ods.1písm.f/OSP),rozhodoval

vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd prvého stupňavec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nemohol
postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Žalobca riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými

dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho právo na konanie pred súdom.
Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Rozhodovanie veci zákonným
sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV.
ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods.
1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom konaní zabezpečené
vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 - 16 OSP, I.

ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto okolnosti nie

je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Za danej
procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie vo veci
súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.

c) OSP, proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva. V čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Správanie
súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež poukázal na to,

že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a
nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie. Tým
došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo
na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre

úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
ktýmtosavyjadriťscieľomovplyvniťsúdnerozhodnutie. Žalobcaakostranakonanianeboloboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené
v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise,
pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný
nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle §

114 ods. 3 OSP, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Žalobca súdu prvého
stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s titulu
udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdavkov. V tejto časti považoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje

negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného

pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvéhostupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S
poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania žalobca oznámil, že predložil súdu prvého stupňa do bližšie
nešpecifikovaného súdneho spisu (v písomnom oznámení zo dňa 13.06.2014 uvádza „do oddelenia
5C“) originál znaleckého posudku U. zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný T. ústavom G. univerzity v C.,
ktorým preukazuje výšku vzniknutej škody v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom súdu s
tým, že z dôvodu hospodárnosti tento znalecký posudok nezakladá do každého súdneho spisu (finančná

náročnosť, technické a personálne zaťaženie) a na tento odkazuje ako na skutočnosť známu súdu z
jeho činnosti.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.
1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
sozásadamiuvedenýmiv§132OSPazozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáver,keď
spoukazomnanímcitovanéustanoveniazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú

pri výkone verejnej moci, zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal z
dôvodu, že tieto nešpecifikoval a v konaní mu žiadne nevznikli. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa
podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na
ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 OSP) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a) - g) OSP a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval

odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietané vady konania vymedzené
v § 221 ods. 1 písm. f) a g) OSP sú vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval, či postupom súdu prvého

stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP).V ustanovení § 14 OSP sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený
z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje len na
rozhodovanie vylúčeného sudcu, nakoľko rozhodovacia činnosť ostatných sudcov tohto okresného

súdu nie je v tejto veci daná. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal
vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. g) OSP. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým, či
prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený súd
(§ 16 OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a

rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Prievidza A.. N. S., ktorá mala od 01.12.2012 prerušený výkon
funkcie - odchod do dôchodku. V súlade s opatrením predsedu okresného súdu zo dňa 12.11.2012 pod
č. Spr 1493/12 bola vec pridelená náhodným výberom sudkyni A.. G. E.. Krajský súd v Trenčíne ako
nadriadený súd uznesením č. k. 4NcC/12/2013-23 zo dňa 16.01.2013 rozhodol, že sudkyňa JUDr. G. E.
z prejednávania a rozhodovania veci nie je vylúčená. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného
odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru, že na strane zákonnej sudkyne nie je existencia

žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. OSP vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci
vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v exekučnej
veci sp. zn. 9Er/1121/2010 vedenej na Okresnom súde Prievidza nebola A.. G. E. zákonnou sudkyňou.
Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 OSP žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod
na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom na

pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti,
že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik
škody na strane žalobcu, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej
sudkyne k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jej
nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu

ako nedôvodnú.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto

pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd
preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120
ods. 4, § 101 ods. 2 a § 123 OSP.

Podľa § 114 ods. 2 OSP v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať
tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 OSP treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu

senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré je
súd povinný vykonať podľa § 114 ods.2 OSP patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby) spolu s
prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich skutočností
na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny, v súdom
určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide o tzv. sudcovskú lehotu,

ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. V rámci prípravy pojednávania
vykoná súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, vrátane tých,
ktorí sú zastúpení v konaní právnym zástupcom. Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej
apelácie civilného procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote
určenej súdom, súd toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 OSP. Súdprvého stupňa dňa 14.02.2013 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa žalovaný k
žalobe vyjadril v lehote 10 dní. Vyjadrenie žalovaného došlo súdu prvého stupňa dňa 16.05.2013.
Na deň 25.07.2013 nariadil súd prvého stupňa v právnej veci pojednávanie. Spolu s predvolaním

na pojednávanie doručil súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému poučenie
účastníka konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP a právnemu zástupcovi žalobcu odoslal
vyjadrenie žalovaného k žalobe. Právny zástupca žalobcu a žalovaný prevzali doručované písomnosti
súdu dňa 21.06.2013. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaujal právny zástupca stanovisko písomným
podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 23.07.2013.

Dňa24.07.2013o17:30hod.doručilprávnyzástupcažalobcusúduprvéhostupňa e-mailomnávrhna
zrušeniepojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcu,keďžalobca
podal podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky proti
Krajskému súdu v Trenčíne ako porušovateľovi základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1
prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým tento v konaní sp. zn. 4NcC/26/2013 (OS PD konanie sp. zn.

8C/237/2012) rozhodol o námietke zaujatosti. Súčasťou návrhu na zrušenie pojednávania bol aj návrh
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti žalobcu. Návrh na zrušenie pojednávania a návrh na prerušenie konania mala
zákonná sudkyňa k dispozícii pred začiatkom pojednávania dňa 25.07.2013 o 13:00. Odvolací súd pre
úplnosť dodáva, že uvedená sťažnosť žalobcu na Ústavný súd Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2013

sa predmetného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/239/2012 netýkala.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť
vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť

dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v písomnom vyjadrení.
Vyjadreniežalovanéhospoluspripojenýmiprílohamikvyjadreniumalprávnyzástupcavosvojejfaktickej
dispozícii od 21.06.2013 pred začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 25.07.2013. V tomto smere
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé.

Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa ustanovenia § 115 ods. 1 OSP

pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods. 2 OSP po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2
OSP. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol bez účasti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 OSP v spojení s § 119 ods. 4 OSP. Na strane právneho
zástupcu žalobcu absentoval dôležitý dôvod, pre ktorý by bol súd prvého stupňa povinný pojednávanie
dňa 25.07.2013 zrušiť alebo odročiť. Z doručenky súdneho doručovateľa vyplýva, že právny zástupca

žalobcu prevzal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci dňa 14.02.2013. Toto vykonateľné uznesenie je v ďalších štádiách konania pre
súd prvého stupňa záväzné a súd prvého stupňa bol povinný v prejednávanej veci ďalej konať v súlade
so svojou povinnosťou podľa § 1 ods. 1 OSP aj napriek tomu, že žalobca podal ústavnú sťažnosť. K
odkladu vykonateľnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky nedošlo. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti
žalobcu rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 559/2013-10 zo dňa 30.10.2013 tak, že sťažnosť odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu podľa čl. 127 Ústavy SR v spojení s § 25 ods. 1, 2 zákona č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (zákon o ústavnom súde).O návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 25.07.2013
tak, že tento návrh zamietol. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec bez účasti žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Odvolací súd obligatórne preskúmal, či rozhodnutím o návrhu na

prerušenie konania a prejednaním a rozhodnutím veci samej súdom prvého stupňa bez účasti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 OSP nebola žalobcovi a žalovanému
odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd zhodne s postupom súdu prvého stupňa, je toho
názoru, že na strane žalobcu, jeho právneho zástupcu nebola zákonná prekážka, ktorá by odôvodňovala
ich neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne

predvolaný,aaninepožiadaloodročenienariadenéhopojednávaniazdôležitéhodôvodu.Aksúdprvého
stupňa postupom podľa § 119 ods. 4 OSP neinformoval právneho zástupcu o odročení pojednávania,
prípadne o jeho zrušení na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu o zrušení pojednávania, mal
právny zástupca žalobcu vedomosť, že odročenie a zrušenie pojednávania súdom prvého stupňa
nenastane. Je právom, nie povinnosťou, účastníka konania i jeho právneho zástupcu využitie práva
na verejné prejednanie veci na pojednávaní. Súd prvého stupňa splnil voči účastníkom konania všetky

procesné podmienky na prejednanie veci bez účasti účastníkov konania, preto ak sa právny zástupca
žalobcu bez dôležitého dôvodu nariadeného pojednávania nezúčastnil, nedošlo postupom súdu prvého
stupňa k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Splnením poučovacej povinnosti podľa § 120
ods. 4 OSP a prejednaním veci na pojednávaní umožnil súd prvého stupňa účastníkom konania
zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom aj v súlade s ich procesným

oprávnením podľa § 123 OSP. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v konaní vyplýva, že
právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Žalobcovi nebolo postupom
súdu prvého stupňa odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu,
zúčastniť sa vykonávania dôkazov, vypočuť si jeho prednesy, prípadne návrhy, označenia a predloženia
ďalších dôkazov. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu

prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Nepravdivé je aj tvrdenie právneho zástupcu
žalobcu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP.

Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu smerujúcu proti napadnutému
rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorú
právny zástupca žalobcu napadol samostatným odvolaním. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu

prvého stupňa, že v prejednávanej veci neboli dňa 25.07.2013 dané zákonné podmienky na obligatórne
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ani fakultatívne prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP. Otázka či je konajúca sudkyňa z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená,
bola v danom prípade vyriešená postupom podľa § 14 a nasl. OSP. V rámci konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky nedošlo k odkladu vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne

ako nadriadeného súdu č. k. 4NcC/12/2013-23 zo dňa 16.01.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že sudkyňa
JUDr. G. E. z prejednávania a rozhodovania veci nie je vylúčená. Za týchto okolností postup súdu prvého
stupňa, ktorým rozhodol o návrhu na prerušenie konania a tiež vo veci samej, je v súlade so zásadou
hospodárnosti konania a nemôže mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Pre úplnosť
považuje odvolací súd za potrebné dodať, že iná procesná situácia by bola v prípade, ak by existovali

zákonné dôvody na prerušenie konania a súd prvého stupňa by na pojednávaní rozhodol o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania a zároveň aj vo veci samej. V tom prípade by existoval dôvod na zrušenie,
prípadnezmenurozsudkusúduprvéhostupňavčastitýkajúcejsanávrhunaprerušeniekonaniaadôvod
na zrušenie rozsudku vo veci samej pre vady konania pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods.

1 OSP. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné
bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to

čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník konania dôkazné
bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu
skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy
upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a
dôkazného bremena. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter

objektívnej zodpovednosti, ktorej podmienkami sú : výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnejmoci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Tieto
podmienky musí preukázať poškodený, ktorý znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu.

Právne vzťahy, z ktorých žalobca odvodzoval nároky uplatnené žalobou sú upravené zákonom č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (účinnosť 1. júla 2004, zmena vykonaná zákonom č. 215/2007 Z. z. s účinnosťou
od 1. septembrom 2007, zmena vykonaná zákonom č. 477/2008 Z. z. a zákonom č. 517/2008
Z. z. s účinnosťou od 1. januárom 2009, zmena vykonaná zákonom č.508/2010 Z. z. s účinnosťou od

1. januárom 2011) v znení do 31.12.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Žalobcom namietaný nesprávny úradný postup súdu ako orgánu verejnej moci, ktorého následkom mu
vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, súvisel s rozhodovacou činnosťou súdu. Odvolací súd
vychádzajúc z obsahu tvrdení uvedených žalobcom v žalobe je toho názoru, že žalobcom namietaný

nesprávny úradný postup charakterizovaný ako vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok, nemožno pod nesprávny úradný postup vôbec podriadiť. Je nepochybné, že žalobca
namietal vady exekučného konania a vady exekučného rozhodnutia. Vady konania a vady rozhodnutia,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu z nesprávneho
úradného postupu. Namietaný nesprávny úradný postup svojím obsahom smeruje k protiprávnosti

rozhodnutia. V prípade protiprávnosti rozhodnutia je zodpovednosť štátu daná iba v prípade, ak
poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy, v danom prípade podania
odvolania.

Zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje obligatórne mimosúdne prejednanie nároku na náhradu škody v
prípadoch, keď ku škode došlo nezákonným rozhodnutím (§ 7) ako aj nesprávnym úradným postupom

(§ 9). Žalobca aj napriek výzvam súdu prvého stupňa v konaní nepredložil žiadnu listinu o vykonaní
mimosúdneho prejednania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom štátu. Podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku (§ 16). Túto podmienku musí splniť
žalobca a splnenie tejto podmienky nie je možné zamieňať s vykonaním dôkazov v procese dokazovania
tak ako to žalobca označil v žalobe, keď ako dôkaz navrhol vykonať pripojenie spisu žalovaného k

predbežnému prerokovaniu nároku.Odvolacie dôvody prezentované žalobcom v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani
v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa. Predloženie listinného dôkazu v podobe znaleckého
posudku, ktorý mienil žalobca v konaní vykonať, môže byť odvolacím dôvodom iba za splnenia

zákonnýchpodmienokpodľa§205aods.1OSP,čovdanomprípadenenastalo.Odvolacísúdpoukazuje
na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol zistený nesprávny úradný postup a ani existencia
nezákonného rozhodnutia exekučného súdu. Vzhľadom k tomuto záveru je potom bez právneho
významu aj znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, ktorý mal žalobca založiť do jedného zo
spisov súdu prvého stupňa v priebehu odvolacieho konania. K odvolaniu proti rozsudku súdu prvého

stupňa žalobca tento znalecký posudok nepripojil. Odvolací súd uvádza, že aj v prípade jeho pripojenia,
nevykonanie dokazovania oboznámením obsahu tohto znaleckého posudku by vzhľadom na záver súdu
prvého stupňa nespôsobilo nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní obsahu žalobcom podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací
súd konštatuje, že niektoré odvolacie dôvody sa vôbec netýkajú prejednávanej veci, tvrdenia žalobcu
nezodpovedajú skutočnému stavu veci a vo vzťahu k prejednávanej veci sú nepravdivé. Je zrejmé,

že obsah podaného odvolania vyhotovil právny zástupca žalobcu tak, aby obsiahol odvolacie dôvody
takmer vo všetkých prípadoch, v ktorých žalobca uplatnil proti žalovanému na súdoch Slovenskej
republiky svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z .z.. Uvedené sa prejavuje predovšetkým v námietkach proti procesnému postupu súdu prvého stupňa,
keď žalobca napríklad na jednej strane tvrdí, že súd rozhodol bez pojednávania a na druhej strane

tvrdí, že pre nariadenie pojednávania vo veci samej nemal súd splnené základné povinnosti a zákonné
podmienky. Z tohto pohľadu sa obsah odvolania javí bez znalosti konkrétnej procesnej situácie v postupe
súdu prvého stupňa v danej veci.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1vspojení s§142ods.1OSP.
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaný trovy

odvolacieho konania v lehote najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil.
Odvolací súd konštatuje, že žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.