Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/439/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107232882
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2107232882.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/
XX, N., 2/ X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, N., 3/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXXX/
XX, N. - N. a 4/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, N., všetci zastúpení JUDr. Martinom Olosom,
advokátom, M. R. Štefánika 71, Žilina, proti žalovanému: Peter Strnisko, bytom H. O. X, K., podnikajúci
pod obchodným menom Peter Strnisko AUTOOPRAVOVŇA, miesto podnikania Myslenická 1, Pezinok,
zastúpenému JUDr. Máriou Lukačovičovou, advokátkou, Hlavná 156, Dubová, o zaplatenie 11.164,43
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/197/2010 -

202 zo dňa 10. februára 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.164,43 eur (336.340,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 7
% ročne zo sumy 10.998,47 eur (331.340,- Sk) od 01.03.2006 do zaplatenia, titulom náhrady škody a
žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.355,38 eur k rukám jeho advokátky

do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, keď mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že dňa 15.10.2004, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri dopravnej
nehode nákladných motorových vozidiel zn. Tatra 815, EČ: PK-918AH a zn. Volvo, EČ: SE-115AS,
pri ktorej žalobca ako vodič vozidla zn. Volvo utrpel ťažký, život ohrozujúci úraz, z dôvodu ktorého mu
bola spôsobená škoda na zdraví veľkého rozsahu, bol žalobca zamestnaný v spoločnosti K-K TRANZ

SPEDITION, s.r.o. a k jeho úrazu predmetnou dopravnou nehodou zapríčinenou vodičom žalovaného
K. L., došlo v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce pri plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa
K-K TRANZ SPEDITION, s.r.o., ktorý úraz bol v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce posúdený ako
pracovnýúrazazatentoúrazbolžalobcaajodškodnenýsociálnoupoisťovňou,pretosúdžalobužalobcu
zamietol, pretože aj za škodu vzniknutú žalobcovi titulom zakúpenia si ním pomôcky - motorového
vozidla, na používanie ktorého je žalobca v dôsledku poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu
objektívne odkázaný, zodpovedá v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bol

žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, na základe čoho žalovaný v tomto spore nie je
pasívne legitimovaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval
za vecne nesprávny, pričom podľa jeho názoru napadnutý rozsudok, ako aj procesný postup súdu

vykazuje závažné vady a napadnutý rozsudok navyše nerešpektuje záväzný právny názor dovolacieho
súdu. Namietol záver súdu prvého stupňa, že žalovaný nie je v danej veci ako prevádzkovateľ vozidla
pasívne legitimovaný a že na splnenie žalovaného nároku je pasívne legitimovaný výlučne jeho
bývalý zamestnávateľ, nakoľko predmetný úraz sa mu stal pri plnení úloh vyplývajúcich z pracovného
pomeru. Poukázal na to, že o skutočnosti, že k dopravnej nehode došlo pri plnení jeho pracovných

úloh, bola súdu známa od začiatku konania a to tak z jeho výpovede na prvom pojednávaní, ako
aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu polície a celého radu listinných dôkazov. Ďalej uviedol, že
prvostupňový súd plne opomenul, že občiansky zákonník vylučuje možnosť, aby sa prevádzkovateľ
vozidla zbavil zodpovednosti, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
vozidla. Liberácia prevádzkovateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda objektívne nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke vozidla. Pokiaľ by súd i neaplikoval ust.

§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalovaný by vždy za spôsobenú škodu zodpovedal v rámci
všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vodič L. - vinník
nehody bol zamestnancom žalovaného a nákladné vozidlo viedol v rámci plnenia úloh vyplývajúcich z
pracovného pomeru u žalovaného. Zdôraznil, že v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 10Co 263/2008
Krajský súd v Trnave zreteľne na strane 6 odôvodnenia deklaroval, že žalovaný je v danej veci pasívne

legitimovaný podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ vozidla a dovolacia otázka
sa týkala iba toho, či žalovaný nárok je alebo nie je hmotnoprávne obsiahnutý v nároku poškodeného na
náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd po kasácii pôvodného rozsudku
však zmätočne, svojvoľne a nezákonne prehodnotil otázku pasívnej legitimácie, a to bez akejkoľvek
zmeny skutkového a dôkazného stavu. Namietol, že súd v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. taktiež neuviedol,

ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov bolo možné považovať za zhodné, a ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Taktiež podľa § 118 ods. 4 O.s.p., ak sa pojednávanie
neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol
účastník pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou

konania spočívajúcou v odňatí práva konať pred súdom.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že podľa § 34 ods.
1 zákona č. 448/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla, pričom zákon ustanovuje podmienky pre poskytnutie tohto príspevku.
Žalobcovi, ktorý spĺňal len podmienky pre priznanie nákladu na úpravu motorového vozidla na ručné
ovládanie, bol takýto príspevok v súlade so zákonom priznaný vo výške 91.271,- Sk.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 11Co/140/2011-232 zo dňa 04. apríla 2012
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 10.998,47 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 7% ročne z tejto sumy od 27.10.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní
a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 3.828,19 do rúk jeho advokáta do troch dní. Z odôvodnenia citovaného

rozsudku vyplynulo, že s prihliadnutím na závery vyslovené v rozhodnutí dovolacieho súdu č.k. 2 Cdo
292/2009-172zodňa30.11.2010,ktorýmbolrozsudokKrajskéhosúduvTrnaveč.k.10Co/263/2008-132
zo dňa 03.02.2009, ako aj rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17C/43/2008-90 zo dňa 19.06.2008
zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, odvolací súd dospel k záveru, že
v konaní bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle ust.

§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského
uplatneniažalobcovinemožnopovažovaťzaurčenúnato,abyztohtosamostatnéhonárokuvyplateného
jednorazovo, tento následne znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné
ovládanie, na používanie ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný. Právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa v jeho ostatnom rozsudku odvolací súd nepovažoval za správne,

s prihliadnutím už na závery vyslovené odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, ako aj
závery vyslovené v uznesení dovolacieho súdu.Na základe v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalovaného Najvyšší súd SR ako súd
dovolací uznesením č.k. 2 Cdo 36/2013-307 zo dňa 29.05.2014 napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Trnave zo dňa 04.04.2012, sp. zn. 11Co/140/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom,
keď v prejednávanej veci súd prvého stupňa posúdil vec s poukazom na ust. § 195 ods. 1 Zákonníka
práce so záverom, že žalovaný v tomto spore nie je pasívne legitimovaný, pričom odvolací súd narozdiel
od súdu prvého stupňa sa vo svojich dôvodoch vôbec nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného a
nárok žalobcu subsumoval pod ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a bez všetkého iba uviedol, že

právny názor súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Postup odvolacieho súdu preto vykazuje vadu
konania v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214

ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, i keď z iných dôvodov ako
uviedol súd prvého stupňa.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/197/2010 je zaplatenie sumy
11.164,43 eur titulom náhrady škody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.

d) O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 písm. f)
O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi
konania realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napríklad právo
zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a podobne). Odňatie možnosti konať
pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu

súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup
súdu prejavil v priebehu konania a tiež pri rozhodovaní. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
c) O.s.p. je daný vtedy, ak prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá
všetkymožnostinavykonaniedokazovaniaadokazovanievedienesprávne,čineúplne. Odvolacídôvod
v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom

prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až
§ 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého
stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu
síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i
nesprávne právne posúdil, no napriek tomu vzhľadom na zmenu okolností počas odvolacieho konania
jeho rozhodnutie sa javí vecne správne.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 15.10.2004 o 13,45 hod. sa na úseku medzi obcami
Trstín-Bukovástaladopravnánehodanákladnýchmotorovýchvozidielzn.TATRA815,EČ:PK-918AHa
zn. VOLVO, EČ: SE-115AS, pri ktorej žalobca ako vodič vozidla zn. VOLVO utrpel ťažký život ohrozujúciúraz, z dôvodu ktorého mu bola spôsobená škoda na zdraví veľkého rozsahu, a to strata oboch
dolných končatín, predstavujúca jeho trvalú invalidizáciu, pričom pri nehode súčasne utrpel otras a
pomliaždenie srdca, sériové zlomenie rebier, infarkt myokardu a šok ťažkého stupňa. Z vyšetrovacieho

spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava, ČVS: ORP-911/ÚJKP-
OVK-TT-2005 Šk a najmä znaleckého posudku Ing. Igora Morávka č. 34/2005 vyplynulo, že predmetnú
dopravnú nehodu zapríčinil vodič vozidla zn. TATRA, ktorý jazdil takým spôsobom, že jeho vozidlo po
výjazde z pravotočivej zákruty prešlo do protismerného jazdného pruhu, kde ohrozil protiidúceho vodiča
- žalobcu, ktorý vrazil do jeho ľavej zadnej časti vozidla, ľavého boku prívesu a bol vytlačený mimo

vozovku, pričom žalobca nemal možnosť zabrániť nehode. Vodič vozidla zn. TATRA K. L. bol v čase
nehody v pracovnom pomere a vykonával činnosť pre žalovaného. Z oznámenia Komunálnej poisťovne,
a.s.,vktorejmalžalovanýuzatvorenépovinnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
vozidla, vyplynulo, že dňa 01.12.2005 poisťovňa žalobcovi poukázala poistné plnenie za bolestné vo
výške 364.880,- Sk a poistné plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 899.250,- Sk.
Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici č. 245/2005 zo dňa 31.05.2005 vyplynulo,

že miera funkčnej poruchy žalobcu je 80 % a tento sa považuje za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím, pričom je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z vyjadrenia
ÚPSVaR v Senici zo dňa 28.04.2008 vyplynulo, že nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutí
peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou (rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2005), v roku 2005 mu bol poskytnutý peňažný príspevok na úpravu

bytu, rodinného domu alebo garáže vo výške 37.377,- Sk, od 01.04.2005 poberá peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia vo výške 500,- Sk mesačne, od 01.06.2005 poberá peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla vo výške 900,- Sk mesačne a v roku 2006 mal poskytnutý peňažný príspevok na úpravu

osobného motorového vozidla - ručné ovládanie vo výške 91.271,- Sk. Žalobca si zakúpil motorové
vozidlo zn. Fiat Punto 1,2 8V Classic s tým, že záloha na vozidlo vo výške 320.000,- Sk bola poukázaná
z účtu, na ktorý bolo žalobcovi poukázané poistné plnenie za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia dňa 17.01.2006 a doplatok kúpnej ceny vo výške 11.340,- Sk bol zaplatený v hotovosti dňa
02.02.2006. Z vyplateného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla vo výške 91.271,- Sk

bola realizovaná úprava vozidla na ručné ovládanie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, keď mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 15.10.2004, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobcu
predmetnou dopravnou nehodou, bol tento zamestnaný v spoločnosti K-K TRANS SPEDITION, s. r.

o. a k jeho úrazu predmetnou dopravnou nehodou, zapríčinenou vodičom žalovaného K. L., došlo v
zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce pri plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa, na základe čoho
bol úraz posúdený ako pracovný úraz a za tento pracovný úraz bol žalobca aj odškodnený Sociálnou
poisťovňou, preto prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol, pretože za škodu vzniknutú žalobcovi
titulom zakúpenia si ním pomôcky - motorového vozidla, na používanie ktorého je žalobca v dôsledku

poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu objektívne odkázaný, zodpovedá v zmysle § 195 ods. 1
Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bol žalobca v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa názoru odvolacieho súdu vec bolo potrebné posúdiť v zmysle ustanovení § 427 a nasl. OZ, na
základe čoho odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa k použitiu citovaného

ustanovenia vyjadrili.

Na základe uvedeného právny zástupca pôvodného žalobcu, ako aj súčasných žalobcov zotrval na
svojej doterajšej argumentácii a právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného s poukazom na ust. § 195 Zákonníka práce.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto škody sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Aj v prípade zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásady vyjadrená v § 420 ods. 2Občianskeho zákonníka, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola
spôsobenápriichčinnostitýmiosobami,ktorénatútočinnosťpoužili.Toznamená,ževodičprevádzateľa
dopravného prostriedku spravidla nebude zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného

prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, použil v rámci svojej
činnosti pre prevádzateľa. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť
za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom medzi osobitnou
povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha
prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva

v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva
nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov
v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými
pravidlami premávky.

Pre posúdenie veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či nárok pôvodného žalobcu na náhradu zakúpených

pomôcok, na ktorých používanie je v dôsledku poškodenia zdravia podľa lekárskeho posudku objektívne
odkázaný, je samostatným nárokom na náhradu škody alebo tento nárok je už obsiahnutý vo vyplatenej
náhrade škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského

uplatnenia(§444Občianskehozákonníka).Občianskyzákonníkprávnenevymedzujepojembolestného
a ani pojem sťaženia spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy
na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a od 01.08.2004 sú upravené
zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné

zložky náhrady na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne, pričom oba druhy odškodnenia sú
náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné
pôžičky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení
vyvolaných úrazom. Podľa § 2 ods. 2 cit. zák. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Podľa § 4 ods. 1 zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, musí
byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského
uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom

posudku. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane
zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví.

Podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu na uhradenie nákladov vynaložených v súvislosti

so zakúpením motorového vozidla s úpravou na ručné ovládanie, na používanie ktorého je tento
odkázaný, je nárokom, ktorý má byť uspokojený z vyplateného odškodnenia titulom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko vynaložením týchto nákladov si žalobca kompenzuje
životné obmedzenia vyvolané poškodením zdravia a odstraňuje jeho nepriaznivé dôsledky na jeho
životné úkony, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. V prejednávanej veci časť

vyplateného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uvedenému účelu i poslúžila, keď
žalobca z tejto náhrady vyplatil kúpnu cenu motorového vozidla.

Pôvodný žalobca si uplatnil náhradu škody - majetkovú (zmenšenie majetku) proti žalovanému, ako
náklady vynaložené v súvislosti so zakúpením motorového vozidla s úpravou na ručné ovládanie,

ktoré vyplatil z finančných prostriedkov, ktoré obdržal za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vyplatená
jednorazová náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia materiálne neobsahuje súčasne aj nárok
poškodeného na úhradu zakúpených pomôcok, na používanie ktorých je v dôsledku poškodenia zdravia
podľa lekárskych posudkov objektívne odkázaný. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z predpisov práv
a sociálneho zabezpečenia, konkrétne zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Z citovaného

zákona vyplýva, že náklady na kúpu vozidla sú samostatným nárokom, ktorý môže byť priznaný
podľa tohto zákona bez ohľadu na to, či bola náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatená,
alebo nie. Ak by zákonodarca chcel tento nárok považovať za prípadne zahrnutý v náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, tak by to v zákone výslovne uviedol. Podľa názoru dovolaciehosúdu odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je materiálne určené na to, aby z toho
samostatného nároku vyplateného jednorazovo poškodený následne znášal náklady liečenia, či nákup
pomôcok a predmetov, na ktorých používanie je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný.

S prihliadnutím na závery vyslovené v rozhodnutí dovolacieho súdu č.k. 2 Cdo 292/2009-172 zo
dňa 30.11.2010, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 10Co/263/2008-132 zo
dňa 03.02.2008, odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v konaní bola jednoznačne
preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho

zákonníka a vyplatenú jednorazovú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi nemožno
považovať za určenú na to, aby z tohto samostatného nároku vyplateného jednorazovo, tento následne
znášal náklady na zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné ovládanie, na používanie
ktorého je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný. Právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa v jeho ostatnom rozsudku odvolací súd nepovažoval za správne, s prihliadnutím už na závery
vyslovené odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí, ako aj závery vyslovené v uznesení

dovolacieho súdu.

Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku premlčania nároku žalobcu uplatnenú zo strany
žalovaného. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na
zakúpenie motorového vozidla a jeho úpravu na ručné ovládanie dňa 17.01.2006 v sume 320.000,- Sk a

dňa02.02.2006vsume11.340,-Sk.Tedapremlčaciadobazačalaplynúťnajskôrdňa17.01.2006,pričom
žaloba súdu prvého stupňa došla dňa 09.11.2007, teda ešte pred uplynutím subjektívnej premlčacej
lehoty v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V rámci odvolacieho konania došlo k zmene, keď pôvodný žalobca X. H. dňa XX.XX.XXXX zomrel a na

jeho miesto v konaní nastúpili jeho dedičia - žalobcovia 1/ až 4/, s poukazom na čo s nimi súd prvého
stupňa konal ďalej v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p..

S prihliadnutím na úmrtie pôvodného žalobcu a vstup ďalších žalobcov ako právnych nástupcov do
konania bola zo strany právneho zástupcu žalobcov navrhnutá zmena žaloby s prihliadnutím na zmenu

okolnosti, ktorú súdu na pojednávaní podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/140/2011-232 zo dňa
04.04.2012 žalovaný čiastočne dobrovoľne a čiastočne na základe exekúcie pohľadávku pôvodného
žalobcu v celom rozsahu uhradil. Právny zástupca žalobcov bol toho názoru, že nie je možné z jeho

strany vziať žalobcu podľa § 208 O.s.p. späť, nakoľko povinnosť žalovaného (vzhľadom na jeho obranu)
by nebola vôbec judikovaná meritórne a žalovaného by žiadne súdne rozhodnutie nijak nezaväzovalo
na splnenie žalovanej pohľadávky a žalovaný by tak následne žiadal na súde vydať toto plnenie.

Vzhľadom na uvedené, aj keď odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku pôvodného žalobcu,

a teda jeho právnych nástupcov, čo skonštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, s
prihliadnutím na to, že žalovaný povinnosť žalobcu splnil, nebolo dôvodné sa ďalej splnenia tejto
povinnostidomáhaťsúdnoucestou,nakoľkonárokžalobcu,respektívejehoprávnychnástupcov,zanikol
jeho uspokojením.

Z vyššie uvedených dôvodov vzhľadom na uhradenie žalovanej sumy v odvolacom konaní zo strany
žalovaného a s prihliadnutím na to, že žalobcovia aj napriek tejto skutočnosti i naďalej trvali na podanej
žalobe, nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, i keď z iných dôvodov, z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.

O trovách konania odvolací súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30-tich dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.