Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jozef Engel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209749
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314209749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej A. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX G. XXX, o zaplatenie 670,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 79,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 27,91 eur od 18.8.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
19,46 eur od 18.9.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania zo sumy 15,96 eur od 18.10.2011
do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,96 eur od 18.11.2011 do zaplatenia a

to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 590,80 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 11.08.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 670,09 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 23.09.2010 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb. Žalovaná sa zaviazala riadne odberať služby a platiť
za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej
bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť
zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania

o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na
strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej
zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V
uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie
vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM
karty/koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovaná prostredníctvom platieb za poskytnuté

služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho
predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry v celkovej výške 79,29 eur.Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do
omeškania a preto požaduje popri istine priznať aj úroky z omeškania.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nedostavila sa ani žalovaná, u ktorej predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané doručením

dňa 21.10.2010.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, sa so zmluvou o poskytovaní služieb,
odovzdávacím protokolom, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami, písomným vyjadrením
žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje
benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej. Na základe Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 23.09.2010
sa žalobca so žalovanou dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti žalovanej, žalobcu mu poskytne
program služieb Magio Sat Klasik za zľavnený mesačný paušálny poplatok prvých 6 mesiacov za 7,95
eur s DPH a zvyšných 18 mesiacov za 11,95 Eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu

bola 18,95 eur s DPH. Celková hodnota poskytnutej zľavy na službu Magio Sat Klasik bola 192 eur.
Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol
žalobcu žalovanej. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej k programu služieb Magio Sat Klasik
aj Magio Box spolu s ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom. V danom prípade nebola žalovaná
sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnila povinnosť

riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, boli jej servisné a ďalšie služby vypojené z prevádzky,
čím žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, pričom by
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu prenechať žalovanej do užívania koncové
zariadenie - Magio Sat Box za zľavnenú cenu. Žalovaná mala tieto zariadenia v prenájme a v prípade

nevrátenia, straty alebo odcudzenia jej mohla a aj bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta
plní funkciu satisfakčnú aj funkciu preventívnu tým, že jej hrozbou núti dlžníka plniť svoje povinnosti zo
zmluvy. Poukázal na primeranosť výšky zmluvnej pokuty vzhľadom na riziko, ktoré môže poskytovateľovi
vzniknúťvprípade,žeodporkyňanačerpávšetkybenefityanezaplatížiadnuplatbu,pričomzaprimeranú
je možné považovať zmluvnú pokutu do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. Žalovaná

porušila podmienky zmluvy a svoje povinnosti, preto sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
590,80 eur s príslušenstvom.

Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol
žalobca žalovanej. Zmluvná pokuta je čiastka, ktorú dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,

že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu to, či porušením povinnosti vznikla chyba. Účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej. Súd môže označiť dojednanie zmluvnej pokuty
v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane

presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, keby nebolo došlo k zániku zmluvy. Ak je
zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti
účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute
bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Ak výška dojednanej
zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy, ako

aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 53
ods. 4 písm. k), ods. 5 OZ. Preto pre záver o neprimeranosti/nekalosti zmluvnej podmienky upravujúcej
sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná a vylúčené urobiť záver o neprimeranosti vysokej sankcii len po porovnaní s

jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času
prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.Zo Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 23.09.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej program služieb satelitnej televízie MAGIO - Program Magio
Sat Klasik. Žalovaná k tejto službe obdŕžala 2x satelitnú anténu, 2x MAGIO Box, 2x kartu k Magio Boxu,

2x diaľkový ovládač a príslušenstvo. Žalovaná sa zaviazala využívať služby káblovej alebo satelitnej
televízie poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. V Zmluve
bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to za porušenie záväzku užívateľa užívať službu Magio Sat počas
dohodnutej doby viazanosti, najmä tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat; požiada o
zmenu programu Magio Sat počas doby viazanosti na program s nižším paušálnym poplatkom a takýto

programbudepodohodesoSTaktivovanýalebosvojímkonaním,resp.opomenutímspôsobídôvod,pre
ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať
užívateľovi zmluvnú pokutu vo výške 590,80 eur, ktorú si vyúčtoval:
- 2 x 126 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu 1MNGDWNS*
- 2 x 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MNGDWNS*
- 2 x 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MNGDWNS*

- 2 x 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MNGDWNS*

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej dohodnutú cenu za
poskytnuté služby a to faktúrou č. 5730945069, splatná 17.09.2011 na sumu 19,46 eur, f.č. 2731945793,
splatná 17.10.2011 na sumu 15,96 eur, f.č. 3729941571, splatná 17.08.2011 na sumu 27,91 eur, f.č.

7732943483, splatná 17.011.2011 na sumu 15,96 eur, f.č. 3733942315 splatná 17.12.2011 zmluvnú
pokutu v sume 590,80 eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom debt,

s.r.o. ako postupníka.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach

používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných

volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi

koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový

užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom n tarifu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovanej uzavreli
dňa 23.09.2010 Zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej služby elektronickej komunikácie, servisné a ďalšie služby za znížený mesačnýpaušálny poplatok na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná sa zaviazala za tieto poskytnuté služby
uhrádzať dohodnutú výšku poplatku riadne a v čas.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, boli žalovanej vyfakturované poplatky za využívanie služieb žalobcu vo
výške č.5730945069, splatná 17.09.2011 na sumu 19,46 eur, f.č. 2731945793, splatná 17.10.2011 na
sumu 15,96 eur, f.č. 3729941571, splatná 17.08.2011 na sumu 27,91 eur, f.č. 7732943483, splatná
17.011.2011 na sumu 15,96 eur.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 mal súd za preukázané, že pohľadávka voči
odporcovi bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o..

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, ale len
v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 79,29

eur, preto uložil žalovanej povinnosť žalobcovi túto sumu uhradiť.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
79,29 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia

zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná

sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne

pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria
k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom

vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle
zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania
(viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy

prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o poskytnutí služieb, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.

Súd dohodu o zmluvnej pokute tak ako sú vyjadrené v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje za
nedostatočne určitú, nakoľko podľa citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si
zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým,že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok
na zmluvnú pokutu.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,

pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci navrhovateľ výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne
viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta

má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne
neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej

zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť
prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného

uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená

na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre

spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú

proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je

riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti

nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (č.l 7 Smernice).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnejpovinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu sume 590,80 eur (suma 126 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio
Boxu 1MNGDWNS* x 2, suma 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača
1MNGDWNS* x 2, suma 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MNGDWNS* x 2, suma 29,95 eur -

zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MNGDWNS* x 2). Takto určená výška zmluvnej pokuty je v
rozpore s dobrými mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade
jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by
tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej
zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd
žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci úspech žalobcu predstavuje 79,29 eur (11,83 %) a úspech žalovanej 590,80 eur
(88,17 %), tj. v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov
konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.