Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223777
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava,

v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/287/2012-92 zo dňa 12. 11. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi

náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa podanej
pre údajné porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v záujme hospodárnosti konania spojil
postupom podľa § 112 ods. 1 OSP na spoločné konanie veci vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/287/2012, 20C/288/2012, 20C/289/2012, 20C/290/2012,
20C/291/2012, 20C/292/2012, 20C/293/2012, 20C/294/2012, 20C/295/2012 a 20C/296/2012 s

tým, že konanie o spojených veciach bude ďalej vedené pod spisovou značkou 20C/287/2012.

Okresný súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov konania a
jednotlivými exekučnými spismi, pričom zistil, že predmetné konanie súvisí s exekučnými konaniami
vedenými na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er/243/2005 (20C/287/2012), 3Er/248/2005
(20C/288/2012), 3Er/1298/2004 (20C/289/2012), 1Er/710/2006 (20C/290/2012), 2Er/157/2004
(20C/291/2012), 2Er/545/2012 (20C/292/2012), 2Er/784/2004 (20C/293/2012), 3Er/1047/2004
(20C/294/2012), 3Er/50/2004 (20C/295/2012) a 1Er/842/2006 (20C/296/2012).

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ

tvrdil, že porušením povinnosti odporcu bolo nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote o návrhuoprávneného na zmenu súdneho exekútora podľa § 44 Exekučného poriadku, tak súd uvádza, že v
exekučných konaniach začatých do 31. 08. 2005 nebola v Exekučnom poriadku stanovená lehota pre
rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. 30 - dňová lehota pre

rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora bola zapracovaná do Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01. 09. 2005, z čoho podľa okresného súdu vyplýva, že v exekučných konaniach
začatých do 31. 08. 2005 nebola zákonom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora, bez ohľadu na to kedy bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený súdu.
Okresný súd uviedol, že takýmito konaniami sú konania, ktoré boli vedené na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. 3Er/1298/2004, 2Er/157/2004, 2Er/545/2005, 2Er/784/2004 a 3Er/50/2004. V
exekučných konaniach začatých po 01. 09. 2005 sa vyžadovalo, aby súd podľa § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu.
V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že aj keď platí, že v rámci dispozičnej
zásady má oprávnený právo zvoliť si súdneho exekútora, ktorý má vykonávať exekúciu a to aj bez
uvedenia dôvodu, nemusí súd predmetnému návrhu vždy vyhovieť a môže uvedený návrh oprávneného

uznesením zamietnuť. K zamietnutiu návrhu na zmenu súdneho exekútora a následnému zastaveniu
exekúcie pre jej neprípustnosť došlo v konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. z. 4Er/243/2005 a 1Er/710/2006; vo veciach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 3Er/248/2005, 3Er/1047/2004 a 1Er/842/2006 oprávnený nepodal návrh na zmenu súdneho
exekútora, pričom v uvedených konaniach okresný súd exekúciu tiež zastavil pre jej neprípustnosť.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 70/2002 a uviedol, že vo všetkých exekučných konaniach spojených v danom konaní išlo
o výkon rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval o nárokoch navrhovateľa vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv, kde je exekučný súd nielen oprávnený ale aj povinný skúmať zákonnosť vedenia
exekúcie a to v ktoromkoľvek štádiu vedenia exekúcie, preto ani v prípadoch, kde by došlo k prekročeniu

lehoty na vydanie uznesenia o návrhu na zmenu súdneho exekútora nemohlo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu a ani k vzniku z toho vyplývajúcej prípadnej škody a nemajetkovej ujmy. Z uvedených
dôvodov okresný súd návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaniach spojených
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/287/2012 na spoločné konanie vedené pod
sp. zn. 20C/287/2012 ako nedôvodný zamietol, pričom konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP. Rovnako zamietol okresný súd aj návrh navrhovateľa na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o vyššie uvedenej ústavnej
sťažnosti navrhovateľa konštatujúc, že o námietkach navrhovateľa týkajúcich sa ním tvrdenej zaujatosti
sudcov bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím príslušného súdu, pričom toto rozhodnutie nebolo
v riadnom inštančnom postupe zrušené. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd aj na rozhodnutie

Ústavného súdu SR I. ÚS 21/2000.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ v podaní zo dňa 17. 12. 2013 odvolal a v
odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP: a/účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b/rozhodoval vylúčený sudca, c/súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, d/súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f/rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu

vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavil. Uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol
dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal

tým navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil
podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie
je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach

dôvod na vylúčenie sudcu podľa navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľaa objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Navrhovateľ v
odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové

úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a
na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je podľa názoru navrhovateľa potrebné
skúmaťnielensamotnýmoment,kedyexekučnýsúdrozhodolopoverení,aleajmoment,kedypoverenie
doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Aby prvostupňový súd mohol konštatovať, že v príslušnom
exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment skutočného

doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia). K samotnej majetkovej
škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou,
ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju opísal ako škodu,
ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval však všetky tvrdenia
navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vnikla v súvislosti s udržaním a správou informačného
systému, v súvislosti s výdavkami na administratívne spracovanie textov, v súvislosti s

vyhotovovaním urgencií, s poštovným a telekomunikačnými výdavkami (urgovanie a kontrola stavu
konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je ho potrebné ako arbitrárne
zrušiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva

strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbritrárny a predpokladom toho, aby s nami mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s tým záverom okresného súdu, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu

súdu o návrhu v zákonnej lehote náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora
a boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený
plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu, než je výkon exekúcie pre
nezaplatenie pohľadávky veriteľov. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup
exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V závere odvolania navrhovateľ uviedol,

že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase,
keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť ani

správny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Podľa názoru
navrhovateľa rozhodnutie okresného súdu je vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie. Práva navrhovateľa boli
porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty. Tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného
dokazovania,pretosúirelevantnéúvahysúduotom,akéspôsobyjudikovaniapohľadávkysinavrhovateľ

zvolil, navyše rozhodnutia všeobecných súdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec
v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ

riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s
označenýmidôvodmi,odvolacísúduvádza,žezobsahuspisuvyplýva,ževnávrhu nazrušenie
nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že
podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestrannýsúd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej
Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z prejednania a rozhodovania vecí
spojených uznesením sp. zn. 20C/287/2012 na spoločné konanie. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil,

že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podania obsiahnuté v texte
žalôb, ktorými upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Kuvedenejargumentáciinavrhovateľaodvolacísúduvádza,žeuznesenímč.k.17NcC/299/2012zodňa
10. 10. 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/287/2012 nevylúčil JUDr. Libušu Záthureckú. Z
uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že
mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, je rovnako ako odvolacia námietka navrhovateľa, že
vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa navrhovateľa
odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti so správou
informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií,

v súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol

preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto
existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon
vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k
uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo
zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi

okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody
v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal
vznik škody a nemajetkovej ujmy ani to na základe čoho si uplatňuje škodu a nemajetkovú ujmu práve vo

výške uvedenej v petite žaloby. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe
zistilskutkovýstavveci,pričompriposúdenínárokuvychádzalajzpríslušnéhoexekučnéhospisu,ktorýs
danou vecou súvisí. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť
navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný
charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej

veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že
okresný súd správne ustálil, že nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) OSP, pretože otázku či vo veci rozhodoval vylúčený sudca preskúmal súd vyššieho stupňa v

riadnom inštančnom postupe na základe riadneho opravného prostriedku, tak ako nie je daný dôvod na
prerušenie konania ani podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože neprebieha konanie, v ktorom by
sa riešila otázka, ktorá má pre meritórne rozhodnutie v tejto veci význam.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.