Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714209956
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714209956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová, v právnej veci žalobcu BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanej
P. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v J., ul. J. J. XXXX/X, toho času na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníčkou G. U., pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 248,95 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Michalovce č.k. 7Ro 207/2014-19 zo dňa
25.7.2014 v plnom rozsahu.

III. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.6.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
248,95 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. z dlžnej sumy od 26.6.2011 do zaplatenia a trovy
konania. Odôvodnil to tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu okrem iných aj
pohľadávku, ktorú mala voči žalovanej vo výške 248,95 €, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaná
uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu a žalovanej. Žalovanej bola vystavená faktúra
č.XXXXXXXXXX splatná dňa 25.6.2011 na sumu vo výške 248,95 €, ktorú neuhradila.

Vo veci súd vydal vyššie označený platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných

rúk. Šetrením bolo zistené, že žalovaná sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska a jej terajší pobyt nie
je známy. Súd preto zrušil platobný rozkaz a ustanovil žalovanej opatrovníčku pre toto konanie (§ 29
O.s.p.). Opatrovníčka sa k veci nevyjadrila.

Žalobca podaním došlým na tunajší súd dňa 15.4.2013 poukázal na to, že predmetom tohto konania je
zmluvná pokuta, ktorá nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje právne benefity, ktoré poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému. Zmluvná pokuta v danom prípade plní funkciu, reparačnú,
preventívnu, pričom žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvného vzťahu
s právnym predchodcom žalobcu. V prípade, ak by súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej

pokuty právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote
dotáciedoposkytnutéhotelefónnehozariadenia,pričomhodnotadotáciedokúpytelefónnehozariadeniabola 108- Sk, keďže poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Samsung S3550 za cenu 1,- €. V
danom prípade by mal súd priznať žalobcovi zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej
škody.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a
opatrovníčky žalovanej.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo a)
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, je podnik je povinný predkladať účastníkovi prehľadné
a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je
potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

Podľa§43ods.1cit.zákona,zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne, a k dojednaniu musí byť určená výška pokuta alebo určený spôsob jej určenia.Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov
určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku na zabezpečenie,

ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady
škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných
vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom.

Vykonaným dokazovaním súd mal za to, že nárok žalobcu nebol dôvodným. Nepochybne bolo

preukázané, že žalovaná využívala služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Faktúra, na
základe ktorej si žalobca uplatnil žalovanú sumu sa týkala zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 €.
V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon práva na zmluvnú pokutu
je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej ochrany, ak jej účelom nie je
dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2007 sp. zn. 32Odo 202/2006). Súd ďalej

poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má zabezpečovací, sankčný a kompetenčný
charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi
účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe v prospech, ktorej bola zmluvná
pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila.
Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom

vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie
pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno
konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani sankčnej funkcie. Takého uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu
možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k žalovanej, ktoré by v súlade s § 3 ods.1 Obč.
zákonníka nemalo požívať právnu ochranu.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu ako náhrady skutočnej škody vyplýva,
že tejto škody sa domáha vo výške hodnoty dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia právnym
predchodcom žalobcu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne
posudzovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti je: 1/ protiprávny úkon, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie skôr uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii, čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, to jest
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej inštitúcii.

Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. (R 55/1971).

To čo poškodenému ušlo je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh
veci (R 55/1971).Podľa žalobcu, právnemu predchodcovi žalobcu vznikla skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote
dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia žalovanému. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného
predpoklad protiprávneho úkonu, k vzniku uvedenej škody by nedošlo. Podľa názoru súdu za

škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky právny predchodca žalobcu
predával telefónne zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnou dotačnou cenou (akciovou) telefónneho zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovanýprehodnotenímjehorozhodnutiaaksanesplniajehoočakávania,ktorédozmluvnéhovzťahu
so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku právneho predchodcu žalobcu, tak nedošlo,
pretože tento za telefónne zariadenie, to jest mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3/ predpokladu pre vznik škody, pretože
aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu,

dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu žalobcu, by nebol tento protiprávny úkon,
ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny. Je potrebné aj záverom uviesť,
že tvrdenie žalobcu, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a to povinnosť riadne a včas platiť
cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a iné povinnosti uvedené vo Všeobecných obchodných
podmienkach žalobca žiadnym spôsobom v tomto konaní nepreukázal a zostalo to len rovine jeho

tvrdení. S vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením
dlhu.

žalobca si uplatňoval v tomto konaní aj nárok na zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % p.a.
z dlžnej sumy od 26.6.2011 do zaplatenia. Keďže súd zamietol žalobu v časti zaplatenia istiny ako
nedôvodnú tak aj pokiaľ ide o tento nárok žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., s tým, že úspešnej žalovanej súd náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko tomuto v konaní žiadne odôvodnené trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musíbyť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.