Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213394
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113213394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne S. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
v N., na ul. S. N. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove,
na ul. Hlavnej č. 29 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, na
ul. Garbiarskej č. 2, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyšťana, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, na ul. Rastislavovej č. 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.5.2014 č. k. 12C/122/2013- 227 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, vydaný pod
sp. zn. 2C/2730/2012 dňa 19.1.2012 a odložil jeho vykonateľnosť. Zároveň zamietol návrh na prerušenie
konania. Ďalej vyslovil,že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný

vzťah založený poistnou zmluvou dňa 25.5.2009. Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na základe dojednanej rozhodcovskej doložky Arbitrážny súd
v Košiciach vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť sumu 146,89 Eur
a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.4.2013. Z
výsluchu žalobkyne a svedkov N. G. a S. G. vyplynulo, že žalobkyňa neuzatvárala zmluvu s obchodným

zástupcom v zmluve uvedeným N. G. ale s jeho matkou S. G.. Pri uzatváraní poistnej zmluvy s
rozhodcovskou doložkou oboznámená nebola.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa mali
riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť

si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a v to v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na bod 1 písm. q/SmerniceRadyč.93/13/EHS,vzmyslektoréhoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoujepodmienka,ktorá
bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom

alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie
sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným

obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim
zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax
navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

V tejto súvislosti sa poukázalo na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24.10.2013 vydaný vo
veci sp. zn. III.ÚS 562/2012 a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 vydané
vo veci II. ÚS 2164/2010, v ktorých sa riešila problematiky možnosti dojednania rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa preto žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a odložil jeho
vykonateľnosť.

Zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., nakoľko podmienky na prerušenie konania nie sú dané.

Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Navrholrozsudokzrušiťa
vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že s prijatými skutkovými či právnymi závermi nesúhlasí,

nakoľko tieto nemajú oporu v skutkovom stave a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navyše rozsudok je nepreskúmateľný a vytvára právnu neistotu. V samotnom konaní bola porušená
zásada rovnosti účastníkov. Aktuálna platná a účinná právna úprava Slovenskej republiky jednoznačne
stanovuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti. Konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a preto žalobkyňa mala zaplatiť

súdny poplatok z podanej žaloby. Vo výroku rozsudku nie je exaktne uvedený zákonný dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Vymedzenie zákonného dôvodu absentovalo aj v podanej žalobe a tento
nedostatok nebol zo strany žalobkyne odstránený. Rozsudok je z tohto pohľadu zároveň prekvapivý,
nakoľko žalovaný počas celého priebehu konania napriek tomu, že na to upozornil, nevedel z akého
dôvodu žalobkyňa zrušenie rozhodcovského rozsudku žiada a ako súd mieni žalobkyňou podanú žalobu

pokiaľ ide o tento nedostatok posúdiť. Súd mal preto o svojich skutkových a právnych záveroch, ktoré
formuloval až v napadnutom rozsudku informovať oboch účastníkov konania v súlade s ustanovením
§ 118 ods. 2 O.s.p.. Pri posudzovaní neprijateľnosti podmienok v zmluve sa konalo v úplnom rozpore
s právom Európskej únie a napriek snahe aplikovať na daný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS
táto nebola aplikovaná správne. Nevykonal sa test primeranosti podmienky vyžadovaný v Smernici

Rady č. 93/13/EHS. Podľa článku 4 Smernice Rady č. 93/13/EHS nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vedie ku založeniu, zmene alebo zániku práv a povinností.
Obsahuje teda kvantitatívne i kvalitatívne rôzne práva a povinnosti. Ako merítko značnej nerovnováhy

sa posudzuje intenzita zvýhodnenia v právach a povinnostiach jednej strany ( dodávateľa) voči druhej
strane ( spotrebiteľovi). Aby dojednanie bolo považované za neprimerané , nestačí, aby z neho len
vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. V dôsledku využitia
dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo k zníženiu predpokladaných tzv.
gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda k získaniu materiálnej výhody pre

spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Vymáhanie dlžného poistného, resp. iných pohľadávok
z poistenia je veľmi logickou, zákonnou a ekonomicky obhájiteľnou obchodnou politikou, ktorá má aj
morálny rozmer, pretože efektívne nakladanie s pohľadávkami je činnosťou, z ktorej majú výhody klienti
poctivo dodržujúci zmluvné záväzky. Pri rozhodovaní sa taktiež vychádzalo z nesprávneho prekladuSmernice Rady č. 93/13/EHS. Podľa správneho prekladu bodu 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady č.
93/13/EHS neprijateľnou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil

spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. V tomto kontexte
potom ani samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno za žiadnych okolností subsumovať pod
toto ustanovenie, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného a normovaného
procesu a je súčasťou civilného práva. Zo skutkového stavu, ako aj z napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že podstatné náležitosti rozhodcovskej doložky boli dohodnuté a preto nemožno vyvodiť záver

o jej neprijateľnosti ako celku. Žalobkyňa slobodne, vlastnoručne a bez nátlaku podpísala osobitné
zmluvné dojednania, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Je preto irelevantné, či sa
nachádzali niektoré ustanovenia o rozhodcovskom konaní aj vo všeobecných poistných podmienkach,
nakoľko podstatné pre individuálne dojednanie tejto doložky v tomto konkrétnom prípade je existencia
písomného prejavu vôle žalobkyne uzavrieť rozhodcovskú doložku a tento prejav vôle je vyjadrený v
osobitnom ustanovení s príslušným podpisom druhej zmluvnej strany. Žiadne dôkazy nenasvedčujú

tomu, že žalobkyňa nemala na výber a rozhodcovskú doložku, či osobitné zmluvné dojednania podpísať
musela. Okrem toho žalobkyňa mohla v lehote do 30 dní od podpisu individuálne písomne odmietnuť
ustanovenia XV. časti všeobecných poistných podmienok bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo
akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. Žalobkyňa tak mohla dvakrát
rozhodcovskú doložku ovplyvniť a to prvýkrát hneď po podpise poistnej zmluvy, keď vôbec nemusela

rozhodcovskú doložku podpísať a druhý krát do 30 dní po podpise osobitných dojednaní, keď mohla
od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Žalovaný neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej
doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia poistenia. Žalovaným predložený
listinný dôkaz a to záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta preukazujúci
vedomosť žalobkyne o dojednanej rozhodcovskej doložke vyhodnotený nebol. Vo veci sa nezohľadnila

argumentácia žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19. odôvodnenia Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2009 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
zo spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV

Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľomindividuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných

podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť

všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou

podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným

súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššejmožnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobkyniposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého

na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa, ako aj svedkovia
N. G. a S. G., pričom o pravdivosti ich vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z
ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,

aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia
rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli
poskytnutéžiadneinformácieodôsledkochvýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonanívzmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky.

Vovzťahukdodatočnejmožnostidanejžalobkyniodstúpiťodrozhodcovskejdoložkyvzmysledodatkuč.
2 k všeobecným poistným podmienkam je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej
zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

Nedôvodným je i poukaz žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení

konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre žalobkyňu povinnosť podať právnu charakteristiku
uplatneného nároku. Má len povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto nárok vyplýva. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
v tomto svojom podaní spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku opierajúci sa o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke
preskúmal a zistil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Zákonným dôsledkom takéhoto
zistenia je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Úspešným popretím platnosti rozhodcovskej zmluvy dochádza k pokračovaniu v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe čo vyplýva z ustanovenia
§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. O takejto povinnosti priamo

vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Tvrdenie žalovaného
o tom, že počas celého konania, hoci na to upozorňoval, nevedel z akého dôvodu žalobkyňa žiada
zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemožno hodnotiť inak ako účelové. Neplatnosť rozhodcovskej
doložky žalobkyňa namietala už v podanej žalobe a celé dokazovanie v priebehu sporu sa zameralo
na skúmanie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky. Za takéhoto stavu nesplnenie povinnosti

vyplývajúcej z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali
sporné nepredstavuje dôvod vedúci k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie, nakoľko
takéto pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.).

Právne bezvýznamným je i tvrdenie o potrebe uvedenia zákonného dôvodu zrušenia rozhodcovského

rozsudku priamo vo výroku rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok totiž vo svojich ustanoveniach
neukladá povinnosť vo výroku rozsudku uvádzať zákonný dôvod, o ktorý konajúci súd svoje rozhodnutie
oprel. Právne posúdenie veci je výsadou odôvodnenia rozsudku, čo vyplýva z ustanovenia § 157 ods.
2 O.s.p..Ako nedôvodný je potrebné vyhodnotiť i návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do doby právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 382/2013, v ktorom sa posudzuje uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané vo veci 6 Cdo 1/2012. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje
možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Posúdenie možnosti prerušenia konania závisí od toho, či
v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca vplyv pre rozhodnutie súdu. Hoci vo
veci II ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky rieši obdobný

prípad ako vo veci II ÚS 499/2012 z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.7.2013 vydaného
vo veci II ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovoval stanovisko
k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie
práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek
možnosť sa k nemu vyjadriť.

Vo vzťahu k tvrdeniu o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok zo žaloby je potrebné zdôrazniť,
že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva spotrebiteľovi domáhajúcemu sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu oslobodenie od poplatku. Z poznámky 4aa k § 4 ods. 2 písm. za/
zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že táto uvádza len príkladný nie taxatívny

výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na
súde bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok. Príkladmo je uvedený zákon č. 250/2007 Z.
z. čo ale neznamená, že spotrebiteľ sa svojho práva na súde nemôže domáhať aj na základe iných
právnych predpisov. V prejednávanej veci predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve. Poistná zmluva je upravená

v ustanovení § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojím charakterom ide o typicky spotrebiteľskú
zmluvu. Za takejto situácie žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa ustanovenia §
4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý

rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak
odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého

stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.