Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213203609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213203609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding, a. s., so
sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo,
s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti odporkyni: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XX,
o zaplatenie 668,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 2. júla 2013, č.k. 9C/68/2013-19, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu
463,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.06.2010 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53, § 53 ods. 1, 2, 3, 4
písm. k) a 5, § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keď dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ s

odporkyňou ako spotrebiteľom, teda podlieha režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z.. V danom prípade
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len v
časti, a to z dôvodov nasledovných. Z obsahu výpisu z Obchodného registra navrhovateľa vyplýva, že
má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že
navrhovateľ je dodávateľom a zároveň veriteľom podľa zák. ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože

túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická
soba - občan, teda ide o spotrebiteľa, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
pretože nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť
z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi
dôkazmi. Pokiaľ sa týka náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemá všetky tie náležitosti,
ktoré podľa ust. § 4 ods. 2 a 3 Zákon o spotrebiteľskom úvere má mať, aby mohla byť považovaná za
úver s poplatkami a úrokmi. Absentuje údaj konečná splatnosť úveru, teda náležitosť podľa ust. § 4 ods.2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a údaj a výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva obsahuje len výšku splátok. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, tá musí byť presne určená,

teda konkrétnym dátumom splatnosti (napr. 15.01.2011). Nestačí len dedukcia z toho, že má byť 48
splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí jednoznačne o jednej z náležitostí zmluvy - konečná
splatnosť úveru. Teda to musí byť jeden konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve absentuje. V zmluve
absentuje aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda náležitosť podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená len výška splátky, z

ktorej však nevyplýva, aká čiastka sa započítava na úhradu istiny, úrokov a prípadných poplatkov. Preto,
pokiaľ sa týka úrokov z úveru a poplatkov, je nutné podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch úver považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že odporkyňa je povinná
vrátiť navrhovateľovi iba poskytnutú výšku úveru a nič viac. Žiadne úroky z úveru ani žiadne poplatky
z úveru. Navrhovateľ uviedol, že odporkyni poskytol celkovú sumu pôžičky 969,60 eur. Uvedené jeho
tvrdenienezodpovedáskutočnosti.Vzmluvejeuvedené,žepôžička(schválenávýškapôžičky)je600,00

eur. Súčet mesačných splátok bez poistenia (48 x 20,20) predstavuje sumu 969,60 eur. Z uvedeného
potom vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 600 eur. Odporkyňa uhradila 136,58 eur. Takto dlhuje
ešte 463,42 eur (poskytnutá pôžička 600 eur - uhradená suma 136,58 eur). Preto je v tejto časti návrh
navrhovateľa dôvodný. Z dôvodnej časti je odporkyňa s platením v omeškaní, a preto je povinná z
dôvodnej sumy zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo aj v tejto časti je návrh navrhovateľa dôvodný. Takto

súd vyhovel návrhu navrhovateľa čo do zaplatenia sumy vo výške 463,42 eur a úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 463,42 eur od 11.06.2010 do zaplatenia. Čo sa týka zvyšku, v ktorom súd
zamietol návrh navrhovateľa, ide o sumu 205,47 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
205,47 eur od 11.06.2010 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa

mali v konaní čiastočný úspech.

Proti zamietajúcej časti rozsudku a súvisiacej časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Podľa jeho názoru predmetná zmluva má zákonom predpísanú formu, obsahovala náležitosti
ustanovené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., t.j. konečná splatnosť pôžičky je v zmluve uvedená, a to

v článku III označenom ako „Schválená výška pôžičky“, pričom zákon § 4 ods. 2 písm. g) nepredpisuje
formu, ako má byť uvedená konečná splatnosť pôžičky, a teda stačí, ak zmluva obsahuje informáciu o
konečnej splatnosti úveru, z ktorej je zrejmá doba trvania záväzku. Ďalej v článku VI bod 6.2 podmienok
k zmluve o pôžičke je explicitne uvedené, že pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do
20.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom je nutné podotknúť, že VOP sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy. Mal za to, že odporkyňa podpisom zmluvy bola s vyššie uvedenými podmienkami
uzrozumená, súhlasila s nimi a uvedené nijakým spôsobom v čase podpisu zmluvy nerozporovala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. po zistení, že odvolanie podal včas oprávnená
osoba - účastník konania § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/68/2013 bolo zaplatenie 668,89
eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť

navrhovateľovi sumu 463,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.06.2010 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu vo zvyšku a v časti trov konania.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový
súd správne rozhodol i o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania
pomerne rozdelil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
tento na jej priznanie návrh nepodal.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.