Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207839
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314207839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,Šoltésovej14,81108Bratislava,protižalovanémuG.Š.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 848,93 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 351,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 137,75 eur od 4.7.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 201,29 eur od 4.8.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,99 eur od
4.9.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 497,90 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 23.06.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 848,93 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, uzatvoril dňa 25.05.2011 a 27.05.2011 so žalovaným 2 zmluvy
o pripojení, na základe ktorej žalovanému poskytoval elektronické komunikačné služby. Žalovaný
sa zaviazal riadne odberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom
Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k
zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako

paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s
právnympredchodcomžalobcu.Vuvedenomprípadejetedažalovanásankcionovanázato,ženesplnila
svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM
karta/koncovézariadenievypojenézprevádzky(došlokprerušeniuposkytovaniaslužiebposkytovaných
prostredníctvomSIMkarty/koncovéhozariadeniažalovanému),čímbyžalovanýprostredníctvomplatieb
zaposkytnutéslužbypodobuviazanostipostupnesplnilsvojzáväzok,ktorémuzodpovedalprotizáväzok

právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú
cenu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby titulom poplatkov faktúru
v celkovej výške 351,03 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo
vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania.Dodané služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval faktúrami. Keďže žalovaný ani na základe
pokusu o zmier neuhradil poplatky za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu v zmysle dodatku, podal

žalobu na súd žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Dlžná suma teda pozostáva zo sumy 315,03 titulom poplatkov a zo sumy 497,90 eur titulom zmluvnej
pokuty.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nedostavil sa ani žalovaný, u ktorého predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané dňa
30.09.2014 a ktorý svoju neúčasť vopred neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil sa so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami,
písomným vyjadrením žalobcu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Podaním doručeným súdu dňa 07.08.2014 žalobca uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh

žalovaného,alezabezpečujebenefity,ktoréposkytolžalobcažalovanémuvprípadedvochuzatvorených
zmlúv o pripojení. Celková hodnota poskytnutého benefitu za poskytnuté telekomunikačné zariadenie
Nokia X3 v prípade tohto Dodatku bola 1 eur, pričom štandardná cena v čase jeho uzatvorenia bola
179 eur a rovnako aj v prípade druhého telefónu Nokia X3. V uvedenom prípade nebol žalovaný
sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil

svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby, bola jeho SIM karta vypojená
z prevádzky, čím žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu
viazanosti kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil
svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu poskytnúť žalovanému program služieb za
zľavnenú cenu. Zaplatenie zmluvnej pokuty si uplatňuje na základe nesplnenia záväzku žalovaného

zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Zmluvná pokuta v tomto
prípade plní i funkciu satisfakčnú, nakoľko účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. Zmluvná pokuta plní v tomto prípade aj funkciu
preventívnu, ktorá spočíva v tom, že pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo strany
zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a teda k prerušeniu užívania

a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit
v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by programy služieb poskytovať za plné
neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do určitej miery
vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Funkcia zmluvnej pokuty, ako
zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka,

aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil.

Právny predchodca žalobcu - T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019
a žalovaný dňa 25.05.2011 a 27.05.2011 uzatvorili i Dodatky k zmluvám o pripojení, s účastníckym
programom Podľa Seba 5 N (v prípade zmluvy zo dňa 27.05.2011) a Podľa Seba 3 N (v prípade zmluvy

zo dňa 27.05.2011), na základe ktorého žalovanému bola zapožičaná jedna mikroprocesorová SIM karta
v prípade každej zmluvy.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť BL Telecom

debt, s.r.o. ako postupníka.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv boli všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s..

Podľa bodu 4 dodatkov zmlúv o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3
tohto dodatku alebo v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c)Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 týchto dodatkov (248,95 eur). V prípade žiadosti
Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa

predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody
v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta.
Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Teda
zmluvná pokuta v prípade porušenia oboch zmlúv bola celkovo v sume 497,90 eur.

Faktúramibolopreukázané,žeprávnympredchodcomžalobcuT-MobileSlovensko,a.s.,Vajnorská100/
A, Bratislava, IČO: 35 705 019, boli žalovanému vyfakturované poplatky za využívanie služieb verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky
spolu vo výške 351,03 eur. Jedná sa o faktúru č. 7107887609 splatná dňa 03.09.2011 na sumu 11,99
eur, ďalej faktúru č. 7106763399 splatná dňa 03.08.2011 na sumu 201,29 eur a faktúru č. 7105717537

splatná dňa 03.07.2011 na sumu 137,75 eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. 7205255305
splatná dňa 03.06.2012 na sumu 497,90 eur.

Podľa výpisu z obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, sa
od 01.07.2010 Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,
stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, ktorá bola z obchodného registra vymazaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba
(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa

služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené

prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom
čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne

dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu

o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo kinej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Na základe predložených listinných dôkazov súd má dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o pripojení, a to dňa 25.05.25011 a dňa 27.05.2011 a
následne v rovnaké dni došlo aj k uzatvoreniu dodatkov k zmluvám o pripojení, na základe ktorého

právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté
služby. Zároveň sa žalovaný sa zaviazal na využívanie dohodnutých mesačných programov po dobu
24 mesiacov. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že sa oneskoril s platbou za poskytnuté služby.
Z vystavených faktúr žalovanému neuhradil faktúru č. 7107887609 splatná dňa 03.09.2011 na sumu
11,99 eur, ďalej faktúru č. 7106763399 splatná dňa 03.08.2011 na sumu 201,29 eur a faktúru č.
7105717537 splatná dňa 03.07.2011 na sumu 137,75 eur. Rovnako žalobca zmluvou o postúpení

pohľadávok preukázal, že je nadobúdateľom pohľadávok voči žalovanému, vrátane príslušenstva a práv
s pohľadávkou spojených. Súd v tejto časti o zaplatenie sumy 351,03 eur žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 351,03 eur.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
351,03 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §

3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré

odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje

zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení, ktoré patria k spotrebiteľským
zmluvám,uzatvorenýmimedzinavrhovateľomakododávateľomaodporcomakospotrebiteľomvzmysle
definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii
spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o

individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď
výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy

prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia

tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne
viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne

neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť

prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri
prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého

je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické

poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie
je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že žalobcu by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta

zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti
nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosťdohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na
posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu sume 497,90 eur (2 x 248,95 eur). Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými
mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia
by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by tak aj k
porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej

podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o
plnenie zmluvnej pokuty zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 351,03 eur (41,35 %) a úspech žalovaného 497,90 eur (58,65
%), t.j. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania.
Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.