Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201449
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114201449.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, B., právne zastúpený JUDr. Juraj Strähle, advokát, so
sídlom Dolný val 21/180, Žilina, proti odporcovi: F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. 1, občan SR, o
zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.000 eur od 7.3.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 490,18 eur (180 eur súdny
poplatok, trovy právneho zastúpenia 310,18 eur) a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa

č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa17.1.2014domáhalvočiodporcovizaplateniasumy3.000
€ spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 31.7.2013 uzatvoril s odporcom Zmluvu o
rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti a zaplatil rezervačný
poplatok 3.000 € dvoma platbami: 1.000 € dňa 31.7.2013 a 2.000 € dňa 4.9.2013. Navrhovateľ bol pri
podpise uvedený do omylu tým, že odporca v predmete zmluvy uviedol nehnuteľnosti - pozemky, ktoré v
skutočnosti neexistujú a vzhľadom na uvedenú skutočnosť je takýto právny úkon neplatný a navrhovateľ

dňa 29.11.2013 od zmluvy odstúpil. Odporca svojím konaním získal bezdôvodné obohatenie, o vydanie
ktorého sa týmto návrhom navrhovateľ domáha.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.7.2014 k návrhu uviedol, že navrhovateľ dňa 31.7.2014 podpísal
rezervačnú zmluvu s realitnou kanceláriou F. F., Y. G..sk, A.: XXXXXXXX a zarezervoval si nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na parc. č. CKN XXX/XX o rozlohe 398 m2 a spoluvlastnícky podiel 1/10 z prístupovej
cesty z parc. CKN XXX/XX vedené na Katastrálnom úrade v Žiline, pre kat. úz. F. Z. na liste vlastníctva
XX. Podľa zmluvných podmienok rezervácie mal na vyzvanie navrhovateľ podpísať zmluvu o dielo s
investorom, ktorý tieto stavby financoval a zmluva o dielo bola navrhovateľovi zaslaná na email na

pripomienkovanie, pričom na výzvy nereagoval a bez príčiny od zmluvy o rezervácii odstúpil. Uviedla,
že momentálne jej realitná kancelária funguje ako s. r. o. pod názvom Y. G..sk, s. r. o., A.: XXXXXXXX
a z tohto dôvodu žiadala návrh zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v neprítomnosti odporcu a dospel k nasledovným
skutkových zisteniam.

Zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti zo dňa

30.7.2013 súd vzal za nepochybne preukázané, že so záujemcom -navrhovateľom bola uzavretá
sprostredkovateľom t.j. s odporcom Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti a predmetom rezervácie boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva 95 pre kat. úz. F. Z. a rezervačná záloha v bode 3/
bola dohodnutá v sume 3.000 €, ktorá bude uhradená na účet do 30 dní od podpisu tejto zmluvy.
Zároveň v bode 4/ bolo dohodnuté odstúpenie v prípade, že nehnuteľnosť nebude možné previesť na

záujemcu pre prekážku na strane vlastníka, resp. investora je záujemca oprávnený od zmluvy odstúpiť
a sprostredkovateľ je povinný vrátiť v uvedených prípadoch odstúpenia od zmluvy rezervačnú zálohu
do 2 pracovných dní.

Z výpisu LV pre kat. územie Kotrčiná Lúčka je nepochybné, že v ňom uvedené parcely registra „C“ nie
sú identické s nehnuteľnosťami uvedenými v bode I. citovanej zmluvy.

Listom zo dňa 29.11.2013, doručovaný odporcovi prostredníctvom pošty, navrhovateľ odstúpil od zmluvy

o rezervácii a žiadal o vrátenie zaplatenej zálohy.

Z predloženého výpisu z účtu je nepochybné, že rezervačná záloha bola zaplatená v splátkach dňa
4.9.2013 vo výške 2.000 eur a dňa 31.7.2013 v sume 1.000 eur na účet uvedený sprostredkovateľom
v zmluve o rezervácii.

Z výpisu zo živnostenského registra pre subjekt obchodné meno F. F. - Y. G..sk, A.: XXXXXXXX, s

miestom podnikania G. 1, súd vzal za nesporné, že podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k
9.1.2014.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Sprostredovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou. Uzaviera sa medzi
sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy. Jej pojmové znaky vyplývajú jednak
zo základných práv a povinností účastníkov upravený v § 774, ako aj z ďalších práv a povinností
upravených v § 775 a 776, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah tejto zmluvy. Sprostredovateľskou
zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca

sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa. Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto
obstaranie z uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce
so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že budú spolu pôsobiť pri
prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Charakteristickým pojmom je znakom tejto zmluvy je nielen

to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to
pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda
za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť
odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z nepôdneho právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.V citovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa

vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká
záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať
a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom (§ 153 odsek 2 O.s.p.), ale aj viazaný
skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami (§ 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o
právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je právne dôvodný, a preto priznal

uplatňované peňažné plnenie na tvrdenom skutkovom základe, kedy predmetom sporu bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal plnením zo strany navrhovateľa, ktorého právny dôvod
odpadol.

V prejednávanej veci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že na základe uzavretej
zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 30.7.2013 navrhovateľ ako záujemca uhradil odporcovi ako

sprostredkovateľovi rezervačnú zálohu v sume 3.000 eur. Následne záujemca po zistení skutočností,
že nehnuteľnosti, o ktorých prejavil záujem nie sú evidované na liste vlastníctva 95 pre katastrálne
územie Kotrčiná Lúčka tak, ako boli uvádzané sprostredkovateľom v zmluve o rezervácii, listom zo
dňa 29.11.2013 odstúpil od zmluvy o rezervácii. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym
úkonom, ktorý musí spĺňať všetky zákonné náležitosti uvedené v ustanovení § 34 a § 35 Občianskeho

zákonníka, aby podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohol vyvolať právne následky spojené s
takýmto úkonom, t.j. zrušenie zmluvy od samého začiatku. V danom prípade preukázateľne je daná
existencia vôle, a to samotného navrhovateľa ako záujemcu ako jednej zo zmluvných strán odstúpiť od
zmluvy, ktorá bola objektívne realizovaná, a teda prejav vôle o zrušení bol určitý a zrozumiteľný. Teda
v danom prípade podľa ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak

bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pod pojmom
„zrušená zmluva“ nemá Občiansky zákonník na mysli zmluvu zrušenú výrokom súdu, ale zrušenie
zmluvy na základe úkonu účastníkov zmluvy. V danom prípade teda dôsledkom plnenia zo zrušenej
zmluvy je povinnosť účastníka zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli
tak, ako výslovne stanovuje ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou

bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej zmluve. Okamihom zániku právneho dôvodu sa
poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,
že zmluva bola uzavretá so sprostredkovateľom F. - Y. G..sk, so sídlom G. 1, A.:XXXXXXXX ako fyzická
osoba podnikateľ označená obchodným menom, hoci odporca je v žalobnom návrhu označený ako
fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko ide o jeden a ten istý subjekt práv a povinností a možno uviesť,

že zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza k strate spôsobilosti fyzickej osoby
mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.000 eur
považoval v plnom rozsahu za dôvodný a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 3.000 eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 Vyhlášky č. 87/1995 Zb. z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri istine žiadal i príslušenstvo k istine, a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000
eur od 1.8.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.000 eur od 5.9.2013 do zaplatenia. Nárok na úroky z
omeškania spojené s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania a základným

predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. správa na peňažné
plnenie a jej zročnosť. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z § 563 Občianskeho zákonníka.; splatnosť podľa
tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak navrhovateľ

tvrdil, že odporcu pred podaním žaloby vyzval na plnenie z bezdôvodného obohatenia, avšak túto
skutočnosť nepreukázal, že by bola táto výzva doručená odporcovi, je podanie žaloby na zaplatenie
pohľadávky kvalifikovanou upomienkou, teda žiadosťou veriteľa o plnenie. Výšku úrokov z omeškania
v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovených zákonov a z povahy ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. z. vyplýva, že

kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže
odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení aj
úroky z omeškania. V konaní je nesporné, že návrh odporcovi bol doručovaný prostredníctvom súdu a
zásielku odporca neprevzal v odbernej lehote, preto súd považuje za deň, kedy bola zásielka vrátená
súdu dňa 6.3.2014 za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Preto

súd považoval nárok navrhovateľa v časti príslušenstva úroku z omeškania za dôvodný od 7.3.2014 a
základná úroková sadzba k 7.3.2014 bola 5,25 % a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania
nad úrokovú sadzbu 5,25 % a za obdobie od 1.8.2013 do 6.3.2014 súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Os.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia v spojení s § 151 ods. 1 veda prvá Os.p. o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ mal
neúspech v pomerne nepatrnej časti (časti uplatneného úroku z omeškania nad úrokovú sadzbu 5,25 %

a za obdobie od 1.8.2013 do 6.3.2014) a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Navrhovateľ
si náhradu trov konania uplatnil v návrhu titulom zaplateného súdneho poplatku 180 eur a zo spisu
nepochybne vyplýva, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z podaného návrhu v sume 180 eur a
titulom trov právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie návrhu na súd), jeden úkon á 121,21 eur

+ 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH a iné trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ neuplatnil. Preto
súd priznal navrhovateľovi trovy konania a to titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 180 eur a
titulom trov právneho zastúpenia sumu 310,18 eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a
ods.1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 490,18 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).