Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/536/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232677
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112232677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 28.09.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy spolu 1581, 05 eur, z ktorej sumy čiastka 1317, 54 eur predstavuje majetkovú škodu
zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 263, 51 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní.
Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia o žiadosti exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej15 dňovej lehote a vykonaním úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétny následok prejavujúci sa vznikom
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie

zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil
nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny
prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na

druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského
súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. V písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd Nitra uznesením z 19.10.2012 č. k. 8NcC/72/2012 - 13 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť
neospravedlnil žalovaný ( § 101 ods. 2 O. s. p. ), ktorý sa k veci písomne vyjadril.

Právny zástupca žalobcu opakovanú neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť pre kolíziu
pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Brezno a z dôvodu, že žalobca trvá na účasti svojho
právneho zástupcu na pojednávaní tohto súdu. Ospravedlnenie neúčasti súdu zaslal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v deň pojednávania. Neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu súd
neospravedlnil a neakceptoval ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným

pojednávaním a nesúhlasu žalobcu so substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil
tak preto, že žalobca svoje ospravedlnenie predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho, kedy
sa dozvedel o kolízii a nepreukázal, že prekážka skutočne existuje, čo rozhodne nie je ospravedlnením
riadnym a včasným v zmysle § 119 ods. 1, 2 O. s. p. Ďalej preto, že predvolanie na pojednávanie prevzal
právnyzástupcažalobcu dňa23.10.2014,neúplnéospravedlneniesúdupredložil12.11.2014.Neobstojí

ani prekážka spočívajúca v nesúhlase žalobcu so substitúciou, nakoľko v udelenom plnomocenstve z
20.09.2012 ( čl. 5 spisu ) žalobca vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za
seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 115/2011 ). Žalobca a ani jeho právny zástupca
nepredložili nové splnomocnenie, v ktorom by modifikovali rozsah splnomocnenia

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa
14.02.2014, obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/813/2011 a zistil tento
skutkový stav :

Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 28.06.2011 súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
svojej pohľadávky vo výške 384 eur s prísl. voči povinnému Z. K.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec
pod sp. zn. EX 11590/11. Dňa 18.08.2011 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Nitra žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Nitra rozhodol uznesením zo dňa

25.08.2011č.k.10Er/813/2011-10tak,žezamietolnávrhnaudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
právoplatne 22.09.2011. Uznesením z 03.05.2012 č. k. 10Er/813/2011 - 17 exekučné konanie zastavil,
právoplatne 11.07.2012. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 29.04.2011 sp.
zn. SR 02778/11, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť 384 eur so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne
od 03.12.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom 6 % ročne od 16.02.2011 do zaplatenia, a nahradiť

trovy rozhodcovského konania.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisuPodľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný
súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15

dňovej lehote, keď konanie podľa žalobcu začalo 28.06.2011 a súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol až 16.09.2011.

Tvrdenie žalobcu, že súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote je
nedôvodné a nesprávne. Z exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k súdu dňa 18.08.2011 a súd o tomto návrhu rozhodol
uznesením 25.08.2011 t. j. v zákonnej lehote. Exekučné konanie začína na návrh, a teda aj v tejto
predmetnej exekučnej veci súd mohol začať konať až vtedy, keď návrh došiel na súd. Stalo sa tak
18.08.2011 a súd rozhodol 25.08.2011. O tom, kedy došiel návrh exekútora na udelenie poverenia na
súd osvedčujú údaje na prezenčnom razítku Okresného súdu Nitra, z ktorého možno zistiť, že návrh

bol prijatý na Okresnom súde Nitra dňa 18.08.2011 o 16. 5 hodine. Bez pochybností je, kedy súd o tejto
žiadosti rozhodol, pretože to vyplýva z uznesenia súdu.

Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal
zákonnosť exekučného titulu, no táto činnosť mu priamo vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a aj exekučný titul a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Ako z uznesenia Okresného súdu Nitra z 25.08.2011 č. k.
10Er/813/2011 - 10 možno zistiť, súd rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, keď po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá
veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo

pohľadávky, vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa smie tvoriť maximálne 30 % z istiny, pričom rozhodcovským rozsudkom priznaný
úrok je vo výške 91, 25 % ročne a takýto úrok predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a
zákonným úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného.
Z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva rozpor s príslušnými ustanoveniami

vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v
príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Súd v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd s poukazom na
uvedené dospel k záveru, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku je
neplatná, preto v rámci rozhodcovského konania nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku,

ktorým zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom ( § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch ), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd v ničom nepochybil, keď v exekučnom konaní
preskúmal exekučný titul z hľadiska zákonnosti, vyvodil si právny záver a rozhodol. Je treba ale

poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že súd preskúmal exekučný titul z hľadiska jeho
zákonnosti, tento proces uskutočnil v zákonnej lehote, v ktorej vo veci samej aj rozhodol. Tým, že včas
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však súd rozhodne nezabránil žalobcovi
domáhať sa svojej pohľadávky v občianskom súdnom konaní. Je pravdou, že rozhodcovský rozsudok
je nevykonateľný, ide však o paakt, ktorý nevytvára prekážku veci rozhodnutej.

Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/
existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval
nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa
má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym
predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej
moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu

stanoveného právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu
úradnému postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup
stanovený právnymi normami.
Keďže súd dospel k tomu právnemu záveru, že exekučný súd postupoval pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle zákona a preto žalobcovi škoda a nemajetková

ujma ani nemohla vzniknúť, nezaoberal sa už tým, či žalobcovi skutočne škoda vznikla, aká škoda a v
akej výške a príčinnou súvislosťou.

O žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol včas a právne
relevantným spôsobom.

Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého
právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady
podania v zmysle § 43 O. s. p. V danej veci neprichádza do úvahy ani skúmanie námietky premlčania

nároku, keďže žaloba bola podaná v lehote. Taktiež pokiaľ ide o absenciu procesu
predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania
žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej
lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 12.11.2014