Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207345
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714207345.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu BECK FINANC,

s.r.o., so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 830 522, zastúpeného ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o, so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, IČO:
35 967 421 proti žalovanému Q. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v I., ul. G. č. 3, zastúpeného
opatrovníčkou Z. H., pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 238,80 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Michalovce č.k. 7Ro 158/2014-17 zo dňa
9.6.2014.

III. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 7.5.2014 domáhal proti žalovanému, aby súd vydal platobný

rozkaz a uložil mu povinnosť zaplatiť sumu 199,- € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 % z celkovej
ceny tovaru s DPH, t.j. sumu 39,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 199,- € od
26.6.2009 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 24.6.2009
Kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX a za objednaný a riadne dodaný tovar mal žalovaný uhradiť žalobcovi
sumu 199,- €. Žalovaný obdržal tovar podľa zmluvy a mal uhradiť kúpnu cenu dňa 25.6.2009, avšak
túto neuhradil a od zmluvy neodstúpil. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa neuhradil sumu 199,- € s
príslušenstvom. V prípade omeškania mali zmluvné strany dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 20% z

celkovej ceny tovaru s DPH, t.j. 39,80 €.

Súd vydal vo veci vyššie označený platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do
vlastných rúk pre neznámy pobyt, preto ho súd podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil a ustanovil žalovanému
pre konanie opatrovníčku (§ 29 O.s.p.). Opatrovníčka sa k veci nevyjadrila a na pojednávanie sa
nedostavila a súd prejednal a rozhodol vec na základe predložených listinných dôkazov (§ 100 O.s.p.).

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.4.2009 uzavrel žalobca ako prenajímateľ/predávajúci a žalovaná ako nájomca/kupujúci zmluvu
označenú ako Kúpna zmluva č. XX XXXXXX, predmetom ktorej bol predaj tovaru - 2 ks Parný čistič s
príslušenstvom a taška v celkovej hodnote 199,- €, ktorý bol prevzatý žalovaným pri podpise zmluvy.Kúpnu cenu sa zaviazal žalovaný uhradiť do 24.6.2009. Súd pred posúdením samotného právneho
základu nároku žalobcu prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. na premlčanie časti
nároku žalobcu a nárok ako premlčaný zamietol v časti tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu

týchto dôvodov:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo,
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 13.6.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. sa podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 Občianskeho
zákonníka sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, keďže nie je možné aplikovať druhú a tretiu
vetu ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože záväzok, ktorý žalobca uplatnil na súde
je záväzkom spotrebiteľským.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar.
Kúpna cena bola splatná ako to vyplýva z kúpnej zmluvy dňa 24.6.2009. Žaloba bola podaná na súd dňa
7.5.2014, t.z. že žalobca si uplatnil tento nárok po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula
dňom 24.6.2012. Súd preto v časti, t.j. v sume 199,- € žalobu zamietol, keďže v tejto časti je právo
žalobcu na plnenie kúpnej ceny voči žalovanému premlčané, pretože si tento nárok žalobca neuplatnil

na súde včas, t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne, a k dojednaniu musí byť určená výška pokuta alebo určený spôsob jej určenia.Samostatne sa premlčuje aj nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 20% z celkovej ceny
tovaru s DPH, t.j. 39,80 €. Podľa bodu 4 časti I. Zmluvy, v prípade porušenia zmluvných povinností a to
nezaplatenia zostávajúcej časti kúpnej ceny je kupujúci povinný zaplatiť 20% ceny tovaru s DPH.

Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov
určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku a to takým spôsobom,
že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou
sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú

povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku na zabezpečenie, ktorého má
slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška
zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre
rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch
mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom. Premlčaním
práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú

pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za dobu
omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v
Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej
osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok
zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie

času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to
uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j.
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne

priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo
znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac
sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas
od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za

omeškanie. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku,
prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie by bol dlžník po časovo neobmedzenú
dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce
z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného
práva a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo). V tejto veci, keďže súd zo zákona

prihliadol na premlčanie a dospel k záveru, že hlavný peňažný záväzok je premlčaný a že premlčacia
doba na uplatnenie práva na splnenie hlavného záväzku uplynula dňom 24.6.2012. Účastníci nemali
dohodnutú lehotu na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto je súd toho názoru, že nasledujúci deň po dni
dohodnutomnaplneniekúpnejceny,t.j.25.6.2009sižalobcamoholprvýkrátuplatniťnároknazaplatenie
zmluvnej pokuty, takže premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty uplynula

dňom 25.6.2012. Súd preto aj v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z., je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením
dlhu.Aj nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania zo sumy kúpnej ceny 199,- € je premlčané, pretože
si tento nárok žalobca neuplatnil na súde včas, t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Úrok z
omeškania vo výške 9,25% si uplatnil žalobca od 26.6.2009 do zaplatenia, takže lehota na uplatnenie

nároku na zaplatenie úrokov z omeškania uplynula dňom 26.6.2012. Súd preto aj v tejto časti žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich účastníkom konania nepriznal,
nakoľko žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní žiadne odôvodnené trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.