Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Stanislava Marková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/497/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813203391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa W.. E. D., štátneho
občana Slovenskej republiky bytom Y., G. XX/X, zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, AK
Prievidza, Bakalárska 6, proti odporcovi HANDIMEX - BYT, spol. s.r.o., so sídlom Handlová, Mostná 71,
IČO: 36 295 248, zastúpenému JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, AK Prievidza, G. Švéniho č. 6,
o určenie, že odporca nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. decembra 2013 č. k. 4C/39/2013- 126 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania- trovy právneho zastúpenia

vo výške 83,75 Eur zaplatením advokátke navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. decembra 2013 č. k. 4C/39/2013- 126 bolo určené,
že odporca nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva k bytu
č. X, vo vchode č. XX, na prvom poschodí obytného domu súpisné číslo XXX, zapísanom na LV č.
XXXX pre k. ú. Y., a bolo uložené odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 397,91 eur a ostatné trovy konania vo výške 99,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. V okresný súd uviedol, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V konaní nebolo sporné,
že navrhovateľ je vlastníkom bytu a to v celosti, o čom svedčí výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Y. a

že v ťarchách u tejto nehnuteľnosti je na LV zapísané záložné právo v prospech ostatných vlastníkov
bytov podľa § 15 zákona č. 182/93 Z. z. Medzi odporcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
predmetného obytného domu bola uzatvorená dňa 28. 12. 2007 Zmluva o výkone správy. Nesporné v
konaní je tiež, že vo vzťahu k predmetnému bytu po podanom návrhu na vykonanie dražby odporcom,
po uzavretí Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 7. 11. 2012, Oznámení o začatí výkonu záložného práva
a napokon Oznámení o dražbe zo dňa 10. 1. 2013, sa má vykonať dražba predmetného bytu, ktorý je vo
vlastníctve navrhovateľa a to podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dátum konania

dražby bol určený oznámením o dražbe na deň 20. 2. 2013. Odporca i dražobník rešpektujú uznesenie
súdu o nariadení predbežného opatrenia a v čase rozhodovania v tejto veci sa dražba nevykonáva.
Pre toto konanie je dôležité ustanovenie § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., na ktorý odkazuje § 8b ods.
2 písmeno i) v súvislosti s povinnosťou správcu podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu
alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Záložné právo upravené v § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je zákonným záložným právom,
t. j. vzniká priamo zo zákona. S poukazom na právnu úpravu zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý je vo

vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis, vlastníci bytov a nebytových priestorov v
postavení záložných veriteľov rozhodujú absolútnou väčšinou o výkone záložného práva vzniknutéhopodľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Zákonom č. 182/1993 Z. z. je priamo určený jeden zo
spôsobov výkonu záložného práva, ktorým je predaj zálohu na dražbe. Tento spôsob výkonu záložného
práva má oproti exekučnému konaniu na záloh výhodu v tom, že záložný veriteľ nepotrebuje exekučný

titul na dosiahnutie uspokojenia svojej pohľadávky. Zo zákona však vyplýva povinnosť navrhovateľovi
dražby vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a v prípade záložného veriteľa aj povinnosť
písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva. V danom prípade nebolo sporné, že predmetná Zmluva o vykonaní dražby obsahuje vyhlásenie
záložného veriteľa podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, že predmetnú

nehnuteľnosť je možné dražiť a súčasne záložný veriteľ vyhlásil pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky,
určenú ku dňu 31. 10. 2012, celkom na sumu 13 425,67 eur. Táto suma zodpovedá sume pohľadávky
odporcu voči navrhovateľovi uvedenú v Zmluve o vykonaní dražby, pričom pohľadávka odporcu voči
navrhovateľovi je konkretizovaná sumou dlhu a dôvodom dlhu. V konaní nebolo sporné a to od
začiatku, že navrhovateľ namieta pravosť, výšku pohľadávky, ktorú eviduje odporca voči navrhovateľovi.
Vyhlásenie odporcu o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky považuje navrhovateľ za nepravdivé a

existenciu odporcom evidovanej pohľadávky označil za spornú. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že výška, pravosť a splatnosť pohľadávky bola navrhovateľom podstatným spôsobom spochybnená,
pričom tieto spochybnenia navrhovateľ konkretizoval a to okrem iného aj v prípade zmluvnej pokuty, či
poplatku z omeškania. Súd je toho názoru, že ak je podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť
a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi, tak za daných okolností by bolo aj sporné to, či bol

dôvodnapodanienávrhunavykonaniedražbyalebonavykonávaniedražbyvovzťahuknavrhovateľovi.
K návrhu na vykonanie dražby bolo odporcom doložené vyúčtovanie pohľadávky voči navrhovateľovi
ku dňu 31. 10. 2012 zo dňa 7. 11. 2012, z ktorého vyplýva, že odporca voči navrhovateľovi eviduje
pohľadávku vo výške a) 2792,44 eur z titulu neuhradenia preddavkových platieb za služby spojené s
užívaním bytu, fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie 9/2009 až júl 2012, b) 3 615,81 eur zmluvná

pokuta za vyúčtovania za rok 2009, 2010, 2011, 2012, c) 4 597,08 eur z titulu zmluvnej pokuty za
nezaplatené preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu, fondu prevádzky, údržby a opráv
za obdobie december 2009 až júl 2012, d) 831,09 eur poplatok z omeškania za vyúčtovania za rok
2009, 2010, 2011, 2012, e) 1 470,41 eur poplatok z omeškania za preddavky za služby spojené s
užívaním bytu, fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie 9/2009 až júl 2012, f) 118,84 eur ku dňu

31. 10. 2012 - náklady na právne služby advokáta týkajúce sa uplatnenia a začatia výkonu záložného
práva. Prílohou Zmluvy o výkone záložného práva je vyhlásenie záložného veriteľa zo dňa 7. 11. 2012,
ktorým navrhovateľ dražby - odporca vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť, že záložný veriteľ
vyhlasuje pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky v dôsledku nedoplatkov vlastníka bytu na tvorbe fondu
prevádzky, údržby a opráv a nedoplatkov vlastníka bytu za plnenia spojené s užívaním bytu v celkovej

výške 2 792,44 eur + príslušenstvo. Príslušenstvom sú úroky z omeškania, ktoré ku dňu 31. 10. 2012
predstavujú sumu 2 301,50 eur, zmluvná pokuta, ktorá ku rovnakému dňu predstavuje celkom sumu
8 212,89 eur a náklady vynaložené v súvislosti so začatím výkonu záložného práva k rovnakému dňu
vo výške 118,84 eur, celkom ku dňu 31. 10. 2012 činí pohľadávka s príslušenstvom 13 425,67 eur.
Pri porovnaní týchto dvoch vyúčtovaní bolo zistené, že ide o totožný dôvod dlhu, rovnako tak výška,

keď vo vyhlásení záložného veriteľa uvedená suma titulom zmluvnej pokuty 8 212,89 eur predstavuje
súčet súm zmluvnej pokuty podľa vyúčtovania pohľadávky zo dňa 7. 11. 2012 - 3 615,81 eur a 4
597,08 eur a keď vo vyhlásení záložného veriteľa uvedená suma titulom príslušenstva, úroku (poplatku
z omeškania) 2 301,50 eur predstavuje súčet súm poplatku z omeškania podľa vyúčtovania pohľadávky
zo dňa 7. 11. 2012 - 831,09 eur a 1 470,41 eur. V súvislosti s týmto vyúčtovaním pohľadávky štatutárny

zástupca odporcu uviedol, že v prípade zmluvnej pokuty odporca túto účtoval do dátumu vyúčtovania z
jednotlivých preddavkových predpísaných úhrad a po vyúčtovaní z vyúčtovania preddavkov, v prípade
poplatkuzomeškaniajetentovypočítavanývsúladesnariadenímvládyč.87/1995Z.z.,pričomodporca
zohľadňoval zmenu výšky tohto poplatku z omeškania neskoršími novelami. V tejto súvislosti zástupca
odporcu uviedol, že poplatok z omeškania bol vypočítaný vo výške 0,2 promile, najmenej 0,81 eur denne

za každý deň omeškania. Štatutárny zástupca odporcu doplnil, že v prípade zmluvnej pokuty a poplatku
z omeškania do vyúčtovania tieto vypočítaval z jednotlivých mesačných predpísaných preddavkov a
vyčíslil ich len do dňa vyúčtovania služieb a následne do dlhu započítaval zmluvnú pokutu a poplatok z
omeškania zo sumy zistenej z vyúčtovania služieb s počiatkom omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti vyúčtovania. Tento postup odporcu nie je správny. Súd k tomu uvádza, že vlastník bytu nie

je v omeškaní s úhradou preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania
týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná, a teda nemôže vzniknúť nárok
na úrok z omeškania. Ak teda odporca vypočítaval poplatok z omeškania aj z jednotlivých mesačných
predpísaných preddavkov a vyčíslil ich do dňa vyúčtovania služieb, tento jeho postup nebol správny.Navyše súd uvádza, že v prípade vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom nejde o vzťah medzi
nájomcom a prenajímateľom (v ktorom prípade je sankciou poplatok z omeškania), ale ide o vzťah medzi
vlastníkom a správcom domu, kedy má veriteľ právo požadovať popri peňažnom dlhu úrok z omeškania

v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Je nepochybné, že výška zákonného úroku z omeškania je iná ako výška
zákonného poplatku z omeškania, a teda ak odporca účtoval navrhovateľovi poplatok z omeškania vo
výške uvedenej vyššie, rovnako jeho postup nebol správny. Táto skutočnosť má za následok spornosť
vo výške prípadnej pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi, čo podľa názoru súdu má za následok
spornosť, či tu je dôvod na vykonávanie dražby vo vzťahu k navrhovateľovi. Za stavu, že dražba doteraz

nezačala, podľa názoru súdu, navrhovateľ sa oprávnene domáha určenia, že navrhovateľ dražby nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, pričom navrhovateľom dražby je odporca. Podľa názoru súdu,
že, ak dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané
vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, potom
podľa názoru súdu navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavosť právneho záujmu ak upustenie od
dražby je upravené v zákone č. 527/2002 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Uviedol, že výrok rozsudku bez uvedenia pohľadávky vo
výške 13.452,67 Eur má také právne účinky, že odporca nebude nikdy oprávnený navrhnúť vykonanie
dobrovoľnej dražby tohto bytu. Ďalej namietal správnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, podľa

ktorého „vlastník bytu nie je v omeškaní s úhradou preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu pred
vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná, a teda
nemôže vzniknúť nárok na úrok z omeškania“. Tento argument súdu o značil za nesprávny s poukazom
na § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súhlasil so záverom okresného súdu, že navrhovateľ sa dostal
do omeškania so zaplatením, a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania a nie poplatok z omeškania.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,75 Eur. Uviedol, že pohľadávka
odporcu voči navrhovateľovi je sporná a poukázal na

§ 697 Občianskeho zákonníka s tým, že odporca nie je vo vzťahu k navrhovateľovi prenajímateľom,
preto nemá právo na poplatok z omeškania. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o výkone správy je

podľa jeho názoru neprimeranou zmluvnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou odvolateľa a rovnako považuje za nesprávny záver okresného
súdu, podľa ktorého vlastník bytu nie je v omeškaní s úhradou preddavkov za plnenia spojené s
užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, a teda nemôže vzniknúť nárok na úrok z
omeškania. Tento záver okresného súdu je v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 veta prvá a druhá a
ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a na jeho základe prijatým

článkom IV. bod 2 zmluvy o výkone správy. Citované zákonné ustanovenia určujú povinnosť vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred

tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní
úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu

vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu anebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp,
užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností

a odvádzanie odpadových vôd.

Danou zákonnou úpravou je jednoznačne určená povinnosť uhrádzať dohodnuté preddavky na úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv mesačne vopred a túto
povinnosť je zaviazaný na základe zákona v súlade so zmluvou o výkone správy (o spoločenstve) každý
z vlastníkov bytu a nebytového priestoru v dome plniť a v dohodnutom dni v mesiaci preddavok zaplatiť.

Týmto dňom nastáva splatnosť záväzku plniť preddavok. Ak tak vlastník včas neurobí, porušuje svoju
povinnosť nielen zo zmluvy o výkone správy, ale aj zo zákona, dostáva sa tak do omeškania najneskôr
do dňa splatnosti vyúčtovania preddavkov a skutočných nákladov, ktoré je správca povinný predložiť
vlastníkovi do 30.05. nasledujúceho roka. Odvolací súd preto uznal uvedený argument odporcu proti
správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu za správny.

To však nič nemení na správnosti výroku rozsudku okresného súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s

ostatnými dôvodmi, pre ktoré okresný súd návrhu vyhovel. Odporca skutočne viedol dražbu na byt
navrhovateľa pre pohľadávku, na ktorú nemá voči odporcovi právny nárok, a to pre pohľadávku
z titulu poplatku z omeškania (uvedené vo vyúčtovaní pohľadávky ku dňu 21.10.2012 a v zmluve o
vykonaní dražby). V danej veci odporca v odvolaní sám skonštatoval, že bol oprávnený od navrhovateľa
požadovať len úrok z omeškania, nie poplatok z omeškania.

Ak sa ocitne dlžník v omeškaní s plnením peňažitého záväzku, rozmnožuje sa jeho platobná povinnosť
tak, že je zaviazaný platiť okrem vlastného dlhu ešte úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania.
Všeobecný inštitút v tomto smere predstavuje úrok z omeškania. Naproti tomu poplatok z omeškania
je špeciálnou sankciou, ktorá musí byť zákonom upravená zvlášť. Pokiaľ sa tak stane, môže veriteľ
požadovať len poplatok z omeškania, nie už úrok z omeškania. Pre prípad omeškania so zaplatením

nedoplatku vlastníka bytu či už na preddavku alebo na vyúčtovaní neustanovuje žiaden právny predpis,
ani osobitný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ani všeobecný Občiansky zákonník,
právo veriteľa požadovať poplatok z omeškania (nejde o prípad omeškania s platením nájomného podľa
§ 697 Občianskeho zákonníka). Napokon výška zákonného úroku z omeškania a poplatku z omeškania
(§ 3 a § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka) je rozdielna.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že spornosť vo výške pohľadávky plynúca
z nesprávne požadovaného poplatku z omeškania má za následok neexistenciu dôvodu na podanie
návrhu na vykonanie dražby za účelom uspokojenia takejto spornej pohľadávky (podobne rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/277/2012)

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu voči zneniu výroku rozsudku, odvolací súd poukazuje na § 159
ods. 3 O.s.p. a platnú judikatúru, podľa ktorej totožnosť veci v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p.
je daná nielen totožnosťou účastníkov konania (žalobcu a žalovaného), ale aj totožnosťou predmetu
konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený v petite
(konečnomnávrhu) vyplývazrovnakýchskutkovýchtvrdení,ktorýmiboluplatnený(zrovnakéhoskutku).

Pokiaľ dôjde k zmene skutkových okolností, netvorí právoplatný rozsudok prekážku veci právoplatne
rozsúdenej. Z uvedených dôvodov je názor odporcu o absolútnej nemožnosti navrhnúť v budúcnosti
vykonanie dobrovoľnej dražby na byt navrhovateľa v dôsledku znenia výroku rozsudku nesprávny.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil

napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a §
151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto právo si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, preto odvolací súd rozhodol, že mu proti odporcovi
priznáva náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. /§ 13a ods. 1 písm. c) a § 11 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3/ - odmeny
a náhrady hotových výdavkov advokáta za jeden úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu vrátane
20% DPH spolu 83,75 Eur. Ich náhradu je odporca podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátke

navrhovateľa. Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou -
3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.