Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. David Lindtner
Legislation area – Trestné právo – Život a zdravie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/152/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010530
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314010530.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom v trestnej veci
obžalovanej Q. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 21.10.2014 takto
r o z h o d o l :
obžalovaná:
Q. B. U. X. P. R. B. Á., K.. XX.XX.XXXX B. O., I. O. K. P. - K. B., T.. X. Q. Č.. XX, V. O. V. W.,
V. Č.. XX, na W.,
j e v i n n á , ž e
dňa 02.11.2011 v čase o 08.00 hod. na cesta č. I/61 Senecká cesta č. 1472 v km 19,5 v katastri obce
Bernolákovo v smere na Senec, riadila osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, modrej farby ,
ev. Č.. O.-XXXCZ, pričom sa plne nevenovala vedeniu motorového vozidla a plne nesledovala situáciu v
cestnejpremávkeaznezistenejpríčinyprešlasvozidlomdoprotismernéhojazdnéhopruhu,kdepriľavej
krajnici (z pohľadu jazdy obvinenej) zrazila poškodeného Y. B., ktorý išiel po krajnici v smere na Senec.
Pri dopravnej nehode utrpel poškodený Y. B. zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol.
Obžalovaná B. svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uložené jej podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ a § 10 ods. 1 citovaného zákona,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e:Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3/tri/ roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú F. B., K.. XX.X.XXXX, I. O. O., V. Č.. XX - odkazuje s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po uplatnení si nároku na náhradu škody
zo strany splnomocneného zástupcu poškodenej a po vyhlásení obžalovanej Q. B. v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinná, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a
otázkami zisťoval, či obžalovaná rozumie, z čoho je obžalovaná [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bola poučený
o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)],
či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej
vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaná
odpovedala na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení prokurátora
k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovanej, že je vinná a zároveň rozhodol o
tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanou nevykoná, a vykoná len dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody. Následne súd na
hlavnompojednávaníoboznámilspisovýmateriálvzťahujúcisakuplatnenémunárokunanáhraduškody
a k osobe obžalovanej.
Ku skutku:
Súd po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom v rámci preskúmania obžaloby vydal vo veci
trestný rozkaz, ktorý odporom v zákonnej lehote napadol prokurátor, z ktorého dôvodu súd vytýčil vo
veci hlavné pojednávanie, kde následne po prijatí vyhlásenia obžalovanej o tom, že je vinná, dospel k
rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanej kladený za vinu sa
stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustila obžalovaná Q. B..
Z dôkazov produkovaných v prípravnom konaní, najmä znaleckého posudku znalca z odboru cestnej
dopravy, znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, znaleckého posudku znalca z
odvetviatoxikológia,znaleckéhoposudkuznalcazodvetviazdravotníctvaakoajzvýpovedeobžalovanej
a svedkov bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaná Q. B. sa ako
vodička motorového vozidla plne nevenovala vedeniu motorového vozidla a nesledovala dôsledne
situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho prešla s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde
narazila do chodca idúceho z pohľadu vodičky po ľavej krajnici vozovky, následkom čoho došlo k jeho
usmrteniu.
Ku právnej kvalifikácii:
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.
1, ods. 2, písm. a) Tr. zák. tak v jeho základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstate, teda tak, ako
ho kvalifikovala obžaloba.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vedomá nedbanlivosť obžalovanej spočívajúca v
nedostatočnom sledovaní situácie v cestnej premávke a nevenovaní sa dôsledne vedeniu motorového
vozidla, čím došlo zo strany obžalovanej k porušeniu ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) a § 10 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, bola v priamej príčinnej súvislosti s hraničným trestnoprávne
relevantným následkom, ktorým bolo usmrtenie účastníka dopravnej nehody.Súd zhodne s obžalobou v konaní obžalovanej vzhliadol okrem existencie všetkých obligatórnych
pojmových znakov základnej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. aj kvalifikačný
znak závažnejšieho spôsobu konania v zmysle § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaná tým,
že sa nevenovala sa plne vedeniu vozidla a nesledovala dostatočne situáciu v cestnej premávke,
ktoré porušenia predpisov vo svojom vzájomnom spolupôsobení často vedú k dopravným nehodám so
závažným následkami, v tomto konkrétnom prípade k následku smrti, porušila dôležitú povinnosť, ktorá
jej ako účastníčke cestnej premávky vyplývala zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Ku druhu a výške trestu:
K osobe obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov a výpis z registra
priestupkov, z ktorých vyplýva, že obžalovaná nebol doposiaľ súdne trestaná ani prejednávaná pre
priestupok. V evidenčnej karte vodiča /obžalovaná získala vodičské oprávnenie 18.09.2009/ nemá
obžalovaná tak pred spáchaním žalovaného trestného činu dňa 02.11.2011 ani po ňom až do súčasnosti
žiaden záznam pre priestupok na úseku dopravy, v čase dopravnej nehody nebola obžalovaná pod
vplyvom alkoholu.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu nedbanlivostným usmrtením účastníka
cestnej premávky, jeho hraničný následok, vedomé nedbanlivostné zavinenie obžalovanej a jeho mieru,
neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť poľahčujúcich okolnosti vzhľadom na to, že obžalovaná
viedlapredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot,kspáchaniutrestnéhočinusapriznalaatentoúprimne
oľutovala, na osobu páchateľa, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Súd sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu, nakoľko takýto trest považoval za
neprimerane prísny s poukazom na okolnosti prípadu /obžalovaná neviedla motorové vozidlo agresívne
neprimeranou rýchlosťou, nebola pod vplyvom alkoholu/ a osobu páchateľa /doposiaľ netrestaná, nikdy
nebola prejednávaná pre priestupok na úseku dopravy/ tak vo vzťahu k jeho výchovnému účinku na
obžalovanú ako aj jeho významu pre spoločnosť, ktorej záujmom nie je represívnymi trestami postihovať
bezúhonných páchateľov nedbanlivostných trestných činov na úseku dopravy za tých okolností, akých
tomu bolo v tomto konkrétnom prípade, ktorí svojim správaním ako účastníci cestnej premávky
neohrozujú bezpečnosť na cestách arogantnou a nezodpovednou jazdou. V tejto súvislosti súd dodáva,
že potenciálnym páchateľom prečinov tohto charakteru je každý vodič, ktorého ojedinelé zlyhanie pri
vedení motorového vozidla môže viesť k hraničnému následku. Preto nie je pri rozhodovaní o druhu a
výške trestu možné pri prečinoch na úseku dopravy s hraničným následkom a priori, a bez dôsledného
zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu, ukladať nepodmienečné tresty odňatia
slobody. Podľa názoru súdu možno nepodmienečný trest odňatia slobody ukladať iba vtedy, pokiaľ je
to z hľadiska záujmu spoločnosti nevyhnutné, pričom v danom prípade by takýto trest nepochybne
nebol úmerný závažnosti protiprávneho konania obžalovanej. Pri rešpektovaní návrhu prokuratúry na
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by súd narazil okrem rozporu s vlastným vedomím a
svedomím súčasne na rozpor so zákonnou úpravou upravujúcou účel, ktorý sa má trestom dosiahnuť,
ktorým nie je „pomsta“ spoločnosti za spáchaný trestný čin, ktorou by v tomto konkrétnom prípade
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nepochybne bolo, ale najmä ochrana spoločnosti a
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd má za to, že výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody by mal na osobnosť obžalovanej /ako objektu trestu/ ako bezúhonnej osoby vo vzťahu k
závažnostijejkonanianeprimeranenegatívnydopadaneviedolbynijakýmspôsobomkjejnápravevtom
smere,žebysavbudúcnostiužnedbanlivostnéhotrestnéhočinunaúsekudopravynedopustila/navyše,
keď s výnimkou predmetného skutku nebola nikdy účastníkom dopravnej nehody/. U obžalovanej sa
v danom prípade nepochybne jednalo o exces z riadneho spôsobu života, navyše v nedbanlivostnej
forme,pričomvtejtosúvislostijedôležitésiuvedomiť,žezavinenénedbanlivostnéspôsobeniedopravnej
nehody nemožno u nikoho ani pri maximalizácii snahy o komplexné dodržiavanie dopravných predpisov
nikdy vylúčiť. Podľa názoru súdu, a to bez ohľadu na trest, ktorý bol obžalovanej za jej konanie uložený,
z ľudského hľadiska je v takýchto prípadoch za týchto okolností aj tak najvyšším trestom pre obžalovanú
samotná skutočnosť, že svojou nedbanlivosťou zavinila smrť človeka.
Súd preto dospel k záveru, že pre nápravu obžalovanej a najmä jej uvedomenia si závažnosti
dôsledkov svojho nedbanlivostného konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiskavýchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovanej postačovať uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do
doposiaľ bezúhonného života obžalovanej a jej spoločenských väzieb jej izoláciou od spoločnosti.
Keďže mal súd za nepochybne preukázané, že k dopravnej nehode a jej následku došlo v príčinnej
súvislosti so zavineným porušením dopravných predpisov obžalovanou pri vedení motorového vozidla,
uložil jej popri podmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu. Pri určení dĺžky trvania trestu zákazu činnosti súd prihliadol k okolnostiam prípadu,
na jednej strane najmä závažnosti spôsobeného následku, na strane druhej však tiež ku skutočnosti,
že obžalovaná, keďže jej bezprostredne po dopravnej nehode nebolo zadržané vodičské oprávnenie,
odo dňa dopravnej nehody dňa 02.11.2014 až doposiaľ nebola účastníkom žiadnej dopravnej nehody a
nedopustila sa ani žiadneho priestupku na úseku dopravy, čo nepochybne svedčí o tom, že sa jedná o
vodičku rešpektujúcu dopravné predpisy a predmetná dopravná nehoda bola jej výnimočným zlyhaním.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a súčasne trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky, ktoré súd považuje za dostatočné, adekvátne a
spravodlivé a ktoré splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
Ku náhrade škody:
Súd sa na hlavnom pojednávaní po uplatnení si nároku na náhradu škody splnomocneným zástupcom
poškodenej vo výške 10.000.- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy súd v rámci adhézneho konania
dospel k záveru, že dokazovanie o dôvodnosti výšky uplatneného nároku a jeho ustálení by presahovalo
potreby trestného konania a preto poškodenú s týmto nárokom odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
P o u č e n i e: proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.