Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207550
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412207550.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 42, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.11.2013 pod č. k. 17C/424/2012-42,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 17C/424/2012-42 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Kežmarok v exekučných veciach, keď o žiadosti o zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí
zákonnej 30-dňovej lehoty stanovenej v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. Majetkovú
škodu predstavuje náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu pri vymáhaní
pohľadávky, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je opretá o skutočnosť, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Nedodržanie lehoty vytváralo riziko, že dôjde k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného a pod.. Za
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca považuje 55,- eur za každý začatý mesiac omeškania
nečinnosti exekučného súdu. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Podanie žalobcu je zmätočné, pričom žalobca ako dôkaz sa odvoláva
na exekučný spis, a tak prenáša dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno je na
žalobcovi. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Dňa 23.4.2012 bola doručená žiadosť na prvé
predbežné prerokovanie nároku žalobcu, pričom už dňa 27.9.2012 bola podaná žaloba na súd, takže
na súde bol predčasne uplatnený nárok. Žalobca mal podať žalobu až po uplynutí 6-mesačne lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, nie skôr. Súd nemohol objektívne dodržať lehotu vzhľadom na povahu

úkonu, keď bolo potrebné zasielať výzvy pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov konania, zasielať
novému exekútorovi rozhodnutie, rozhodnúť o trovách pôvodného exekútora. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Predmetom nároku žalobcu bol
rozhodcovský rozsudok, preto pri potrebe chrániť spotrebiteľa, súd musel vykonať množstvo úkonov na
posúdenie titulu exekúcie. Exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. má
z úradnej moci povinnosť preskúmavať exekučný titul, pričom 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia
sa nevzťahuje na prípadné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota platí len vtedy,
keď je vydané poverenie súdnemu exekútorovi. Naviac, nikdy nebolo konštatované porušenie práva
oprávneného a prieťahy v konaní vydaním právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, resp. Ústavného súdu. Nikdy nebolo súdnym rozhodnutím konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný namieta premlčanie nároku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514. Žalobca nepreukázal vznik škody,
ani výšku škody. Nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a
u žalobcu vzniká nemajetková ujma v peniazoch vo vymáhanej čiastke.

Okresný súd zistil z exekučných spisov Okresného súdu Kežmarok, že vo veciach sp. zn.
2Er/58/20104, 2Er/271/2005, 2Er/26/2007, 2Er/115/2007, 2Er/192/2007, 2Er/289/2007 a 2Er/120/2007
bolo rozhodované o zmene súdneho exekútora. Keď žalovaná vzniesla námietku premlčania, tu súd
konštatoval, že nárok nie je premlčaný v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote.

Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli žalovanej strane doručované
23.4.2012 a žaloby boli doručené 27.9.2012 na okresný súd. Predčasné podanie žaloby pred
uplynutím 6-mesačnej doby na rozhodnutie orgánu o návrhu poškodenej, nebol samotným dôvodom
na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti. Žalobca konštatuje, že v exekučných konaniach malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, ale podľa súdu nebol preukázaný nesprávny úradný postup
existencie prieťahu v konaní. Rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote bez ďalšieho nemôže byť
považované za nesprávny úradný postup. 15-dňová zákonná lehota na posúdenie návrhu na vykonanie
exekúcie je často objektívnou prekážkou v dôsledku potreby vykonávať množstvo exekučných
procesných úkonov. Žalobca nedoložil vznik škody pri tvrdených účelne vynaložených nákladoch
spojených s činnosťou žalobcu pri vymáhaní pohľadávky. Nepreukázal ani nárok na nemajetkovú ujmu.
Naviac, nemôže dôjsť k aplikácii Nálezu Ústavného súdu paušálne pre prieťahy v konaní a náhrady
55,- eur za jeden deň omeškania. Nie je dostatočne zdôvodnená príčinná súvislosť medzi prípadným
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou a pre nepreukázanie základných zákonných
podmienok. Pre priznanie nároku súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi
nepriznaná náhrada trov konania, pričom úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Súd vo veci rozhodol na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou
obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom,
čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto
neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za následok nesprávne súdne
rozhodnutie. Takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súdy sú pri výkone svojej funkcie viazané Ústavou
SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Keď súd založil svoje rozhodnutie na § 9 ods. 2 zákona č.
514 v znení zákona č. 412/2012 Z.z., svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp právnej
retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nepriznal nárok s poukazom na to, že nebola preukázaná výška škody a zamietol
znalecké dokazovanie. Žalobcovi bolo objektívne znemožnené preukázať výšku materiálnej škody a
mechanizmus jej vzniku. Keďže znalecké dokazovanie malo tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie
všeobecného súdu, tak súd svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože v rozpore s § 44 ods. 8
Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. o povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene exekútora do
30 dní, exekučný súd o takomto návrhu v zákonnej lehote nerozhodol, čím došlo k prieťahu v súdnom
konaní a žalobcovi vznikla ako škoda, tak aj nemajetková ujma. Nárok opiera o zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože podľa § 3 ods. 1 zákona
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah náhrady škody je vymedzený v
§ 13 ods. 1 s tým, že uhrádza sa skutočná škody a ušlý zisk, pričom podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade,
keď samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková
ujma v peniazoch, ak nie je možné nárok uspokojiť inak. Vo veci sp. zn. 17C/424/2012 je uplatnené právo
na majetkovú škodu 175,- eur titulom účelne vynaložených nákladov na správu majetkovej pohľadávky
na informačnom systéme 70,- eur, na udržanie správy informačného systému 40,- eur, na administráciu
a komunikáciu 50,- eur a na poštovných a telekomunikačných výdavkoch 15,- eur. Ďalej je uplatnené
právo nemajetkovej ujmy 110,64 eur pre nečinnosť v trvaní 77 dní s vydaním rozhodnutia. V spojenej
veci sp. zn. 2C/226/2012 je uplatnená majetková škoda 175,- eur a 110,64 eur náhrada nemajetkovej
ujmy. Vo veci sp. zn. 2C/228/2012 je uplatnené právo náhrady škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy
331,92 eur. V spojenej veci sp. zn. 2C/231/2012 je uplatnené právo na náhradu škody 175,- eur a
nemajetková ujma 331,92 eur. Vec sp. zn. 2C/232/2012 pojednáva o nároku na náhradu škody 175,-
eur a nemajetkovú ujmu 387,24 eur. Vec sp. zn. 2C/234/2012 pojednáva o náhrade škody 175,- eur a
nemajetkovej ujme 387,24 eur. Obdobne vo veci sp. zn. 2C/238/2012 je uplatnené právo na náhradu
škody 175,- eur a nemajetková ujma 331,92 eur. Všetky tieto spojené veci sa týkajú exekučných konaní
žalobcu ako oprávneného proti rôznym povinným. Vec sp. zn. 17C/424/2012 sa týka exekúcie proti
povinnému C. F. v exekučnom konaní sp. zn. 2Er/58/2004, kde bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú.
Vec sp. zn. 2C/226/2012 sa týka exekúcie proti povinnému D. E. a vo veci sp. zn. 2Er/271/2005 bola
vyhlásená exekúcia za neprípustnú. Vec sp. zn. 2C/228/2012 sa týka exekučného konania proti T. F. sp.
zn. 2Er/26/2007. Vec sp. zn. 2C/231/2012 sa týka exekučného konania proti W. D., kde vo veci sp. zn.
2Er/115/2007 došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú. Vec sp. zn. 2C/232/2012 sa týka exekúcie
proti U. W. sp. zn. 2Er/192/2007, kde bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený z exekúcie. Vec sp.
zn. 2C/234/2012 sa týka povinnej B. K. sp. zn. 2Er/289/2007, kde došlo k vylúčeniu súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie a poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor vykonaním
exekúcie. Vec sp. zn. 2C/238/2012 sa týka výkonu exekúcie proti povinnej T. D., exekučný spis sp. zn.
2Er/120/2007.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože v rozpore s § 44 ods.
8 Exekučného poriadku súd v zákonnej 30-dňovej lehote nerozhodol o zámene súdneho exekútora.
Tým došlo k prieťahu v súdnom konaní a žalobca žaluje škodu a náhradu nemajetkovej ujmy za
prieťahy v súdnom konaní. Keď žalobca uplatňuje náhradu škody v rozsahu 175,- eur v jednotlivých
spisoch v súvislosti s administratívnymi výdavkami správy pohľadávky, tak tieto finančné náklady
predstavujú tak či tak náklady žalobcu súvisiace so správou pohľadávky od vzniku zmluvného vzťahu do
prípadného uspokojenia takéhoto nároku dlžníkom. Žalobca tieto náklady správy vymedzuje za obdobie
od zbytočného uplynutia lehoty medzi doručeným návrhom na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia
o tejto zmene, pričom žalobca nepreukázal, že takáto čiastka ako škoda mu vznikla práve v súvislosti
s nevydaním rozhodnutia o zámene súdneho exekútora do 30 dní od obdŕžania návrhu na zámenu
súdneho exekútora. Ak by súd prijal takúto úvahu žalobcu, že za správu pohľadávky po dobu omeškania
má žalobca nárok na náhradu 175,- eur, tak za obdobie od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a
jeho vykonateľnosti do doby podania návrhu na zámenu exekútora by administratívne náklady vysoko
prekročili hodnotu vymáhanej pohľadávky.

Žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty o zámene súdneho
exekútora, pričom nemajetková ujma predstavuje pomernú časť zo sumy uplatnenej istiny v exekučnom
konaní, keď Ústavný súd v rozhodnutí č. k. III US 301/05-38 za prieťahy v konaní v trvaní rok a
jeden mesiac priznal finančné zadosťučinenie 15.000,- Sk. Potom žalobca vypočítaval v jednotlivých
prípadoch omeškanie za jednotlivé mesiace násobené čiastkou 55,32 eur za jeden mesiac omeškania.
Prieťahy v inom súdnom konaní v trvaní jedného roka nemôžu byť podkladom na obdobný postup,
ako pri uplatnenom nároku žalobcu. Žalobca ničím nezdôvodnil, že práve táto nemajetková ujma
mu vznikla v súvislosti s porušením práva a že samotné konštatovanie porušenia práva nebude
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Tu je potrebné
prihliadnuť aj na to, ako dopadla exekučná vec sama. Žalobca vymáha pohľadávky z rozhodcovských
rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu, kde niektoré exekučné rozhodnutia boli o tom, že exekúcia
bola vyhlásená za neprípustnú, resp. súdny exekútor JUDr. Krutý bol vylúčený z výkonu exekúcie. Preto
aj žalobca ako oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pretože nemal titul na vedenie exekúcie, a to
rozhodnutie vydané rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Žalobca sám zapríčinil neúspech
exekúcie proti niektorým povinným. Prípadné nedodržanie lehoty na zámenu súdneho exekútora
postupom podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku nebolo dôvodom na neúspech žalobcu v exekučnom
konaní. Žalobca ťažko preukáže škodu z tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ak sám žalobca
vymáha pohľadávku v exekučnom konaní bez právomocného a vykonateľného titulu. Neúspech žalobcu
v exekučnom konaní nemôže byť základom pre vymáhanie náhrady škody, kde nárok na priamu
materiálnu škodu v súvislosti s administratívnymi výdajmi na správu pohľadávky nemôže byť ani
podkladom na postup podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., a teda ani na náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom. § 17 ods. 3 zákona č. 514 vymedzuje kritéria výšky
nemajetkovej ujmy, medzi ktoré sa konštatuje aj závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých ku nim došlo, či
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému. Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu bez platného
titulu, a to právoplatného rozsudku vydaného právomocným rozhodcom s platnou rozhodcovskou
zmluvou. Sám žalobca zapríčinil náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, keď
nemal ani titul ako podmienku na vedenie exekúcie. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pričom podľa odseku
3 na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Keďže žalobca vytýka nesprávne použitie právneho predpisu s odkazom na § 9 ods.
2 zákona č. 517, ktorý nadobudol účinnosť až od 1.1.2013, tak pre nesprávne právne zhodnotenie, pokiaľ
nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, nemôže byť dôvodom na to, aby odvolací súd
správne rozhodnutie o zamietnutí návrhu zrušil. Okresný súd správne konštatoval, že nepostačí samotné
tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov o vynaložení
nákladov. Naviac sa jedná o administratívne náklady, ktoré má žalobca so správou pohľadávky a
nemôžu byť uplatnené ako náhrada škody pre porušenie povinnosti súdu v exekučnom konaní. Tieto
administratívne náklady tak či tak nemôžu byť predmetom exekučného konania, pretože predmetom
výkonu súdneho rozhodnutia je vždy pohľadávka prisúdená titulom, nie dodatočné náklady žalobcu so
správou tejto pohľadávky. Žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v
dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, že došlo k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, prípadnou insolventnosťou
povinného, pričom ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do
sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či priznanie nemajetkovej ujmy na
základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu o priznaní finančného zadosťučinenia za prieťahy v súdnom
konaní, a naviac, keď exekúcie boli vyhlásené za neprípustné. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko
o nich bolo rozhodnuté správne s odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. podľa
úspechu účastníkov v súdnom konaní. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.